Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_15C-167-2014.pdf
PDF · 130.59 KB
No categories available
15C/167/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Dominikou Hudecovou, PhD. vo veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený: Remedium Legal, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 53255739 proti žalovanému: v 1. rade: C. E., U.. X.X.XXXX, R. L., U. XXXX/X, v 2. A.: Q. E., U.. X.XX.XXXX, R. L., U. XXXX/X a v 3. rade A. K., U.. XX.XX.XXXX, R. H. XXX, právne zastúpený: JUDr. Peter Belovič, advokát so sídlom Šaľa, Hollého 1854/9 o zaplatenie 5.570,40 € s príslušenstvom, takto:
rozhodol:
Žalovaní v 1., 2.rade spoločne a nerozdielne a žalovaný v 3.rade sú povinní zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 371,36 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 92,84 € od 11.3.2011 do zaplatenia, zo sumy 92,84 € od 11.4.2011 do zaplatenia, zo sumy 92,84 € od 11.5.2011 do zaplatenia a zo sumy 92,84 € od 11.6.2011 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Súd žalobu v zostávajúcej časti zamieta.
Žalovaní v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne a žalovaný v 3. rade majú nárok na náhradu trov konania v pomere 86%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovaným povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 5.570,40 € s príslušenstvom, keď poukázal na zmluvu o úvere, ktorú mal žalovaný v 1.rade a žalovaný v 2.rade ako dlžníci uzavrieť so spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s. a ku ktorej zmluve mal žalovaný v 3.rade pristúpiť ako ručiteľ. Zároveň žalobca poukázal na zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 28.6.2011 , na základe ktorej bol na neho postúpený balík pohľadávok spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s., ktorých súčasťou mala byť i pohľadávka vymáhaná v tomto konaní.
2. Žalovaní v 1. a 2.rade sa k žalobe nevyjadrili.
3. Žalovaný v 3.rade k žalobe uviedol, že až do doručenia žaloby, nebol žalovanému v3. rade doručený, či už‚ zo strany banky Slovenská sporiteľňa, a.s. ako poskytovateľa úveru, alebo aj zo strany žalobcu ako Postupníka, žiadna písomnosť. Žalovaný v 3, rade ako ručiteľ teda nikdy v minulosti nebol informovaný o skutočnosti, že žalovaný v 1, a 2. rade ako dlžníci nesplácajú uver včas a riadne, že pohľadávka bola postúpená alebo že bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru. Napokon, ani žalobca doposiaľ nepredložil súdu žiadne dôkazy o tom, že by on alebo poskytovateľ úveru doručil odporcom oznámenie o postúpení pohľadávky alebo oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru. Ďalej tvrdil, že zmluva o postúpení pohľadávky nenadobudla voči nemu účinnosť, nakoľko mu nebolo doručené žiadne
oznámenie. Následne zmluvu o splátkovom úvere zo dňa 4.3.2005 označil za zmluvu spotrebiteľskú, nakoľko podľa ust. § 879j Občianskeho zákonníka sa ustanoveniami tohto zákona ( t.j. ustanoveniami o spotrebiteľských zmluvách v znení účinnom od 1.1.2008 sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. Januárom 2008; vznik týchto Právnych vzťahov ako aj nároky vzniknuté pred 1.januarom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov. Z uvedeného pravidla nepravej spätnej pôsobnosti vyplýva jednoznačne, že nároky vzniknuté po 1. Januári 2008 ako aj zmeny, zánik práv a povinností a tiež ďalšie modifikácie obsahu právnych pomerov, pokiaľ k nim došlo po uvedenom dátume, sa riadia už novou právnou úpravou. Ďalej poukázal na to, že podľa jeho názoru zmluva obsahuje viaceré neprijateľné podmienky a to možnosť poskytovateľa úveru vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru čo je veľmi závažný úkon spôsobujúci podstatnú zmenu obsahu práv a povinností, prakticky pri akomkoľvek porušení zmluvnej povinnosti klientom (vid' ust. Čl. 7.6.1. VOP, z ktorého ustanovenia, najmä z prvej časti
- všeobecnej formulácie „ akejkoľvek zmluvnej povinnosti ... „ nasleduje 17 vymenovaných konkrétnych porušení ) a aj bez predchádzajúcej písomnej výzvy alebo akejkoľvek snahy vyriešiť vzniknutú situáciu inak ako uvedeným prostriedkom ultima ratio. Na druhej strane klient má možnosť vypovedať zmluvu ( pochopiteľne s výpovednou lehotou, zatiaľ čo banka koná bez výpovednej lehoty ), až v jednom prípade ( vid' bod 7.6.3. ) a aj to v takom, o ktorom sa vzhľadom na spôsob zverejnenia zmeny úrokovej sadzby nikdy nedozvie tak, aby tento prostriedok mohol reálne využiť v až 15-dňovej lehote. Za ďalšiu neprijateľnú podmienku považoval možnosť postúpenia pohľadávky bankou na tretiu osobu bez súhlasu klienta (bod 19.16. VOP), zatiaľ čo klient tak môže učiniť iba s predchádzajúcim písomným súhlasom banky. Ďalej namietal platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky pre jej neurčitosť, čo do určenia povahy, výšky a právneho dôvodu postúpenej pohľadávky a to z dôvodu, že postúpiť možno iba pohľadávku existujúcu a určitú a navrhovateľ ako dominus litis je ten, kto musí súdu preukázať, že mu právny nárok, v danom prípade pohľadávka, vo výške žalovanej sumy skutočne patri a že ide o pohľadávku existujúcu, odvodenú od existujúceho právneho titulu, zvlášť ak navrhovateľ tvrdí, že pohľadávka sa stala splatnou až po jej postúpení pôvodným majiteľom. Vzhľadom na skutočnosť, že k vyhláseniu mimoriadnej (predčasnej) splatnosti úveru došlo o až po postúpení pohľadávky postupníkom
- žalobcom, predmetom postúpenia nemohla byť celá pohľadávka (tak ako je to uvedené v prílohe č. l zmluvy o postúpení), ale iba jednotlivé dlžné splátky.
