Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1Csp-2-2020.pdf
PDF · 96.77 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BN-1Csp/2/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bánovce nad Bebravou v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Bebjakovou v právnej veci žalobcu: Všeobecná úverová banka, a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s., so sídlom Bratislava, Mlynské nivy 1, IČO: 31 320 155, právne zastúpeného: Advokátska kancelária Gallo, s.r.o., so sídlom Martin, Jilemnického 4012/30, IČO: 36 715 352, proti žalovanému: A. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. E. I., F. G. XXX/XX, t.č. G. B. - Q. K. A., Č., K. A., Y. XXXX/XXX, o zaplatenie 207,65 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 176 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 176 eur od 29.05.2018 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšku žalobu z a m i e t a.
III. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 69,52 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým bude rozhodnuté o konkrétnej výške trov po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou dňa 26.12.2020, v znení jej opravy doručenej súdu dňa 11.03.2021, domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 207,65 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 29.05.2018 do zaplatenia a trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že je právnym nástupcom spoločnosti Consumer Finance Holding a.s., Hlavné námestie 12, Kežmarok, IČO: 35 923 130 z titulu zlúčenia uvedenej spoločnosti s VÚB, a.s.. Žalobca a žalovaná uzavreli dňa 18.06.2017 zmluvu o pôžičke č. 21273994/7069808460, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanej pôžičku vo výške 236 eur na kúpu spotrebného tovaru bližšie špecifikovaného v zmluve. Kúpna cena tovaru bola 236 eur. Podľa zmluvy o pôžičke mala žalovaná splácať úver v pravidelných 29 mesačných splátkach v sume 10 eur, a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške 290 eur. Žalovaná z uvedeného úveru uhradila 60 eur. Žalobca vyzval žalovanú listom zo dňa 28.03.2018 k úhrade dlžných splátok a upozornil žalovanú na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Nakoľko k úhrade dlžných splátok ani v dodatočne poskytnutej lehote nedošlo, žalobca dňa úver zosplatnil, o čom bola žalovaná informovaná listom zo dňa 23.05.2018. Celkový dlh žalovanej ku dňu podania žaloby predstavoval sumu 207,65 eur. Žalobca si zároveň uplatnil zákonné úroky z omeškania, a to od šiesteho dňa nasledujúceho po oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti, nakoľko oznámenie bolo zaslané obyčajnou listovou zásielkou. Na preukázanie svojho nároku žalobca označil a predložil listinné dôkazy, a to notársku zápisnicu zo dňa 11.12.2017, opis rozdelenia majetku a záväzkov, Zmluvu o spotrebiteľskom úvere zo dňa 18.06.2017, ďalšiu zmluvnú dokumentáciu, predžalobnú upomienku zo dňa 28.03.2018 a doručenku k nej, oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 23.05.2018 a prehľad splátok a úhrad.
2. Žalovaná sa k žalobe, napriek výzve súdu, písomne nevyjadrila.
3. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 297 písm. b) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), keď v posudzovanom prípade ide o spotrebiteľský spor, hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 eur, pričom ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci a skutkové tvrdenia strán nie sú sporné. Rozsudok bol verejne vyhlásený v zmysle § 219 ods. 3 CSP. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu v zákonnej lehote, strany sporu na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomné. 4. Súd sa oboznámil so žalobou a k nej pripojenými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav: Právny predchodca žalobcu - spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., IČO: 35 923 130, uzatvorila dňa 18.06.2017 ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom zmluvu o spotrebiteľskom úvere (ďalej aj len "zmluva"), na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý viazaný spotrebiteľský úver vo výške 236 eur na nákup tovaru. Žalovaná sa zaviazala splatiť úver 29 mesačnými splátkami po 10 eur. V zmluve je uvedená fixná ročná úroková sadzba 19,10 %, RPMN 19,10 %, priemerná hodnota RPMN 10,94 % a celková čiastka 290 eur. Žalovaná z poskytnutého úveru uhradila sumu 60 eur. Spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., dňa 11.12.2017 zanikla zlúčením a jej nástupcom sa v tejto veci stal žalobca. Listom zo dňa 28.03.2018, označeným ako "predžalobná upomienka" vyzval žalobca žalovanú na zaplatenie nedoplatku na splátkach vo výške 30 eur bezodkladne a zároveň ju upozornil na oprávnenie veriteľa úver zosplatniť. Ďalším listom označeným ako "Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru" oznámil žalobca žalovanej vyhlásenie okamžitej splatnosti celého úveru v celkovej výške 207,68 eur.
5. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu 18.06.2017 (ďalej len Zákon o spotrebiteľských úveroch), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu, niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje. Podľa § 2 písm. a), písm. b) Zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
6. Podľa § 2 písm. a), písm. b) Zákona o spotrebiteľských úveroch, sa spotrebiteľom na účely tohto zákona rozumie fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, veriteľom sa na účely tohto zákona rozumie fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
7. Podľa § 2 písm. d) Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
8. Podľa § 9 ods. 2 písm. i) Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského
úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru.
9. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) Zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa).
10. Podľa § 15 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o viazanom spotrebiteľskom úvere je zmluva o spotrebiteľskom úvere, v ktorej sa dojednáva spotrebiteľský úver výhradne na financovanie zmluvy o kúpe konkrétneho tovaru alebo poskytnutí konkrétnej služby, pričom tieto dve zmluvy tvoria obchodný celok.
11. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
12. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
13. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
14. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
15. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
16. Podľa § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 01.02.2013), výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
17. Na základe predložených listinných dôkazov dospel súd k záveru, že žaloba je dôvodná iba v časti. Záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi veriteľom a žalovaným na základe zmluvy, je vzťahom občianskoprávnym, na ktorý je potrebné aplikovať predpisy občianskeho práva, pričom ide o spotrebiteľskú zmluvu, keďže veriteľ je osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaný je spotrebiteľom - fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Je teda nepochybné, že uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvou spotrebiteľskou a vzhľadom na výšku úveru, jeho účel a splatnosť je zmluvou o viazanom spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. Vo veci nárokov z tejto zmluvy je oprávnený označený žalobca z dôvodu, že je právnym nástupcom pôvodného veriteľa, ktorý žalovanému úver poskytol.
18. V zmysle § 9 ods. 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí okrem iného obsahovať úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru. Uzatvorená zmluva obsahuje výšku fixnej ročnej úrokovej sadzby 19,10 %. Táto sadzba však nie je úrokovou sadzbou daného spotrebiteľského úveru a nezodpovedá parametrom uvedeným v zmluve. Úver mal byť splatný v 29 mesačných splátkach po 10 eur, čomu zodpovedá celková čiastka 290 eur, RPMN 18,59 % a úroková sadzba 8,90 % ročne a nie RPMN a ročná úroková sadzba uvedené v zmluve rovnako v hodnote 19,10 %. Zmluva tak neobsahuje skutočnú úrokovú sadzbu poskytnutého úveru a nedostatok tohto údaju má za následok, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Keď zákon uvádza medzi
náležitosťami zmluvy úrokovú sadzbu úveru, je zjavné, že to má byť skutočná úroková sadzba, ktorá zodpovedá poskytnutému úveru a jeho parametrom. Splnením uvedenia tejto náležitosti v zmluve nie je uvedenie akejkoľvek úrokovej sadzby, ale skutočnej úrokovej sadzby daného úveru, pretože potom by sa jednalo iba o formálne splnenie povinnosti bez relevantného vzťahu k danému úveru. Rozhodne nebolo zámerom zákonodarcu, aby veriteľ formálne splnil náležitosti zmluvy, ktoré by nezodpovedali skutočnosti. V tomto prípade je pritom bezpredmetné, či uvedená úroková sadzba je alebo nie je v prospech spotrebiteľa, pretože zmluva má obsahovať úrokovú sadzbu daného úveru pod sankciou jeho bezúročnosti a bezpoplatkovosti bez ďalšieho.
19. Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že istina úveru bola 236 eur a žalovaná z úveru vrátila 60 eur. Keďže žalobca má nárok iba na vrátenie istiny, zostáva tak žalovanej uhradiť žalobcovi sumu istiny 176 eur. Na zaplatenie uvedenej sumy zaviazal súd žalovanú z dôvodu, že si túto povinnosť nesplnila dobrovoľne a ide o jej nesplnený zmluvný záväzok, ktorý je po lehote splatnosti. Pokiaľ nárok presahoval sumu istiny, ktorá by žalobcovi patrila, tak v tej časti bola žaloba nedôvodná, pretože sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.
20. Keďže sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, bola by istina úveru 236 eur splatná pri výške dohodnutej splátky 10 eur 23 splátkami, pričom posledná splátka by bola splatná dňa 20.05.2019. Výška poslednej splátky by bola už len 6 eur. Keďže žalovaná úver od splátky splatnej v decembri 2017 nesplácala vôbec, vyhlásil veriteľ listom zo dňa 23.05.2018 úver za splatný a na základe tohto listu bol úver splatným najneskôr dňa 28.05.2018, pričom od nasledujúceho dňa, t.j. od 29.05.2018 je žalovaná v omeškaní s úhradou celého úveru, a preto od tohto dňa patrí žalobcovi úrok z omeškania v zákonnej sadzbe. Pokiaľ ide o takto ustálenú splatnosť celého úveru a prvý deň omeškania, vychádzal súd z obsahu listinného dôkazu - oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru a z tvrdenia žalobcu o jeho doručení žalovanému, ktoré nebolo sporné. Úrok z omeškania patrí žalobcovi v zmysle § 3 nariadenia vo výške o päť percentuálnych bodov vyššej ako bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania. V prvý deň omeškania bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 0 %, a preto žalobcovi patrí úrok z omeškania vo výške 5 % ročne.
21. V časti, v ktorej nárok presahoval sumu nesplatenej istiny a z nej žalobcovi patriaceho úroku z omeškania, súd žalobu zamietol z dôvodu, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov a žalobca má nárok na úrok z omeškania v zákonnej výške iba z priznanej istiny.
22. Povinnosť, ktorú súd uložil žalovanému týmto rozsudkom, je žalovaný povinný splniť v súlade s § 232 ods. 3 CSP do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
23. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
24. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
25. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhoduje aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
26. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
27. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 v spojení s § 262 ods. 1 CSP a žalobcovi priznal voči žalovanej náhradu trov konania v rozsahu jeho čistého úspechu v konaní. Žalobca sa v danom konaní voči žalovanému domáhal zaplatenia istiny 207,65 eur, pričom súd mu priznal nárok len na zaplatenie istiny vo výške 176 eur. Z uvedeného vyplýva, že súd vyhovel žalobe iba v časti 84,76 % a žalobca tak mal čiastočný úspech v konaní, a to v rozsahu čistého úspechu 69,52 %, ktorý je rozdielom medzi úspechom žalobcu 84,76% a úspechom žalovanej 15,24 %. Z uvedených dôvodov rozhodol súd o trovách konania podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 69,52%, ktorý zodpovedá čistému úspechu žalobcu, pričom o konkrétnej výške bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku s poukazom na § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozsudku na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.