Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/28/2024

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Konštiakovej a členov senátu JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., v právnej veci žalobkýň: 1. A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D., E. XXX/XX, 2. F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. I., J. K. XX, L. H. I., M. X, proti žalovanému: M. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXX, zastúpený: JUDr. Zuzana Lapárová, advokátka, so sídlom Nové Zámky, Forgáchova bašta 7, IČO: 31826059, o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti výroku I. uznesenia, ako aj naň nadväzujúce výroky, týkajúce sa náhrady trov konania (výroky III. a IV.), Okresného súdu Nové Zámky č.k. -25 zo dňa 22. novembra 2023, takto

rozhodol:

Odvolací súd výrok I. napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, ako aj naň nadväzujúce výroky, týkajúce sa náhrady trov konania (III. a IV.), m e n í tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, spočívajúci v zákaze úmyselného priblíženia sa k žalobkyni v 2. rade na vzdialenosť menšiu než 5 metrov, z a m i e t a.

Žalovanému p r i z n á v a proti žalobkyniam v 1. a 2. rade nárok na náhradu prvoinštančných a odvolacích trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorého nároku rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

1. Odvolaním napadnutým uznesením súd prvej inštancie zakázal žalovanému úmyselne sa priblížiť k žalobkyni v 2. rade na vzdialenosť menšiu než 5m s výnimkou ich spoločného predvolania na procesné úkony v priestoroch budovy súdu alebo na iné procesné úkony orgánov činných v trestnom konaní alebo iných orgánov verejnej moci v priestoroch nimi určených a to na dobu vykonávania jednotlivých procesných úkonov, na ktoré sa tento zákaz nevzťahuje. V zostávajúcej časti návrh zamietol. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žalobkyni v 2. rade priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% a žalobkyni v 1. rade a žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyne v 1. a 2. rade sa svojím návrhom domáhali nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd zakáže žalovanému vstupovať do nehnuteľnosti, v ktorej sa žalobkyne v 1. a 2. rade zdržujú a tiež približovať sa k nim na vzdialenosť menšiu ako 5m. V návrhu neuviedli, do ktorej nehnuteľnosti žiadajú žalovanému zakázať vstup a argumentovali tým, že žalovaný sa dlhodobo voči žalobkyniam v 1. a 2. rade správa vulgárne a agresívne a dňa 25.10.2023 žalobkyňu v 1. rade (pozn. odvolacieho súdu, správne malo byť žalobkyňu v 2. rade) aj fyzicky napadol. Na výzvu súdu žalobkyne v 1. a 2. rade podaním zo dňa 18.11.2023 svoj návrh doplnili a uviedli, že navrhujú žalovanému zakázať vstup do nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. území C. D., zapísanej na LV č. XXX ako parc. č. XXX/XX a parc. č. XXX/XX a rodinného domu č. súp. XXX na parc. č. XXX/XX. Ako príloha bol doručený podnet žalobkyne v 2. rade zo dňa 26.10.2023, z ktorého súd zistil, že bol adresovaný na Okresný úrad Nové Zámky a žalobkyňa v 2. rade v ňom opísala skutočnosti, ktoré sa dozvedela v mesiacoch júl a august 2021 a to o tom, že ju žalovaný a A. K. osočujú a kazia jej povesť, diskreditujú ju

a ohovárajú, pričom dňa 25.10.2023 ju žalovaný napadol, o čom podala aj trestné oznámenie. Z podnetu žalobkyne v 2. rade zo dňa 15.11.2023 súd tiež zistil, že bol adresovaný na Okresný úrad Nové Zámky a žalobkyňa v 2. rade v ňom uviedla, že žalovaný vyhotovil bez jej vedomia hlasový záznam, ktorý použil na polícii, čím ju mienil diskreditovať, ide o konfliktného a labilného človeka, ktorý je agresívny a ktorý neberie lieky predpísané psychiatrom. Zo záznamu o podaní oznámenia zo dňa 25.10.2023 vo veci OR PZ SR Nové Zámky ORPZ-NZ-OPP3-P-576/2023 súd zistil, že ide o oznámenie žalobkyne v 2. rade, ktorá v ňom uviedla, že dňa 25.10.2023 sa nachádzala v mieste bydliska žalobkyne v 1. rade, kedy jej žalovaný obmedzil možnosť prejsť dverami, nadával jej, provokoval a potom vonku na ulici silno do nej sotil, v dôsledku čoho spravila pár krokov späť. Uviedla, že lekárske ošetrenie nevyhľadala.