4. Ďalej žalovaný v 3.rade namietal svoju pasívnu legitimáciu a to z dôvodu, že ako ručiteľ nebol žalobcom vyzvaný na plnenie miesto žalovaných v 1. a 2.rade resp. nepreukázal postúpenie pohľadávky ručiteľovi.
5. Žalobca následne poukázal na ustanovenie všeobecných obchodných podmienok zmluvy o splátkovom úvere, podľa ktorých, je dlžník povinný oznámiť každú zmenu adresy a pri nevykonaní oznámenia zmeny adresy sa považuje za doručenie písomnosti na poslednú známu adresu banke. Žalobca podaním zo dňa 18.7.2011 informoval žalovaného v 3. rade o postúpení pohľadávky. Ďalšiu upomienku mu zaslal dňa 15.04.2013 a pokus o zmier dňa 24.01.2014. Uvedené upomienky boli žalovanému v 3. rade zasielané na adresy, ktoré boli žalobcovi známe . Na základe vyššie uvedeného preto považujeme tvrdenie žalovaného v 3. Rade, že do doručenia žaloby nebol o svojom záväzku informovaný, za zavádzajúce. Žalobca ďalej poukázal na to, že daný vzťah je podľa neho obchodnoprávny, keďže ide o zmluvu o úvere a teda absolútny obchodno-záväzkový vzťah a to aj napriek tomu, že jednou zo zmluvných strán je spotrebiteľ. Na základe uvedeného žalobca zastáva názor, že predmetný záväzkový vzťah je nutné posudzovať v zmysle ustanovení OBZ. Poukázal na ustanovenie § 387 ods. 1 a § 392 ods. 2 Obchodného zákonníka a § 397 Obchodného zákonníka. Predmetná úverová zmluva bola uzavretá dňa 04.03.2005, pričom v období do 31.12.2007 sa vzťahovali ustanovenia § 52 až 54 OZ len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a na iné zmluvy upravené v 8. Časti OZ. Ako aj na zmluvu podľa § 55 OZ. Zmluva o úvere bola upravená v OBZ. V dôsledku toho sa na účastníkov úverovej Zmluvy nevzťahovala povinnosť uvedená v prechodnom ustanovení § 879f ods.3 (Spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 uzavreté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa musia dať do súladu s ustanoveniami § 53 a 54 tohto zákona a spotrebiteľské zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch aj s ustanovením § 55 ods. 1, ak ide o náležitosti Zmluvy, a s ustanovením § 57 tohto zákona do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona). Novelizovaným ustanovením § 52 ods.1 OZ sa nespravujú nároky vzniknuté pred 01.01.2008 a neposudzuje sa ani platnosť právnych úkonov vzniknutých pred 01.01.2008, to znamená, že pokiaľ pred dňom 01.01.2008 bola uzavretá zmluva o úvere, kde bol dlžník spotrebiteľom tak, ako v danom prípade, nie je možné práva a povinnosti vzniknuté pred 01.01.2008 z tejto zmluvy posudzovať podľa ust. § 52 až 54 OZ. Právne vzťahy zo zmluvy o úvere uzavretej pred 01.01.2008 sa spravujú ustanoveniami OBZ bez ohľadu na povahu účastníkov.
