Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3T-131-2020.pdf
PDF · 95.97 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BR-3T/131/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Brezno samosudkyňou JUDr. Alicou Gálovou, v trestnej veci obžalovaného W. W., nar. XX.XX.XXXX, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 3. mája 2021, takto
rozhodol:
Podľa § 285 písm. a) Tr. por. sa obžalovaný W. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J., V. XXX/XX
pre skutok, že
dňa 19.01.2020 približne o 18.30 h nalákal svoju manželku N. W., nar. XX.XX.XXXX., trvale bytom J., V. č. XX, aby ho odviezla z domu do roboty do Z. v blízkosti nákupného centra S1, v areáli bývalých kasární, že potrebuje pomôcť s počítačom, po príchode na miesto vošli do unimobunky, ktorú odomkol, povedal jej slušne, aby sa posadila, zložil jej rukami okuliare so slovami „daj odložím ti" a položil ich na stôl po jej ľavej ruke, pričom stál pred ňou vo vzdialenosti 1 meter a všimla si, ako drží teleskopický obušok v pravej ruke, ktorú mal zohnutú v lakti v pravom uhle a strašne začal kričať a vrieskať, že mu má povedať, s kým, čo má, ona mu vravela, nech s tým prestane, čo robí a položil obušok na stôl po jej ľavej strane a jeho pravej strane, od nej asi meter, následne jej dal silnú facku pravou dlaňou ruky a ona mu vtedy povedala, že má priateľa, povedala mu meno priateľa a aj kedy sa začal ich vzťah, na čo jej dal facku dlaňou ľavej ruky, ona vtedy vstala a začala sa brániť tak, že mu chytila obe ruky, aby ju nebil a snažila sa odísť, ale vtedy ju už zvalil na zem a na zemi sa bili, snažila sa brániť, snažila sa ho uhryznúť, alebo ho stlačiť medzi nohy, on ju držal a priľahol, aby sa nehýbala, napľul jej do tváre, táto bitka mohla trvať asi 10 minút na zemi, po čom W. W. upustil od ďalšieho konania, pričom toto konanie vyvolalo u N. W. strach o svoj život, keď mal v ruke teleskopický obušok, kde týmto konaním spôsobil N. W. modriny na čele, povrchové poranenia vlasatej kože hlavy,
ktorý obžaloba kvalifikovala ako zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a, písm. b) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. a) Tr. zákona a s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zákona
spod obžaloby oslobodzuje,
nakoľko nebolo preukázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Brezno podal dňa 16.12.2020 obžalobu na obvineného W. W. pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, 2 písm. a), b) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a), § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák., na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 22.03.2021 obžalovaný urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a) Tr. por., že je nevinný. Na svoju obranu uviedol, že skutočnosti, ktoré sú uvedené v obžalobe nie sú pravdivé. V predmetný deň, dňa 19.01.2020 sa obžalovaný vo svojom rodinnom dome asi okolo 16.00 hod. pohádal so svojou manželkou poškodenou kvôli jej mimomanželskému vzťahu. To, že poškodená má milenca vedel obžalovaný už dávno. Poškodená pri hádke skočila obžalovanému na prst, dal jej dve facky, ona mu vrátila. Následne sa rozhodli, asi okolo 17.00 hod., že pôjdu nakupovať do Lidla, pričom cesta z ich rodinného domu v J. k Lidlu trvala asi 20 minút. V Lidli sa obaja zdržali do 17.45 hod. Obžalovaný poprel, žeby predtým, ako išli nakupovať do Lidla sa zastavili v bývalých kasárňach, kde pracoval obžalovaný ako strážnik. V tom čase nemal prečo do kasární chodiť, nakoľko v ten večer obžalovaný nemal službu, služba inak začínala o 19.00 hodine. Ďalej nemal kľúče od areálu, ktorý strážil, nakoľko kľúče mal jeho kolega, ktorý pred dvomi týždňami tragicky zahynul a kľúče mu nevrátil. Ak by sa chceli dostať do unimobunky, od ktorej mal kľúče, museli by preskočiť 2,5 metrový plot, alebo by museli rozobrať pletivo. Ďalej v unimobunke nikdy nebol počítač, bola tam len tlačiareň, takže nemohol ju tam zavolať pod zámienkou nastavenia počítača. Čo sa týka pomôcok, ktoré dostal od zamestnávateľa, dostal len lampáš, nedostal teleskopický obušok. Teleskopický obušok nikdy nemal, iba v minulosti, keď robil pred siedmymi rokmi v inej strážnej službe, tak tam fasovali gumový obušok. Obžalovaný a poškodená sa vrátili domov a poškodená spolu s ich dvoma maloletými deťmi išla zaniesť jeho matku naspäť do Z.. Následne mu
už len volali, že poškodená je na vyšetrení v nemocnici, že spadla. Obžalovaný prišiel za poškodenou do nemocnice asi o trištvrte na osem večer, vtedy už poškodená bola z vyšetrenia späť. Auto preto nechali pred nemocnicou a ďalším autom obžalovaný odviezol poškodenú spolu s deťmi domov. Obžalovaný trval na tom, že v ten večer nemal službu, a preto sa ani nemal dôvod vracať sa do mesta.
