Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Cpr-19-2020.pdf
PDF · 149.19 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RK-3Cpr/19/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Ružomberok sudkyňou JUDr. Renátou Krajčiovou v spore žalobcu: Ing. G. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. X/X, X., zast. JUDr. Katarínou Geškovou, advokátkou, AK Námestie Osloboditeľov 65/6, 031 01 Lipt. Mikuláš, IČO: 50178105, proti žalovanému: TESLA Liptovský Hrádok a.s., so sídlom Pálenica 53/79, 033 17 Lipt. Hrádok, IČO: 00009687, zast. BEDNÁR & Partners, s.r.o., so sídlom Rajská 7, 811 08 Bratislava, IČO: 46187701, o zaplatenie 76.300,00 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi odmenu vo výške 76.300,00 eur brutto spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 76.300,00 eur od 01.01.2020 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku.
II. Súd z a s t a v u j e konanie v časti uplatneného nároku žalobcu voči žalovanému na zaplatenie sumy 40,00 eur titulom nákladov spojených s uplatnením pohľadávky.
III. Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania r o z h o d n e súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku rozhodnutím vydaným súdnym úradníkom.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 04.05.2020 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 54.621,90 eur spolu s úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 54.621,90 eur od 01.01.2020 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky 40,00 eur a nahradiť trovy konania a trovy právneho zastúpenia. V odôvodnení žaloby uviedol, že dňa 01.11.2016 bola medzi žalovaným ako zamestnávateľom a žalobcom ako zamestnancom uzatvorená Dohoda o odmene. V zmysle bodu 1.3. Dohody sa žalovaný a žalobca dohodli, že žalobca má okrem mzdy dohodnutej v pracovnej zmluve nárok na zaplatenie osobitnej odmeny vo výške 76.300 eur za mimoriadny výkon vo svojej pracovnej činnosti týkajúcej sa riadenia jednotlivých zásadných projektov riešených v roku 2016. Takto dohodnutá osobitná odmena vo výške 76.300 eur bude ponížená o všetky povinné odvody, dane zo mzdy a bude splatná buď čiastkovo, a to vždy ku koncu príslušného roku, a to zo zisku spoločnosti vo výške 30% z dosiahnutého zisku pred zdanením, ale najneskôr do 31.12.2019, bez ohľadu na to, či a kedy dôjde po podpise dohody k skončeniu pracovného pomeru žalobcu. Povinné odvody z dlžnej sumy v zmysle platnej právnej úpravy predstavovali výšku 3.718,55 eur /odvody do zdravotnej poisťovne 3.052 eur, odvody do Sociálnej poisťovne 666,55 eur/, daň zo mzdy sumu vo výške 17.959,55 eur. Dlžná suma ponížená o povinné odvody a daň zo mzdy predstavovala sumu vo výške 54.621,90 eur. Žalobca prehlásil, že si pre účely výpočtu čistej odmeny v zmysle tejto žaloby neuplatňuje nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka, t.j. nezohľadnil ju pri výpočte. Vzhľadom k tomu, že žalovaný túto osobitnú odmenu žalobcovi v stanovenej lehote nezaplatil, žalobca vyzval žalovaného na jej zaplatenie. Vzhľadom
k tomu, že žalovaný meškal so splnením tohto svojho peňažného záväzku, uplatnil si žalobca proti žalovanému okrem dlžnej sumy aj zákonné úroky z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v súlade s § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z, t.j. vo výške 5% ročne zo sumy 54.621,90 eur. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania odo dňa 01.01.2020 do jej zaplatenia. Žalobca žiadal od žalovaného aj zaplatenie paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,00 eur v zmysle § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka a v zmysle nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z.
2. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 14.05.2020 pod č.k. 9Up/692/2020 platobný rozkaz v zmysle návrhu žalobcu. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, v ktorom poukázal na to, že nedošlo k splneniu hmotnoprávnych podmienok pre vznik nároku na osobitnú odmenu žalovaného zakotvených v Dohode o odmene zo dňa 01.11.2016, na podklade ktorej žalobca uplatňuje nárok na úhradu pohľadávky vo výške 54.621,90 eur s príslušenstvom. Poukázal na bod 1.5 Dohody o odmene, podľa ktorého „Zamestnávateľ a zamestnanec sa ďalej dohodli, že takto dohodnutá osobitná odmena je splatná buď čiastkovo a to vždy ku koncu príslušného roku a to zo zisku spoločnosti vo výške 30% z dosiahnutého zisku pred zdanením, ale najneskôr do 31.12.2019....“. Z uvedeného znenia bodu 1.5 Dohody o odmene vyplýva, že neopomenuteľnou hmotnoprávnou podmienkou pre vznik nároku na vyplatenie osobitnej odmeny dohodnutej medzi žalobcom a žalovaným je dosiahnutie zisku žalovaným. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalovaný vykázal v rokoch 2016, 2017 aj 2018 stratu. Podľa zostavenej účtovnej závierky za rok 2016 žalovaný vykázal stratu vo výške 321.489,- eur, za rok 2017 stratu vo výške 420.652,- eur a za rok 2018 rovnako tak stratu vo výške 623.577,- eur. Vo vzťahu k hospodárskemu roku 2019 ešte nebola zostavená účtovná závierka, avšak s ohľadom na dosiahnuté výsledky, finančnú situáciu a značne vysoké straty minulých rokov je s najväčšou možnou pravdepodobnosťou predpokladať, že žalovaný rovnako tak vykáže aj za rok 2019 stratu. S ohľadom na uvedené skutočnosti a v Dohode o odmene zakotvený hmotnoprávny predpoklad vzniku nároku na vyplatenie osobitnej odmeny žalobcovi, t.j. dosiahnutie zisku žalovaným, ktorý však v posledných troch hospodárskych rokoch vykázal značnú stratu, je tak zrejmé, že žalobcovi nárok na osobitnú odmenu predstavujúcu ním uplatňovanú pohľadávku nevznikol. Z tohto dôvodu tak žalovaný ani dobrovoľne nepristúpil k vyplateniu osobitnej odmeny žalobcovi. Žalobca v podanom návrhu na vydanie platobného rozkazu ani v jeho prílohách nijakým spôsobom