6. V súvislosti s aktívnou legitimáciou v konaní žalobca poukázal na skutočnosť, že v konaní predložil relevantné oznámenie postupcu žalovaným o postúpení pohľadávky, spolu s podacími hárkami , preukazujúcimi odoslanie týchto písomnosti žalovaným. Ktoré bez ďalšieho zakladajú aktívnu legitimáciu postupníka (žalobcu) na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd má povinnosť z týchto oznámení vychádzať bez toho, aby skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Dlžník (žalovaný) sa v takom prípade nemôže úspešne dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, ani jej pripadne neexistencie, pričom poukázal na rozsudok najvyššieho súdu 4Obo 210/01. Ďalej uviedol, že podľa jeho názoru, bola pohľadávka postúpená v súlade so zákonom a to s ustanovením § 92 ods. 8 zákona o bankách. Žalobca zastáva názor, že ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky. Zo systematického zaradenia tohto ustanovenia je zrejmé, že účelom predmetného ustanovenia je úprava výnimiek z bankového tajomstva a nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia ‚pohľadávok, ale iba o podmienkach, za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. Aj podľa dôvodovej správy bol hlavným účelom predmetného ustanovenia prelomenie bankového tajomstva a nie obmedzenie možnosti postúpiť pohľadávku. Zo zákona nevyplýva, že by podmienky uvedené v predmetnom ustanovení podmieňovali platnosť' právneho úkonu postúpenia pohľadávky. Žalobca zastáva názor, že aj prípadné porušenie povinnosti vyplývajúcej z § 92 ods. 8 zákona o bankách nemožno spojiť s občianskoprávnym následkom neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky. Podľa názoru žalobcu zo znenia ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách nevyplýva, že predmetom postúpenia môže byt' iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá je už splatná. Z gramatického výkladu nielen prvej, ale aj druhej vety tohto ustanovenia je zrejmé, že zákonodarca rozlišuje dva pojmy - pojem peňažný záväzok ako celok a pojem časť peňažného záväzku. Ak sa v prvej vete súvetia použil pojem peňažný záväzok ako celok s tým, že zákonodarca jednoznačne identifikoval súčasne aj pojem časť peňažného záväzku, je potom zrejmé, že ak v druhej vete súvetia použije pojem z prvej vety súvetia, bude ho chápať v tom istom význame. Správnosť záveru o tom, že banka môže postúpiť aj nezosplatnenú pohľadávku, možno tiež potvrdiť posúdením druhej vety citovaného ustanovenia. V ňom sa uvádza nasledovné: „Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred a postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok." Toto ustanovenie nadväzuje na predchádzajúcu, teda prvú vetu ustanovenia. Jeho zmyslom je vyjadrenie podmienky, že pokiaľ dlžník uhradil banke tú časť záväzku, s plnením ktorej bol v omeškaní, a to v čase pred postúpením pohľadávky, právo banky postúpiť celú pohľadávku, najmä jej nezaplatený zostatok zaniká.
7. Žalobca ďalej poukázal na skutočnosti ohľadne mimoriadneho splatenia úveru, podľa jeho názoru zmluvné strany si v zmluve o splátkovom úvere dojednali plnenie v splátkach s presným stanovením termínov splatnosti jednotlivých splátok. Žalovaní sa dostali do omeškania, uvedené termíny neplnili a právnemu predchodcovi žalobcu tým vzniklo právo pristúpiť k vyhláseniu mimoriadnej splatností úveru. Právny predchodca žalobcu toto svoje oprávnenie nevyužil, pričom mimoriadnu splatnosť vyhlásil žalobca a to podaním zo dňa 18.07.2011 označeným ako „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru". K vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru došlo ku dňu 6.8.2011 (dodržaním lehoty podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka).
8. Podľa článku V. bod I. Zmluvy o postúpení pohľadávok predmetom tejto Zmluvy je dohoda Zmluvných strán o odplatnom postúpení Pohľadávok v celkovej výške .... , a to so všetkým právami, ktoré sú spojené s postupovanými pohľadávkami a za podmienok uvedených v zmluve.
9. Podľa bodu 7.6.1 Všeobecných obchodných podmienok (ďalej len „VOP") Ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti alebo ‚Zmluvného dojednania zo strany Klienta .... Banka je oprávnená: a) vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t.j. požadovať splatenie pohľadávky zo zmluvy úvere a klient je povinný splatiť pohľadávku zo zmluvy o úvere v lehote, ktorú Banka urči v oznámení o mimoriadnej splatnosti. b) „vypovedať zmluvu o úvere Alebo od nej odstúpiť. Účinnosť výpovede Banky nastáva okamžite. Bez výpovednej lehoty .. dňom jej doručenia Klientovi ( ... ) c) Postúpením pohľadávky sa stal sám žalobca veriteľom pohľadávky, pričom základným právom veriteľa je v zmysle § 488 Občianskeho zákonníka právo na plnenie od dlžníka záväzkového vzťahu. Vyhlásenie
mimoriadnej splatnosti úveru predstavuje právo veriteľa požadovať splatenie svojej pohľadávky. Na základe uvedeného považujem za nesporné" že spolu s postúpenou pohľadávkou prešli na žalobcu všetky práva s touto pohľadávkou spojené .. teda aj právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. d) Zosplatnenie dlhu veriteľom znamená, že dlh už nie je možné zo strany dlžníka zaplatiť v splátkach. V dôsledku nesplnenia povinností dlžníkom sa stáva splatný celý dlh vyhlásením jeho zosplatnenia. Táto skutočnosť však nemá žiadny vplyv na výšku alebo existenciu dlhu dlžníka, týka sa výlučne spôsobu zaplatenia jeho dlhu a závisí výlučne od vôle veriteľa. V nadväznosti na uvedené žalobca zastáva názor, že vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru postupcom nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. K vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru pristúpil žalobca a to po postúpení predmetnej pohľadávky.