Okrem výsluchu obžalovaného súd na hlavnom pojednávaní vypočul svedkyňu poškodenú N. W., svedkov O. N. a W. B., prečítal výpoveď svedkyne W. W. matky obžalovaného z prípravného konania, nakoľko na hlavnom pojednávaní využila svoje právo nevypovedať, ďalej prečítal výpovede svedkov G. W. a W. N. z prípravného konania, ako aj výpoveď svedkyne N. z prípravného konania, znalecký posudok znalca z odvetvia klinická psychológia, lekársku správu poškodenej, pričom zistil nasledujúci skutkový stav:
Svedkyňa poškodená, bývalá manželka obžalovaného N. W. uviedla, že v predmetný deň bola u nich poobede matka obžalovaného a jej kamarátka N.. Kamarátke povedala, že chce obžalovaného opustiť, že si s ním nerozumie. Asi okolo 19.00 hod. ju obžalovaný požiadal, či pôjde s ním na stavenisko, ktoré obžalovaný stážil, do unimobunky, aby mu pomohla nastaviť wifi na počítači. Keď vstupovali do objektu, obžalovaný mal krabicu, v ktorej mal oblečenie aj čižmy. Na chrbte mal ruksak. Keďže bola tma, poškodená sa nevedela vyjadriť, ako sa dostali do objektu, či mal obžalovaný kľúč, prípadne či išli bokom. Normálne vstúpili do unimobunky, obžalovaný si poškodenú posadil, dal jej dolu okuliare. Zrazu mal v rukách teleskopický obušok, ale obžalovaná nevie skade ho vytiahol. Povedal jej, aby sa priznala, čo to má za priateľa, kto to je. Poškodená však na druhej strane uviedla, že obžalovaný už od októbra 2019 vedel, že má priateľa K.. Poškodená mu nato povedala, aby s tým prestal, obžalovaný obušok položil vedľa seba, po jeho pravej strane na stôl. Nato pristúpil k poškodenej a dal jej dve facky. Poškodená sa nato postavila a začali sa spolu biť na zemi. Obžalovaný sám prestal a povedal, aby sa o tom normálne porozprávali. Následne išli spolu do Lidla. Keď prišli domov, poškodená spolu s deťmi išla odviezť svokru domov do Z.. Ešte doma sa poškodená rozhodla, že pôjde na ošetrenie do nemocnice a následne to po ceste povedala aj svokre. Poškodená mala na hlave odreniny z bitky na zemi a v dôsledku faciek jej obžalovaný urobil monokle pod očami. Myslí si, že v ten večer mal obžalovaný službu, nakoľko si bral veci do práce. Myslí si, že v noci nebol doma a z práce len domov odbiehal. Čo sa týka trestného oznámenia poškodenej, ktoré podala na polícii až 24.01.2020 o 1.00 hod., poškodená uviedla, že prišla na políciu ešte večer o 20.00 hodine, pričom však čakala na výsluch 5 hodín. Hlavný impulz, prečo išla podať trestné oznámenie na obžalovaného bol ten, že obžalovaný začal hovoriť, že jej zoberie deti. V súčasnosti sú už obžalovaný a poškodená rozvedení a deti boli zverené do výchovy poškodenej.
Svedkyňa W. W., matka obžalovaného využila svoje právo vo veci nevypovedať. Svedkyňa však toto svoje právo v prípravnom konaní nevyužila a vo svojej
výpovedi zo dňa 25.01.2020 uviedla, že v predmetný deň večer, nevie presne koľko bolo hodín, ju išla poškodená odviezť domov do Z.. Počas cesty povedala, že jej obžalovaný pľasol, že chce ísť na ošetrenie. Svedkyňa sa na to bližšie nevypytovala, len nevidela na poškodenej žiadne viditeľné zranenia, žiadnu krv, žiadne odreniny.
