Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

58Cb/63/2021

Uznesenie

Okresný súd Bratislava II v spore žalobcu: BAMUKO LIMITED, so sídlom Spyrou Kyprianou 18, Office 301, 1075 Nicosia, reg. č. 00381853, Cyperská republika, zastúpený advokátom: Mgr. Jiří Hrabovský, s miestom výkonu advokácie Jankovcova , Praha 7, Česká republika, spolupracujúci advokát v Slovenskej republike: METIS Legal s.r.o., so sídlom Karadžičova 10, Bratislava, IČO: 47242159 proti žalovanému: Všeobecná úverová banka, a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s., IČO: 31 320 155, so sídlom Mlynské nivy 1, Bratislava, zastúpený advokátskou kanceláriou: Allen & Overy Bratislava, s.r.o., IČO: 35 857 897, so sídlom Eurovea Central 1, Pribinova 4, Bratislava, o nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

I. Súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

II. Súd žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 05.04.2021 domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd zakázal žalovanému uskutočniť riadne valné zhromaždenie spoločnosti Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155, zvolané na deň 19.04.2021.

2. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že je akcionárom žalovaného (ďalej tiež ako „VÚB“) a ku dňu 26.03.2021 vlastnil 56.600 ks akcií žalobcu v menovitej hodnote 33,20 eur, čo činí zo žalobcu jedného z najvýznamnejších minoritných akcionárov žalovaného. VÚB zvolala na deň 19.04.2021 riadne valné zhromaždenie (ďalej len „RVZ“), pričom pozvánka na RVZ a súvisiace dokumenty boli zverejnené na internetovej stránke VÚB. VÚB nepostupovala pri zvolávaní a organizovaní RVZ v súlade s právnymi predpismi a tento postup je na ujmu minoritných akcionárov. VÚB s odvolaním sa na o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony ("Lex Corona") umožní akcionárom hlasovať na RVZ iba prostredníctvom korešpondenčného hlasovania. VÚB výslovne vylúčila osobnú účasť akcionárov na RVZ. V pozvánke na RVZ je uvedené, že o využití korešpondenčného hlasovania a súčasne o vylúčení osobnej účasti akcionárov na RVZ rozhodlo predstavenstvo VÚB v súlade so svojou právomocou podľa Lex Corona. Z tohto ustanovenia vyplýva, že alternatívne spôsoby rozhodovania kolektívnych orgánov alebo účasti na zasadnutí kolektívnych orgánov môžu byť použité, záleží však vždy na rozhodnutí príslušného kolektívneho orgánu resp. právnickej osoby. Lex Corona teda iba rozšíril možnosti rozhodovania valného zhromaždenia v čase pandemickej situácie s jasným účelom, a to dať možnosť čo najväčšej skupine akcionárov zúčastňovať sa na zasadnutiach valného zhromaždenia a rozhodovať na ňom. Lex Corona v znení účinnom do 18.01.2021 odkazoval na primerané použitie až , , v platnom znení (ďalej len "") pre organizovanie korešpondenčného hlasovania alebo účasti na zasadnutí prostredníctvom elektronických prostriedkov. Primerané použitie sa vzťahovalo ako na