10. Súd prvej inštancie rozhodol na pojednávaní dňa 13.12.2016 rozsudkom, ktorým zaviazal žalovaných v 1./ a 2./ rade spoločne a nerozdielne a žalovaného v 3./rade zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 371,36 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 92,84 € od 11.3.2011 do zaplatenia, zo sumy 92,84 € od 11.4.2011 do zaplatenia, zo sumy 92,84 € od 11.5.2011 do zaplatenia a zo sumy 92,84 € od 11.6.2011 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd žalobu v zostávajúcej časti zamietol z dôvodu, že splátky úveru od 10. 03. 2010 do 10. 02. 2011 vyhodnotil ako premlčané v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka a na premlčanie prihliadal s poukazom na § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa z úradnej povinnosti. Zároveň žalovaným v 1./ až 3./ rade priznal nárok na náhradu trov konania v pomere 301,73/348,15.
11. Krajský súd v Nitre, na základe odvolania žalobcu doručenému súdu dňa 30.1.2017, uznesením 5Co/182/2017-271 zo dňa 27.4.2018 rozsudok prvostupňového súdu zrušil, z dôvodu, že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval. Toto pochybenie odvolací súd vzhliadol v uplatnení § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa prvoinštančným súdom, na základe ktorého dospel k jednoznačnému záveru o premlčaní časti nároku žalobcu, pričom na premlčanie súd prihliadol z úradnej povinnosti, bez vznesenej námietky premlčania sporovou stranou, napriek tomu, že v čase rozhodovania súdu v tejto veci prebiehalo na Ústavnom súde SR konania o nesúlade súdom použitého ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa s Ústavou SR. Hoci nebol nález o nesúlade § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. s čl. 46 Ústavy SR ešte publikovaný v zbierke zákonov, existovala verejne dostupná právne relevantná informácia, ktorou je samotný nález ústavného súdu o nesúlade sporného ustanovenia s Ústavou SR, ktorý bol vyhlásený, bolo nevyhnutné, aby odvolací súd rozhodujúci v podmienkach materiálneho právneho štátu o odvolaní žalobcu v tejto veci, prihliadol na ústavným súdom konštatovaný nesúlad s dôsledkom, že na ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. a teda bolo potrebné nahliadať ako na ustanovenie ústavne nesúladné. Normatívne účinky vysloveného nesúladu ústavným súdom v zmysle § 41a zákona č. 38/1993 Z. z. (strata účinnosti sporného ustanovenia) sú nevyhnutným a nezvrátiteľným následkom vysloveného nesúladu, na ktoré musel odvolací súd v odvolacom konaní prihliadnuť.
12. Súd prvej inštancie vytýčil vo veci pojednávanie dňa 17.8.2020, 2.12.2020 a 03.05.2021, na ktoré sa nedostavil žalovaný v 1.rade, predvolanie mal vykázané za splnenia podmienok v zmysle §178 ods. 2CSP a súd v zmysle § 180 CSP pojednával v jeho neprítomnosti. Dostavil sa žalovaný v 2./rade, právny zástupca žalovaného v 3./rade a právny zástupca žalobcu. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že trvá na tom, že žalobca preukázal aktívnu legitimáciu žalobcu v spore ako aj preukázaná pasívna legitimácia žalovaného v 3.rade, ktorú nespochybňuje ani súd prvého stupňa, ani odvolací súd vo svojom rozhodnutí, pričom poukázal na bod 11. rozhodnutia súdu. Žalobca predložil podacie hárky, ktoré definitívne preukazujú pasívnu legitimáciu žalovaného v 3.rade. Postup ktorým prišlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru bol v súlade so zákonom, čo žalobca riadne preukázal. že žalobca ako postupník mohol vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru v súlade s § 89 ods. 1 zákona o bankách, čo je praxi bežné a čo potvrdzuje aj aplikačná prax slovesnkých súdov. Žalobca predložil podacie hárky ktoré preukazujú doručovanie písomností o mimoriadnom zosplatnení úveru žalovanému v 3.rade, to že mu doručené neboli je už zodpovednosťou žalovaného a to podací lístok zo dňa 20.7.2011, list č.l. 38 , ktorý mal preukazovať odoslanie zásielky „ oznámenie o postúpení pohľadávky podľa § 526 Zákona č. 40/1964 Zbierky " zo dňa 18.7.2011 od odosielateľa Slovenská sporiteľňa a „ výzvu k úhrade „ zo dňa 18.7.2011 od EOS KSI Slovensko, s.r.o. Žalovaná v 2./ rade na pojednávaní uviedla, že je ochotná splácať svoj dlh v splátkach vo výške 50,- Eur mesačne.