nepreukázal dosiahnutie zisku žalovaným, čo je neopomenuteľným predpokladom pre vznik nároku na osobitnú odmenu žalobcu. V tejto súvislosti má žalovaný za to, že zo strany súdu nedošlo k náležitému preskúmaniu tejto zásadnej skutočnosti pred vydaním platobného rozkazu. Žalobca v návrhu ani v jeho prílohách neuviedol a nepreukázal dôležitú skutočnosť - dosiahnutie zisku žalovaným, čím tak nedošlo k splneniu zákonom stanoveným kumulatívnym podmienkam zakotveným v § 3 ods. 4 prvá veta vo vzťahu k odôvodnenému predpokladu uplatňovaného nároku, a to, že tento nárok musí vyplývať zo skutočností uvedených žalobcom a z listín pripojených k návrhu. Žalobcom uplatňovaný nárok bez preukázania dosiahnutia zisku žalovaným (z ktorého mu osobitná odmena predstavujúca 30% z dosiahnutého zisku mala byť vyplatená) nebolo možné odôvodnene predpokladať, nakoľko dosiahnutie zisku žalovaným nevyplývalo zo skutočností uvedených žalobcom v návrhu a ani z listín ním pripojených k návrhu, čím tak nevyplývala ani odôvodnenosť samotného uplatňovaného nároku. Keďže žalobca nie je účtovnou jednotkou, nebolo možné v danom prípade uplatniť postup podľa § 3 ods. 4 druhá veta, vzhľadom na čo mal súd náležitým spôsobom vyhodnotiť žalobcom uplatňovaný nárok na podklade podaného návrhu a priložených listín. Súd by tak dospel k záveru, že žalobca súdu nepreukázal splnenie podmienok na vznik ním uplatňovaného nároku, a tak ani splnenie procesných podmienok pre vydanie platobného rozkazu, z dôvodu absencie odôvodneného predpokladu uplatňovaného nároku na zaplatenie peňažnej sumy voči žalovanému. Z tohto dôvodu má žalovaný za to, že žalobca v súlade s ustanovením § 3 ods.3 Zákona o upomínacom konaní nebol ani len oprávnený na podanie návrhu na vydanie platobného rozkazu. Žalovaný súčasne rozporuje tvrdenie žalobcu, že žalovaného vyzval na zaplatenie predmetnej odmeny. Žalovaný neobdržal od žalobcu ani jeho právneho zástupcu žiadnu výzvu na úhradu odmeny predstavujúcej ním uplatňovaný nárok v konaní, pričom poukázal aj na skutočnosť, že žalobcom uvádzaná výzva nie je ani prílohou návrhu. Vzhľadom na uvedené je tak tvrdenie žalobcu zavádzajúce a nepravdivé. Je potrebné poukázať aj na fakt, že podstatou dohodnutej osobitnej odmeny v zmysle uzavretej Dohody o odmene a jej naviazanie na dosiahnutý zisk žalovaného má svoje logické opodstatnenie, a to s ohľadom na charakter tejto odmeny, ktorá mala byť ohodnotením žalobcu za jeho mimoriadny výkon v pracovnej činnosti pre žalovaného na riadení jednotlivých zásadných projektov riešených v roku 2016, s cieľom budúcej potenciálnej prospešnosti pre žalovaného. Avšak ako je zrejmé z účtovných závierok žalovaného, tieto projekty nepriniesli
pre žalovaného očakávanú prospešnosť, nakoľko aj v ďalších hospodárskych rokoch a aj aktuálne žalovaný vykazuje značnú stratu. S poukazom na túto skutočnosť preto nie je naplnený ani tento predpoklad pre priznanie a vyplatenie osobitnej odmeny žalobcovi. S poukazom na vyššie popísané skutočnosti, a teda predovšetkým absenciu odôvodneného predpokladu uplatňovaného nároku a tak aj procesných podmienok pre vydanie platobného rozkazu mal byť žalobcom podaný návrh v ust. § 6 ods.1 písm. b) Zákona o upomínacom konaní odmietnutý. Žalobca nepreukázal, že žalovaný dosiahol zisk, ako podmienku pre vznik nároku na osobitnú odmenu. Platobný rozkaz bol tak vydaný v rozpore s ustanoveniami Zákona o upomínacom konaní, čím tak došlo na strane Okresného súdu Banská Bystrica k procesnému pochybeniu. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti má žalovaný za to, že žalobcom uplatňovaný nárok na úhradu osobitnej odmeny v zmysle Dohody o odmene predstavujúci sumu vo výške 54.621,90 eur s príslušenstvom nevznikol, je nedôvodný a tento nárok neuznáva v celom rozsahu. So zreteľom na vyššie uvedené, keďže žalobcovi nevznikol nárok na zaplatenie žalovanej sumy z dôvodu, že nenastala hmotnoprávna podmienka pre vznik nároku na odmenu vzhľadom na uvedené skutočnosti, nemá tak žalobca nárok ani na náhradu trov konania, ani trov právneho zastúpenia v zmysle § 255 zákona č. 160 /2015 Z.z. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti tak na strane žalobcu nie je naplnený predpoklad pre priznanie nároku.
3. Žalobca vo svojom podaní označenom ako vyjadrenie žalobcu k odporu uviedol, že v odpore žalovaný argumentuje tým, že hmotnoprávnou podmienkou pre vznik nároku na osobitnú odmenu v zmysle Dohody o odmene zo dňa 01.11.2016 bolo dosiahnutie zisku žalovaným. Uvedené tvrdenie je nesprávne a účelové a zo znenia Dohody o odmene, ani z následného správania strán vôbec nevyplýva. Poukázal na body 1.3, 1.4 a 1.5 Dohody o odmene, keď ďalej uviedol, že v bode 1.3 teda jednoznačne určuje právny základ nároku na osobitnú odmenu, ako aj výšku odmeny. Právnym základom je práve táto dohoda o odmene vyjadrená v bode 1.3. Vyplatenie tejto odmeny nie je ničím podmienené, keďže odmena sa vypláca za už vykonanú činnosť - zásadné projekty riešené v r. 2016. Jej vyplatenie nie je podmienené ani úspešnosťou týchto projektov, ani vytvorením zisku. Veď vytvorenie zisku môže byť závislé od mnohých ďalších ukazovateľov, obchodných rozhodnutí, stratégií. Bod 1.4. uvádza výslovné dojednanie, že táto odmena patrí zamestnancovi len za mimoriadny výkon pracovnej činnosti v roku 2016, a teda nie je nárokovateľná za iné roky. V bode 1.5. Dohody o odmene je len spôsob jej vyplatenia, teda jej splatnosť, pričom z Dohody jednoznačne vyplýva, že odmena sa vyplatí - buď po častiach, a to v prípade, ak zamestnávateľ dosiahne zisk. V takom prípade má zamestnanec nárok na časť odmeny, ktorá zodpovedá sume vo výške 30% z dosiahnutého zisku pred zdanením, - najneskôr je však odmena splatná do 31.12.2020; ide o určenie najneskoršieho termínu splatnosti, teda pre prípad, že splatnosť odmeny