3. Právne súd prvej inštancie dôvodil poukazom na , , , , a vychádzal predovšetkým z oznámenia žalobkyne v 2. rade o násilnom konaní žalovaného voči nej, ktoré učinila na polícii dňa 25.10.2023, v ktorom tvrdila, že ju dňa 25.10.2023 žalovaný nielen verbálne, ale aj fyzicky napadol. Žiaden iný dôkaz o napadnutí žalobkýň v 1. a 2. rade súdu predložený nebol a podnet žalobkyne v 2. rade na Okresný úrad Nové Zámky zo dňa 26.10.2023 (ktorý sa týkal konania žalovaného z roku 2021) nebol pre toto konanie relevantný, nakoľko nemožno o potrebe okamžitej úpravy pomerov medzi stranami v súčasnosti ani len uvažovať pre konanie, ktoré malo nastať pred viac než 2 rokmi. Teda s poukazom na jediný pre konanie relevantný dôkaz (oznámenie na polícii z 25.10.2023) súd prvej inštancie mal za to, že tento dôkaz osvedčil nevhodné a neakceptovateľné konanie žalovaného výlučne voči žalobkyni v 2. rade. Následne konštatoval, že išlo o konanie ohrozujúce jej telesnú integritu a žalobkyni v 2. rade ako chránenej osobe musí byť poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana. Preto súd prvej inštancie v tejto časti návrhu vyhovel a poskytol žalobkyni v 2. rade potrebnú ochranu uložením zákazu priblíženia sa žalovanému.

4. Zároveň súd prvej inštancie konštatoval, že pokiaľ ide o návrh na vydanie neodkladného opatrenia vo vzťahu k žalobkyni v 1. rade, nie je z predložených listín preukázané, že by sa žalovaný spôsobom opísaným v návrhu správal aj voči tejto žalobkyni. Jediným dôkazom, na ktorom je návrh postavený, je podanie oznámenia žalobkyne v 2. rade na polícii zo dňa 25.10.2023, ten sa však týkal iba útoku žalovaného voči žalobkyni v 2. rade, nie voči žalobkyni v 1. rade. Z neho nijako nevyplýva potreba takejto okamžitej dočasnej úpravy. Žalobkyňa v 1. rade teda neosvedčila potrebu okamžitej dočasnej úpravy pomerov medzi ňou a žalovaným, keď nepredložila súdu žiaden dôkaz o chovaní sa žalovaného, ktoré by mohlo ohroziť jej život, telesnú alebo duševnú integritu, osobnú slobodu alebo bezpečnosť. Pokiaľ išlo o zostávajúcu časť návrhu, týkajúcu sa zákazu vstupu do obydlia, súd prvej inštancie konštatoval, že tento návrh nepovažoval za dôvodný. Bolo tomu tak aj preto, že išlo o nehnuteľnosť vlastnícky patriacu žalobkyni v 1. rade (pozn. odvolacieho súdu, nehnuteľnosť patrila dcére žalobkyne v 1. rade, ale užívala ju žalobkyňa v 1. rade), ktorej súd ochranu týmto neodkladným opatrením neposkytol, preto nevzhliadol žiaden dôvod pre zákaz vstupu žalovaného do jej obydlia. Pokiaľ žalobkyňa v 1. rade neosvedčila potrebu okamžitej dočasnej úpravy pomerov medzi ňou a žalovaným (z dôvodu, že nepreukázala také správanie sa žalovaného voči nej, ktorým by bol žalovaný akokoľvek neprimerane ohrozil život, telesnú alebo duševnú integritu, osobnú slobodu alebo bezpečnosť), preto súd prvej inštancie návrh v tejto časti zamietol. Vo vzťahu k žalobkyni v 2. rade mal za to, že žalobkyňa v 2. rade v predmetnej nehnuteľnosti trvalo nebýva, preto považoval zákaz priblíženia sa žalovaného k nej za dostačujúci k zaisteniu jej ochrany pred konaním žalovaného. Z dôvodu, že v každodennom živote nastávajú situácie, ktoré nedokážeme vopred ovplyvniť, súd považoval za potrebné zákaz priblíženia presnejšie vymedziť s prihliadnutím na to, že zákaz priblíženia je nutné koncentrovať len na úmyselné priblíženie žalovaného, keďže nemožno vylúčiť, že tí, ktorých sa toto neodkladné opatrenie týka, sa na verejnosti stretnú náhodne (napr. na ulici, v obchode, u lekára), čomu sa nedá zabrániť. Taktiež sa zákaz priblíženia nevzťahuje na miesta, v ktorých sa strany sporu stretnú na základe vykonania procesných úkonov po predchádzajúcom predvolaní na ne kompetentným orgánom.