13. Právny zástupca žalovaného v 3./ rade na pojednávaní uviedol, že podacie hárky datované k 20.7.2011, ktoré právny zástupca žalobcu doručil v poslednom poradí nepokladá za žiaden nový dôkaz, nakoľko tieto podacie hárky sa už nachádzajú v spise ako prílohy podania zo 17.10.2016 . Žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť dňa 6.8.2011 a preto sa tieto hárky nemôžu vzťahovať na doručovanie oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru. Žalovaný v 3.rade ako ručiteľ neobdržal žiadnu výzvu na zaplatenie pohľadávky, k čomu bol aj vypočutý na pojednávaní. Prvá písomnosť ktorá mu bola doručená, bola až žaloba. Pokiaľ ide o obsah výzvy zo dňa 18.7.2011 adresovanej žalovanému v 3. rade táto výzva je čo jej obsahu neurčitá, nezrozumiteľná, nevyplýva z nej že žalobca je právnym nástupcom pôvodného veriteľa Slovenská sporiteľňa, v texte nie je identifikovaná žiadna konkrétna zmluva o postúpení a tak isto z obsahu nevyplýva, že by tento list obsahoval nejaké prílohy, a preto tento list a ani podací hárok o jeho odoslaní nepreukazuje takzvané relevantné oznámenie o postúpení pohľadávky. Žalobca nepredložil ani žiadny doklad o doručovaní oznámenia o postúpení priamo postupcom , t.j. bankou. Preto je súd oprávnený na námietku skúmať aktívnu legitimáciu postupníka a túto námietku žalovaný v 3.rade vzniesol už na začiatku sporu. SLSP uzavrela zmluvu o postúpení v čase kedy nebola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru k 28.6.2011 , kedy bola znova uzavretá boli reálne zaplatené žalovanými v 1. a 2. rade splátky do 31.3.2008, neboli zaplatené a ku dňu 28.6.2011 boli splatné splátky za obdobie 4 mesiac 2008 až 6 mesiac 2011, teda 39 splátok po 92,84 € spolu 3 620,76 € z toho ku dňu podania žaloby- 18.2.2014 z týchto splátok bolo premlčaných 35 a neboli premlčané 4 splátky po 92,84 €, ktoré aj boli žalobcovi priznané v predchádzajúcom rozsudkom súdu prvej inštancie. Právny zástupca mal za to, že postúpiť možno iba existujúcu splatnú pohľadávku a postúpenie pri nedodržaní podmienok zákona o bankách je absolútne neplatné. Zároveň právny zástupca žalovaného v 3./rade vzniesol námietku premlčania.
14. Súd vykonal dokazovanie oboznámením zmluvy o splátkovom úvere, dohodou o ručení, zmluvou o postúpení pohľadávok, vyjadrení právneho zástupcu žalobcu a žalovaného v 3.rade, oznámením o postúpení pohľadávky, pokusom o zmier, upomienkami a príslušnými podacími hárkami adresovanými žalovaným 1./ až 3.rade a ďalšími k spisu pripojenými listinami a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
15. Právny predchodca žalobcu spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s. (ďalej i banka) uzavrela dňa 4.3.2005 so žalovaným v 1.rade ako dlžníkom a žalovaným v 2.rade ako spoludlžníkom (ďalej i ako dlžníci) zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej sa žalobca ako veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkom úver vo výške 200.000,- Sk (6.638,78€), ktorý úver sa títo zaviazali splácať postupnými mesačnými splátkami po 2.797,- Sk( (92,84 €) a to vždy k 10. dňu v mesiaci počnúc od 10.4.2005 pri konečnej splatnosti úveru 10.2.2015. RPMN bola v zmluve stanovená na 5,31%. Banka v rovnaký deň uzavrela so žalovaným v 3.rade dohodu o ručení, na základe ktorej, sa žalovaný v 3.rade ako ručiteľ zaviazal uspokojiť pohľadávku veriteľa vzniknutú zo zmluvy o úvere, ktorú banka uzavrela s dlžníkmi a to na základe výzvy banky, že dlžníci neuhradili pohľadávku banky.
16. Dňa 28.6.2011 žalobca ako postupník uzavrel s právnych predchodcom žalobcu zmluvu o postúpení pohľadávky č 0915/2011/CE, na základe ktorej bola postúpená pohľadávka žalovaných v 1./ až 3./ rade. Právny predchodca oznámil postúpenie pohľadávky žalovaným 1./ až 3./ listom zo dňa 18.07.20211, ktoré doručoval žalovaným v 1. až 3.rade.