alebo jej časti nenastane skôr. Inak povedané, medzi stranami bolo dohodnuté, že v prípade vytvorenia zisku spoločnosti sa odmena vyplatí priebežne skôr, ak sa však zisk nevytvorí, odmena je splatná 31.12.2019. Z uvedeného jasne vyplýva, že vznik nároku na vyplatenie odmeny nie je podmienený vytvorením zisku, inak by bola dohoda, že sa odmena vyplatí najneskôr do 31.12.2019, bez právneho významu. Ak by bola dohoda o odmene myslená tak, že je podmienená vytvorením zisku, bol by nárok inak formulovaný, a to použitím typických spojení ako napr. zamestnanec má nárok na odmenu „iba ak“ alebo „len ak“ alebo „v prípade ak“ a pod.) Tento výklad je nesporný jednak zo samotného textu zmluvy, ale aj z následného správania žalovaného. V tejto súvislosti poukázal na e-mailovú komunikáciu medzi žalobcom a žalovaným zo dňa 18.10.2019, z ktorej vyplýva, že žalovaný vyplatenie odmeny eviduje a má v pláne ju vyplatiť: „Dohodu evidujem. Termín je do konca roka, skôr vyplatenie určite nie je možné. Nie že by som nechcel, ale dotovať nemám z čoho a Tesla ešte nemá výkon, ktorý by to pokryl. Verím, že do konca roka to nejako rozbehneme a budeme to môcť uzavrieť.“ Žalovaný teda vôbec nespochybňoval jej právny základ a tiež netvrdil, že vzhľadom na to, že žalovaný nedosiahol zisk, žalobca nemá nárok na odmenu. Táto komunikácia prebehla medzi stranami dňa 18.10.2019, t.j. v čase, kedy žalovaný už vedel, že v roku 2016, 2017 a 2018 nebol dosiahnutý zisk. Vyplatenie odmeny teda nebolo podmienené dosiahnutím zisku. Takto to bolo medzi stranami aj dojednané a takto to bolo aj mienené. Dohoda o odmene bola schválená aj dozornou radou žalovaného, o čom svedčí aj podpis Ing. Dušana Lichardusa ako člena dozornej rady. V prípade, že súdu nebude postačovať text Dohody o odmene, následná e-mailová komunikácia strán, navrhujeme vypočuť aj sporové strany a osoby, ktoré sa podieľali na dojednaní a podpísaní dohody, minimálne členov štatutárneho orgánu a dozornej rady žalovaného v čase podpisu dohody. Tiež poukázal na skutočnosť, že takto bola formulovaná odmena a spôsob jej vyplatenia aj v prípade Dodatku č. 1 k Zmluve o výkone funkcie uzatvorenej medzi žalovaným a členom štatutárneho orgánu Ing. Romanom Palajom, trvale bytom G. Y. XXX/X, XXX XX B. C.. Žalovaný už Ing. Romanovi Palajovi vyplatil na základe právoplatného a vykonateľného platobného rozkazu vydaným Okresným súdom Banská Bystrica odmenu v plnej výške. V prípade, že súdu nebude
postačovať text Dohody o odmene medzi žalobcom a žalovaným a následná e-mailová komunikácia strán, navrhli vypočuť aj Ing. Romana Palaja. Žalobca žalovaného na zaplatenie odmeny vyzval, a to e-mailom zo dňa 18.10.2019. Následne ho kontaktoval aj e-mailom ešte 29.12.2019, 20.1.2020 a 14.2.2020. Na posledné tri e-maily žalovaný už nereagoval. Aj z tohto dôvodu mal žalobca za to, že ďalšia predžalobná výzva odosielaná bezprostredne pred podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu bude zbytočná. Koniec koncov žalobca nemá povinnosť žalovaného pred podaním návrhu na súd vyzvať na plnenie. V návrhu na vydanie platobného rozkazu žalobca žaloval len čistú odmenu vo výške 54.621,90 eur, ku ktorej žalobca dospel tak, že od hrubej odmeny 76.300,- eur dohodnutej podľa Dohody o odmene odpočítal odvody a daň, aj s poukazom na článok 1.3. posledná veta Dohody o odmene. Žalobca dal návrh na zmenu žaloby v zmysle § 140 ods. 1 CSP tak, že žalobný nárok rozšíril a žaluje hrubú odmenu vo výške 76.300,- eur. Nárok na vyplatenie hrubej odmeny vo výške 76.300,- eur vyplýva z už predložených skutkových tvrdení a dôkazov.
4. Okresný súd Banská Bystrica prípisom zo dňa 18.06.2020 postúpil vec Okresnému súdu Ružomberok, nakoľko žalobca v zákonom stanovenej lehote navrhol pokračovanie v konaní na príslušnom súde v zmysle § 23 písm. e.) CSP a § 10 ods. 3, resp. v zmysle § 14 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní.
5. Žalovaný vo svojom vyjadrení doručenom tunajšiemu súdu dňa 13.07.2020 vyjadril nesúhlas so žalobcovou právnou interpretáciou vzniku nároku na odmenu žalobcu a zotrval naďalej na dôvodoch uvedených v odpore. G.ľa názoru žalovaného nevyhnutným predpokladom vzniku nároku na odmenu bolo dosiahnutie zisku žalovaným. Táto podmienka bola zamýšľaná ako hmotnoprávny, materiálny predpoklad pre vznik nároku. Aj previazanosť odmeny na zásadné projekty riešené v roku 2016, ktorá mali priniesť benefit v podobe ziskovosti žalovaného v nasledujúcich rokoch nasvedčuje tomu, že podmienka dosiahnutia zisku bola zásadnou. Ustanovenie bodu 1.5. dohody jednoznačne v prvej vete stanovuje, že odmena bude uhrádzaná vo výške 30% zo zisku spoločnosti pred zdanením. Aký iný význam by malo toto ustanovenie, ak nie materiálny, t.j. ako podmienka pre vznik nároku? Ak zisk nebol dosiahnutý, t.j. ziskovosť projektov sa neprejavila, nevznikol právny dôvod odmenu vyplácať. Hraničný termín 31. 12.2019 bol stanovený za tým účelom, že ak by v predchádzajúcich rokoch 2016 až 2018 zisk dosiahnutý nebol, ale bol by dosiahnutý v roku 2019, tak v takomto prípadne by vznikol nárok na odmenu a tá sa vyplácala v plnom rozsahu, t.j. kritérium 30% z dosiahnutého zisku by sa neuplatnilo. Názor prezentovaný žalobcom je podľa názoru žalovaného nesprávny. Preto navrhol, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
6. Žalobca podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 03.11.2020 upravil žalobný petit tak, že žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi odmenu vo výške 76.300 eur brutto spolu s úrokom z omeškania vo výške 570 ročne zo sumy 76.300 eur od 01.01.2020 do zaplatenia a sumu 40 eur ako náklady spojené s uplatnením pohľadávky a nahradiť trovy konania v rozsahu 100%. Tunajší súd uznesením č.k. 3Cpr/19/2020-90 zo dňa 11.11.2020 pripustil zmenu žaloby v navrhovanom znení.
