Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23Sa-11-2021.pdf
PDF · 91.19 KB
Case nature
Area
Subarea
23Sa/11/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v právnej veci žalobcu: U. C., T. F., X. XX, t.č. A. a A. V., I. nám. 1, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie v Bratislave, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 03. 11. 2020, sudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou, takto
rozhodol:
Krajský súd žalobu zamieta. Krajský súd žalovanému nepriznáva náhradu trov konania.
odôvodnenie:
I.
1. Rozhodnutím žalovaného č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 03. 11. 2020 podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení žalovaný rozhodol tak, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o zamietnutí žiadosti o invalidný dôchodok č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 21. 05. 2020 zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.
2. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 03. 11. 2020 zamietol žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok, pretože podľa posudku Sociálnej poisťovne pobočky Považská Bystrica zo dňa 27. 04. 2020 nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola posudkovým lekárom určená na 30% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
II.
3. Žalobca voči rozhodnutiu včas podal voči rozhodnutiu zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom uviedol, že nesúhlasí s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a žiadal o opätovne prehodnotenie zdravotného stavu.
4. Žalovaný ako odvolací orgán preskúmal spisovú dokumentáciu a vzhľadom na záver posudkového lekára ústredia so sídlom v Prešove, ktorý preskúmal zdravotný stav žalobcu dňa 18. 08. 2020, ktorý sa oboznámil so všetkými predloženými odbornými nálezmi, prepúšťacou správou z hospitalizácie z psychiatrického oddelenia T., MRC chrbtice zo dňa 31. 10. 2019, neurologické vyšetrenie z 31. 10. 2019 a vykonal vlastné vyšetrenie, pričom bolo zistené, že žalobca vo výkone trestu pracuje pri ručnom šití obuvi, pri bolesti v krčnej oblasti chrbtice bol opakovane neurologicky vyšetrený, absolvoval aj vyšetrenie krčnej chrbtice pomocou MR s dokumentovaním degeneratívnych zmien v priebehu celej krčnej chrbtice, ale bez nálezu myelopatie vo vyšetrovaných úsekoch krčnej chrbtice.
Objektívny neurologický nález nezistil poruchy statodynamiky chrbtice a nebol dokumentovaný ani koreňový syndróm. V r. 2015 bol kompletne vyšetrený aj pre bolesti driekovej oblasti chrbtice, podľa odborného neurologického vyšetrenia bola dokumentovaná len mierny poruchy statodynamiky chrbtice, tiež bez zná mok koreňového dráždenia a bez motorického deficitu. Ochorenie krčného (aj driekového) úseku chrbtice je rozhodujúcim zdravotným postihnutím a je hodnotené z posudkového hľadiska mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30 %, ako ochorenie chrbtice s prejavmi nervového a svalového dráždenia s miernym funkčným postihnutím, a to v strednej hodnote predpísaného rozpätia, napriek tomu, že odborníkom nebol dokumentovaný koreňový syndróm. Psychiatrickým vyšetrením sú zistené ochorenia, ktoré patria do okruhu neurotických porúch a z hľadiska posudkového nie sú závažnými ochoreniam. Nemajú vplyv na celkovú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Kostený výrastok na kondyle lakťovej kosti nemá vplyv na okolité štruktúry, elektromyografické vyšetrenie periférnych nervov na ľavej hornej končatine bolo v norme. Realizovať odber vzorky na histologické vyšetrenia v čase vyšetrenia odmietol. Nález z posudkového hľadiska tiež nemá vplyv na mieru poklesu. V r. 2015 bol vyšetrený pre zhoršenie zrakovej ostrosti oboch očí v medziach normy. V anamnéze je prekonanie dvanástnikového vredu, stav t.č. bez dokumentovanej recidívy. V r. 2015 mal vyšetrovaný aj pravý ramenný kĺb, ktorý bol bez funkčného obmedzenia, zobrazovacími metódami boli popisované počínajúce degeneratívne zmeny na artikulárnych plôžkach pravého ramenného a akromaniálneho kĺbu, bez posudkovej významnosti. Posudková lekárka ústredia preskúmala všetky odborné vyšetrenia a zistila, že posudok prvostupňového posudkového lekára je správny, nie je dôvod na zmenu. V dôsledku prijatia opatrenia počas krízovej situácie bol zdravotný stav žalobcu posúdený v jeho neprítomnosti.
Za rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkový lekár určil choroby podporného a pohybového aparátu podľa kapt. XV., deformujúca dorzopatia a spondylopathia podľa odd. E, degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách a miernym funkčným postihnutím a prejavmi nervového a svalového dráždenia s miernym funkčným postihnutím podľa písm. b/, kde je miera poklesu v rozhraní 20-35%.