17. Následne žalobca vyzval žalovaných v 1./-3./rade, aby v lehote do 28.7.2011 zaplatili celý vyčíslený dlh.
18. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
19. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
20. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
21. Podľa § 52 ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
22. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
23. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
24. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565OZ), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
25. Podľa § 92 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení účinnom k uzavretiu zmluvy o postúpení pohľadávky, t.j. k 28.6.2011 ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
26. Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom- práve uvedený aspekt je rozhodujúci pre materiálne posúdenie povahy spotrebiteľskej zmluvy, ktorú možno z tohto dôvodu nazvať aj zmluvou orientovanou na subjekty. Iba za predpokladu, že ide o vzťah dodávateľa a spotrebiteľa, možno hovoriť o spotrebiteľskej zmluve, keďže z uvedeného vyplýva, že spotrebiteľ do právneho vzťahu vstupuje s cieľom obstarať resp. získať tovary a služby pre svoju osobnú spotrebu alebo pre potreby svojej domácnosti a členov rodiny. Práve povaha spotrebiteľa ako zmluvnej strany a účastníka právneho vzťahu má zásadný právny význam aj pre účelové určenie obsahu a zamerania právneho vzťahu smerom k zabezpečovaniu osobných potrieb. Je zrejmé, že kumulatívne musí byť splnená podmienka zmluvnej účasti tak spotrebiteľa ako i dodávateľa.
27. V danom prípade súd uvedenú zmluvu o splátkovom úveru zo dňa 4.3.2005 hodnotil ako zmluvu spotrebiteľskú v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka, nakoľko žalovaný ako dlžník vystupoval pri uzatváraní zmluvy ako spotrebiteľ, keďže túto zmluvu uzatváral ako fyzická osoba nekonajúca v rámci svojej podnikateľskej činnosti a uzatváral ju s dodávateľom, t.j. bankou, ktorá ako veriteľ uzatvárala zmluvu v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Súd je povinný zmluvu posudzovať ako zmluvu spotrebiteľskú a to s poukazom na ustanovenie § 879j Občianskeho zákonníka, pričom však vznik samotnej zmluvy sa musí posudzovať podľa ustanovení účinných do 31.12.2007. V danom prípade súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná v časti. Súd mal za to, že aktívna legitimácia žalobcu ako i pasívna legitimácia žalovaného v 3.rade je daná. Súd je názoru, že aktívna legitimáciu žalobcu je daná hoc nie na celú uplatnenú pohľadávku. Súd vychádzajúc z ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách mal preukázané, že bola daná možnosť postúpenia pohľadávky, a to tej časti pohľadávky s
ktorou bol žalovaný v omeškaní. Nakoľko neprišlo k zosplatneniu celého dlhu bankou, mohla banka postúpiť iba dlh, ktorý bol k času postúpenia pohľadávky daný, t.j. dlh splatný a s ktorým bol už žalovaný v omeškaní. Súd je názoru, že výzva, ktorú predpokladá § 92 ods. 8 zákona o bankách zaslaná byť nemusela, nakoľko žalovaný bol v omeškaní v súčte dlhšie ako jeden rok (príloha k zmluve o postúpení pohľadávky, kde je uvedený počet dní omeškania 1174). Banka však nemohla postúpiť celý dlh, nakoľko nevyhlásila splatnosť dlhu, a teda postúpené mohli byť iba jednotlivé splátky s platením ktorých bol dlžník v omeškaní. Prípadná konvalidácia daného úkonu vyhlásením splatnosti celého dlhu už novým veriteľom, t.j. žalobcom nie je možná, nakoľko veriteľ môže postúpiť iba svoju pohľadávku spolu s jej príslušenstvom, t.j. takú pohľadávku, ktorá reálne existuje v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok. Ak teda v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky disponoval veriteľ iba dlhom vo výške jednotlivých už splatných nezaplatených splátok, tak iba tieto mohol postúpiť a nemožno zarátavať i pohľadávky (splátky) splatné už uzavretí zmluvy. Čo sa týka žalovaným v 3.rade namietanej skutočnosti, že mu neboli oznámené skutočnosti týkajúce sa postúpenia pohľadávky súd poukazuje na tú skutočnosť, že žalovaný v 3.rade a rovnako tak ani zvyšní dvaja žalovaní neoznámili veriteľovi zmenu pobytu, hoci si tejto povinnosti boli vedomí jednak z ustanovenia úverovej zmluvy resp. všeobecných obchodných podmienok (čl. 10.5), ale o tejto skutočnosti sa museli dozvedieť najneskôr doručením žaloby. Žalobca predložil súdu potvrdenie o doručovaní poštových zásielok, ktoré