Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17Pc-18-2020.pdf
PDF · 93.46 KB
Case nature
Area
Subarea
17Pc/18/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina sudkyňou JUDr. Annou Majerikovou v právnej veci navrhovateľa: I. E., nar. X.X.XXXX, bytom B. S. P. XXX/X, X., proti odporcovi: J. K., nar. X.X.XXXX, bytom B. XX/XX, O., zastúpený splnomocneným zástupcom C. K., nar. XX.X.XXXX, bytom B. XX/XX, O., o zníženie výživného, takto
rozhodol:
I. Súd návrh navrhovateľa na zníženie výživného v celom rozsahu z a m i e t a .
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu 4.9.2020 domáhal zníženia výživného určeného rozhodnutím Okresného súdu Ružomberok sp. zn. 2P/39/2011 zo dňa 7.9.2011 zo sumy 100 eur mesačne na sumu 25 eur mesačne počnúc dňom 1.10.2020. Uviedol, že je otcom dospelej dcéry (odporca) a od posledného určenia výšky vyživovacej povinnosti sa podstatne zmenili jeho schopnosti a možnosti. Od 4.12.2019 je vedený ako uchádzač o zamestnanie, od 2014 je dlhodobo liečený v psychiatrickej ambulancii, čo mu znemožňuje nájsť si adekvátnu prácu, nepoberá žiadne finančné prostriedky. Výživné za neho hradila jeho terajšia priateľka s ktorou žije v jednej domácnosti a z jej príjmu.
2. Odporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 22.10.2020 k podanému návrhu uviedla, že nesúhlasí so znížením výživného, otec už dvakrát požiadal o zníženie, čo mu bolo zamietnuté z dôvodu subjektívnych dôvodov, momentálne je vedené voči nemu ako povinnému trestné stíhanie za zanedbanie povinnej výživy. Je študentkou denného štúdia vysokej školy Mateja Belu v Banskej Bystrici, žije v domácnosti so svojou matkou. Jej výdavky mesačne predstavujú nájom a energie 150 eur, internet 15 eur, mobil 30 eur, cestovné 15, strava 250 eur, internát 270 eur, učebnice 34 eur. Matka je dlhodobo PN.
3. Súd vec prejednal a vykonal dôkazy výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi k veci sa vzťahujúcimi a dospel k nasledovným skutkovým zisteniam.
4. Navrhovateľ zotrval na podanom návrhu a žiadal znížiť výživné na sumu 25 eur. Nevlastní žiaden majetok, od 4.12.2019 je evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, nepoberá žiadne dávky v nezamestnanosti. Predtým pracoval v spol. Karmel s.r.o. Bytča na pozícii vedúci údržby a jeho príjem predstavoval 650 eur, ďalej pracoval v spol. Bachmann v Žiline ako pracovník výroby, jeho príjem bol okolo 700 eur, ukončil pracovný pojme na vlastnú žiadosť v skúšobnej dobe, lebo bolo tam veľa roboty a tak to nezvládal, potom bol v Nemecku, názov firmy si už nepamätá, tam nedostal žiaden príjem. Žije s priateľkou, ktorá robí v Rakúsku a všetky výživné a výdavky platí za neho. Má vyživovaciu povinnosť nielen voči odporkyni, ale aj voči synovi I. E., nar. 2.3.2005, na neho platí výživné 100 eur. Lieči sa ako alkoholik ambulantne. Vzdelanie má úplné stredoškolské s maturitou a prvý semester vysokej školy v
odbore elektrotechnik. Permanentne si hľadá prácu, bol na konkurzoch neúspešný a na úrad práce nosí doklady
5. Odporkyňa v priebehu konania zotrvala na svojom písomnom vyjadrení, nesúhlasí so znížením výživného. V súčasnosti navštevuje prvý ročník vysokej školy študuje denná forma, Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici, ide o trojročnú formu štúdia. Žije s matkou v spoločnej domácnosti a náklady na domácnosť sú najmenej 250 eur. V súčasnosti študuje on line, chodí do školy raz do týždňa, dochádza z Ružomberka do Banskej Bystrice, ročný poplatok za semester v internáte zaplatila 270 eur. Výdavky uhrádza jej matka, otec platí výživné 100 eur cez súdneho exekútora a naposledy uhradil v marci 2021.
6. Okresný súd Ružomberok rozhodnutím č.k. 2P/39/2011-23 zo dňa 7.9.2011 schválil rodičovskú dohodu medzi rodičmi maloletej Bianky Dorníkovej nar. 1.3.2001 tak, že otec sa zaviazal prispievať na výživu dcéry Bianky výživným vo výške 100 eur mesačne s účinnosťou od 20.7.2011 vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletej. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 22.9.2011 (čl. 22).