súkromné tak na verejné akciové spoločnosti, Lex Corona v tom logicky nečinil žiaden rozdiel. S účinnosťou od 19.01.2021 došlo k zmene Lex Corona tak, že bol vypustený odkaz na primerané použitie až , a najmä bol doplnený druhý odsek, ktorý znie: „Ak podmienky rozhodovania podľa odseku 1 nevyplývajú zo zákona, vnútorných predpisov alebo stanov, určí ich v prípade, ak ide o najvyšší orgán právnickej osoby, štatutárny orgán konajúci s náležitou starostlivosťou, a v prípade iného orgánu ich určí tento orgán. Tieto podmienky musia byť členom orgánu oznámené v dostatočnom predstihu pred rozhodovaním.“ Lex Corona umožňuje využiť dva špecifické spôsoby rozhodovania resp. účasti na valnom zhromaždení, ktoré pozná a upravuje (pre verejné akciové spoločnosti) . Lex Corona ale neumožňuje napr. hlasovania mimo zasadnutia valného zhromaždenia akciovej spoločnosti (per rollam) ani neumožňuje a nedáva právomoc zavádzať iné spôsoby kombinácie hlasovania a účasti na valnom zhromaždení. Korešpondenčné hlasovanie je podľa platných právnych predpisov iba doplnkovým spôsobom hlasovania, ktoré sa primárne vykonáva pri fyzickej prítomnosti akcionárov na valnom zhromaždení. Je nutné podotknúť, že hlasovanie akcionára na valnom zhromaždení vo forme korešpondenčného hlasovania podľa je právom, nie povinnosťou akcionára, inými slovami, pripustenie korešpondenčného hlasovania neznamená, že by sa valné zhromaždenie mohlo uskutočniť úplne dištančným spôsobom (bez účasti nikoho). Osobná fyzická účasť na valnom zhromaždení je jedným zo základných práv akcionára, ktorému nemôže spoločnosť brániť či zabrániť. Lex Corona len umožnil využitie korešpondenčného hlasovania, pričom osobnú účasť akcionára na valnom zhromaždení vôbec nerieši. Lex Corona nedáva predstavenstvu akciovej spoločnosti právomoc vylúčiť či obmedzovať základné akcionárske práva stanovené . VÚB fakticky v rozpore so zákonom, stanovila osobitný spôsob konania valného zhromaždenia, ktorý nie je ani rozhodovaním mimo valného zhromaždenia ani rozhodovaním na valnom zhromaždení. VÚB sa rozhodla (RVZ) uskutočniť, ale bez účasti akcionárov, čo je fakticky contradictio in adjecto, pretože ak sa valné zhromaždenie uskutoční (a nie je teda rozhodované mimo valného zhromaždenia), musí byť daná možnosť účasti toho, kto má rozhodovať. VÚB v rozpore s Lex Corona a zavádza slovenskému právu neznámy model rozhodovania valného zhromaždenia, ktorý zásadným spôsobom obmedzuje akcionára nielen v práve akcionára zúčastniť sa na valnom zhromaždení, ale aj v práve požadovať na valnom zhromaždení informácie a vysvetlenia, v práve podať protest do zápisu z valného zhromaždenia a s tým súvisiacim právom podať návrh na súd na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia. Ako už bolo uvedené vyššie, umožnením korešpondenčného hlasovania je v podstate daná akcionárom možnosť voľby - osobne sa zúčastniť valného zhromaždenia alebo sa osobne nezúčastniť (z akéhokoľvek dôvodu) a napriek tomu mať možnosť na valnom zhromaždení hlasovať. VÚB však iba vylúčila účasť akcionárov na RVZ bez toho aby nastavila zodpovedajúce procesné pravidlá realizácie práva na informácie a na podanie vysvetlenia. VÚB ďalej zásadným spôsobom obmedzila súdnu ochranu akcionárov, keď stavia akcionára medzi dilemu - korešpondenčne hlasovať a znemožniť si tým možnosť podať návrh na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia alebo nezúčastniť sa hlasovania (a nevykonať tak svoje základné akcionárskej právo) a zachovať si možnosť podať návrh na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia. Ak teda akcionár VÚB bude na RVZ hlasovať korešpondenčne, bude považovaný za prítomného. Procesné pravidlá RVZ ani hlasovací lístok, ktorý je nutné použiť, však nijako nerieši podanie protestu do zápisnice z valného zhromaždenia, rovnako ako nerieši už vyššie uvedené právo na informácie a podanie vysvetlenia. VÚB postupuje v rozpore s právnymi predpismi opakovane, keď aj v minulom roku nesprávnej zvolala riadnu valné zhromaždenie. V tejto veci je vedené konanie o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia. Žalobca ďalej pre dokreslenie situácie uviedol, že z verejných zdrojov vyhľadal niekoľko prípadov, kedy významné slovenské spoločnosti postupovali a postupujú v súlade s Lex Corona, kedy využili ponúkanú možnosť korešpondenčného hlasovania (alebo účasť prostredníctvom elektronických prostriedkov), vždy však za účasti akcionárov (osobne alebo cez internet). RVZ má podľa zverejnenej, pozvánky na programe pod bodom 7 ,,Rozhodnutie o prechode akcií všetkých zostávajúcich akcionárov na väčšinového akcionároch VUB, a.s.". Vytesnením akcionárov (squeeze - out) dochádza k zásahu do práv ostatných akcionárov, kedy ostatní akcionári, bez toho, aby tomu mohli reálne zabrániť, stratia svoje akcie, ktoré sú predmetom vytesnenie. Vzhľadom k intenzite zásahu do práv tretích osôb je proces squeeze -outu prísne regulovaný a je nutné, v záujme ochrany práv tretích osôb, dodržať nielen určitá formálne -procesné pravidlá, ale aj poskytnúť dostatočné informácie a zdôvodnenie najmä ohľadom výšky protiplnenia. Stanovisko predstavenstva VÚB je obsiahnuté priamo v pozvánke na RVZ a znie: ,,Vzhľadom na navrhovanú výšku protiplnenia, ktoré je rovnaká ako cena v povinnej ponuka na prevzatie, ktorá predchádzala navrhovanému uplatnením práva výkupu považuje predstavenstvo VÚB, a.s. navrhovanej protihodnotou za primerané.“ Valné zhromaždenie VÚB rozhodlo dňa 18.12.2020

