Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_23Sa-56-2020.pdf
PDF · 137.96 KB
Case nature
Area
Subarea
23Sa/56/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, sudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou, v právnej veci žalobcu: W. M., bytom D., I. XXXX/XX, proti žalovanému: Štátna veterinárna a potravinová správa, so sídlom v Bratislave, Potravinárska 17, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1193/2020 zo dňa 17. 04. 2020, takto
rozhodol:
Krajský súd žalobu z a m i e t a. Krajský súd žalovanej nepriznáva náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Podanou žalobou na tunajšom súde dňa 28. 05. 2020 sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 1193/2020 zo dňa 17. 04. 2020 ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu č. 2020/59/15 zo dňa 17. 02. 2020, ktorým bola žalobkyňa uznaná za vinnú z priestupku a/ porušenia povinnosti určenej v § 17 ods. 5 zákona o veterinárnej starostlivosti, podľa ktorej vlastník alebo držiteľ zvieraťa je povinný na vlastné náklady pri vnímaných mäsožravých zvieratách starších ako 3 mesiace zabezpečiť jeho vakcináciu a revakcináciu proti besnote podľa vakcinačnej schémy výrobcu použitej vakcíny, udržiavať ho v imunite a zabezpečiť vyšetrovanie a vakcináciu zvieraťa podľa jeho fyziologických a biologických potrieb, čo bolo zistené pri úradnej veterinárnej kontrole vykonanej dňa 20. 01. 2020 v čase od 11.00 do 11.30 hodine v mieste chovu zvierat na adrese Novozámocká ulica Komárno, parc.č. 10006/1 - majiteľka nezabezpečila na vlastné náklady vakcináciu psov - štyroch sučiek plemena trpasličí pudel (tri dospievajúce a jedna dospelá; všetky staršie ako 3 mesiace) proti besnote. Uvedeným konaním obvinená naplnila všetky znaky skutkovej podstaty priestupku podľa § 48 ods. 5 písm. e/ zákona o veterinárnej starostlivosti, b/ z poručenia povinnosti určenej podľa § 22 ods. 1 písm. b/ a j/ zákona o veterinárnej starostlivosti, podľa ktorej vlastník alebo držiteľ zvierat je povinný pri chove zvieraťa alebo držanie zvieraťa zabezpečiť jeho ochranu a pohodu, ktorou sa rozumie dosiahnutie takého vzťahu medzi prostredím a každým individuálnym zvieraťom, ktorý s ohľadom na druh zvieraťa stupeň jeho vývoja prispôsobenia sa a domestikácie za ručí jeho dobrý zdravotný stav, fyziologické a etologické potreby, dostatočnú voľnosť pohybu, sociálne vzťahy, rozvíjanie jeho danosti a fyziologické prejavy správa, a to dodržiavaním požiadaviek na kontrolu zvierat a ustajnenie zvierať a na používanie zariadenia, ochranu spoločenských zvierat; povinnosti určenej v § 3 písm. a/ a c/, v § 4 ods. 1 a prílohe č. 1 vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva SR č. 123/2008 Z.z. o podrobnostiach o ochrane spoločenských zvierat a o požiadavkách na karanténne stanice a útulky pre zvieratá, podľa ktorej všeobecnými požiadavkami na ochranu spoločenských zvierat sa rozumie zabezpečenie dennej kontroly všetkých spoločenských zvierat chovaných v chovnom zariadení, kde ich pohoda závisí od včasnej pozornosti ľudí; predmetom kontroly je najmä správanie sa zvieraťa, telesná kondícia, výživový stav, pohyb, celkový stav povrchu tela a vzhľad srsti, kože, uší, očí a okolia análneho otvoru, stav končatín, vrátane paznechtov a pazúrov, prítomnosť ektoparazitov, vzhľad výkalov a odstraňovanie zvyškov krmiva a nápojov, ustajnenia
alebo umiestnenia spoločenského zvieraťa a v podmienkach, ktoré umožňujú vzhľadom na druh, kategóriu a stupeň vývoja a adaptácie zabezpečiť dobrý zdravotný stav a uspokojovanie fyziologických, ekologických a sociálnych potrieb spoločenského zvieraťa; pes musí mať možnosť vidieť a počuť, čo sa deje v chovnom zariadení a v jeho okolitom prostredí a musí mať možnosť s ním komunikovať; minimálna voľná plocha koterca pre jedného psa do 5kg je stanovená 3,5m2, nakoľko pri veterinárnej kontrole vykonanej dňa 20. 01. 2020 v čase od 11.00 do 11.30 hodine v mieste chovu zvierat na adrese Novozámocká ulica v Komárne, parc.č. 10006/1 bolo zistené, že v chovnom zariadení sú chované štyri sučky plemená trpasličí pudel (tri dospievajúce a jedna dospelá) v kotercoch s rozmerom 0,9m x 0,9m = 0,81m2, čo je viac ako 4x menší priestor ako minimálna plocha koterca pre psíka s hmotnosťou do 5kg, sučky boli zanedbané, so znečistenou srsťou od vlastného moču a výkalov, so zápalmi kože, chované v tme a bez možností sociálnych kontaktov. Uvedeným konaním obvinená naplnila znaky skutkovej podstaty priestupku podľa § 48 ods. 4 písm. c/ zákona o veterinárnej starostlivosti.