7. Právny zástupca žalobcu vzal žalobu v časti uplatneného nároku na zaplatenie sumy 40 eur ako nákladov spojených s uplatnením pohľadávky späť a žiadam konanie v tejto časti zastaviť. Ďalej uviedol, že podľa ich názoru vôľa účastníkov zmluvy je jednoznačne vyjadrená v jej písomnom vyhotovení. Nie je to rentabilné, že zmluvné strany uzatvárali túto dohodu v novembri 2016 za činnosti, ktoré sa vykonali v r.2016. To znamená bolo jasné, že tá odmena patrí za niečo, čo už bolo viac menej vykonané a tie úkony aj reálne boli vykonané a konkrétne išlo o to, že v r.2016 dochádzalo k zmene vo vlastníckej štruktúre a bolo potrebné pribrať množstvo rôznych dokumentov, ktoré súviseli najmä s prechodom spoločnosti z verejno-obchodovateľnej na akciovku so súkromnými akciami, to znamená tam dochádzalo naozaj k vysporiadaniu vzťahov s akcionármi v počte zhruba 2500 akcionárov, bolo treba s nimi komunikovať, organizovať dve valné zhromaždenia, bolo tam spojené množstvo finančno-administratívnych úkonov, ktoré mám konkrétne vypísané. Napr. keď sa realizovala ponuka od externej firmy, koľko by za tieto úkony chcela alebo za koľko by to tá externá spoločnosť firma Servis vedela vykonať, tá odmena, ktorú si žiadala, znela na 25.089 eur bez DPH a v cene nebolo zahrnuté vyzdvihnutie zoznamov, zmena základného imania v centrálnom depozitári cenných papierov a nebola tam zahrnutá ani registrácia nového zoznamu v centrálnom depozitári cenných papierov. Okrem toho žalobca pracoval na príprave podkladov za účelom získania projektov z európskych fondov Ministerstva hospodárstva, išlo o projekt Inovačné aktivity spoločnosti TESLA Lipt. Hrádok na základe konkrétnej výzvy a žalobca pripravoval kompletnú dokumentáciu, takže logicky celok 1 až 5 a na základe tohto projektu, ktorý pripravil žalobca,
získal žalovaný sumu 686.161 eur a nenávratný finančný príspevok 240.156 eur, to znamená naozaj z toho jasne vyplýva, že nejaké konkrétne činnosti tam boli vykonané, ktoré chcel zamestnávateľ odmeniť práve touto odmenou, to znamená je to aj rentabilné a dáva to aj logiku obchodnú, biznisovú logiku. Zamestnávateľ je proste obchodná spoločnosť, ktorá si vie dohodnúť odmeny a pokiaľ chce odmenu viazať na splnenie konkrétneho cieľa, tak to tak vie urobiť, ako to napr. urobila v dodatku č.5 pracovnej zmluvy žalobcu, kde je jasne napísané zamestnancovi sa stanovuje ročná odmena pre r.2013, lebo iba staršia dohoda, vo výške 10.000 eur, ročná odmena je viazaná na splnenie cieľa. Takže chceli to naviazať na splnenie cieľa, vedeli si to veľmi jasne do tej zmluvy dať, kdežto tu sa to viazalo na činnosti, ktoré už boli vykonané v tom r.2016, to znamená neviazali to na splnenie, na dosiahnutie zisku, pretože ak by to tak chceli urobiť, tak to vedeli urobiť, ako to preukázali vlastne aj v tom r.2013. Boli to činnosti, ktoré reálne boli vykonané, ktoré sú rentabilné, majú nejaký biznisový zmysel a aj naozaj ten zamestnávateľ si chce dohodnúť podmienenie odmeny dosiahnutím nejakého výsledku, tak to vie tak urobiť, ako to urobil v r.2013. V danom prípade bola daná táto úprava ešte na začiatku roka pre budúcnosť, v tomto prípade však došlo k priznaniu odmeny, resp. k dohode o odmene po vykonaní činnosti v r.2016, konkrétne v novembri 2016. Celé to dáva logický význam, spadá to do logiky obchodného vedenia spoločnosti. Kroky spomínané protistranou boli realizované v čase, kedy došlo k zníženiu základného imania spoločnosti v r.2016. Tých administratívnych úkonov bolo strašne veľa, dokonca žalobca vymyslel softvér slúžiaci k presnému zrátaniu jednotlivých akcionárov, keďže každý mal iný počet hlasov. Vzhľadom k tomu, že tieto činnosti vykonával vo veľkom množstve on a nie externá spoločnosť, tak to korešponduje s vôľou zamestnávateľa odmeniť ho za tieto úkony a získanie projektu, o ktorom sa hovorilo. Tieto vyjadrenia sú dané v nadväznosti na vyjadrenie protistrany, kde spochybňovali určitú chýbajúcu logiku, keby rentabilitu priznania nároku na odmenu bez naviazanosti na dosiahnutie zisku spoločnosti. Skutočne reálne sa vykonali činnosti, ktoré si zasluhovali odmenu. Svoje tvrdenia uviedli v nadväznosti na tvrdenie protistrany o nerentabilite úkonov žalobcu.
8. Právny zástupca žalovaného vo svojom prednese na pojednávaní dňa 04.05.2021 uviedol vo vzťahu k tomu, že to boli mimoriadne úlohy, ktoré súviseli s tým, že spoločnosť sa menila z verejnej obchodovateľnej na súkromnú akciovú spoločnosť, toto nie je pravda, lebo na burze cenných papierov zistil, povinná ponuka prebehla v r.2014 a povinná ponuka je práve to, čo končí obchodovanie na burze cenných papierov a už v r.2014 spoločnosť prestala byť verejnou spoločnosťou, lebo vtedy bola zrealizovaná práve tá povinná ponuka, práve vtedy to bolo urobené, netýkalo sa to r.2016. Nespochybňujú, že na tom pracoval, ale nie je to r.2016. Vo vzťahu k tým ostatným veciam, žalobca zabezpečil tie činnosti, ale v podstate vyplývalo to z jeho náplne aj pracovnej činnosti ako finančného riaditeľa. Vo vzťahu k tejto dohode toto bolo ešte vlastne uzatvorené za čias, kedy tu boli iní majitelia, iný konečný užívateľ výhod k tej štruktúre a k textácii. Bez ďalšieho to neznamená, že tá podmienka bola vyjadrená slovne iným spôsobom v tej dohode, ktorá je momentálne predmetom sporu z hľadiska výkladu. S názorom protistrany vyjadril nesúhlas. Žalovaný súhlasil s odmenou vychádzajúc z toho, že na základe činnosti žalobcu z r.2016 boli nastavené procesy, ktoré prinesú zisk spoločnosti v budúcnosti a nie že je to odmena za zníženie základného imania, prípadne získanie eurofondov, keďže tam žalobca vykonával činnosti, ktoré vyplývali z jeho náplne práce a za ktoré poberal mzdu.