o ukončení obchodovania s akciami VÚB na burze cenných papierov. V tejto súvislosti vznikla VÚB povinnosť vyhlásiť povinnú ponuku na prevzatie. Povinná ponuka prevzatia bola následne v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o cenných papieroch vyhlásená. Pre zváženie prijatí či neprijatí predmetnej ponuky žalobca dňa 29.01.2021 požiadal VÚB o zaslanie znaleckého posudku, ktorý bol použitý na doloženie primeranosti ceny pre ponuku prevzatia, a to znaleckého posudku č. 95/2020, vypracovaného znaleckou organizáciou value4you, s.r.o. VÚB emailom zo dňa 01.02.2021 požiadavku odmietla s tým, že nemá súhlas väčšinového akcionára (ktorý bol vyhlasovateľom povinnej ponuky na prevzatie) s poskytnutím znaleckého posudku. VÚB odporučila, aby sa žalobca obrátil priamo na väčšinového akcionára. Emailom zo dňa 05.02.2021 VÚB oznámila žalobcovi, že väčšinový akcionár sa rozhodol znalecký posudok nesprístupniť. Po zverejnení pozvánky na RVZ a zistení, že na programe RVZ je tiež rozhodnutie o prechode akcií všetkých ostatných akcionárov na väčšinového akcionára VÚB a súčasné zistenia, že v rozpore s právnymi predpismi nie je umožnená osobná účasť akcionárov, podklady na RVZ neobsahujú relevantné stanovisko predstavenstva VÚB k primeranosti protiplnenia a ako podklad nie je priložený vyššie uvedený ani žiadny iný znalecký posudok, žalobca opätovne kontaktoval predsedu predstavenstva VÚB so žiadosťou o predloženie znaleckého posudku. Žalobca sa súčasne snažil kontaktovať priamo zástupcu väčšinového akcionára - spoločnosť Intesa Sanpaolo Holding International S.A. VÚB odpovedala prostredníctvom riaditeľa odboru právnych služieb dňa 01.04.2021 tak, že znalecký posudok obsahuje citlivé informácie a preto nie je možné ho poskytnúť, a ďalej, že znalecký posudok bol predložený NBS v rámci schvaľovania povinnej ponuky na prevzatie. Dňa 01.04.2021 žalobca dostal odpoveď väčšinového akcionára, ktorý k prekvapeniu žalobcu uviedol, že väčšinový akcionár nemá so žalobcom žiadny vzťah a nie je povinný nič predkladať. Obe uvedené odpovede predstavujú podľa názoru žalobcu absolútne nepochopenie vzťahov medzi spoločnosťou a akcionármi, nepochopenie Lex Corona a podstaty korešpondenčného hlasovania a pôsobia veľmi arogantne a účelovo. Ide o zneužitie práva, ktoré by nemalo mať nárok na právnu ochranu. Účelom konania VÚB, resp. väčšinového akcionára, je znevýhodnenie tretích osôb - takmer 30 tisíc minoritných akcionárov. Ak by RVZ rozhodlo o prechode akcií ostatných akcionárov na väčšinového akcionára, znamenalo by takéto rozhodnutie právnu skutočnosť, na základe ktorej by po uplynutí stanovenej doby, akcie VÚB automaticky prešli na väčšinového akcionára, a tento proces je fakticky nezvratný. Menšinoví akcionári by sa síce mohli domáhať dorovnania protiplnenia, čo však žalobca považuje za nespravodlivú finančnú i časovú záťaž minoritných akcionárov a ich znevýhodnenie oproti pozícii väčšinového akcionára. Žalobca je presvedčený, že vzhľadom na nezákonný postupu VÚB pri zvolávaní RVZ, kedy boli zásadným spôsobom obmedzované akcionárske práva, v kombinácii s plánovaným rozhodnutím RVZ o nevyplatenie dividendy a predovšetkým o prechode akcií všetkých ostatných akcionárov na väčšinového akcionára, bez toho aby bola doložená primeranosť protiplnenia alebo poskytnuté dostatočné podklady a bez toho, aby bolo predložené zodpovedajúce stanovisko predstavenstva VÚB, sú splnené predpoklady pre vydanie neodkladného opatrenia.