V ostatných častiach zostáva výrok napadnutého rozhodnutia Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Komárno o priestupku č. j. 2020/59/15 zo dňa 17. 02. 2020 nezmenený.
2. Žalovaný správny orgán svojim rozhodnutím zmenil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ktorému dňa 19. 01. 2020 bolo doručené elektronické podanie zaslané občianskym združením SOS linka pre zvieratá v núdzi ako žiadosť o urgentnú neohlásenú kontrolu na adrese Komárno, Novozámocká 16
- záhradkárska osada, že sa tam nachádzajú množiteľské psíky, ktoré sú údajne zatvorené v tme. Boli pripojené aj fotografie. Dňa 20. 01. 2020 prvostupňový správny orgán za súčinnosti policajného zboru v Komárne vykonali v čase od 11.00 do 11.30 hod kontrolu na adrese Novozámocká 16, Komárno a pri kontrole bol konštatovaný zistený stav, ktorý je popísaný vo výroku rozhodnutia.
Keďže chovné podmienky nevyhovovali požiadavkám zákona o veterinárnej starostlivosti, ani vyhlášky č. 123/2008 Z.z. o podrobnostiach o ochrane spoločenských zvierat a o požiadavkách na karanténne stanice a útulky pre zvieratá nariadil veterinárny inšpektor podľa § 14 ods. 2 písm. b/ umiestnenie zvierat do náhradnej starostlivosti, nakoľko podmienky, v ktorých psy sa nachádzali výrazne zhoršovali ich pohodu a zdravotný stav. Psy pri odoberaní boli v dezorientovanom stave, jeden vykazoval plávacie pohyby prednými končatinami, neboli úplne socializované. Ani jeden nebol identifikovaný transpondérom, a tým nebolo možno potvrdiť ich vakcináciu proti besnote, čím sa chovateľ dopustil porušenia § 19 ods. 9 a § 17 ods. 5 zákona o veterinárnej starostlivosti. Majiteľka parcely patrí Gabriške Anete Hovorkovej s trvalým pobytom Komárno, Baštova 2302/18, ktorá bola s kontrolnými zisteniami a nariadenými veterinárnymi opatreniami oboznámená následne listom do vlastných rúk.
Odobraté psíky boli vyšetrené v ten istý deň, vo veterinárnej ambulancii s konštatovaním veterinárneho lekára, že predmetné psíky boli do ambulancie prinesené za prítomnosti neziskovej organizácie ČS kastračný program a polície SR v zanedbanom stave, sučky neboli socializované, vystrašené a agresívne na akýkoľvek dotyk a manipuláciu. Po prvotnom vyšetrení bolo zistené výrazné zanedbanie starostlivosti o srsť a kožu, ktoré boli znečistené výkalmi a močom a spôsobovali zachuchvalcovanie srsti, hlavne na končatinách, bruchu a zadných partiách tela. V dôsledku nedodržanej hygieny sa perineálnej a interdigitálnej oblasti objavilo podráždenie a dermatitída kože. Všetky sučky trpeli konjuktivitídami s hnisavým výtokom z očí, kvôli zlej zoohygiene a pernamentnému vlhkému prostrediu, spôsobeného prítomnosťou moču a výkalov. Jedna z nej sa pravdepodobne narodila s nevyvinutým očným bulbom a trpela chronickým výtokom, ktorý jej zalepil srsť okolo viečok a pernamentne dráždil kožu. Ďalšie z nich trpeli luxáciou patelly, vzhľadom na vek sa jedná o genetickú záležitosť a takýto pes sa vyraďuje z chovu. Sučky trpeli miernou atrofikou svalstva v dôsledku klietkového chovu a minimálneho pohybu. Jedna z nich pravdepodobne trpela dwarfizmom, trpasličím vzrastom, ktorý je tiež považovaný za genetickú poruchu a vyraďuje sa z chovu. Ani jedna nebola čipovaná ani očkovaná ani odčervená, nakoľko o tom nie je žiaden záznam.
Dňa 23. 01. 2020 si obvinená z priestupku W. osobne prevzala na prvostupňovom správnom orgáne upovedomenie o začatí konania o priestupku a predvolanie na ústne pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo 29. 01. 2020 o 11.00 hodine v mieste správneho orgánu.
3. Prvostupňový správny orgán vydal dňa 17. 02. 2020 rozhodnutie o priestupku č. 2020/59/15, ktorým bola uznaná obvinená za vinnú zo spáchania priestupku podľa § 48 ods. 4 písm. c/ a § 48 ods. 5 písm. e/ zákona o veterinárnej starostlivosti. Za spáchanie priestupkov jej prvostupňový správny orgán uložil
pokutu vo výške 700,- eur a trovy konania vo výške 16,- eur. Rozhodnutie žalobkyňa prevzala osobne dňa 17. 02. 2020.