5. O trovách konania žalobkyne v 2. rade súd prvej inštancie rozhodol podľa a žalobkyni v 2. rade, ktorá bola v konaní plne úspešná, priznal súd nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O trovách konania vo vzťahu žalobkyne v 1. rade voči žalovanému súd rozhodol podľa , resp. tak, že žiadnej z týchto strán sporu súd nárok na náhradu trov konania nepriznal a to preto, že žalobkyňa v 1. rade v konaní nebola úspešná a na strane druhej žalovanému žiadne trovy v tomto konaní dosiaľ nevznikli.

6. Proti tomuto uzneseniu, vo výroku I., podal odvolanie žalovaný, v prvom rade namietajúc, že napadnuté uznesenie mu nebolo doručené na adresu trvalého pobytu a žiadal súd, aby mu ho riadne doručil. Okrem toho namietal nepravdivosť tvrdení žalobkyne v 2. rade. Mal za to, že žalobkyne ničím nepodložili ich tvrdenie, že by žalovaný odcudzil žalobkyni v 1. rade a jej manželovi nejaké cennosti a peniaze. Manželka žalovaného je vlastníčkou rodinného domu v obci Dolný Ohaj, v dome býva jej matka, žalobkyňa v 1. rade, ktorá už asi pred 3 rokmi vymenila zámok a teda žalovaný, ani jeho manželka nemajú do domu prístup. Okrem toho dodal, že žalobkyňa v 2. rade podala na OO PZ Dvory nad Žitavou na žalovaného trestné oznámenie ohľadne údajného napadnutia dňa 25.10.2023, ktoré bolo postúpené Okresnému úradu Nové Zámky. Toto konanie bolo zastavené. Rovnako tak nebolo pravdivé tvrdenie žalobkyne v 2. rade, že ju žalovaný uráža a slovne napáda. Súhlasil s tým, že medzi žalobkyňami a manželkou žalovaného je majetkový spor a žalobkyňa v 2. rade žalovaného, ako aj jeho manželku provokuje, avšak žalovaný sa stretnutiu so žalobkyňami dlhodobo vyhýba. Možno povedať, že žalovanému zákaz priblíženia v podstate neprekáža, lebo sa tak dlhodobo aj tak chová, avšak má obavy, že ho žalobkyňa v 2. rade bude provokovať, preto navrhol, aby odvolací súd výrok I. napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie podľa zmenil a zamietol návrh žalobkyne na vydanie neodkladného opatrenia.

7. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadrila žalobkyňa v 1. rade, ktorá sa pridržala podaného vyjadrenia žalobkyne v 2. rade a navrhla, aby rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil a odvolanie odmietol z dôvodu, že nemá náležitosti podľa § 363.