3. Dňa 12.04.2021 bolo do súdneho spisu doložené vyjadrenie žalovaného ktorý prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že procesnoprávne predpoklady na vydanie neodkladného opatrenia nie sú splnené. Ochrana záujmov navrhovateľa aj všetkých ostatných akcionárov spoločnosti vo vzťahu k priebehu Valného zhromaždenia 2021 ako aj uplatneniu práva výkupu spoločnosťou Intesa Sanpaolo Holding International S.A. (ďalej len „ISP“) môže byť bez pochyby dosiahnutá inštitútmi, ktoré zákon na ochranu týchto práv akcionárov upravuje, teda žalobou o neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia podľa a a žalobou o preskúmanie primeranosti protiplnenia pri uplatnení práva výkupu podľa Zákona o cenných papieroch. Vydaním neodkladného opatrenia, ktoré žiada navrhovateľ v tejto veci, by sa však práve naopak de facto zabránilo tomu, aby mohla byť platnosť a zákonnosť Valného zhromaždenia 2021 preskúmaná v konaní o neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia. Zákonnosť zvolania valného zhromaždenia nie je možné skúmať alebo jej absenciu prejudikovať v konaní o vydanie neodkladného opatrenia, ale výhradne iba v konaní o veci samej. Rovnako preto nie je ani možné neodkladným opatrením zakazovať konanie už raz zvolaného valného zhromaždenia iba preto, že niektorý akcionár má výhrady k spôsobu jeho procesného zabezpečenia. Procesná nespôsobilosť návrhu je preukázaná aj tým, že prípadným vydaním neodkladného opatrenia v navrhovanom znení by sa vopred prejudikovala nezákonnosť Valného zhromaždenia 2021 a to ešte predtým, ako by mohlo byť samotné Valné zhromaždenie 2021 uskutočnené, predpísaným spôsobom žalobne napadnuté a aby jeho zákonnosť bola v riadnom konaní predmetom súdneho prieskumu. Podľa názoru žalovaného teda nie sú splnené procesnoprávne predpoklady na vydanie neodkladného opatrenia v tejto veci. Napriek tomu sa odporca v nasledujúcich častiach tohto vyjadrenia podrobne vyjadruje aj k hmotnoprávnym otázkam namietaným navrhovateľom.