9. Súd sa v rámci vykonaného dokazovania oboznámil aj s obsahom týchto listín založených v spise: Dohoda o odmene uzavretá medzi žalovaným a žalobcom dňa 01.11.2016, emailová komunikácia žalobcu s Ing. K. B., dodatok č.5 k pracovnej zmluve uzatvorenej dňa 28.07.2010, účtovná závierka žalovaného r.2016, účtovná závierka žalovaného r.2017, účtovná závierka žalovaného r.2018 úrokové sadzby ECB, výpis z obchodného registra žalovaného. . 10. Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový a právny stav:
G.ľa § 118 ods. 1, 2 veta prvá Zákonníka práce: (1) Zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu. (2) Mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu.
G.ľa § 119 ods. 3 Zákonníka práce, v mzdových podmienkach zamestnávateľ dohodne najmä formy odmeňovania zamestnancov, sumu základnej zložky mzdy a ďalšie zložky plnení poskytovaných za prácu a podmienky ich poskytovania. Základnou zložkou mzdy je zložka poskytovaná podľa odpracovaného času alebo dosiahnutého výkonu.
G.ľa § 1 ods.4 Zákonníka práce, ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na právne vzťahy podľa odseku 1 všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka.
G.ľa § 35 ods.2 Občianskeho zákonníka, právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.
G.ľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
G.ľa § 3 ods.1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom ku dňu 01.01.2020 (vstup do omeškania), výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
11. Predmetom konania je uplatnený nárok žalobcu voči žalovanému na neuhradenú odmenu vo výške 76.300 eur brutto titulom uzavretej dohody o odmene zo dňa 01.11.2016, vrátane príslušenstva - úroku z omeškania vo výške 5% ročne z uvedenej sumy od 01.01.2020 do zaplatenia a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur.
12. Súd zistil nesporné skutočnosti tohto prípadu: Predovšetkým existencia pracovného pomeru medzi žalobcom a žalovaným v čase uzatvorenia dohody o odmene, t.j. konkrétne ku dňu 01.11.2016. Ďalej samotná skutočnosť uzavretia dohody o odmene dňa 01.11.2016 medzi žalovaným ako zamestnávateľom a žalobcom ako zamestnancom s tými dojednaniami, ktoré sú tam obsiahnuté, konkrétne v ustanovení dohody bod 1.2 účastníci uviedli, že táto dohoda o zmene predstavuje dohodu o zmene pracovných podmienok v zmysle § 54 Zákonníka práce v časti týkajúcej sa mzdových podmienok zamestnanca uvedených v pracovnej zmluve tak, ako je ďalej uvedené v tejto dohode, v ustanovení dohody bod 1.3 účastníci sa dohodli, že zamestnanec má okrem mzdy dohodnutej v pracovnej zmluve nárok na zaplatenie tejto osobitnej odmeny, a to vo výške 76.300 eur za mimoriadny výkon vo svojej pracovnej činnosti týkajúcej sa riadenia jednotlivých zásadných projektov riešených v r. 2016. Takto dohodnutá osobitná odmena vo výške 76.300 eur bude ponížená o všetky povinné odvody, dane zo mzdy. V ustanovení dohody bod 1.4 zamestnávateľ a zamestnanec výslovne uvádzajú, že takto dohodnutá osobitná odmena je len za mimoriadny výkon pracovnej činnosti zamestnanca v r.2016 a že za iné roky takáto osobitná odmena zamestnancovi nepatrí. V ustanovení dohody bod 1.5 zamestnávateľ a zamestnanec sa dohodli, že takto dohodnutá osobitná odmena je splatná buď čiastkovo, a to vždy ku koncu príslušného roku, a to zo zisku spoločnosti vo výške 30% z dosiahnutého zisku pred zdanením, ale najneskôr do 31.12.2019. Táto odmena bude vyplatená zamestnancovi bez ohľadu na to, či a kedy dôjde po podpise tejto dohody k skončeniu pracovného pomeru zamestnanca. Takisto je nespornou skutočnosťou, že predmetná dohoda žalovaným žalobcovi zaplatená nebola. Pokiaľ je spornou skutočnosťou, že žalovaný neobdržal výzvu od žalobcu na úhradu odmeny, súd má za to, že nejedná sa o rozhodujúcu právnu skutočnosť z hľadiska posúdenia existencie uplatneného nároku, požiadavka na zaslanie výzvy na zaplatenie odmeny nevyplýva zo zákona, ani zo samotných ustanovení dohody o odmene. Naviac podľa názoru súdu emailová komunikácia medzi žalobcom a Ing. Dušanom Lichardusom, predsedom dozornej rady žalovaného takúto výzvu obsahuje, a to opakovanú, ako vyplýva z textu tejto emailovej komunikácie.
13. V otázke právneho posúdenia veci sú odlišné stanoviská strán sporu v kľúčovej otázke splnenia hmotnoprávnych predpokladov pre vznik nároku žalobcu na vyplatenie odmeny od žalovaného, keď strana žalobcu prezentovala názor, že hmotnoprávne predpoklady sú splnené s poukazom na ustanovenie bodu 1.3 dohody o odmene. Na druhej strane strana žalovaného namieta ich splnenie, keď argumentuje tvrdením že hmotnoprávnym predpokladom je skutočnosť dosiahnutie zisku žalovaným a keďže k dosiahnutiu zisku nedošlo, čo v konaní preukazoval predloženými účtovnými závierkami žalovaného za roky 2016, 2017, 2018, nárok žalovaného na zaplatenie odmeny daný nie je.