Svedkyňa O. N., predtým N., na hlavnom pojednávaní uviedla, že v predmetný deň bola v poobedňajších hodinách doma u obžalovaného a poškodenej. Poškodená jej povedala, že jej večer zavolá. Keďže jej nezavolala, zavolala jej ona, načo jej poškodená uviedla, že je v nemocnici na ošetrení. Svedkyňa preto išla za ňou, pričom jej však poškodená nijako nevysvetľovala, čo sa stalo, lebo tam prišiel obžalovaný. Neskôr jej povedala, že ju mal obžalovaný napadnúť tam kde robí, že jej mal dať dve facky, že ju udrel. Svedkyňa si však na detaily nepamätá, len na to, že mali ísť do unimobunky. Vie, že poškodená bola preto podať trestné oznámenie na obžalovaného, pretože bola vystrašená, nakoľko bol obžalovaný vybrať dcéru zo škôlky a nedvíhal jej telefón. Nasledujúci deň dostala svedkyňa od obžalovaného správu na messenger, kde uviedol, že ho mrzí, že svedkyňu do toho všetkého zatiahli. Ďalej ho mrzí, aký je hajzel a chuj, sám sebe sa protiví a ďakuje jej, že pomáhala obžalovanej.
Obžalovaný túto SMS správu vysvetľoval tým, že ho mrzelo, že poškodenej dal v predmetný deň v poobedňajších hodinách dve facky doma pri hádke.
Svedok W. B., bývalý zamestnávateľ obžalovaného uviedol, že strážnici v predmetnom objekte robili len nočné služby, ktoré začínali o 19.00 hod. a končili o 6.00 hod. ráno. V predmetný deň mal službu iný zamestnanec ako obžalovaný. Čo sa týka výbavy, ktorú dostávali zamestnanci, tak vie že mali baterku a vestu, určite nedostávali teleskopický obušok. Zamestnanci mimo pracovnej doby nemali dôvod vstupovať do objektu. Objekt bol oplotený, pričom si myslí, že každý strážnik mal kľúče od brány do tohto objektu. V objekte bola unimobunka, kde si skladali veci majstri ako aj strážnici, vie, že tam mali počítač, ale či tam bola zavedená aj wifi, tak to sa vyjadriť nevedel.
Svedok G. W., bratranec obžalovaného uviedol, že nebol svedkom incidentu medzi obžalovaným a poškodenou. Vie len od obžalovaného, že v predmetný deň bola medzi obžalovaným a poškodenou hádka a obžalovaný jej dal facku a ona mu ju vrátila.
Svedok W. N., bývalý manžel svedkyne O. N. uviedol, že podľa neho ako poznal obžalovaného mal kľudnú povahu. Naopak poškodená bola zbrklá, rozbľačaná a prchká. Spomína si aj na to, že obžalovaného zhadzovala. Nikdy nebol svedkom nejakých násilností medzi obžalovaným a poškodenou.
Zo znaleckého posudku znalkyne z odvetvia klinická psychológia dospelých PhDr. Marty Halašovej, ktorá vykonala psychologické vyšetrenie poškodenej, súd zistil, že u poškodenej je osobná veková identita narušená s obracaním sa do detského veku, z čoho
možno odvodiť nepripravenosť na plnenie aktuálnych životných úloh. Poškodená dobre znáša záťaž, má dobré sebaovládanie, len malé spontánne sklony k agresivite. Racionálny a emočný kontakt s realitou je u nej na hranici narušenia, má svojské aj svojvoľné interpretovanie skutočnosti. Poškodená nemá výraznejšie sklony k fantazijnému spracovaniu skutočnosti a patologickému klamstvu. Má však sklony k domýšľavosti, alibistickému spracovaniu situácie, účelovému spracovaniu jednotlivých údajov. Vieryhodnosť jej výpovede znižujú nasledovné zistenia: v manželstve sa poškodená necítila v ohrození, obžalovaného sa nebála a nebojí, uviedla že v predmetný deň išla s obžalovaným do unimobunky bez podozrenia, po skutku si prišla sama po auto, dáva obžalovanému deti každý týždeň. Znalkyňa poukázala aj na to, že poškodená vo svojom výsluchu zo dňa 26.01.2020 uviedla, že bola v unimobunke raz pred vyšetrovaným skutkom, ale počas psychologického vyšetrenia dňa 09.06.2020 povedala, že predtým v unimobunke nebola. U poškodenej neboli zistené známky psychotraumy. Znalkyňa tiež zistila u poškodenej snahu sa nasilu zbaviť súčasnej neuspokojivej situácie, keď nový vzťah je pre poškodenú najjednoduchším riešením.