Žalobca v návrhu tvrdí, že spoločnosť VÚB nepostupovala pri zvolaní Valného zhromaždenia 2021 správne, ak umožnila akcionárom len korešpondenčné hlasovanie a vylúčila ich osobnú účasť. Takýto postup však priamo predpokladá o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID -19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len Lex Corona), a je to jedným z účelov tejto právnej úpravy. Novelou sa z Lex Corona odstránil odkaz na primerané použitie ustanovení až o korešpondenčnom hlasovaní verejných akciových spoločností. Práve tento odkaz spôsoboval v praxi právnu neistotu, či právnické osoby môžu v čase mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu použiť len formu korešpondenčného hlasovania bez umožnenia osobnej účasti, ak to požaduje osobitný predpis. Novelou sa preto teleologický výklad pôvodného znenia Lex Corona len pretavil do záväzného znenia právneho predpisu. Teda od 19. januára 2021 Lex Corona výslovne umožňuje právnickým osobám, aby použili aj výlučnú formu korešpondenčného hlasovania bez umožnenia osobnej účasti akcionárov. Vzhľadom na účel ustanovenia Lex Corona a vo všeobecnosti všetkých predpisov riešiacich súčasnú pandemickú situáciu je tiež potrebné konštatovať, že Lex Corona predstavuje lex specialis k ustanoveniam o valných zhromaždeniach akciových spoločností. Z vyššie uvedených dôvodov predstavenstvo spoločnosti VÚB v čase mimoriadnej pandemickej situácie rozhodlo v súlade s Lex Corona, že akcionárom umožní účasť na valnom zhromaždení nediskriminačne, avšak výhradne formou korešpondenčného hlasovania. Žalobca ďalej namieta, že spoločnosť VÚB obmedzí na valnom zhromaždení 2021 právo akcionárov na informácie a vysvetlenia podľa . Spoločnosť VÚB pravidelne telefonicky a prostredníctvom e-mailu odpovedá na otázky akcionárov týkajúce sa Valného zhromaždenia 2021 a to ešte pred jeho konaním. Žalobca zároveň v návrhu argumentuje tým, že jedným z bodov programu Valného zhromaždenia 2021 je rozhodovanie o prechode akcií menšinových akcionárov VÚB na spoločnosť ISP, väčšinového akcionára spoločnosti VÚB, podľa Zákona o cenných papieroch. Protiplnenie pri uplatnení práva výkupu spoločnosťou ISP bolo stanovené v súlade s druhej vety Zákona o cenných papieroch, ktorý stanovuje právnu domnienku primeranosti protiplnenia, ak nie je nižšie ako cena v povinnej ponuke na prevzatie predchádzajúcej uplatneniu práva výkupu. Uplatneniu práva výkupu spoločnosťou ISP predchádzala povinná ponuka na prevzatie vyhlásená spoločnosťou ISP, v ktorej bola cena stanovená na základe štvorkriteriálneho zákonného testu podľa Zákona o cenných papieroch. Jedným z kritérií bola aj hodnota akcií VÚB stanovená znaleckým posudkom. Tento posudok bol preto predmetom prieskumu Národnej banky Slovenska, ktorá cenu v tejto povinnej ponuke na prevzatie schválila dňa 11. januára 2021. Keďže primeranosť protiplnenia pri následnom uplatnení práva výkupu bola stanovená na základe druhej vety Zákona o cenných papieroch, znalecký posudok už nebol kritériom stanovenia tohto protiplnenia. Nebol preto dôvod predkladať tento posudok k materiálom na Valné zhromaždenie 2021 ani ho inak sprístupňovať, keďže tento posudok protiplnenie už priamo neovplyvňoval. Národná banka Slovenska právoplatne schválila podmienky povinnej ponuky na prevzatie ako aj podmienky práva výkupu vrátane v nich stanoveného protiplnenia. Podľa odporcu sú rozhodnutia Národnej banky Slovenska o schválení podmienok povinnej ponuky na prevzatie ako aj podmienok páva výkupu dostatočnou garanciou súladu s platnými právnymi predpismi.