8. Žalobkyňa v 2. rade podala tiež vyjadrenie k odvolaniu žalovaného a mala za to, že uznesenie bolo doručované na adresu, kde sa prevažne zdržiava účastník konania a kde má trvalý pobyt aj jeho manželka. O skutočnosti, že sa na súde koná voči jeho osobe sa dozvedel a mal tiež vedomosť o zásielke. Za pozornosť stojí, že už ďalšiu zásielku prevzal. Neprevzatie zásielky považovala za účelné konanie a mala tiež vedomosť, že manželia K. sa zdržiavali na adrese H. XX, H. I.. K odvolaniu následne dodala, že do rodinného domu sa dá dostať tromi dverami a žalovaný, ako aj jeho manželka majú aj naďalej neobmedzený vstup do nehnuteľnosti. Tvrdenia o labilnej a výbušnej povahe sú všeobecne známe, nepríjemné príhody má aj správca bytového domu, ktorého v prípade potreby navrhla vypočuť ako svedka. Nie je pravda, že by žalovaného žalobkyne provokovali. Ak to nie je potrebné, ani sa nevídajú a nerozprávajú sa s ním. O tom, že provokatívne správanie má žalovaný svedčí aj Doplnenie podnetu na konanie o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu zo dňa 16.01.2024. Dodala, že keď žalovanému neprekáža udelený zákaz, nemal sa odvolať, aby naťahoval čas a oddialil právoplatnosť uznesenia. Žalobkyne sú si vedomé toho, že zákaz žalovanému naozaj neprekáža, len sa im podaným odvolaním chcel istým spôsobom pomstiť a robiť naprieky. Navrhla napadnuté uznesenie potvrdiť a odvolanie odmietnuť z dôvodu, že nemá náležitosti podľa § 363.

9. Žalovaný v ďalšom písomnom vyjadrení uviedol, že tvrdenie žalobkyne v 2. rade o tom, že vedel o rozhodnutí súdu, nemení nič na tom, že mu rozhodnutie súdu do vlastných rúk doručené nebolo. Na F. B. H. I. sa zdržuje sporadicky. Očakával doručenie rozhodnutia, preto následne rozhodnutie o trovách aj na tejto adrese prevzal. Približne v roku 2020 žalobkyňa v 2. rade (poznámka odvolacieho súdu, pravdepodobne žalobkyňa v 1. rade) spolu s jej už nebohým manželom vymenili zámky na dome v C. D., o čom žalovaného informovali, preto predpokladal, že vymenili všetky zámky. Návrh žalobkyne na výsluch svedka O. P. považoval za bezpredmetný, nakoľko o incidente v C. D. nič nevie a nie je smerodajný jeho názor na povahu žalovaného. Súhlasil s tým, že sa nestretávajú, a preto je zrejmé, že samotný návrh nepodali preto, aby zabránili žalovanému priblížiť sa, ale toto chcú použiť v súdnom spore o vrátenie daru. Zotrval na tom, že mu neprekáža udelený zákaz, chce však zabrániť tomu, aby takéto rozhodnutie súdu používala žalobkyňa v 2. rade v iných konaniach.

10. Napadnuté uznesenie bolo žalovanému doručené dňa 28.03.2024, pričom žalovaný dodal, že trvá na podanom odvolaní, ako aj na vyjadrení. Žalobkyne v 1. a 2. rade ďalšie písomné vyjadrenia nepodali.

11. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (, ) a zistení, že spĺňa náležitosti , viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (, ), viazaný skutkovým stavom existujúcim v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie ( ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), vec prejednal a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné, preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. podľa zmenil a návrh

na nariadenie neodkladného opatrenia, spočívajúci v zákaze úmyselného priblíženia sa k žalobkyni v 2. rade na vzdialenosť menšiu než 5 metrov, zamietol.

12. Predmetom konania v danej veci bol návrh navrhovateliek (ďalej - žalobkýň v 1. a 2. rade) na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhali, aby súd uložil žalovanému zákaz vstupovať do nehnuteľnosti, kde sa zdržiava žalobkyňa v 1. rade a tiež, aby sa žalovanému zakázalo priblížiť sa k žalobkyniam na vzdialenosť menšiu ako 3 metre s výnimkou súdnych konaní vo veci, respektíve vyšetrovacích úkonov. Rovnako tak žiadali, aby sa žalovaný zdržal akýchkoľvek fyzických, verbálnych, ako aj iných útokov a vyhrážok zastrašovania voči osobe žalobkýň, ako aj akýchkoľvek slovných prejavov, ktoré by zasahovali do duševnej integrity žalobkýň. Ako dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia uviedli, že žalobkyne majú strach o svoje zdravie a život.