14. V prípade uplatneného nároku zamestnanca na zaplatenie odmeny zamestnávateľom zamestnancovi súd poznamenáva, že vo svojej podstate odmena ako zložka mzdy je nenárokovou
zložkou, to znamená vzniká na ňu nárok zamestnancovi až momentom jej priznania zamestnávateľom. Vo všeobecnosti zložky mzdy sú pevná a variabilná, nenároková zložka, ktorá je charakteristická fakultatívnou povahou, ktorú táto zložka stráca až rozhodnutím zamestnávateľa o jej priznaní zamestnancovi. Toto rozhodnutie má konštitutívny účinok. Či zamestnávateľ takéto rozhodnutie príjme a aký bude mať obsah, záleží výlučne na úvahe zamestnávateľa. V danom prípade súd zistil, že zamestnávateľ prejavil svoju vôľu priznať zamestnancovi odmenu, ktorá predstavuje variabilnú, nenárokovú zložku mzdy v dohode o odmene, ide síce o dvojstranný právny úkon, ale jeho podstatou je predovšetkým prejavená vôľa zamestnávateľa priznať nárok na osobitnú odmenu zamestnancovi vo výške 76.300 eur brutto za mimoriadny výkon vo svojej pracovnej činnosti týkajúci sa riadenia jednotlivých zásadných projektov riešených v r.2016, ako jednoznačne vyplynulo z dojednania dohody bod 1.3, pričom tento prejav vôle zamestnávateľa zamestnanec akceptoval, dvojstranný právny úkon je namieste, nakoľko predstavuje zmenu mzdových podmienok zamestnanca dojednaných v pracovnej zmluve. To znamená uvedená klauzula dohody o odmene zakladá nárok žalobcu na tam špecifikovanú odmenu, keď je zároveň uvedený dôvod priznania nároku na odmenu - mimoriadny výkon v pracovnej činnosti zamestnanca týkajúci sa riadenia jednotlivých zásadných projektov riešených v roku 2016. Ďalej je v dohode o odmene precizovaný dôvod priznania odmeny v ustanovení bod 1.4, kde je výslovne uvedené, že takto dohodnutá osobitná odmena je len za mimoriadny výkon pracovnej činnosti zamestnanca v r.2016, pričom výslovne je uvedené, že za iné roky táto osobitná odmena zamestnancovi nepatrí. V ďalšom ustanovení dohody o odmene bod 1.5 je upravená otázka splatnosti odmeny, to znamená osobitná odmena je splatná buď čiastkovo, a to vždy ku koncu príslušného roka, a to zo zisku spoločnosti vo výške 30% z dosiahnutého zisku pred zdanením, ale najneskôr do 31.12.2019, čiže je uvedený konečný dátum splatnosti odmeny, kde už nie je žiadna naviazanosť na dosiahnutý zisk spoločnosti pred zdanením, je dané fixné ohraničenie konkrétnym dátumom - kalendárnym dňom. V zmysle tohto ustanovenia dohody o odmene skutočnosť vytvorenia zisku je relevantná v tom zmysle, že nárok na vyplatenie odmeny by bol splatný skôr ako dňa 31.12.2009, a to v splátkach splatných ku koncu príslušného roku vo výške 30% z dosiahnutého zisku pred zdanením. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ sa zisk nevytvorí, že odmena je splatná najneskôr do 31.12.2019.
15. G.ľa názoru súdu jednotlivé dojednania obsiahnuté v dohode o odmene sú určité a zrozumiteľné. V nadväznosti na jazykové vyjadrenie prejavu vôle žalovaného priznať žalobcovi osobitnú odmenu súd nemá pochybnosti, či už vychádza z výkladu gramatického, keď sú použité jednoznačné formulácie, napr. „zamestnanec má nárok na zaplatenie odmeny za mimoriadny výkon vo svojej pracovnej činnosti v roku 2016 týkajúcej sa...“, pričom z tejto formulácie nemožno v žiadnom prípade vyvodiť hmotnoprávnu podmienku vzniku nároku, a to dosiahnutie zisku žalovaným. Čo sa týka výkladu logického súd poukazuje, že ohľadom prejavu vôle žalovaného o priznaní nároku na odmenu neboli zistené žiadne vnútorné rozpory. Jednotlivé ustanovenia dohody nadväzujú logicky za sebou s tým, že v úvode je poukaz na existenciu pracovného pomeru medzi žalobcom ako zamestnancom a žalovaným ako zamestnávateľom a na skutočnosť, že touto dohodou dochádza k zmene pracovných podmienok, a to v časti mzdových podmienok, v ďalšom je obsiahnutý samotný prejav vôle žalovaného obsahujúci priznanie nároku na predmetnú odmenu, keď je špecifikovaná výška odmeny s tým že suma bude ponížená o povinné odvody, daň zo mzdy, teda jedná sa odmenu brutto, nasledujú ustanovenia o splatnosti odmeny. Súd má za to, že prejav vôle žalovaného priznať osobitnú odmenu žalobcovi bez stanovenia hmotnoprávnej podmienky vzniku nároku na odmenu - dosiahnutia zisku z pohľadu logiky nevyvoláva žiadne pochybnosti, predsa vo všeobecnosti nie každé úsilie zamestnanca vynaložené pri plnení pracovných úloh na základe pokynov zamestnávateľa sa musí nevyhnutne odraziť na hospodárskom výsledku zamestnávateľa, na hospodársky výsledok zamestnávateľa - obchodnej spoločnosti vplýva množstvo faktorov, naviac prínos činnosti zamestnanca sa môže prejaviť až po uplynutí dlhšieho obdobia, čo zamestnanec ani nemá možnosť reálne ovplyvniť, preto pokiaľ bola dojednaná osobitná odmena bez ohľadu na dosiahnutie zisku, ide o alternatívu opodstatnenú a nie je dôvod z logického hľadisku ju vylúčiť. Zároveň súd podotýka, že nevyplýva zo žiadneho jazykového vyjadrenia v rámci ustanovenia o splatnosti odmeny, že sa týka hmotnoprávnych predpokladov vzniku nároku na odmenu, je použitá formulácia „odmena je splatná ...“ a skutočnosť dosiahnutia zisku je naviazaná práve na splatnosť odmeny, dosiahnutie zisku nie je formulované ako podmienka priznania nároku. Nie je v rozpore s pravidlami logiky, ak hmotnoprávny predpoklad vzniku nároku sa neodvíja od skutočnosti dosiahnutia zisku spoločnosti a súčasne pri splatnosti odmeny jednou z alternatív sú splátky odvíjajúce svoju výšku od dosiahnutého zisku spoločnosti, keď je uvedený najneskorší dátum splatnosti odmeny určený konkrétnym dátumom bez ohľadu na skutočnosť dosiahnutia zisku. Z hľadiska systematického výkladu je nutné poznamenať, že v ustanovení dohody o priznaní nároku
sa nenachádza žiadne podmienenie dosiahnutím zisku žalovaným, preto súd nemá žiaden podklad pre záver, že skutočnosť dosiahnutia zisku žalovaným je podmienkou vzniku nároku na odmenu, skutočnosť dosiahnutia zisku je obsiahnutá v ustanovení dohody o splatnosti odmeny priznanej žalovaným. Z hľadiska systematiky dohody o odmene podľa názoru súdu je nepochybné, že dojednania týkajúce sa samotných hmotnoprávnych predpokladov nároku sa nachádzajú v úvodnej časti bod 1.3, bod 1.4 a dojednania týkajúce sa splatnosti odmeny zas v nasledujúcej časti bod 1.5 - z jazykového vyjadrenia v dohode o odmene iný záver vyplýva. Teoretické úvahy o možnosti zakomponovať hmotnoprávne predpoklady vzniku nároku spolu s dojednaním splatnosti v rámci jedného ustanovenia sú právne irelevantné, nakoľko v tomto prípade z jazykového vyjadrenia dohody o odmene je zrejmé, že to tak nebolo.
16. Na základe jednotlivých použitých druhov výkladu súd má za to, že z jazykového vyjadrenia dohody o odmene vyplýva vôľa účastníkov dohody, a to najmä vôľa žalovaného priznať žalobcovi osobitnú odmenu a táto bola prejavená určite a zrozumiteľne. Hmotnoprávny predpoklad pre priznanie nároku na osobitnú odmenu - skutočnosť dosiahnutia zisku nie je v dohode o odmene vyjadrený - neboli použité obvyklé jazykové vyjadrenia, napr. „ak bude dosiahnutý zisk“, „v prípade dosiahnutia zisku“.
