Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_3T-64-2020.pdf
PDF · 86.16 KB
Case nature
Area
Subarea
3T/64/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Samosudca Okresného súdu v Martine JUDr. Marián Rošak na hlavnom pojednávaní konanom dňa 03.05.2021 takto
rozhodol:
Obžalovaný S. T., nar. XX.XX.XXXX v A., trvale bytom A., L. XXXX/X,
u z n á v a s a z a v i n n é h o, ž e
dňa XX.XX.XXXX asi o XX,XX hod. na ul. F. J. X K. G. J. K. A. odcudzil 1 fľašu 0,7 l E. K. v hodnote X,XX €, tak si ju pred samoobslužnými pokladňami schoval do nákupnej tašky, tovar nenaskenoval, ale prešiel pokladničnou zónou bez zaplatenia, pričom bol zadržaný pracovníkom SBS, čím spôsobil škodu pre J. S. W.. S.. so sídlom T. E. S. X, I. škodu vo výške X,XX €,
uvedeného konania sa obvinený S. T. dopustil napriek tomu, že dňa XX.XX.XXXX spáchal priestupok proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/90 Zb. o priestupkoch a bola mu dňa XX.XX.XXXX právoplatne XX.XX.XXXX v rozkaznom konaní č. F.-A.-F.-XXXX/XXXXXX uložená Okresným úradom v A. pokuta v sume XX,- €,
t e d a
prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a bol za obdobný čin v prechádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý,
č í m s p á c h a l
prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g) Tr. zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e
Podľa § 212 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l), § 37 písm. h), písm. m), § 38 ods. 2, ods. 4, § 42 ods. 1 Tr. zákona na súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 4 Tr. zákona súd obžalovaného na výkon uloženého súhrnného trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona súd zrušuje vo výroku o treste rozsudok Okresného súdu A. sp. zn. XT/ XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatný dňa XX.XX.XXXX, ktorým bol obžalovanému uložený pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g) Tr. zákona nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace s minimálnym stupňom stráženia. Súčasne sa zrušujú aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry v A. pod sp. zn. X Z. XXX/XX/. podal dňa XX.XX.XXXX tunajšiemu súdu obžalobu proti obvinenému S. T., stíhanému pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g) Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť skutkom uvedeným v podanej obžalobe.
Súd na nariadenom hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, prečítaním listín nachádzajúcich sa v spise, pričom ustálil skutkový a trestnoprávny stav veci tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Podľa § 278 ods. 2 Tr. por. súd pri rozhodovaní prihliadol len na skutočnosti, ktoré boli na hlavnom pojednávaní prebrané a opieral sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané. Súd v zmysle § 2 ods. 10, 11, 12 Tr. por. postupoval tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na jeho rozhodnutie, pričom súd hodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Súd pri svojom rozhodovaní rovnakou starostlivosťou objasňoval okolnosti svedčiace proti obžalovanému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech.
Obžalovaný S. T. na hlavnom pojednávaní konanom dňa XX.XX.XXXX po zákonnom poučení urobil vyhlásenie, že sa cíti byť vinný zo skutku uvedeného v obžalobe.
Postupom podľa 333 ods. 3 Tr. por. obžalovaný odpovedal na niektoré otázky tak, že rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu; ako bol poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, bola mu daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby; rozumie právnej kvalifikácii skutku ako určitému trestnému činu; bol oboznámený s trestnou sadzbou, ktorú zákon ustanovuje za trestný čin mu kladený za vinu; dobrovoľne sa priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa kvalifikuje ako určitý trestný čin. Obžalovaný na dané otázky odpovedal kladne slovom - „áno“.
Prokurátor a obhajca zhodne navrhli, aby súd prijal vyhlásenie obžalovaného.
Samosudca Okresného súdu v A. uznesením prijal vyhlásenia obžalovaného, pričom vyslovil, že dokazovanie v predmetnej trestnej veci sa vykoná iba v rozsahu týkajúceho sa výroku o treste. Na hlavnom pojednávaní konanom XX.XX.XXXX súd postupom podľa § 269 Tr. por. prečítal len listinné dôkazy potrebné pre rozhodnutie súdu o vyššie uvedenom výroku.