4. V zákonom stanovenej lehote podala odvolanie, ktoré bolo doručené prvostupňovému správnemu orgánu dňa 25. 02. 2020, v ktorom uviedla, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu vychádza z nedostatočného zistenia skutkového stavu a v nadväznosti na to z nesprávneho právneho posúdenia a jeho odôvodnenie je nedostatočné, nezrozumiteľné a postavené na nezákonne získanom dôkaze. Poukázala na tú skutočnosť, že správny orgán nevykonal dôkazy, ktoré žiadala, a to vypočuť svedkov p. Mariašiho a p. Magyara. Taktiež namietala, že veterinárna kontrola bola prevedená v rozpore so zákonom bez jej prítomnosti ako aj bez prítomnosti nezúčastnenej osoby. Podľa jej názoru do jej objektu vnikla neznáma osoba, ktorá poškodila oplotenie, rozhádzala smeti, granule, poliala psov vodou, zatvorila do jedného koterca a potom vyhotovila fotodokumentáciu. Taktiež všetky psy boli umiestnené do náhradnej starostlivosti bez jej súhlasu a vyrozumenia, čím bol porušený zákon, keďže nebola bezodkladne upozornená o tomto opatrení. Ďalej namietala vo svojom odvolaní nedodržanie predpisov pri domovej prehliadke, taktiež zápisnica o prehliadke nemala náležitosti, prehliadka bola vykonaná v rozopre so zákonom a na základe neoveriteľných a nezákonne získaných fotografií. Takýto získaný dôkaz nie je možné považovať za dôkaz a použiť ho v správnom, či súdnom konaní. Ďalej namietala, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu nevychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, je nezákonné, nedostatočne odôvodnené, čím v podstate došlo k porušeniu základného práva účastníka na spravodlivý proces. Žiadala, aby druhostupňový správny orgán rozhodnutie zrušil a vec vrátil na nové konanie.
5. Druhostupňový správny orgán preskúmal napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, dôvody konania účastníčky konania a oboznámil sa s obsahom pripojeného spisového materiálu prvostupňového správneho orgánu, z čoho mal dostatočne za preukázané, že obvinená žalobkyňa v rozpore s ustanovením § 17 ods. 5 zákona o veterinárnej starostlivosti, nezabezpečila na vhodné doklady vakcináciu psov - štyroch sučiek plemena trpasličí pudel (tri dospievajúce a jedna dospelá) proti besnote, čo bolo zistené pri úradnej veterinárnej kontrole, vykonanej dňa 20. XX. 2020 v čase od 11.00 do 11.30 hodine v mieste chovu zvierat na adrese D.. Uvedeným konaním žalobkyňa naplnila všetky znaky skutkovej podstaty priestupku podľa § 48 ods. 5 písm. e/ o veterinárnej starostlivosti, podľa ktorého orgán veterinárnej správy uloží fyzickej osobe pokutu od 400 - 1000,- eur ak nezabezpečí pri vnímavých mäsožravých zvieratách starších ako 3 mesiace vakcináciu a revakcináciu proti besnote ako aj vyšetrovanie a vakcináciu zvieraťa podľa jeho fyziologických a biologických potrieb.
6. Keďže prvostupňový správny orgán v súvislosti s uvedeným priestupkom opomenul bližšiu špecifikáciu zvierat - psov a taktiež nevymedzil dostatočne čas spáchania priestupku, odvolací správny orgán z dôvodu odstránenia týchto pochybení zmenil výrok preskúmavaného rozhodnutia. Odvolací orgán nemá pochybnosť, že psíky obvinenej majiteľky - žalobkyne, neboli v čase výkonu úradnej kontroly vakcinované proti besnote, toto aj sama majiteľka na pojednávaní v zápisnici nepoprela.
7. Ďalej mal správny orgán za dostatočne preukázané, že žalobkyňa v rozpore s ustanovením § 22 ods. 1 písm. a/, b/ a j/ zákona o veterinárnej starostlivosti a § 3 písm. a/ a c/, § 4 ods. 1 a prílohy č. 1 vyhlášky č. 123/2008 Z.z., chovala psov - štyri sučky plemena trpasličí pudel, v nevyhovujúcich podmienkach, v chovnom zariadení na adrese E., čo bolo zistené v mieste chovu zvierat pri úradnej veterinárnej kontrole dňa 20. 01. 2020, a týmto konaním naplnila všetky skutkové podstaty priestupku podľa § 48 ods. 4 písm. c/zákona o veterinárnej starostlivosti.
8. Podľa § 3 písm. a/ bod 6 zákona o veterinárnej starostlivosti, jednou z veterinárnych požiadaviek podľa § 1 ods. 1 je ochrana zvierat.
9. Podľa § 22 zákona o veterinárnej starostlivosti, ochrana zvierat
(1) Vlastník alebo držiteľ zvieraťa je povinný pri chove zvieraťa alebo držaní zvieraťa zabezpečiť jeho ochranu a pohodu, ktorou sa rozumie dosiahnutie takého vzťahu medzi prostredím a každým individuálnym zvieraťom, ktorý s ohľadom na druh zvieraťa stupeň jeho vývoja, prispôsobenia sa a domestikácie zaručí jeho dobý zdravotný stav, fyziologické, etologické potreby, dostatočnú voľnosť pohybu, sociálne vzťahy, rozvíjanie jeho danosti a fyziologické prejavy správania, a to dodržiavaním
požiadaviek na a/ kontrolu zvierat, b/ ustajnenie zvierat a na používané zariadenia, c/ kŕmenie, napájanie, podávanie liekov, veterinárnych liekov a veterinárnych prípravkov...... j/ ochranu spoločenských zvierat. (2) Zakazuje sa týranie zvierat, ktorým je každé konanie, okrem odôvodneného zdravotného a schváleného pokusného dôvodu, ktorým sa za a/ spôsobí zvieraťu trvalé alebo dlhodobé poškodenie zdravia,... d/ spôsobí zvieraťu trvalá a dlhodobá porucha správania, .... f/ obmedzuje výživa a napájanie zvieraťa, čo poškodzuje jeho zdravotný stav, n/ chovať zvieratá v nevhodných podmienkach alebo tak, aby si sami alebo navzájom spôsobovali utrpenie.