17. Pokiaľ tvrdí žalovaný, že je potrebné skúmať skutočnú vôľu účastníkov dohody, konkrétne žalovaného v časti hmotnoprávnych predpokladov vzniku nároku na odmenu, súd k tomu nepristúpil z dôvodu nemožnosti uprednostnenia tvrdenej vôle účastníka v priebehu tohto konania pred jazykovým vyjadrením v samotnom právnom úkone za situácie, keď dospel k záveru, že vyjadrenie obsiahnuté v písomnom právnom úkone (ktoré je v rozpore s tvrdenou vôľou žalovaného v čase uzavretia dohody prezentovanou v konaní) je natoľko jednoznačné, že nemožno ani s prihliadnutím k tvrdenej vôli účastníka usudzovať na iný obsah právneho úkonu. Súd poukazuje na ustanovenie § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého podmienkou toho, aby súd mohol prihliadnuť k vôli účastníkov v čase uzavretia zmluvy je, aby nebola v rozpore s tým, čo vyplýva z jazykového vyjadrenia úkonu. V tejto súvislosti súd poukazuje na relevantné uznesenie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 12.05.2010 sp.zn. 28Cdo/4341/2009, podľa ktorého výkladové pravidlá zakotvené v § 35 Občianskeho zákonníka neumožňujú, aby súd uprednostnil tvrdenú vôľu účastníka pred jazykovým vyjadrením, ak je toto vyjadrenie obsiahnuté v písomnej zmluve natoľko jednoznačné, že nemožno ani s prihliadnutím k tvrdenej vôli účastníka usudzovať na iný obsah právneho úkonu.
18. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že žalovaný k svojmu tvrdeniu o vôli podmieniť priznanie nároku dosiahnutím zisku spoločnosti obsiahnutému už vo vyjadrení k žalobe, neuplatnil včas prostriedok procesnej obrany - nenavrhol vykonať žiaden dôkaz k preukázaniu svojho tvrdenia, preukazoval len, že zisk dosiahnutý nebol, a to na základe predložených účtovných závierok za roky 2016, 2017, 2018. Až na pojednávaní predniesol právny zástupca žalovaného, že zabezpečil prítomnosť predsedu dozornej rady žalovaného Ing. K. B. na pojednávaní a navrhol ho vypočuť ako svedka, keď nezdôvodnil, čo mu bránilo využiť tento prostriedok procesnej obrany skôr, a to či už v odpore proti platobnému rozkazu, vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu k odporu, resp. kedykoľvek do pojednávania. Uvedené uplatnenie prostriedku procesnej obrany nie je včasné, nakoľko nepochybne tento prostriedok mohol byť uplatnený skôr. Zo samotnej dohody o odmene priloženej k žalobe je zrejmá skutočnosť, ktoré osoby dohodu podpisovali, boli to štyri osoby, z toho tri osoby boli za žalovaného - žalovaný mohol navrhnúť už v odpore proti platobnému rozkazu vypočutie všetkých troch k tomu, aká bola vôľa zamestnávateľa v čase uzavretia zmluvy, avšak nestalo sa tak. Vzhľadom k tomu súd má za to, že zo strany žalovaného nejde o starostlivé konanie so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. V takom prípade následkom je, že súd na tento prostriedok procesnej obrany neprihliadne, čo v konkrétnom spore sa prejavilo vydaním uznesenia o zamietnutí návrhu na vykonanie dôkazu - výsluchu svedka Ing. K. B. daného žalovaným (§153 CSP). Súd podotýka, že ide o individuálny pracovnoprávny spor, kde ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania sa nepoužijú u zamestnanca, žalovaný je však v postavení zamestnávateľa, na ktorého ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania platia bez výnimky. Súd poznamenáva, že ak neexistujú osobitné dôvody, v zásade platí, že predloženie skutkových tvrdení alebo dôkazných návrhov až na pojednávaní nie je včasné. Ustanovenie § 153 ods. 2 CSP zakotvuje sankciu za to, že strana sporu nesplnila povinnosť v zmysle § 153 ods. 1 CSP. Oneskorené predloženie prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany môže súd ospravedlniť na základe objektívnych kritérií alebo subjektívnych kritérií v závislosti od konkrétnych okolností prípadu. V danom prípade však žalovaný súdu neuviedol žiaden dôvod pre účely ospravedlnenia oneskoreného predloženia tohto prostriedku procesnej obrany, preto nebol žiaden dôvod ospravedlniť tento postup žalovaného. Súd zdôrazňuje, že
súd v prípade že by bezdôvodne tento postup žalovaného ospravedlnil a nový prostriedok procesnej obrany žalovaného zohľadnil, t.j. vykonal výsluch navrhovaného svedka, znevýhodnil by tým stranu žalobcu, čo nie je prípustné vzhľadom k princípu rovnosti strán sporu, v tomto prípade osobitne s prihliadnutím ku skutočnosti, že ide o individuálny pracovnoprávny spor, t.j. spor s ochranou slabšej strany - zamestnanca.
19. Pokiaľ žalovaný namietal, že odmena bola naviazaná na zásadné projekty, na ktorých pracoval žalobca v priebehu r.2016, pričom žalovaný by nemal záujem na vyplatení takejto odmeny, ak by tie projekty nemali priniesť benefity pre spoločnosť v budúcnosti, neboli pre neho rentabilné a preto bola vložená podmienka vyplatenia odmeny z dosiahnutého zisku spoločnosti, najneskôr do r.2019, súd uvádza, že tieto úvahy vyznievajú účelovo, nakoľko z jazykového vyjadrenia dohody o odmene naviazanosť odmeny na dosiahnuté benefity z projektov nevyplýva, výslovne je uvedené, že odmena je za mimoriadny výkon pracovnej činnosti týkajúcej sa riadenia jednotlivých zásadných projektov riešených v roku 2016. Je zrejmé, že pokiaľ bola dohoda uzavretá dňa 01.11.2016, t.j. ku koncu roka 2016 žalovanému bol mimoriadny výkon pracovnej činnosti žalobcu dobre známy, možno dôvodne predpokladať, že mal možnosť výkon pracovnej činnosti žalobcu v uvedenom smere preveriť a vyhodnotiť, keď dospel k záveru, že ide o mimoriadny výkon pracovnej činnosti žalobcu na riadení zásadných projektov v roku 2016 a priznal mu nárok na odmenu v predmetnej výške, čo formuloval jednoznačným jazykovým vyjadrením „má nárok na odmenu“.