mali obsahovať oznámenie právneho predchodcu žalobcu o postúpení pohľadávky ako aj výzvu na úhradu pohľadávky žalobcu, ktorá v časti predmetu bola označená predmetom „Slovenská sporiteľňa" a variabilným symbolom, žalovaným 1./- 3./, o čom svedčia podacie hárky zo dňa 19.7.2011. Z týchto dokladov, žalovaným mohla byť zrejmá existencia pohľadávky žalobcu. Ak sa poštová zásielka nedostala do sféry žalovaných, išlo len o zodpovednosť žalovaných, nakoľko žalobca ich odovzdal na poštovú prepravu Slovenskej pošte, a.s., s adresou uvedenou žalovanými v zmluve , o čom do spisu predložil dôkaz, preto tvrdenie, že túto poštovú zásielku žalovaný v 3./ rade neobdržal, bez poskytnutia ďalšieho podporného dôkazu, nemôže ísť na úkor žalobcu. Právny predchodca žalobcu ani žalobca nemajú prostriedky, ktoré by im umožňovali zisťovať pobyt osôb a na druhej strane má byť v záujme žalovaných oznamovať zmenu adresy pobytu svojim veriteľom, aby ich títo mohli riadne a včas kontaktovať. Súd taktiež zastáva ten názor, že ak sa žalovaný v 3.rade dozvedel o postúpení pohľadávky iba prostredníctvom doručenia žaloby zo súdu, je i táto skutočnosť postačujúca na to, aby nahradila nutnosť oznámenia o postúpení pohľadávky, ktorá je ustanovená v § 526 OZ, ktoré samotné oznámenie má za následok iba tú skutočnosť, že počnúc oznámením o postúpení pohľadávky dlžníkovi, dlžník môže plniť iba novému veriteľovi. Ak súd doručil žalobu v roku 2014 je to postačujúca doba (do vyhlásenia rozsudku) na to, aby sa žalovaný vysporiadal s tým kto je jeho veriteľ, pričom žiadna okolnosť nebránila žalovaným plniť dlh svojmu pôvodnému veriteľovi, t.j. Slovenskej sporiteľni, a.s. K uvedenému súd ešte dodáva, že podľa § 526 ods. 2 OZ ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený dožadovať sa preukázania zmluvy o postúpení. Z citovaného ustanovenia teda vyplýva, že ak pôvodný veriteľ oznámi svojmu dlžníkovi, že pohľadávku, ktorú voči nemu má, postúpil tretej osobe, právnou skutočnosťou, na základe ktorej má dlžník plniť novému veriteľovi s dôsledkom, že sa zbaví svojho záväzku, je oznámenie jeho pôvodného veriteľa, samozrejme za predpokladu, že oznámenie spĺňa náležitosti právneho úkonu, teda je určité a zrozumiteľné a bolo urobené vážne a slobodne. Platí to bez ohľadu na skutočnosť, či zmluva o postúpení pohľadávky je platná, resp. či vôbec vznikla. Dlžník sa v takomto prípade nemôže dovolávať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie. To by mohol len vtedy, ak by postúpenie pohľadávky preukazoval zmluvou o postúpení postupník.
28. Súd prvého stupňa sa naďalej stotožňuje s tvrdením vysloveným v rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 4 Obo 210/01, podľa ktorého relevantným oznámením postupcu o postúpení pohľadávky dlžníkovi je bez ďalšieho založená aj aktívna legitimácia postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd ju akceptuje bez toho, aby skúmal ako prejudiciálnu otázku existenciu, resp. platnosť zmluvy o postúpení. Z predložených listín jednoznačne vyplýva, že oznámenie o postúpení robil pôvodný veriteľ t.j. Slovenská sporiteľňa, a.s., a práve z dôvodu negatívneho správania sa žalovaného v 3.rade sa mu nepodarilo doručiť správne toto oznámenie. Táto skutočnosť nebola prvoinštančnému súdu v odvolacom konaní vytknutá ani odvolacím súdom.
29. Súd sa naďalej nestotožňil ani s tvrdením žalovaného v 3.rade, ktorý tvrdil, že nebol informovaný o tom, že žalovaný v 1.a 2.rade neplatia za poskytnutý úver a že nebol žalobcom vyzvaný na zaplatenie pohľadávky, čím nebol splnený zákonný postup na to, aby od neho mohol byť vymáhaný dlh. K danému súd opätovne poukazuje už na tvrdené skutočnosti ohľadne nutnosti plnenia si povinnosti oznamovať zmenu adresy pobytu dlžníka, ktorú tento musí oznámiť veriteľovi, a nemôže byť veriteľ ukrátený na
svojich právach a mať oslabenú možnosť vymoženia dlhu len preto, že dlžník si neplnil všeobecne známe povinnosti. Ďalej súd poukazuje na to, že podľa jeho názoru i doručenie žaloby postačuje nahradiť takúto výzvu na plnenie, ktorá mala byť pôvodne doručená žalobcom. Podľa čl. II bod 3 dohody o ručení sa ručiteľ zaviazal na plnenie na prvú výzvu veriteľa, obsahujúcu vyhlásenie, že dlžník neplnil. Ak i takáto výzva nebola priamo doručená (pričom však odoslaná bola) je potom potrebné konštatovať, že i oznámenie súdu o začatí konania postačuje na to, aby si bol dlžník vedomí vzniku a existencie dlhu voči veriteľovi.