10. Podľa vyhlášky č. 3 Ministerstva pôdohospodárstva SR č. 123/2008 Z.z. o podrobnostiach o ochrane spoločenských zvierat a o požiadavkách na karanténne stanice a útulky pre zvieratá, všeobecnými požiadavkami na ochranu spoločenských zvierat sa rozumie zabezpečenie a/ dennej kontroly všetkých spoločenských zvierat chovaných v chovnom zariadení, kde ich pohoda závisí od včasnej pozornosti ľudí; predmetom kontroly je najmä správanie sa zvieraťa, telesná kondícia, výživový stav, pohyb, celkový stav povrchu tela a vzhľad srsti, kože, očí, prítomnosť ektoparazitov, vzhľad výkalov a odstraňovanie zvyškov krmiva a nápojov, b/ bezodkladného vhodného ošetrenia každého spoločenského zvieraťa, ktoré sa javí ako choré alebo poranené, c/ umiestnenie spoločenského zvieraťa v podmienkach, ktorého umožňujú vzhľadom na druh, kategóriu a stupňa vývoja a adaptácie zabezpečiť dobrý zdravotný stav a uspokojovanie fyziologických, etologických a sociálnych potrieb spoločenského zvieraťa.
Podľa § 4 vyhlášky č. 123/2008 Z.z., špecifické požiadavky pre ochranu psov podľa ods. 1, pes musí mať možnosť vidieť a počuť, čo sa deje v jeho chovnom zariadení a v jeho okolitom prostredí a musí mať možnosť s ním komunikovať. Podľa ods. 2 pre psa je potrebné vytvoriť možnosti na uspokojenie jeho požiadaviek na pohyb, pričom je potrebné vziať do úvahy jeho veľkosť a temperament.
V prílohe č. 1 v predmetnej vyhláške sú stanovené minimálne požiadavky na voľnú plochu koterca pre psa, kde je stanovená minimálna plocha pre psa do hmotnosti 5kg 3,5m2.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že zvieratá žalobkyne boli chované v nevyhovujúcich podmienkach v stiesnených priestoroch, kotercoch o rozmeroch 0,9m x 0,9m = 0,81m2, čo je plocha viac ako 4x menšia pre jedného psíka oproti minimálnym požiadavkám. Zvieratá boli značne zanedbané, o čom svedčí nález ošetrujúceho lekára a nemali dostatočnú možnosť budovania sociálnych väzieb a voľnosť pohybu.
11. K námietke žalobkyne, že nemala možnosť sa vyjadrovať na prejednaní priestupku na ústnom pojednávaní dňa 29. 01. 2020 správny orgán uviedol, že počas ústneho pojednávania tak obvinenej ako aj jej zástupcovi bolo umožnené vyjadrovať sa k jednotlivým otázkam.
12. Čo sa týka ďalšej námietky, že správny orgán dostal indície od neznámeho oznamovateľa správny orgán uviedol, že dňa 19. 01. 2020 bolo na prvostupňový správny orgán doručené elektronické podanie, zaevidované pod č. P5/2020 zo dňa 20. 01. 2020, ktoré poslalo občianske združenie SOS pre zvieratá v núdzi a súčasťou podnetu boli aj fotografie a dňa 20. 01. 2020 prvostupňový správny orgán požiadal o súčinnosť pri výkone kontroly na uvedenom mieste príslušné miestne obvodné oddelenie PZ, takže v ten istý deň sa vykonala kontrola.
13. K ďalšej námietke žalobkyne, že veterinárna kontrola a vstup na pozemok bol v rozpore so zákonom a bez jej prítomnosti ako aj bez prítomnosti nezúčastnenej osoby žalovaný správny orgán uviedol, že konali v zmysle zákona, a to § 12 ods. 2 písm. b/ o veterinárnej starostlivosti, podľa ktorého úradný veterinárny lekár je oprávnený vstupovať pri výkone veterinárnej kontroly do obydlia, ak je dôvodné podozrenie, že je ohrozený život, zdravie alebo ochrana zvieraťa. Vzhľadom na fotodokumentáciu, ktorá poukázala na nevhodné podmienky psov v zariadení, oprávňovalo vstup inšpektorov do uvedeného objektu.