4. Dňa 25.04.2021 bolo do súdneho spisu doložené vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného, v ktorom žalobca uviedol, že žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 12.04.2021 uviedol procesné dôvody nemožnosti vydať vo veci neodkladné opatrenie. Žalobca s uvedenými dôvodmi nesúhlasí, pretože v danej veci nejde o situáciu, kedy by súd mal na základe podaného návrhu na vydanie neodkladného opatrenia vyslovovať neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia. Žalobca sa domáhal zákazu konania RVZ z dôvodov uvedených v návrhu, čo neznamená, že by sa valné zhromaždenie VÚB s rovnakým alebo obdobným programom nemohla v budúcnosti konať a teda o bodoch programu RVZ by mohlo byť v budúcnosti rozhodnuté (po tom, čo by valné zhromaždenie bolo o.i. riadne zvolané). Návrhom na vydanie neodkladného opatrenia nie je požadované vyslovenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia. Po zoznámení sa s tvrdeniami predloženými žalovaným žalobca trvá na tom, že VÚB postupovala v rozpore s právnymi predpismi, a to opakovane. Žalobca ďalej poukazoval na skutočnosť, že pramene práva, ktoré jediné zakladajú v danej veci práva a povinnosti zúčastnených strán, sú a tzv. Lex Corona, a nie napr. rubrika ministerstva spravodlivosti "Otázky a odpovede". Žalovaný sa snaží svoj postup obhájiť okrem iného tým, že sa valných zhromaždení VÚB zúčastňuje nízky počet akcionárov (vzhľadom k celkovému počtu). Žalobca si nie je vedomý toho, že by právne predpisy obsahovali odlišné pravidlá pre konanie valného zhromaždenia v závislosti na predpokladanom počte akcionárov/ spoločníkov zúčastňujúcich sa valného zhromaždenia. Rozhodnutie o nevyplatenie dividendy alebo o

prechode akcií na väčšinového akcionára majú priamy dopad na všetkých akcionárov a VÚB si nemôže vopred robiť úsudok o tom, či sa akcionári o valné zhromaždenie budú alebo nebudú zaujímať, zúčastnia sa ho alebo na ňom hlasovať. VÚB môže maximálne na základe predchádzajúcej skúsenosti zvoliť pre konania valného zhromaždenia vhodný priestor, nemôže ale rozhodnúť o tom, že práva svojim akcionárom obmedzí alebo znemožní realizovať. VÚB pri zvolávaní RVZ nielen že postupovala v rozpore s a Lex Corona, ale ani nebola schopná naformulovať procesné pravidlá riešiace realizáciu základných práv akcionárov (a tým aspoň mierniť svoj protiprávny postup). Žalovaný stavia svoju argumentáciu k správnosti postupu pri procese prechodu akcií na väčšinového akcionára na predchádzajúcich rozhodnutiach Národnej banky Slovenska (ďalej len „NBS“). Z rozhodnutia NBS nevyplýva, že by sa NBS podrobne zaoberala výškou protiplnenia, (ii) rozhodnutiami NBS nie je súd viazaný a (iii) ak by rozhodnutie NBS malo určovať, resp. potvrdzovať cenu protiplnenia, potom by inštitút práva na vyrovnanie podľa zákona o cenných papieroch a investičných službách, bol nadbytočný.

5. Podľa ustanovenia (ďalej len „“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

6. Podľa ustanovenia , na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.

7. Podľa ustanovenia , neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

8. Podľa ustanovenia , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa ustanovenia , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

10. Podľa ustanovenia , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa , uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého zabezpečovacieho opatrenia sa navrhovateľ domáha.

11. Podľa ustanovenia , k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

12. Podľa ustanovenia , ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

13. Podľa ustanovenia , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

14. Podľa ustanovenia , prvá veta, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

15. Podľa ustanovenia , pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

16. Podľa ustanovenia , neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

17. Podľa ustanovenia , každý spoločník, konateľ, likvidátor, správca konkurznej podstaty, vyrovnávací správca alebo člen dozornej rady môže podať návrh na súd na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, ak je v rozpore so

zákonom, spoločenskou zmluvou alebo so stanovami. Rovnaké právo má aj bývalý spoločník alebo konateľ, ak sa ho uznesenie valného zhromaždenia týka. Toto právo však zanikne, ak ho oprávnená osoba neuplatní do troch mesiacov od prijatia uznesenia valného zhromaždenia alebo ak valné zhromaždenie nebolo riadne zvolané, odo dňa, keď sa mohla o uznesení dozvedieť.

18. Podľa ustanovenia , o vyhlásení rozhodnutia valného zhromaždenia za neplatné platia obdobne ustanovenia . Akcionár, ktorý sa zúčastnil valného zhromaždenia, sa môže domáhať práva podľa iba ak podal protest do zápisnice z valného zhromaždenia.