13. Súd prvej inštancie návrhu žalobkýň vyhovel v časti zákazu žalovanému úmyselne sa priblížiť k žalobkyni v 2. rade na vzdialenosť menšiu než 5m s výnimkou ich spoločného predvolania na procesné úkony v priestoroch budovy súdu alebo na iné procesné úkony orgánov činných v trestnom konaní alebo iných orgánov verejnej moci v priestoroch nimi určených a to na dobu vykonávania jednotlivých procesných úkonov, na ktoré sa tento zákaz nevzťahuje. V zostávajúcej časti, t.j. v celom rozsahu voči žalobkyni v 1. rade a tiež aj vo vzťahu k žalobkyni v 2. rade v časti zákazu vstupovať do nehnuteľnosti a zdržania sa fyzických, verbálnych a iných útokov a vyhrážok zastrašovania, ako aj slovných prejavov, návrh zamietol.

14. S nariadením neodkladného opatrenia sa nestotožnil žalovaný a podal voči nemu odvolanie, dôvodiac tým, že podmienka na vydanie neodkladného opatrenia nebola splnená. Tvrdenia o napadnutí nespĺňajú podmienku potreby bezodkladnej úpravy pomerov. Rovnako tak poprel pravdivosť tvrdení a doložil rozhodnutie o zastavení konania. Okrem toho dodal, že sa vyhýba dlhodobo stretnutiu so žalobkyňami, avšak neodkladné opatrenie žiadal zamietnuť z dôvodu obavy, že žalobkyňa v 2. rade ho bude provokovať.

15. Predmetom odvolacieho konania tak bolo preskúmanie nariadenia neodkladného opatrenia v časti zákazu priblíženia sa k žalobkyni v 2. rade na vzdialenosť menšiu než 5 metrov s výnimkami stanovenými vo výroku rozhodnutia.

16. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

Podľa , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

Podľa , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. Podľa odseku 2, prvá veta citovaného ustanovenia, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa .

Podľa , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

17. V rámci civilného sporového konania je nariadenie neodkladného opatrenia možné iba na návrh a za splnenia zákonných predpokladov. Keďže súd rozhoduje v pomerne krátkej lehote podľa a spravidla bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu a bez vyjadrenia protistrany, z procesného hľadiska je zásadným determinantom obsah samotného návrhu. Náležitosti návrhu vymedzuje priamo . Vo vzťahu k uvedeným predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia pritom zákon výslovne vyžaduje, aby navrhovateľ uviedol opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Splnenie aspoň jedného zo zákonných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia musí teda súd primáme vyhodnotiť na základe návrhu, a to z rozhodujúcich skutočností, ktoré podľa navrhovateľa odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Požiadavka odôvodnenosti bezprostredne súvisí s vecnou argumentáciou a netýka sa dokazovania v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré má povahu osvedčovania (komentár k , čl. III). Navrhovateľ musí súd opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický.

18. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či: je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy, uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením ( ). V súvislosti s vyhodnotením potreby bezodkladne upraviť pomery musí súd nevyhnutne skúmať aj splnenie ďalších predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia a otázku ich osvedčenia zo strany navrhovateľa, vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.

19. ustanovuje v rámci inštitútu neodkladného opatrenia osobitné procesné pravidlo, podľa ktorého je pre rozhodnutie relevantný stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Z hľadiska rozhodnutia o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia to možno odvodiť aj z primeranej aplikácie v nadväznosti na . Súd prvej inštancie je teda viazaný skutkovým a právnym stavom v čase vydania svojho rozhodnutia, pričom musí zohľadniť aj zmeny, ku ktorým došlo od podania návrhu. Ustanovenie má osobitný význam pre odvolacie konanie. Pri preskúmavaní vecnej správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je aj pre odvolací súd relevantný stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Je vylúčené, aby svoje rozhodnutie založil na skutočnostiach, ktoré nastali až po vydaní napadnutého uznesenia. Na tieto skutočnosti odvolací súd neprihliada.

20. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého uznesenia, zaoberajúc sa vecou z hľadiska skutkového stavu existujúceho v čase vydania napadnutého uznesenia a s poukazom na citované zákonné ustanovenia dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. nie je správne, založené na nesprávnom právnom posúdení veci. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia nesprávne vyhodnotil splnenie predpokladov na nariadenie žalobkyňou v 2. rade navrhovaného neodkladného opatrenia. Ňou tvrdené skutočnosti neosvedčujú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu. Nebolo tak možné súhlasiť so záverom súdu prvej inštancie, že jediný pre konanie relevantný dôkaz (oznámenie na polícii z 25.10.2023) osvedčil nevhodné a neakceptovateľné konanie žalovaného voči žalobkyni v 2. rade. Ustanovenie upravuje, že neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená. Obsah tohto ustanovenia vychádza zo znenia čl. 3.1 Nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013 z 12. júna 2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach. Ide o opatrenia vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb,

ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná, alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek forme násilia, násilia v blízkych vzťahoch. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia však súd musí mať za osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje. Kvalitatívne požiadavky na osvedčenie rozhodujúcich skutočností budú vždy determinované konkrétnymi okolnosťami prípadu ad hoc. Ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľ spravidla osvedčuje lekárskymi správami, trestným oznámením, čestným vyhlásením tretej osoby, písomnou, elektronickou alebo telefonickou komunikáciou a pod. Zákaz, alebo obmedzenie približovania sa na určitú vzdialenosť, ako menej závažné zásahy do osobných slobôd povinného, sú ex lege podmienené tým, že zakázaným správaním by telesná alebo duševná integrita navrhovateľa mohla byť ohrozená. Aj túto skutočnosť však musí navrhovateľ relevantným spôsobom osvedčiť. Za takéto osvedčenie však nemožno považovať oznámenie na políciu z 25.10.2023 samé osobe, ale je potrebné vychádzať aj z jeho obsahu, v rámci ktorého nebolo žalobkyňou ani tvrdené, ako ani preukázané konanie žalovaného, ktoré by ohrozovalo telesnú alebo duševnú integritu žalobkyne v 2. rade. Išlo o potýčku žalobkyne v 2. rade so žalovaným, ktorej predchádzala slovná výmena názorov a potom strčenie zo strany žalovaného, ktoré žalobkyni v 2. rade nespôsobilo žiadne zranenie, následne žalovaný odišiel, preto podľa názoru odvolacieho súdu nebolo možné len na základe takto tvrdených skutočností dospieť k záveru, že konanie žalovaného by ohrozovalo telesnú alebo duševnú integritu žalobkyne v 2. rade. Iné dôkazy predložené neboli. Samotné podanie trestného oznámenia teda nie je postačujúce, aby bol osvedčený aj skutkový stav. Išlo o spísanie subjektívnych okolností, ktoré budú predmetom ďalšieho prešetrovania. Preto odvolací súd dospel k záveru, že žalobkyňa v 2. rade neosvedčila potrebu nariadiť neodkladné opatrenie a súd takúto potrebu, kedy by bolo dôvodné dočasne upraviť právne vzťahy strán sporu, ani nevzhliadol.

21. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. podľa zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, spočívajúci v zákaze úmyselného priblíženia sa k žalobkyni v 2. rade na vzdialenosť menšiu než 5 metrov, zamietol.

22. O trovách konania (prvoinštančného a aj odvolacieho) odvolací súd rozhodol podľa v spojení s ustanovením , a podľa tak, že priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a trov odvolacieho konania voči žalobkyniam v 1. a 2. rade v rozsahu 100 % z dôvodu, že žalovaný bol v celom konaní plne úspešný – návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol v konečnom dôsledku v celom rozsahu zamietnutý. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom podľa .

23. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).