30. Súd mal v konaní opätovne preukázané, že žalovaný v 1.a 2.rade ako dlžníci uzavreli s právnym predchodcom žalobcu zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej im tento poskytol peňažné prostriedky. K tejto zmluve pristúpil žalovaný v 3.rade ako ručiteľ. Žalobca v konaní uplatňoval zaplatenie 60 splátok po 92,84 € počnúc od 10.3.2010. V zmysle vyššie uvedených úvah a názoru súdu môže si žalobca uplatňovať iba zaplatenie splatných splátok, ktorých splatnosť nastala do uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky, t.j. do dňa 28.6.2011. Z uvedeného teda vyplýva, že predmetom konania mohli byť iba splátky od 10.3.2010 do 28.6.2011 resp. splátka splatná 10.6.2011. Skoršími splátkami a možnosťou ich postúpenia sa zaoberať netreba, nakoľko tieto nie sú predmetom konania, keďže sám žalobca v podaní uviedol koľko splátok a počnúc od kedy si v konaní uplatňuje. Teda žalobca by mal nárok na požadovanie sumy za splátky od 10.3.2010 do 10.6.2011. Z daných splátok sú splátky od 10.3.2010 do 10.2.2011 premlčané v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka, čo v písomnom vyjadrení ako aj priamo na pojednávaní namietal právny zástupca žalovaného v 3.rade, ktorý vzniesol námietku premlčania. Ak žalobca podal žalobu na súd dňa 18.2.2014, tak spätne tri roky, od kedy sa právo mohlo uplatniť. Všetky splátky splatné pred týmto dňom, tj. 18.2.2011 sú premlčané. Z uvedeného dôvodu teda súd priznal žalobcovi iba pohľadávku za splátky splatné v dňoch 10.3.2011, 10.4.2011, 10.5.2011 a 10.6.2011, spolu 4 splátky po 92,84 €, teda spolu vo výške 371,36€. Z jednotlivých splátok bol v zmysle § 517 ods. 2 občianskeho zákonníka priznaný i úrok z omeškania a to vo výške podľa nariadenia vlády 87/1995 Z.z., a to od dňa nasledujúceho po dni splatnosti tej ktorej splátky. Súd v konaní nemal preukázané, že by tento možný dlh žalovaných zanikol, žalovaní v 1. až 3. rade nepredložili súdu také prostriedky procesnej obrany z ktorých by vyplýval zánik dlhu, resp. neexistencia tohto dlhu. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania zo strany právneho zástupcu žalobcu v 3. rade súd, žalobu vo zvyšnej časti uplatňovanej pohľadávky z dôvodu jej premlčania zamietol, pričom bral v úvahu všeobecnú premlčaciu dobu v trvaní 3 rokov, teda podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré sa majú prednostne aplikovať na spotrebiteľské zmluvy a nárok ktorého sa týka konanie je nárokom vzniknutým po 1.1.2008, teda primárne súd musí aplikovať ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka. V časti návrhu na vyhlásenie niektorých ustanovení zmluvy o splátkovom úvere resp. VOP k tejto zmluve za neprijateľné, súd poukazuje na skutočnosť, že všetky tvrdenia žalovaného v 3.rade vzal do úvahy pri samotnom rozhodovaní o predmete sporu a nevzhliadol ich neprijateľnosť. Okrem toho súd poukazuje i na tú skutočnosť, že v zmysle ustanovení Civilného sporového poriadku je daná iba možnosť rozhodovania o neprijateľnosti zmluvných podmienok. Súd v danej súvislosti poukazuje i na tú skutočnosť, že vznik zmluvy sa spravuje ustanoveniami platnými pred 1.1.2008 a nie je možné ustanovenia účinné po tomto dátume aplikovať i pred jeho účinnosťou, teda vznik zmluvy a rovnako tak neprijateľnosť zmluvných dojednaní sa musí posudzovať podľa ustanovení účinných do 31.12.2007 a vzhľadom k zneniu týchto ustanovení súd nevzhliadol neprijateľnosť žiadneho ustanovenia zmluvy.
31. O nároku na náhradu trov konania prvostupňového aj odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 262 k § 255 ods. 2 CSP a žalovaným úspešným čiastočne v konaní priznal nárok na náhradu trov konania v tejto časti. Pri výpočte pomeru úspechu súd vychádzal z výšky predmetu sporu, ktorým bola suma 5.570,40 €. Z tejto sumy boli žalovaní úspešní v časti 93%. Žalobca mal úspech v konaní v časti 7%. Pomer úspechu žalovaných v celom konaní predstavuje hodnotu, ktorá vznikne odpočítaním úspechu žalobcu od úspechu žalovaných, t.j. 93-7, čo sa rovná pomeru 86%.
32. O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník tohto súdu v zmysle § 262 ods. 2 CSP.
33. Lehotu na plnenie súd určil v súlade s § 232 ods. 3 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Komárno v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozhodnutím, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.