19. Podľa ustanovenia zákon o cenných papieroch a investičných službách, akcionári, ktorých akcie prešli na navrhovateľa, môžu u tohto navrhovateľa namietať neprimeranosť protiplnenia a tiež sa môžu voči navrhovateľovi domáhať, aby navrhovateľ dorovnal výšku protiplnenia. Toto právo domáhať sa dorovnania zaniká, ak námietka o neprimeranosti protiplnenia nie je žiadnou z oprávnených osôb uplatnená voči navrhovateľovi najneskôr v lehote troch mesiacov od dátumu splatnosti protiplnenia zverejneného v oznámení podľa odseku 12; ak sa navrhovateľ nevyjadrí k námietke o neprimeranosti protiplnenia do jedného mesiaca od jej doručenia navrhovateľovi alebo ak navrhovateľ nesúhlasí s požadovanou výškou dorovnania, akcionár, ktorého akcie prešli na navrhovateľa, požadujúci dorovnanie, je oprávnený v premlčacej lehote plynúcej od zverejneného dňa splatnosti protiplnenia domáhať sa na súde, aby súd rozhodol o výške dorovnania. Návrh akcionára, ktorého akcie prešli na navrhovateľa, na súdne preskúmanie primeranosti ponúkaného protiplnenia nemá vplyv na platnosť rozhodnutia valného zhromaždenia, ktorým sa rozhodlo o uplatnení práva výkupu. Primeranosť protiplnenia v súdnom konaní preukazuje ten, kto si uplatnil právo výkupu podľa odseku 6.

20. Po preskúmaní návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia a predložených listinných dôkazov, dospel súd k záveru, že návrh nie je dôvodný.

21. Neodkladné opatrenie má byť výnimočným opatrením, ktoré možno nariadiť, ak je neodkladne potrebné upraviť pomery medzi stranami sporu alebo zaručiť úspešnosť budúcej exekúcie vykonateľného súdneho rozhodnutia, teda taký stav právnych a faktických vzťahov medzi stranami sporu, ktorý bezpodmienečne vyžaduje rýchlu súdnu ochranu. Pri obidvoch uvedených skupinách neodkladných opatrení je potrebné skúmať, či je nárok navrhovateľa (žalobcu) osvedčený a či je neodkladné opatrenie potrebné.

22. Navrhovateľ (žalobca) musí osvedčiť, že obava z ohrozenia je reálna, teda, že osoba ktorej navrhuje uložiť nejakú povinnosť (alebo zákaz) neodkladným opatrením, koná tak (robí faktické a právne úkony), že v konečnom dôsledku môže dôjsť k sťaženiu alebo znemožneniu ďalšieho konania a rozhodovania vo veci samej, resp. k zmareniu prípadného núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Ohrozenie nároku navrhovateľa (žalobcu), či už subjektívne alebo objektívne, musí byť konkrétne a strana sporu ho musí vždy osvedčiť, nestačí iba abstraktná (pravdepodobná) možnosť ohrozenia práv strany sporu. Chýbajúce osvedčenie ohrozenia práva strany sporu nemožno ničím nahradiť, lebo je základnou podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia.

23. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí však byť aspoň osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti), pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenej strane sporu dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné.

24. Súd neodkladným opatrením upravuje pomery strán sporu konania, pričom je dôležité že je povinný poskytnúť ochranu tomu, kto sa vydania neodkladného opatrenia domáha, ale v rámci ústavných pravidiel tiež tomu, proti komu návrh smeruje. Neodkladné opatrenia s ohľadom na ich charakter nemôžu spravidla zasiahnuť do základných práv alebo slobôd strán sporu, lebo rozhodnutia o nich nemusia zodpovedať konečnému meritórnemu rozhodnutiu.

25. Súd v prvom rade poukazuje na skutočnosť, že žalobca sa svojím návrhom zo dňa 05.04.2021 domáha toho, aby súd zakázal žalovanému uskutočniť riadne valné zhromaždenie spoločnosti žalovaného, zvolané na deň 19.04.2021. Z verejne dostupných zdrojov súd zistil, že dňa 19.04.2021 sa v sídle žalovaného uskutočnilo RVZ akcionárov VÚB. Vzhľadom na túto skutočnosť je zrejmé, že súd nemôže žalovanému zakázať uskutočniť riadne valné zhromaždenie, ktoré sa už pred rozhodnutím súdu konalo a teda súd považoval návrh žalobcu na nariadenie ním žiadaného neodkladného opatrenia za materiálne nevykonateľný. Uvedené má samo o sebe za následok to, že súd nemôže takémuto návrhu vyhovieť a musí ho zamietnuť.

