Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1Pc-4-2021.pdf
PDF · 76.56 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BN-1Pc/4/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bánovce nad Bebravou v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Bebjakovou v právnej veci navrhovateľky: P. A., J.. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. Z. B., C. T. F. XXXX/X a druhého z manželov: Š. A., Z.. XX.XX.XXXX, t.č. bytom A. H., X., J.. P. XXX/XX, o rozvod manželstva takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo účastníkov konania, navrhovateľky P. A., rod. F., nar. XX.XX.XXXX a jej manžela Š. A., nar. XX.XX.XXXX uzatvorené dňa 20.03.1982 v Partizánskom, zapísané v knihe manželstiev Mestského národného výboru v Partizánskom vo zväzku 6, ročník 1982, na strane 193, pod poradovým číslom 36 r o z v á d z a.
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Dňa 22.02.2021 bol tunajšiemu súdu doručený návrh navrhovateľky na rozvod manželstva. Uviedla, že dňa 20.03.1982 s manželom uzavreli manželstvo. Obaja manželia sú slovenskej národnosti. Z manželstva pochádza sedem, dnes už plnoletých detí. K priebehu manželstva dodala, že ich známosť pred sobášom trvala asi rok. Zo začiatku bolo manželstvo harmonické, no po čase zistila manželovu neveru a dozvedela sa o nemanželských deťoch, ktoré mal. Po čase nastalo v ich manželstve domáce násilie a utrácanie spoločných financií z manželovej strany viedlo k finančným problémom. V súčasnosti spolu nežijú už 16 rokov, nemajú žiadny spoločný majetok, nestretávajú sa a ani nie sú spolu v žiadnom kontakte. Vzhľadom k uvedenému žiadala, aby súd ich manželstvo rozviedol.
2. Druhý z manželov sa k podanému návrhu písomne vyjadril, podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 29.04.2021. Uviedol, že súhlasí s pojednávaním vo veci bez jeho osobnej prítomnosti a rovnako súhlasí s návrhom na rozvod manželstva.
3. Tunajší súd, v zmysle § 33 ods. 1, 2 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), nariadil vo veci pojednávanie, na ktoré predvolal navrhovateľku aj druhého z manželov. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, písomným vyjadrením druhého z manželov, sobášnym listom a zistil tento skutkový stav:
4. Účastníci uzavreli manželstvo dňa 20.03.1982 v Partizánskom. U obidvoch išlo o manželstvo prvé. Posledné spoločné bydlisko mali v obci L..
5. Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že zo začiatku bolo ich manželstvo harmonické. Neskôr zistila, že ju manžel podvádza a má aj nemanželské deti. Na domácnosť jej finančne neprispieval, brával jej peniaze a ona si musela požičiavať. Peniaze, ktoré on zarobil aj minul na automaty, alebo s inými. Postupne sa pridalo manželovo násilné správanie, bil deti aj ju. Keď deti bránila udrel ju tým, čo mal
po ruke, mala aj zlomené rebro. S manželom nie je v kontakte 16 rokov, nestretávajú sa, nehospodária spolu ani spolu intímne nežijú. Naposledy spolu bývali vo L.. Pokiaľ boli spoločné deti maloleté, výživné na ne riadne neplatil, poberala náhradné výživné. Výživné aj exekučne vymáhala, ale keďže manžel nepracoval tak v konečnom dôsledku bolo strhávané z jej mzdy. Keď boli deti staršie, cca 16 ročné, museli si peniaze zarobené z rôznych brigád pred ním schovávať.
6. Druhý z manželov vo svojom písomnom vyjadrení, zo dňa 29.04.2021, uviedol, že v plnom rozsahu súhlasí s návrhom na rozvod manželstva aj dôvodmi v ňom uvedenými.
7. Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“), súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
8. Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
9. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
10. Spoločenský účel manželstva podľa citovaných zákonných ustanovení spočíva vo vytváraní rodinného prostredia vhodného pre výchovu detí, ako aj prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovom zblížení, poskytujúc si vzájomnú podporu a pomoc. Preto sa rozvod manželstva vo všeobecnosti považuje za nežiaduci jav, ktorý má byť iba výnimočným riešením bezvýchodiskovej situácie, v prípadoch, keď vážny stav narušenia vzťahov medzi manželmi nemožno prekonať iným, vhodnejším spôsobom pri zachovaní ich manželstva. Preto k narušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť iba v spoločensky odôvodnených prípadoch. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že zákon sa neuspokojuje s akýmkoľvek rozvratom, ale vyžaduje jeho kvalifikovaný stupeň. To znamená, že rozpor v spolužití musí mať určitú intenzitu, ktorá je podmienená najmä tým, že trvá dlhšiu dobu. Musí ísť o stav, v ktorom sa manželia alebo jeden z nich neriadi pravidlami ustanovenými Zákonom o rodine, o stav, v dôsledku ktorého si manželstvo už nemôže plniť účel na ktorý bolo určené. Záver o tom, že vzťahy medzi manželmi sú vážne rozvrátené, môže súd urobiť iba na základe skúmania a zisťovania príčin, ktoré rozvrat spôsobili.
11. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh na rozvod manželstva je dôvodný, a že v manželstve účastníkov nastal rozvrat. Možno konštatovať, že manželstvo účastníkov je hlboko, trvalo a vážne rozvrátené a dlhodobo si už neplní svoje spoločenské poslanie. Vzhľadom na zistené skutočnosti ani niet predpokladu, že by v budúcnosti mohlo dôjsť k obnoveniu manželského spolužitia. Z manželstva nepochádzajú maloleté deti. Účastníci konania spolu aktuálne nežijú dlhšiu dobu cca 16 rokov, nevedú spoločnú domácnosť, spoločne nehospodária, nevedú riadny manželský život, intímne sa nestýkajú. Súd mal preukázané, že manželstvo sa stalo len formálnym zväzkom muža a ženy. Príčinu rozvratu manželstva účastníkov súd videl vo vzájomnom odcudzení manželov.
12. Účastníci konania si nárok na náhradu trov konania neuplatnili, a preto o trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozsudku na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bol rozsudok vydaný.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi, aby uskutočňoval jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Odvolanie nemôže podať ten, kto sa ho vzdal.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).
Manžel, ktorý prijal pri uzavretí manželstva priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.