Podľa ustanovenia § 16 ods. 3 zákona o veterinárnej starostlivosti, ak je zamestnancom orgánov veterinárnej správy, alebo úradným veterinárnym lekárom pri výkone úloh, na ktoré sú oprávnení, kladený fyzický odpor, alebo sa im sťažuje alebo marí výkon veterinárneho dozoru, veterinárnych kontrol alebo inšpekcií a iných úradných úkonov, v rámci veterinárnej správy, alebo ak takýto odpor, alebo prekážky očakávajú, môžu zamestnanci orgánu veterinárnej správy, veterinárni inšpektori, alebo úradní veterinárni lekári požiadať pri plnení týchto úloh o súčinnosť PZ.
K tvrdeniu o nezažurnalizovanom spise odvolací orgán uvádza, že nie je možné žurnalizovať a zviazať spis bezprostredne po úradnej kontrole, nakoľko počas kontroly sa iba zhromažďujú dôkazy, vyhovuje sa záznam, ktorý spíšu všetky zúčastnené osoby, doložia sa všetky písomné prílohy a uvedie sa informácia o vyhotovení fotodokumentácie. Z predloženého spisového materiálu nevyplýva, že počas konania by obvinená, teda žalobkyňa, využila svoje právo a nahliadla do spisu, preto o žurnalizácii nemôže mať žiadne informácie. Zo strany obvinenej sa jedná o nepodložené špekulácie.
Správny orgán pri posudzovaní výšky pokuty prihliadal najmä na a/ hľadiská uvedené v § 12 ods. 1 zákona o priestupkoch, pri určení druhu sankcie a jej výmery sa prihliadne na závažnosť priestupku, najmä na spôsob spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa ako aj na to, čím a akým spôsobom bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo v disciplinárnom konaní, b/ zásadu uplatňovanú pri ukladaní pokuty za zbiehajúce sa priestupky, podľa ktorej sa za viac priestupkov toho istého páchateľa prejednávaných v jednom konaní uloží sankcia, podľa ustanovenia vzťahujúceho sa na priestupok prísnejší, postihnuteľný. Najprísnejšie postihnuteľný priestupok je priestupok, na za ktorý možno uložiť pokutu s najvyššom sadzbou pri rovnakej sadzbe pokút, správny orgán uloží úhrnnú sankciu, ktorá podľa tohto ustanovenia sa vzťahuje na najzávažnejší priestupok. Žalobkyňa sa dopustila priestupku podľa § 48 ods. 4 písm. c/ a § 48 ods. 5 písm. e/ zákona o veterinárnej starostlivosti. Najvyššiu pokutu možno uložiť podľa § 48 ods. 5 zákona v zákonom stanovenej sadzbe od 400-1.000,- eur. Odvolací rovnako ako aj prvostupňový správny orgán určil ako najzávažnejší priestupok nezabezpečenie vakcinácie, proti besnote pri vnímavých mäsožravých zvieratách starších ako 3 mesiace. Z ustanovení § 48 ods. 1 - 6 zákona o veterinárnej starostlivosti jednoznačne vyplýva, že v prípade porušenia určitých povinností správny orgán musí uložiť sankciu.
Nezákonné, nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka konania na spravodlivý proces; práva Zaručeného v podmienkach tuzemského právneho poriadku okrem zákonov i článkom 46 a nasledujúcimi Ústavy Slovenskej republiky, čiže ústavného zákona SNR Č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov a tiet článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Nezákonný postup a rozhodnutie Veterinárnej správy narúša princíp právnej istoty a tým aj moje práva, keďže správny orgán dôkaz získaný trestným činom uznáva za zákonne získaný (viď. rozhodnutie o priestupku č. 4 strana 4 druhý odsek.) Dôkazy získané iným trestným činom nie sú použiteľné v správnom konaní, a to ani v trestnom či súdnom konaní čo bolo aj správnemu orgánu pri prejednávaní priestupku oznámené.
Má za to, že rozhodnutia Veterinárnej správy I. a II. stupňa boli vypracované na základe nesprávnych myšlienkových postupov zakladajúcich svojvoľnosť, jednostrannosť a je aj dôsledkom toho, že Veterinárna správa Komárno I. stupňa ako aj Veterinárna správa Bratislava ako odvolací orgán II. stupňa nevysporiadal so všetkými relevantnými skutočnosťami čo vyplývalo aj z neprehľadného, nežurnalizovaného spisu (bez obsahu spisu, neočíslované strany a nezviazaný spis) v ktorom je možné ľubovoľne meniť dôkazy resp. vyberať a vkladať dokumenty. Žiadala zrušiť rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu.
14. Žalovaný podal v predmetnej veci písomné vyjadrenie zo dňa 09. 11. 2020, v ktorom zopakoval dôvody svojho rozhodnutia ako aj citáciu právnych predpisov, podľa ktorých postupoval. Z vykonaného dokazovania maj dostatočne preukázané, že žalobkyňa v rozpore s ustanovením § 117 ods. 5 zákona o veterinárnej starostlivosti nezabezpečila na vlastné náklady vakcináciu psov - štyroch sučiek plemena trpasličí pudel, proti besnote, čo bolo zistené pri úradnej veterinárnej kontrole vykonanej dňa 20. 01. 2020 v čase od 11.00 do 11.30 hodine v mieste chovu zvierat na adrese E., a týmto konaním naplnila žalobkyňa všetky známky skutkovej podstaty priestupku podľa § 48 ods. 5, písm. e/ zákona o veterinárnej starostlivosti.