Z lekárskej správy z vyšetrenia poškodenej zo dňa 19.01.2020 o 20.05 hod. súd zistil, že poškodená lekárovi uviedla, že ju napadol manžel, plesol po tvári, ťahal po zemi, udrel jej hlavu. Podľa lekára MUDr. Ivana Yevdokymova poškodená bola orientovaná, pri vedomí, pričom na hlave lekár zistil známky úrazu, a to modrinu na čele, palpačne bola u poškodenej znesiteľná bolesť bez traumy. Poškodená nezvracala, nebola v bezvedomí, na všetko si pamätala. Lekár je zranenia označil diagnózou povrchové poranenie vlasatej kože hlavy, pričom treba poukázať na to, že okrem spomínanej modriny na čele, lekár nepopísal žiadne iné zranenia.
Pri rozhodovaní o vine obžalovaného súd zhodnocoval všetky dôkazy, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní, hlavne však výpoveď obžalovaného na jednej strane a výpoveď poškodenej na strane druhej, pričom dospel k záveru, že bez akýchkoľvek pochybností nebolo preukázané, že sa stal skutok tak, ako bol zo strany prokurátora uvedený v obžalobe. Obžaloba kvalifikovala predmetný skutok, ktorý je uvedený vo výroku tohto rozsudku, ako zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, 2 písm. a) b) Tr. zák., keď obžalovaný mal pod hrozbou násilia a ťažkej ujmy, držal teleskopický obušok v ruke, nútiť poškodenú, aby mu povedala, či má priateľa a ako sa volá. Poškodená na to reagovala, aby s tým prestal, načo obžalovaný položil obušok na stôl a začali sa s poškodenou biť. V dôsledku tohto fyzického kontaktu mala poškodená utrpieť poranenia vlasatej časti hlavy. Tieto skutočnosti poprel obžalovaný, ktorý uvádzal, že síce došlo k fyzickému kontaktu medzi ním a poškodenou, ale bolo to v popoludňajších hodinách asi okolo 16.00 hod. u nich doma, keď sa hádali ohľadne toho, že poškodená má priateľa, pričom obžalovaný dal vtedy poškodenej dve facky a ona mu jednu facku vrátila.
Pri zhodnotení výpovedí obžalovaného a poškodenej, nevieryhodne vyznieva výpoveď poškodenej v tom smere, že ju obžalovaný pod hrozbou ujmy na zdraví nútil, aby mu povedala, či má priateľa, keď zároveň na hlavnom pojednávaní uviedla, že o tejto skutočnosti vedel obžalovaný už od októbra 2019, pričom vedel aj ako sa táto osoba volá. Súdu potom nie je zrejmé, prečo práve takýmto komplikovaným spôsobom chcel obžalovaný zistiť o pomere poškodenej, vylákal ju do unimobunky, ak už o ňom vedel. Ďalší rozpor vzniká ohľadne účelu cesty do unimobunky, existencie teleskopického obušku a hrozby, ktorú mal vyvolať u poškodenej, keď obžalovaný obušok len držal, nezaháňal sa s ním, poškodenej nič nepovedal a následne, ako mu povedala, aby prestal, obušok položil na stôl. Obžalovaný poprel, žeby niekedy vlastnil alebo mal v užívaní takýto teleskopický obušok a v predmetný večer službu nemal. Zamestnávateľ obžalovaného, svedok B. tieto skutočnosti potvrdil. Poškodená nevedela odkiaľ obžalovaný obušok vytiahol, zdôvodňovala to tým že ho nevidela, pretože má 3,5 dioptrie a nemala okuliare. Súd o tomto pochybuje, nakoľko obžalovaný a poškodená boli v unimobunke, bola medzi nimi krátka vzdialenosť a aj pri takejto výške dioptrií poškodená takú vec musela vidieť aj bez okuliarov. Čo sa týka zranení, ktoré mala utrpieť poškodená, v konaní nebolo možné zistiť, aké zranenia poškodená naozaj utrpela a kedy ich utrpela. Kým obžalovaný uvádza, že sa pobili ešte v poobedňajších hodinách doma, keď obžalovaný jej dal dve facky a ona mu ďalšiu facku vrátila, poškodená uvádza, že facky padli práve v unimobunke, že sa vzájomne potom váľali po zemi. Z lekárskej správy však vyplýva, že poškodená mala len modrinu na čele. Aj keď lekár označil ako diagnózu: poškodenie vlasatej časti hlavy, žiadne poranenia vlasatej časti hlavy neboli popísané.
Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že prokurátor opiera svoju obžalobu o jeden priamy dôkaz, a to výpoveď poškodenej. Súd však výpoveď poškodenej nepovažuje za vieryhodnú, hlavne v časti hrozby ťažkej ujmy vzhľadom na uvedené skutočnosti a aj výpoveď svedkyne N. a závery znaleckého posudku znalkyne z odvetia psychológie. Svedkyňa O. N. uviedla, že jej poškodená len povedala, že ju mal obžalovaný napadnúť, že jej mal dať nejaké facky, pričom neuvádzala vyhrážky s teleskopickým obuškom v ruke. Znalkyňa z odvetvia psychológie síce nezistila u poškodenej výraznejšie sklony k fantazijnému spracovaniu skutočností a k patologickému klamstvu, ale zároveň zistila sklony k domýšľavosti, alibistickému spracovaniu situácie a účelovému spracovaniu jednotlivých údajov. Toto korešponduje aj s konaním poškodenej po predmetnom skutku. Predmetný skutok sa mal stať 19.01.2020, pričom poškodená podala trestné oznámenie na políciu až dňa 24.01.2020 o 01.00 hod. Aj motív trestného oznámenia spochybňuje existenciu predmetného skutku, keď motívom nebolo to, že sa bojí obžalovaného, keďže sa jej vyhrážal ťažkou ujmou na zdraví s obuškom v ruke, ale to, že sa bála, že jej obžalovaný zoberie deti, nakoľko vybral dcéru zo škôlky a túto skutočnosť jej neoznámil, čo taktiež potvrdila svedkyňa Kupcová.
V konečnom dôsledku pre naplnenie skutkovej podstaty trestného činu vydierania podľa § 189 Tr. zák. nie je rozhodujúce, či malo dôjsť medzi obžalovaným a poškodenou ku konfliktu doma alebo v
unimobunke. Dôležité je, či bolo preukázané, že sa naozaj obžalovaný s teleskopickým obuškom v ruke sa vyhrážal poškodenej a či to aj poškodená vnímala ako hrozbu ťažkej ujmy. Toto však zo strany obžaloby preukázané nebolo, keď absentujú ďalšie dôkazy, ktoré by výpoveď poškodenej potvrdzovali.
Súd preto obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písm. a) Tr. por. oslobodil, nakoľko bez akýchkoľvek pochybností nebolo v konaní preukázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.
Na záver je potrebné uviesť, že ak by aj bolo v konaní bez pochybností preukázané, že sa stal skutok tak, ako je uvedený v obžalobe, súd by musel obžalovaného spod obžaloby oslobodiť podľa § 285 písm. b) Tr. por., nakoľko skutok nie je trestným činom. Na naplnenie objektívnej stránky trestného činu vydierania podľa § 189 Tr. zák. sa vyžaduje, že niekto iného násilím alebo hrozbou inej ťažkej ujmy nútil, aby niečo konal. Takéto konanie musí mať istý stupeň spoločenskej nebezpečnosti, teda hlavne musí vyvolať u poškodeného strach, že ak by naozaj nekonal, tak ako žiada páchateľ, došlo by u neho k nejakej ujme, napr. v tomto konkrétnom prípade k ublíženiu na zdraví. Z výpovede poškodenej však vyplýva, že ona žiadny strach z obžalovaného nemala, na situáciu, že mal mať obžalovaný obušok v ruke reagovala tým, aby prestal, pričom si bola vedomá toho, že obžalovaný sa pýta na skutočnosti, o ktorých vie. Nie každý skutok, ktorý vykazuje isté znaky trestného činu musí byť zároveň aj trestným činom, keď podľa § 10 Tr. zák. nemôže ísť o konanie, ktorého závažnosť je nepatrná vzhľadom na spôsob vykonania činu, jeho následky ako aj okolnosti, za ktorých má byť takýto čin spáchaný. Celé trestné konanie sa súdu javilo skôr ako konanie o rozvod manželstva, aj v zmysle psychologického posudku konanie poškodenej bolo motivované hlavne tým, že sa chcela zbaviť súčasnej neuspokojivej rodinnej situácie a chcela nadviazať nový vzťah, čo potom korešponduje aj s pravými dôvodmi podania trestného oznámenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.