7. Z lustrácie v Sociálnej poisťovni z 28.4.2021 súd zistil, že navrhovateľ bol zamestnancom v období od 30.5.2019 do 11.6.2019 v spoločnosti B&E s.r.o. Čierne vymeriavací základ za mesiac máj 2019 - 45,22, za mesiac jún - 182 eur, dávky v nezamestnanosti nepoberá (č.l. 40). Z potvrdenia ÚPSVaR Žilina zo dňa 15.7.2020 vyplýva, že navrhovateľ je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 4.12.2019 a evidencia trvá (čl. 3)
8. Z vyjadrenia lekára MUDr. Gabriš vyplýva, že navrhovateľ je v evidencii ambulancie CPLDZ, opakovane absolvoval PAL diagnóza F 10.2.(čl. 4)
9. Z lustrácie v Sociálnej poisťovni z 28.4.2021 súd zistil, že matka odporkyne ako zamestnanec bol evidovaný u zamestnávateľa HOREZZA a.s. Piešťany od 19.2.2019 do 31.7.2019, za obdobie od 5.12.2019 do 29.2.2020 evidovaný zamestnanec Fontana for you s.r.o. Bešeňová a od 19.1.2021 je v evidencii uchádzačov o zamestnanie a poberá dávky v nezamestnanosti 414 eur (čl. 43).
10.V prejednávanej veci mal súd preukázané, že účastníci konania sú v rodinnoprávnom vzťahu rodič a dieťa (otec a dcéra ), ktorí nežijú v spoločnej domácnosti; odporkyňa je v školskom roku 2020/2021 študentkou 1. ročníka VŠ Univerzita Mateja Bela Banská Bystrica a býva s matkou.
11. Ústavnoprávny základ ochrany rodiny a rodičovstva je obsiahnutý v článku 32 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „Listina“) a konkrétne článok 32 ods. 4 Listiny garantuje rodičom právo starostlivosti o deti a ich výchovu a naopak, deťom zaisťuje právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Starostlivosť o dieťa a jeho výchovu je predpokladaná zabezpečením materiálnych i nemateriálnych podmienok toho, aby dieťa mohlo v prirodzenom rodinnom prostredí rozvíjať všetky svoje osobné schopnosti a možnosti. Pokiaľ ide o materiálne podmienky výchovy, tie sa realizujú prostredníctvom vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu, ktorá je uložená Zákonom o rodine, teda zákonom, ktorý upravuje podrobnosti tejto ochrany a na ktorý v tomto zmysle odkazuje článok 32 ods. 6 Listiny. Vyživovacia povinnosť, na ktorú má dieťa právo, sa vzťahuje zásadne na oboch rodičov, pričom stanovenie ich rozsahu vo veci kritérií vyplývajú z konkrétnych ustanovení Zákona o rodine (schopností, možností a majetkových pomerov rodičov), pričom dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.
12. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. (ďalej zákon o rodine) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
13. V ustanovení § 62 ods. 2 zákona o rodine je povinnosť rodičov platiť výživné na svoje deti viazané na ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery s bezprostredným právom dieťaťa podieľať sa na ich životnej úrovni. V uvedenom ustanovení je daný základ pre určenie jej výšky. Na strane povinného rodiča sú rozhodujúce v prvom rade jeho zárobkové schopnosti, možnosti a majetkové pomery, životná úroveň, počet iných vyživovacích povinností. Na strane dieťaťa treba prihliadať na jeho oprávnené potreby s ohľadom na vek, zdravotný stav, záujmy a prípravu na budúce povolanie.
14. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktorý povinný na seba berie.
15. Podľa § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
16. Hmotnoprávnou podmienok toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť je zmena pomerov. K zmene pomerov môže dôjsť na strane oprávneného, povinného alebo na oboch stranách. Podľa okolností konkrétneho prípadu môže ísť o subjektívne ako aj objektívne skutočnosti, o zmenu v oblasti príjmových pomerov, výdavkov, celkových majetkových pomerov. V praxi sa najčastejšie uplatňujú nasledujúce dôvody a to zmena potrieb dieťaťa z dôvodu začiatku plnenia školskej dochádzky, prechod medzi jednotlivými stupňami školského systému, zmena zdravotných pomerov, strata zamestnania, dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti, odpadnutie zákonnej podmienky pre vyživovaciu povinnosť - nadobudnutie spôsobilosti samostatne sa živiť. Zmena pomerov musí byť preukázaná ku dňu vyhlásenia rozhodnutia o zmene.
17. V prejednávanej veci súd vykonal vo veci dokazovanie podľa vyššie uvedených zásad a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky a to zmena pomerov (zníženie) vyživovacej povinnosti otca voči odporkyni. Pri zmene výšky výživného sú rozhodujúce nasledovné kritériá - 1. zmena pomerov v období od doby pôvodnej úpravy výživného, 2. ako sa zmena pomerov odzrkadľuje v odôvodnených potrebách osoby odkázanej na výživu a 3. aká zmena nastala v pomeroch osoby povinnej, resp. či nastala taká zmena pomerov v možnostiach a schopnostiach výživou povinnej osoby, ktorá by neumožňovala zmenu výšky výživného.