Prvostupňový správny orgán v súvislosti s uvedeným priestupkom opomenul bližšiu špecifikáciu zvierat
- psov, a tiež nevymedzil dostatočne čas spáchania priestupku. Z dôvodu odstránenia týchto pochybení správny orgán zmenil výrok preskúmavaného rozhodnutia. Žalovaný nemá pochybnosť o tom, že psíky žalobkyne v čase výkonu úradnej veterinárnej kontroly sa nachádzali v chovnom zariadení na adrese
E., neboli vakcinované proti besnote, čo priznala aj samotná žalobkyňa v zápisnici o pojednávaní dňa 29.01. 2020.
Žalovaný mal dostatočne preukázané, že žalobkyňa v rozpore s ustanovením § 22 ods. 1 písm. a/, b/ a j/ zákona o veterinárnej starostlivosti a § 3 písm. a/ a c/, § 4 ods. 1 a Prílohou č. 1 Vyhlášky č. 123/2008 Z.z. chovala psov - 4 sučky plemena trpasličí pudel (3 dospievajúce a jedna dospelá) - v nevyhovujúcich podmienkach v chovnom zariadení na adrese E., čo bolo zistené pri úradnej veterinárnej kontrole vykonanej dňa 20. 01. 2020 v čase od 11.00 hod. do 11.30 hod. v mieste chovu zvierat. Uvedeným konaním žalobkyňa naplnila všetky znaky skutkovej podstaty priestupku podľa § 48 ods. 4 písm. c/ zákona o veterinárnej starostlivosti.
15. Žalovaný správny orgán nesúhlasil s tvrdeniami žalobkyne uvedenými v žalobe a zotrvával na všetkých svojich argumentoch, ktoré uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia ako aj v predmetnom vyjadrení. Žiadal žalobu zamietnuť, pretože rozhodnutie žalovaného bolo vydané oprávnene, vychádzalo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Správny orgán postupoval v súlade so zákonom o veterinárnej starostlivosti a správnym poriadkom. Rozhodnutie žalovaného je zrozumiteľné a obsahuje všetky predpísané náležitosti.
16. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v predmetnej veci, viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. § 134 ods. 1, 2 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ďalej len „SSP") preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 17. 04. 2020, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobkyne a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Komárno č. j. 2020/59/15 zo dňa 17. 02. 2020, ktorým bola obvinená uznaná vinnou zo spáchania priestupku podľa § 48 ods. 4 písm. c/ a podľa § 48 ods. 5 písm. e/ zákona o veterinárnej starostlivosti za nedostatky zistené pri chove psov na adrese E. zo dňa 20. 01. 2020, za čo jej bola uložená pokuta vo výške 700,- eur tak, že zmenila rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu citovaného vyššie, že obvinená W. bola uznaná za vinnú z a/ porušenia povinnosti určenej v § 17 ods. 5 zákona o veterinárnej starostlivosti, podľa ktorej vlastník alebo držiteľ zvieraťa je povinný na vlastné náklady pri vnímaných mäsožravých zvieratách starších ako 3 mesiace zabezpečiť jeho vakcináciu a revakcináciu proti besnote podľa vakcinačnej schémy výrobcu použitej vakcíny, udržiavať ho v imunite a zabezpečiť vyšetrovanie a vakcináciu zvieraťa podľa jeho fyziologických a biologických potrieb, čo bolo zistené pri úradnej veterinárnej kontrole vykonanej dňa 20. 01. 2020 v čase od 11.00 do 11.30 hodine v mieste chovu zvierat na adrese E. ulica D., parc.č. XXXXX/ X - majiteľka nezabezpečila na vlastné náklady vakcináciu psov - štyroch sučiek plemena trpasličí pudel (tri dospievajúce a jedna dospelá; všetky staršie ako 3 mesiace) proti besnote. Uvedeným konaním obvinená naplnila všetky znaky skutkovej podstaty priestupku podľa § 48 ods. 5 písm. e/ zákona o veterinárnej starostlivosti, b/ z poručenia povinnosti určenej podľa § 22 ods. 1 písm. b/ a j/ zákona o veterinárnej starostlivosti, podľa ktorej vlastník alebo držiteľ zvierat je povinný pri chove zvieraťa alebo držanie zvieraťa zabezpečiť jeho ochranu a pohodu, ktorou sa rozumie dosiahnutie takého vzťahu medzi prostredím a každým individuálnym zvieraťom, ktorý s ohľadom na druh zvieraťa stupeň jeho vývoja prispôsobenia sa a domestikácie za ručí jeho dobrý zdravotný stav, fyziologické a etologické potreby, dostatočnú voľnosť pohybu, sociálne vzťahy, rozvíjanie jeho danosti a fyziologické prejavy správa, a to dodržiavaním požiadaviek na kontrolu zvierat a ustajnenie zvierať a na používanie zariadenia, ochranu spoločenských zvierat; povinnosti určenej v § 3 písm. a/ a c/, v § 4 ods. 1 a prílohe č. 1 vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva SR č. 123/2008 Z.z. o podrobnostiach o ochrane spoločenských zvierat a o požiadavkách na karanténne stanice a útulky pre zvieratá, podľa ktorej všeobecnými požiadavkami na ochranu spoločenských zvierat sa rozumie zabezpečenie dennej kontroly všetkých spoločenských zvierat chovaných v chovnom zariadení, kde ich pohoda závisí od včasnej pozornosti ľudí; predmetom kontroly je najmä správanie sa zvieraťa, telesná kondícia, výživový stav, pohyb, celkový stav povrchu tela a vzhľad srsti, kože, uší, očí a okolia análneho otvoru, stav končatín, vrátane paznechtov a pazúrov, prítomnosť ektoparazitov, vzhľad výkalov a odstraňovanie zvyškov krmiva a nápojov, ustajnenia alebo umiestnenia spoločenského zvieraťa a v podmienkach, ktoré umožňujú vzhľadom na druh, kategóriu a stupeň vývoja a adaptácie zabezpečiť dobrý zdravotný stav a uspokojovanie fyziologických, ekologických a sociálnych potrieb spoločenského zvieraťa; pes musí mať možnosť vidieť a počuť, čo sa deje v chovnom zariadení a v jeho okolitom prostredí a musí mať možnosť s ním komunikovať; minimálna