Za iné zdravotné postihnutia žalobcovi, posudkový lekár nezvýšil mieru poklesu schopnosti v zmysle § 71 ods. 8, pretože ostatné ochorenia nie sú tak závažné a sú posudkovo nevýznamné.
Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
5. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., nárok na invalidný dôchodok vzniká ak sa poistenec stal invalidný, získal potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia podľa § 72 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov a ku dňu vzniku invalidity nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok, alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
Podľa § 71 ods. 1, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, má pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Podľa § 71 ods. 2, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako 1 rok. Podľa § 71 ods. 3, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje v porovnaní telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný, výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. Podľa § 71 ods. 4, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia podľa ďalšieho vývoja a ďalšej liečby a
b/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Podľa § 71 ods. 5, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. Podľa § 71 ods. 6, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou, dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Podľa § 71 ods. 7, jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nespočítavajú. Podľa § 71 ods. 8, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť možno zvýšiť nad hornú hranicu miery poklesu podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Podľa § 71 ods. 9, ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktorá je z jeho funkčným dopadom najviac porovnateľná.
III.
6. Žalobca podal voči druhostupňovému rozhodnutiu žalovaného žalobu, v ktorej uviedol, že považuje rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu ako i žalovaného za nezákonné. Namietal stanovenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Neboli vzaté podľa jeho názoru všetky diagnózy, napr. aj to, že ne krátkozraký a nosí okuliare.
IV.
7. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 17. 03. 2021 uviedla, že podkladom pre vydanie rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej bol odborný posudok posudkového lekára sociálneho poistenia žalovanej so sídlom v Prešove zo dňa 18. 08. 2020, podľa ktorého žalobca nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 40 %, v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu je určená posudkovým lekárom na 30 %.
Za rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkový lekár určil choroby podporného a pohybového aparátu podľa kapt. XV., deformujúca dorzopatia a spondylopathia podľa odd. E, degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách a miernym funkčným postihnutím a prejavmi nervového a svalového dráždenia s miernym funkčným postihnutím podľa písm. b/, kde je miera poklesu v rozhraní 20-35%.
Za iné zdravotné postihnutia mu nepatrí zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
Skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu poškodenia žalobcu boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia, sú z hľadiska skutkového stavu úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi ako aj zdravotnou dokumentáciou.
Posudkový lekára sociálneho poistenia zhodnotil zdravotný stav žalobcu na základe dostupných a žalobcom predložených lekárskych nálezov a napadnuté rozhodnutie bolo vydané za skutkového a právneho stavu platného v čase vydania tohto rozhodnutia.
Pochybnosti žalobcu o tom, že jeho zdravotný stav nebol posúdený správne, sú nedôvodné, vyvolané len jeho subjektívnym presvedčením, čo nie je dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v odvolacom konaní.
V.
8. Krajský súd ako správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe žalobkyňou prejednal bez pojednávania a podľa § 190 SSP dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto rozsudkom žalobu žalobcu zamietol. 9. Po vyhodnotení závažnosti dôvodov žaloby vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu správneho orgánu ako aj k obsahu pripojeného spisu žalovaného správny súd konštatoval, že nezistil dôvod, že by sa žalovaný odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov so správnou citáciou dotknutých právnych noriem, obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre správnosť napadnutého výroku rozhodnutia.
Zdravotný stav žalobcu po podaní odvolania posúdil posudkový lekár žalovanej pobočky dňa 27. 04. 2020 v Považskej Bystrici, na základe lekárskych nálezov aj samotného vyšetrenia zistil, že žalobca je takmer 40 rokov v ÚVTOS a ÚVV, naposledy v Ilave, kde pracuje pri ručnom šití obuvi. Viac rokov trpí bolesťami krčnej chrbtice a pravého lakťa, kde má kostný výrastok. O jeho odstránení zatiaľ neuvažuje. V októbri 2019 bol vyšetrený neurológom, vrátame MRI C chrbtice, kde má potvrdené osteochondrotické a pondylartrotické zmeny i viacetážovú stenózu kanála s útlakom miechy ale bez myelopathie. Posudkový lekár za rozhodujúce zdravotné postihnutie určil choroby podporného a pohybového aparátu podľa kapt. XV., deformujúca dorzopatia a spondylopathia podľa odd. E, degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách a miernym funkčným postihnutím a prejavmi nervového a svalového dráždenia s miernym funkčným postihnutím podľa písm. b/, kde je miera poklesu v rozhraní 20-35%.