20. Žalovaný netvrdil v spore žiadne také skutočnosti, ktoré by predstavovali akékoľvek obmedzenia postupu žalovaného dojednať tento druh odmeny, resp. týkajúce sa výšky odmeny. Súd poznamenáva, že v minulosti už žalovaný vo vzťahu k žalobcovi v rámci pracovnoprávneho vzťahu upravil zložku mzdy - odmenu naviazanú na hospodársky výsledok, ako vyplynulo z Dodatku č. 5 k pracovnej zmluve uzavretej medzi žalobcom a žalovaným zo dňa 28.03.2013, ktorým došlo k zmene mzdových podmienok pracovného pomeru žalobcu v tom zmysle, že bola stanovená ročná odmena za rok 2013 vo výške 10.000,- eur viazaná na splnenie cieľa: splnenie hospodárskeho výsledku spoločnosti. Taktiež tam bola stanovená štvrťročná odmena vo výške 1.000, - eur viazaná na splnenie viacerých cieľov: hospodársky výsledok spoločnosti 500,- eur, ON/PH odmena vo výške 250,- eur, výška KP 2 - odmena vo výške 250,- eur. Teda žalovaný v jazykovom vyjadrení tohto právneho úkonu prejavil jednoznačne svoju vôľu viazať odmenu na zisk spoločnosti, čo však v prípade dohody o odmene absentovalo, na základe čoho možno ustáliť, že taká vôľa v tomto prípade nebola.
21. V nadväznosti na predloženú emailovú komunikáciu žalovaného so žalobcom ku koncu roka 2019 súd má za to, že k požiadavke na vyplatenie predmetnej odmeny zo strany žalobcu sa žalovaný nestavia odmietavo, vôbec nepopiera základ nároku z dôvodu nedosiahnutia zisku žalovaným, len odkazuje na termín splatnosti odmeny ku koncu roka, ktorý ešte v čase komunikácie nenastal, to znamená priznanie nároku na odmenu nebolo namietané. Pokiaľ žalobca oslovil predsedu dozornej rady žalovaného po splatnosti odmeny - v roku 2020, jeho mailové správy zostali bez odozvy, neboli dané žiadne vyjadrenia v zmysle popretia základu nároku na odmenu.
22. Požiadavka žalovaného v spore na konkretizáciu jednotlivých projektov, ktoré žalobca v roku 2016 riadil a na posúdenie ich prípadnej ziskovosti, t.j. iný prístup ako preukazovanie hospodárskeho výsledku obchodnej spoločnosti na základe účtovnej závierky nie je dôvodná, keďže ako súd uviedol vyššie, skutočnosť dosiahnutia zisku nebola dojednanou hmotnoprávnou podmienkou priznania nároku žalobcovi na odmenu. Napriek tomu žalobca rámcovo špecifikoval svoju pracovnú činnosť pri riadení projektov v r.2016 - dochádzalo k zmene vo vlastníckej štruktúre, bolo potrebné prijať množstvo rôznych dokumentov, ktoré súviseli s prechodom spoločnosti z verejne obchodovateľnej akciovej spoločnosti na akciovú spoločnosť so súkromnými akciami, to znamená dochádzalo k vysporiadaniu vzťahov s akcionármi v počte zhruba 2500 akcionárov, bolo treba s nimi komunikovať, organizovať dve valné zhromaždenia, s čím bolo spojené množstvo finančno-administratívnych úkonov. Okrem toho žalobca tvrdil, že pracoval na príprave podkladov za účelom získania projektov z európskych fondov pre Ministerstvo hospodárstva SR. Konkrétne išlo o projekt Inovačné aktivity spoločnosti TESLA Liptovský Hrádok na základe konkrétnej výzvy, kde žalobca pripravoval kompletnú dokumentáciu, pričom na základe tohto projektu získal žalovaný sumu 686.161 eur a nenávratný finančný príspevok 240.156 eur. Tieto tvrdenia žalobcu sporné neboli. Uvedené nad rámec daného právneho posúdenia popisuje výkony žalobcu, ktoré žalovaný považoval za mimoriadne a priznal mu za ne osobitnú odmenu. Z povahy týchto výkonov vyplýva, že tieto sa nemusia automaticky odraziť v dosiahnutí zisku spoločnosti, avšak
z hľadiska dlhodobej perspektívy môžu byť efektívne. Preto nie je v rozpore s princípmi podnikania vynaložiť náklad v tomto smere - osobitnú odmenu pre zamestnanca za mimoriadne pracovné výkony pri riadení projektov za uvedené obdobie.
23. Žalovaný v spore tvrdil, že samotný text dohody bol pripravený žalobcom a pokiaľ dohoda je nejasná, tak výklad by mal ísť na ťarchu žalobcu. S touto obranou žalovaného sa súd nestotožňuje, nakoľko tento dôsledok nastáva len v prípade, ak použité formulácie v texte možno vykladať rozdielne (nález Ústavného súdu SR z 19.06.2008 sp.zn. I. ÚS 243/2007), avšak podľa názoru súde nejde o tento prípad, keďže formulácie použité v dohode o odmene, resp. jej jazykové vyjadrenie je jasné a zrozumiteľné.
24. Vzhľadom na uvedené súd považoval uplatnený nárok na odmenu vo výške 76.300,- eur brutto dôvodný, vrátane príslušenstva pohľadávky - úroku z omeškania vo výške 5% ročne z uvedenej sumy od 01.01.2020 do zaplatenia, nakoľko žalovaný tým, že v lehote splatnosti, t.j. do 31.12.2019 odmenu žalobcovi neuhradil, dostal sa dňom nasledujúcim s plnením svojho peňažného dlhu voči žalobcovi do omeškania s poukazom na ustanovenie § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 1 ods. 4 Zákonníka práce, ktorý zakotvuje subsidiárnu pôsobnosť všeobecnej časti Občianskeho zákonníka k prvej časti Zákonníka práce. Výška úroku z omeškania je v súlade s ustanovením § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. Preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, teda žalobe vyhovel v celom rozsahu.
25. Súd zároveň v rozhodnutí vo veci samej zastavil konanie v časti uplatneného nároku žalobcu voči žalovanému v časti príslušenstva pohľadávky - na zaplatenie sumy 40,00 eur titulom nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v nadväznosti na dispozičný úkon späťvzatia žaloby v uvedenej časti, s ktorým žalovaný vyjadril svoj súhlas v súlade s ustanovením § 145 ods. 2 a § 146 ods. 1 CSP.
26. Súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100% v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 CSP, nakoľko žalobca bol v spore úspešný v celom rozsahu, keďže súd jeho žalobe vyhovel celom rozsahu na rozdiel od žalovaného, ktorý v spore úspech nemal.
G.ľa § 262 ods.1,2 CSP: (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku súdu prvej inštancie možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Ružomberok písomne v 2 vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods.1,2 CSP) - a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, a ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania - uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods.1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods.3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na uskutočnenie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.