26. Súd však považoval za potrebné ďalej poukázať na fakt, že neodkladné opatrenie má byť opatrením výnimočným, ktoré v zásade, okrem výnimočných prípadov nemá suplovať riadne konanie vo veci samej. V tomto prípade sa žalobca domáha nariadenia neodkladného opatrenia, nakoľko sa domnieva, že spôsob zvolania, ako aj spôsob konania RVZ žalovaného je v rozpore s právnymi predpismi, nakoľko žalovaný vylúčil osobnú účasť akcionárov na tomto RVZ. v a upravuje postup, ktorým sa môže akcionár domáhať určenia neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, teda je zrejmé, že pozná možnosť prieskumu spôsobu zvolania valného zhromaždenia, ako aj spôsob konania valného zhromaždenia súdnou cestou. Ak teda žalobca považoval postup žalovaného za nesprávny a v rozpore s právnymi predpismi mal na svoju obranu využiť tie inštitúty, ktoré sú na to určené. Žalobca ďalej v návrhu poukázal na to, že jedným z bodov RVZ má byť aj rozhodnutie o prechode akcií všetkých zostávajúcich akcionárov na väčšinového akcionára VÚB, a to vytesnením minoritných akcionárov (squeeze - outom). Žalobca vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia napádal spôsob vytesnenia minoritných akcionárov žalovaným. K uvedenému súd uvádza, že náš právny poriadok pozná žalobu o určenie primeranosti protiplnenia pri uplatní práva výkupu podľa zákona o cenných papieroch. Prípadná ochrana práv žalobcu teda môže byť dosadnutá inštitútmi, ktoré zákon na ochranu týchto práv upravuje a nie inštitútom neodkladného opatrenia, ktorý primárne na ochranu týchto práv bez pochýb neslúži.

27. Záverom súd uvádza, že žalobca vo svojom návrhu síce podrobne opísal spôsob zvolania RVZ ako aj spôsob vytesnenia minoritných akcionárov, avšak v jeho návrhu úplne absentuje opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov a opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému má byť poskytnutá ochrana.

28. Žalobca neosvedčil predpoklady na nariadenie ním navrhovaného neodkladného opatrenia, keď nepreukázal existenciu žiadnych skutočností, ktoré by odôvodňovali potrebu bezodkladne upraviť pomery strán sporu. Pre zdôraznenie súd uviedol, že podstatnou skutočnosťou, aby súd mohol rozhodnúť v prospech žalobcu, a teda nariadiť neodkladné opatrenie je, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako i osvedčenie o existencii bezprostredne hroziacej ujmy, čo však v danom prípade súd za preukázané nemal. V danom prípade po zvážení skutkových okolností súd vyhodnotil, že nariadením by došlo k zhoršeniu postavenia žalovaného. Nenariadením neodkladného opatrenia sa postavenie žalobcu nezhorší. Ak aj došlo k nesprávnemu postupu zo strany žalovaného, žalobca je oprávnený brániť sa žalobou o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia alebo žalobou o určenie primeranosti protiplnenia pri uplatní práva výkupu.

29. Súd je preto názoru, že žalobca nesplnil podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, z dôvodu ktorého súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

30. Podľa ustanovenia , trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

31. Podľa ustanovenia ., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

32. Podľa ustanovenia , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

33. Keďže súd návrh žalobcu v celom rozsahu zamietol, mal žalovaný vo veci plný úspech. Súd uvádza, že žalovaný sa síce k návrhu žalobcu na nariadenia neodkladného opatrenia vyjadril, avšak súd konštatuje, že žalovaného na podanie predmetného vyjadrenia nevyzýval. Súd pokladal toto vyjadrenie žalovaného, a to aj s poukazom na spôsob rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, za nadbytočné a preto žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko nemal za preukázané, že by žalovanému v konaní vznikli akékoľvek odôvodnené a účelne vynaložené výdavky.

Poučenie:

Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje, vo dvoch vyhotoveniach, resp. elektronicky do elektronickej schránky súdu.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.