10. Posudkový lekár ústredia so sídlom v Prešove dňa 18. 08. 2020 preskúmal zdravotný stav žalobcu ako aj všetky pripojené lekárske nálezy a zistil , že žalobca trpí bolesťami krčnej a driekovej chrbtice, má kostný výrastok na kondyle lakťovej kosti, disociálna porucha osobnosti a adaptačná porucha, chronická fajčiarska bronchitída, gastroduodenálna choroba v anamnéze a utrpel úraz strelného poranenia pravej strany hrudníka v r. 1990, stav zhojený. Posudkový lekár konštatoval, že žalobca pre bolesti chrbtice bol opakovane neurologicky vyšetrený, absolvoval aj vyšetrenie krčnej chrbtice pomocou MR s dokumentovaním degeneratívnych zmien v priebehu celej krčnej chrbtice, ale bez nálezu myelopatie vo vyšetrovaných úsekoch krčnej chrbtice. Objektívny neurologický nález nezistil poruchu statodynamiky chrbtice a nebol dokumentovaný ani koreňový syndróm. V r. 2015 bol kompletne vyšetrený a pre bolesti v driekovej oblasti chrbtice podľa odborného neurologického vyšetrenia bola dokumentovaná len mierna porucha statodynamiky chrbtice, tiež bez známok koreňového dráždenia a motorického deficitu. Ochorenie krčného úseku chrbtice je rozhodujúcim zdravotným postihnutím a je hodnotené z posudkového hľadiska mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30% ako ochorenie chrbtice s prejavmi nervového a svalového dráždenia s miernym funkčným postihnutím, a to v strednej hodnote predpísaného rozpätia, napriek tomu, že odborníkom nebol dokumentovaný koreňový syndróm. Psychiatrickým ochorením sú zistené ochorenia, ktoré patria do okruhu neurotických porúch a z posudkového hľadiska nie sú závažnými ochoreniami bez vplyvu na výšku poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
Pľúcne ochorenie je z posudkového hľadiska nezávažné, vykazuje minimálnu reštrikčnú poruchu a fajčiarsky chronický zápal priedušiek, ochorenie nemá vplyv na celkovú výšku miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Kostený výrastok na kondyle lakťovej kosti nemá vplyv na okolité štruktúry, elektromyografické vyšetrenie periférnych nervov na ľavej hornej končatine bolo v norme, realizovať odber vzorky na histologické vyšetrenie v čase vyšetrenia odmietol. Nález z posudkového hľadiska nemá vplyv na výšku miery poklesu. V r. 2015 bol vyšetrený pre zhoršenie zrakovej ostrosti, podľa očného vyšetrenia je zraková ostrosť oboch očí v medziach normy.
V anamnéze je prekonanie dvanástnikového vredu, stav toho času bez dokumentovanej recidívy. V r. 2015 mal vyšetrovaný aj pravý ramenný kĺb, ktorý bol bez funkčného obmedzenia, zobrazovacími metódami boli popisované počínajúce degeneratívne zmeny na artikulárnych plôškach pravého ramenného a akromiálneho kĺbu, bez posudkovej významnosti. Posudková lekárka Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Prešove podrobne preskúmala odvolanie účastníka konania a všetky odborné vyšetrenia, zistila, že vypracovaný posudok posudkového lekára vykonávajúceho lekársku posudkovú činnosť v Sociálnej poisťovni, pobočka Považská Bystrica je správny, bez dôvodu na zmenu posudku.
11. Subjektívne presvedčenie žalobcu o tom, že jeho zdravotné postihnutie zodpovedá vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, nie je rozhodujúce, pretože posúdenie v rozsahu zdravotného postihnutia a jeho následku na schopnosť občana vykonávať zárobkovú činnosť, vyžaduje odborné lekárske činnosti, ktoré je vo veciach sociálneho poistenia zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Pochybnosti žalobcu o tom, že jeho zdravotný stav nebol správne posúdený, sú nedôvodné, vyvolané len jeho subjektívnym presvedčením, čo nie je dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v odvolacom konaní. 12. Posudkový lekár sociálneho poistenia zhodnotil zdravotný stav žalobcu na základe dostupných a žalobcom predložených lekárskych nálezov, správny súd mal za to, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané na základe skutkového a právneho stavu platného v čase vydania tohto rozhodnutia. Žalovaná svoje rozhodnutie náležite odôvodnila s uvedením konkrétnych ustanovení, na základe ktorých rozhodla a čo bolo podkladom jej rozhodnutia. 13. Žalobca v žalobe neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. 14. Správny súd vykonaným dokazovaním nezistil žiadny relevantný dôvod, pre ktoré by malo byť rozhodnutie žalovaného orgánu zrušené, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 199 SSP zamietol.
15. Správny súd o trovách konania rozhodol podľa § 168 SSP tak, že žalovanému nepriznal náhradu trov konania, pretože mu žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 133, ods. 2 SSP). Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (§ 439, ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 440, ods. 1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote 1 mesiaca, od doručenia rozhodnutia krajského súdu, subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom (§ 449, ods. 1). Tieto povinnosti neplatia, ak ide o konania o správnej žalobe v sociálnych veciach (§ 6, ods. 2, písm. c/).