18. O výživnom odporkyni bolo naposledy rozhodnuté v roku 2011 a od doby pôvodnej úpravy výživného ( v sume 100 mesačne ) nastala zmena u osoby oprávnenej na výživné (dospelej dcéry) a to zvýšených nákladoch súvisiacich s jej štúdiom na VŠ a mimo miesta trvalého bydliska. Podľa ustálenej judikatúry, pokiaľ sa dieťa pripravuje na budúce povolanie štúdium, ktoré znemožňuje výkon pravidelnej pracovnej činnosti bez ohľadu na možnosť vykonávať prácu, nie je pre potreby určenia vyživovacej povinnosti sa schopné samo živiť a vyživovacia povinnosť rodičov voči nemu zostáva zachovaná. Súd upriamuje pozornosť na základnú povinnosť rodičov (ktorá pretrváva i v prípade, keď ich deti dovŕšia plnoletosť) na plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Vyživovacia povinnosť je zákonná, táto povinnosť zaťažuje obidvoch rodičov. Odporkyňa hoc dovŕšila plnoletosť, je naďalej odkázaná na výživu tak od svojho otca, ako aj od svojej matky. Ide o zákonný nárok dospelého dieťaťa od svojho rodiča.
19. V prejednávanej veci bolo významné či má v možnostiach a schopnostiach otec, vzhľadom na situáciu od 4.12.2019 - evidovaný nezamestnaný bez príjmu uhradzovať výživné sumou 100 eur mesačne. Otec poukázal na svoje nulové príjmové pomery, majetkovú situáciu a ešte ďalšiu vyživovaciu povinnosť, ktorú má nielen voči odporkyni ale i voči synovi Jakubovi, s ktorými nežije v spoločnej domácnosti. Kritériá uvedené v odseku 1 § 75 Zákona o rodine predstavujú všeobecnú úpravu pre všetky druhy vyživovacej povinnosti. Na strane povinného sa preskúmavajú schopnosti, možnosti, majetkové pomery. V súlade s princípom potencionality príjmov na uvedené hľadiská súd u povinného prihliada aj v prípade, ak sa bez dôležitého dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako v prípade neprimeraných majetkových rizík, ktoré na seba povinný berie. Schopnosti predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej schopnosti a rozumieme nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami, nadaním, nadobudnutými vedomosťami a získanými skúsenosťami. Z hľadiska vyživovacej povinnosti je podstatné, ako sa prejavia v reálnych schopnostiach dosahovania príjmu. Z tohto hľadiska sa schopnosti skúmajú ako faktické príjmy a výdavky povinného.
20. Každý rodič má v prvom rade zabezpečiť výživu dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Dieťa nemôže za to, že jeho rodič nepracuje. V konaní nebola zo strany otca preukázaná objektívna okolnosť, ktorá by aj sama osebe mohla odôvodniť zmenu výšky výživného a to v tých prípadoch, keď podľa lekárskeho potvrdenia alebo znaleckého posudku povinný nie je so
zreteľom na svoj vek alebo zdravotný stav schopný zárobkovej činnosti. Súd vychádzal z toho, že otec pokiaľ je v súčasnosti nezamestnaný je v aktívnom pracovnom veku, pričom nemožnosť zamestnať sa len z dôvodu nepriaznivej situácie na trhu práce sama osebe nemôže byť predpokladom pre neplnenie si jeho vyživovacej povinnosti, ktorá má popri iných výdavkoch povinného prednostné postavenie. Rovnako neakceptovateľný je prístup samotného navrhovateľa (ako osoby povinnej) v duchu: „keď nemám príjem, nemám z čoho platiť výživné“. Navrhovateľ v konaní nepreukázal ani, že zdravotný stav mu nedovoľuje zaradiť sa do pracovného procesu, skutočnosť nim predloženého potvrdenia lekára, že je v evidencii ambulancie CPLDZ (čl. 4) neosvedčuje, že je osobou so zníženou pracovnou schopnosťou a to že sa podrobil protialkoholickému liečeniu je nie objektívny dôvod na zníženie výživného. Na základe vykonaného dokazovania (výsluch navrhovateľa) je teda možné uzavrieť, že navrhovateľ sa ako povinný platiť výživné vzdal bez dôležitého dôvodu zamestnania a zárobku. Súd je toho názoru, že pri možnostiach a schopnostiach otca treba vychádzať zo skutočnosti, že pracovné pomery ukončoval bez uvedenia dôvodu, z vlastného rozhodnutia, pričom v zamestnaní mu nebránia žiadne vážne, objektívne či zdravotné dôvody, pričom je v ekonomicky produktívnom veku a mohol dosahovať príjem tak ako v prechádzajúcom období. Na tomto nemení nič ani tá skutočnosť, že určité obdobie bol práceneschopný a to v súvislosti s protialkoholickou liečbou, pričom tento stav si otec spôsobil svojím nezodpovedným konaním, čo nemôže byť v neprospech odporkyne ako osoby odkázanej na výživu. Z uvedeného dôvodu súd návrh navrhovateľa na zníženie výživného voči odporkyni v celom rozsahu zamietol.
21. Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenia § 52 CMP, v zmysle ktorého zákonného ustanovenia, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.. V danom prípade vzhľadom na osobitosť konania (vo veci vyživovacej povinnosti rodič a dieťa) súd rozhodol o trovách konania tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).