voľná plocha koterca pre jedného psa do 5kg je stanovená 3,5m2, nakoľko pri veterinárnej kontrole vykonanej dňa 20. 01. 2020 v čase od 11.00 do 11.30 hodine v mieste chovu zvierat na adrese E. ulica v D., parc.č. XXXXX/X bolo zistené, že v chovnom zariadení sú chované štyri sučky plemená trpasličí pudel (tri dospievajúce a jedna dospelá) v kotercoch s rozmerom 0,9m x 0,9m = 0,81m2, čo je viac ako 4x menší priestor ako minimálna plocha koterca pre psíka s hmotnosťou do 5kg, sučky boli zanedbané, so znečistenou srsťou od vlastného moču a výkalov, so zápalmi kože, chované v tme a bez možností sociálnych kontaktov. Uvedeným konaním obvinená naplnila znaky skutkovej podstaty priestupku podľa § 48 ods. 4 písm. c/ zákona o veterinárnej starostlivosti.
V ostatných častiach zostáva výrok napadnutého rozhodnutia Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Komárno o priestupku č. j. 2020/59/15 zo dňa 17. 02. 2020 nezmenený, rozhodol tak bez nariadenia pojednávania v zmysle § 107 ods. 2 SSP, nakoľko účastníci konania nežiadali nariadiť pojednávanie.
V predmetnej veci bolo úlohou súdu posúdiť zákonnosť rozhodnutia a postupu žalovaného ako i správnosť jeho právnych záverov v priestupkovom konaní o uznaní žalobkyne vinnej zo spáchania priestupku v zmysle § 48 ods. 4 písm. c/ a § 48 ods. 5 písm. e/ zákona o veterinárnej starostlivosti.
17. Správny súd po preskúmaní spisového materiálu a administratívneho spisu dospel k záveru, že neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia. Žalovaný správny orgán sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými námietkami žalobkyne, ktoré uviedla vo svojom odvolaní. Z rozhodnutia žalovaného bolo zistené, že žalovaný správny orgán vzhliadol vadu vo výroku prvostupňového rozhodnutia, nakoľko skutok, ktorého sa mala dopustiť žalobkyňa nebol dostatočne vymedzený. Túto vadu správny orgán odstránil tým, že zmenil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a skutkovo a časovo vymedzil porušenie povinnosti žalobkyne.
18. V § 48 zákona o veterinárnej starostlivosti, sú vymedzené skutkové podstaty priestupkov vo veterinárnej oblasti.
Podľa § 48 ods. 9 zákona o veterinárnej starostlivosti, sa na priestupky a ich prejednávanie vzťahuje všeobecný predpis o priestupkoch.
Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej iba „zákon o priestupkoch"): Priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.
Podľa § 3 zákona o priestupkoch - Na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie.
Podľa § 4 zákona o priestupkoch (1) Priestupok je spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ a) vedel, že môže svojím konaním porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal na to, že tento záujem neporuší alebo neohrozí, alebo b) nevedel, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, hoci to vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol. (2) Priestupok je spáchaný úmyselne, ak páchateľ a) chcel svojím konaním porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom alebo b) vedel, že svojim konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, a pre prípad, že ho poruší alebo ohrozí, bol s tým uzrozumený. (3) Konaním sa rozumie aj opomenutie takého konania, na ktoré bol páchateľ vzhľadom na okolnosti a svoje osobné pomery povinný.
Podľa § 12 ods. 1 zákona o priestupkoch - Pri určení druhu sankcie a jej výmery sa prihliadne na závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa, ako aj na to, či a akým spôsobom bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní.
Podľa § 74 ods. 1 zákona o priestupkoch, o priestupku koná správny orgán v prvom stupni ústne pojednávanie.
Podľa § 77 zákona o priestupkoch, výrok rozhodnutia o priestupku, ktorým je obvinený z priestupku uznaný vinným, musí obsahovať tiež popis skutku s označením miesta a času spáchania priestupku, vyslovenie viny, druh a výšku sankcie, prípadne rozhodnutie o upustení od uloženia sankcie (§ 11 ods. 3), o započítaní času do času zákazu činnosti (§ 14 ods. 2), o uložení ochranného opatrenia (§ 16), o nároku na náhradu škody (§ 70 ods. 2) a o trovách konania (§ 79 ods. 1).