Z pripojeného spisu Okresného súdu A. sp. zn. XT/XX/XXXX vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Martin sp. zn. XT/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatným XX.XX.XXXX ( č.l 134-136 spisu) bol obžalovaný právoplatne odsúdený pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1, písm. g) Tr. zákona, a to pre skutok ktorého sa dopustil dňa XX.XX.XXXX v predajni G. J. K. A., za čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Z výpisu z centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov na č.l. 117-125 spisu vyplýva, že obžalovaný v rokoch 2017 - 2021 bol 8-krát postihnutý pre spáchanie rôznych priestupkov, v dvoch prípadov pre spáchanie priestupku proti majetku.
Z odpisu z registra trestov na č.l. 110 spisu vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ osemkrát súdne trestaný, a to pre spáchanie majetkovej trestnej činnosti - prevažne pre spáchanie trestných činov krádeží, teda ide o osobu, ktorá sa dopúšťa trestnej činnosti vo forme špeciálnej recidívy.
Trestný čin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g/ Tr. zák. spácha ten, kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a čin spácha, hoci bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý. Cudzou vecou je vec, ktorá nepatrí páchateľovi, príp. mu nepatrí výlučne. Prisvojením veci sa na účely Trestného zákona rozumie odňatie veci z dispozície vlastníka alebo inej osoby, ktorá ju má oprávnene, bez súhlasu, s úmyslom s ňou nakladať ako s vlastnou vecou. V zmysle § 128 ods. 5 Tr.
zák. postihnutým za obdobný čin sa na účely Trestného zákona rozumie ten, komu bola za obdobný čin uložená sankcia alebo iné opatrenie za priestupok alebo iný obdobný delikt. Z hľadiska subjektívnej stránky ide o úmyselný trestný čin, ktorý má charakter prečinu ( § 10 ods. 1 písm. b/ Tr. zák. ).
Vyššie uvedené konanie obžalovaného súd právne posúdil ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g/ Tr. zákona, nakoľko obžalovaný si prisvojil cudziu vec - 1 fľašu 0,7 l E. K. - tým, že sa jej zmocnil (uschovaním do nákupnej tašky bez zaplatenia) a bol za obdobný čin (priestupok proti majetku podľa § 50 ods. 1 Zákona o priestupkoch v platnom znení) v prechádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý
- rozkazom o uložení sankcie za priestupok Okresného úradu, odboru všeobecnej a vnútornej správy v A. zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatným XX.XX.XXXX , za čo mu bola uložená pokuta v sume XX,- €.
Okresný súd sa zaoberal aj materiálnym korektívom (uvedeným v § 10 ods. 2 Tr. zákona), vzhľadom k tomu, že obžaloba na obžalovaného bola podaná pre prečin. Základným predpokladom trestnej zodpovednosti za prečin je bezpečné zistenie, či konanie nesie nielen všetky formálne znaky prečinu, ale i toho, či ide o prečin aj v intenciách ods. 2 § 10 Tr. zákona, čo znamená, že vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa, je jeho závažnosť nepatrná (materiálny korektív). V predmetnej trestnej veci mal súd naplnenie materiálneho korektívu podľa § 10 ods. 2 Tr. zákona preukázaný predovšetkým vzhľadom na spôsob spáchania činu a na okolnosti, za ktorých bol trestný čin spáchaný (fľašu alkoholu obžalovaný vložil do nákupnej tašky kamaráta), na mieru zavinenia a pohnútku páchateľa, ktorý sa opakovane v minulosti dopúšťal rovnakej trestnej činnosti - krádeží. Pokiaľ ide o osobu páchateľa súd mal preukázané, že obž. S. T. bol doposiaľ 8-krát súdne trestaný, a to pre spáchanie majetkovej trestnej činnosti, prevažne trestných činov krádeží. Naposledy bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu A. sp. zn. XT/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatným XX.XX.XXXX pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1, písm. g) Tr. zákona, za čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ktorý vykonal dňa XX.XX.XXXX. Keďže súdom prejednávaný skutok uvedený v rozsudku, dokonaný dňom XX.XX.XXXX obžalovaný spáchal skôr ako bol odsúdený pre iný jeho čin / rozsudok Okresného súdu A. sp. zn. XT/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX /, z týchto dôvodov preto bol súd povinný obžalovanému ukladať súhrnný trest odňatia slobody podľa § 42 ods. 1 Tr. zákona. Čo sa týka skutkov obžalovaného v tejto trestne veci vedenej pod sp. zn. XT/XX/XXXX - skutok zo dňa XX.XX.XXXX a vo veci pod sp. zn. XT/XX/XXXX - skutok zo dňa XX.XX.XXXX nejde o pokračovanie v trestnej činnosti obžalovaným (ustanovenie § 122 ods. 13 Tr. zákona), nakoľko skutku zo dňa XX.XX.XXXX sa obžalovaný dopustil až potom, čo mu bolo oznámené vznesenie obvinenie pre skutok zo dňa XX.XX.XXXX (uznesenie o vznesení obvinenia zo dňa XX.XX.XXXX s podpísanou doručenkou od obvineného dňa XX.XX.XXXX na č.l. 10 - 11 spisu).
Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd zistil prevahu priťažujúcich okolností u obžalovaného, keďže u obžalovaného bola zistená jedna poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zák. - obžalovaný sa k trestnému činu priznal a aj ho oľutoval, na druhej strane boli zistené dve priťažujúce okolnosti podľa § 37 písm. h/, písm. m/ Tr. zákona, tzn. spáchanie viacerých trestných činov a predchádzajúce odsúdenia za trestné činy. Za prečin krádeže podľa § 212 ods. 1, písm. g) Tr. zákona je možné uložiť trest odňatia slobody až na dva roky. Pri prevahe priťažujúcich okolností sa dolná hranica trestnej sadzby ustanovená v osobitnej časti Tr. zák. zvyšuje podľa § 38 ods. 4 Tr. zák. o jednu tretinu, tzn. z 0 mesiacov na 8 mesiacov ( pri postupe výpočtu podľa § 38 ods. 8 Tr. zák.), a teda súd mohol obžalovanému uložiť súhrnný trest odňatia slobody v rozpätí od 8 mesiacov až na 2 roky. Po vyhodnotení osoby páchateľa ako i okolností prípadu súd uložil obž. S. T. súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov, t.j. na dolnej hranici takto zvýšenej trestnej sadzby. Na obžalovaného je potrebné pôsobiť uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody, nakoľko sa jedná o páchateľa, ktorý sa opakovane a pravidelne dopúšťa úmyselnej trestnej činnosti vo forme špeciálnej recidívy. Uloženie podmienečného trestu odňatia slobody obžalovanému vylučuje i ustanovenie § 42 ods. 2 druhej vety Tr. zákona, podľa ktorej súhrnný trest nesmie byť miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom (nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia uložený obžalovanému rozsudkom Okresného súdu A. sp. zn. XT/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX). Súd podotýka, že iný druh trestu by u obžalovaného zjavne neviedol k dosiahnutia účelu, pričom uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody je potrebné i z hľadiska prevencie t. j. zabezpečenia primeranej ochrany spoločnosti pred páchateľom. Nakoľko súd
obžalovanému ukladal súhrnný trest odňatia slobody, bolo jeho povinnosťou podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona zrušiť vo výroku o treste rozsudok Okresného súdu A. sp. zn. XT/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX.
Aj napriek tomu, že obžalovaný bol v posledných 10-tich rokoch pred spáchaním činu vo výkone trestu odňatia slobody uloženého za úmyselný trestný čin, súd ho s poukazom na závažnosť prejednávaného trestného činu ako i na mieru narušenia podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. zaradil na výkon súhrnného trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline v lehote do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo dotýka, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody a zúčastnená osoba, pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku, môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, a toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny, alebo že chýba. V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť odvolaním prokurátor, len čo do povinnosti na náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony, alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo jeho obhajca. V písomnom podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva za obžalovaného jeho obhajca ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo zúčastnenú osobu ich splnomocnenec, musí byť zároveň odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať. Osoba, ktorá odvolanie podala môže ho výslovným vyhlásením vziať späť a to až do doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu. Odvolanie prokurátora môže vziať späť i nadriadený prokurátor.