Podľa § 79 ods. 1 a3 zákona o priestupkoch občanovi, ktorý bol uznaný vinným z priestupku uloží sa povinnosť uhradiť štátu trovy spojené s prejednaním priestupku. Trovy konania sa uhrádzajú paušálnou sumou, ktorú ustanoví príslušné ministerstvo. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa možno od uloženia povinnosti uhradiť trovy konania celkom alebo čiastočne upustiť.
Podľa § 1 písm. a) Vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 411/2006 Z. z., ktorou sa ustanovuje paušálna suma trov konania o priestupku v znení vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 531/2008 Z. z. paušálna suma trov konania o priestupku je 16 eur.
Podľa § 51 zákona o priestupkoch, ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní.
Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o správnom konaní " alebo, správny poriadok) správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi.
Podľa § 3 ods. 5 správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci.
Podľa § 46, § 47 zákona o správnom konaní rozhodnutie musí byt' v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi a musí obsahovať predpísané náležitosti. Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní.
19. Podľa § 48 ods. 5 písm. e/, žalobkyňa svojim konaním, naplnila všetky znaky skutkovej podstaty priestupku podľa § 48 ods. 5 písm. e/ zákona o veterinárnej starostlivosti, keď v rozpore s ustanovením § 17 ods. 5 zákona o veterinárnej starostlivosti nezabezpečila na vlastné náklady vakcináciu psov - štyroch sučiek plemena trpasličí pudel (tri dospievajúce a jedna dospelá) proti besnote, čo bolo zistené pri úradne veterinárnej kontrole vykonanej dňa 20. 01. 2020 v čase od 11.00 do 11.30 hodine v mieste chovu zvierat na adrese D.. Uvedeným konaním obvinená naplnila všetky znaky skutkovej podstaty priestupku podľa § 48 ods. 5 písm. e/ zákona o veterinárnej starostlivosti.
20. Podľa § 17 ods. 5 zákona o veterinárnej starostlivosti Vlastník alebo držiteľ zvieraťa je povinný na vlastné náklady pri vnímavých mäsožravých zvieratách starších ako tri mesiace zabezpečiť jeho vakcináciu a revakcináciu proti besnote podľa vakcinačnej schémy výrobcu použitej vakcíny, udržiavať ho v imunite a zabezpečiť vyšetrovanie a vakcináciu zvieraťa podľa jeho fyziologických a biologických potrieb.
21. Podľa § 48 ods. 5 písm. e) zákona o veterinárnej starostlivosti orgán veterinárnej správy uloží fyzickej osobe pokutu od 400,- do 1000,- eur, ak nezabezpečí pri vnímavých mäsožravých zvieratách starších ako 3 mesiace vakcináciu a revakcináciu proti besnote, ako aj vyšetrovanie a vakcináciu zvieraťa podľa jeho fyziologických a biologických potrieb.
22. Podľa § 48 ods. 4 písm. c/ zákona o veterinárnej starostlivosti, žalobkyňu obvinil žalovaný správny orgán za to, že v rozpore s ustanovením § 22 ods. 1 písm. a/, b/ a j/ zákona o veterinárnej starostlivosti a § 3 písm. a/ a c/, § 4 ods. 1 a prílohou č. 1 Vyhlášky č. 123/2008 Z.z., chovala psov - 4 sučky plemena trpasličí pudel v nevyhovujúcich podmienkach, v chovnom zariadení na adrese D., E. ulica parc.č. XXXXX/X, čo bolo zistené pri úradnej veterinárnej kontrole vykonanej dňa 20. 01. 2020 v čase od 11.00 do 11.30 v mieste chovu zvierat.
23. Správny orgán pri ukladaní pokuty uplatnil na základe analógie legis, tzv. absorpčnú zásadu, ktorej zásada tkvie v absorpcii sadzieb (prísnejší trest pohlcuje miernejší) v tomto konaní bolo preukázané, že účastník konania spáchal dva priestupky, ktoré možno postihnúť pokutou:
- priestupok podľa § 48 písm. c/ zákona o veterinárnej starostlivosti, ktorý je sankciovaný v rozpätí do 300,- do 800,- eur,
- priestupok podľa § 48 písm. e/ zákona o veterinárnej starostlivosti, ktorý je sankciovaný v rozpätí do 400,- do 1.000,- eur.
Správny súd má za to, že v priebehu správneho konania bolo dostatočne preukázané, že boli zistené nedostatky v zanedbávaní starostlivosti o 4 psov, ktoré neboli vakcinované proti besnote a na základe ohliadky psov veterinárnym lekárom bolo zistené, že pri chove psov nebola dostatočne dodržiavaná hygiena chovu, najmä zvýšená vlhkosť pri nedostatočnom vetraní chovného priestoru, alebo pohybom po močom a výkalmi znečistenej podlahe. Chovný priestor, v ktorom boli psy umiestnené bol bez akéhokoľvek prirodzeného alebo umelého vetrania a bez prirodzeného osvetlenia.
24. K námietke žalobkyne ohľadne vykonávanie dokazovania na prejednanie výsluchu, ako to vyplýva z predloženého administratívneho spisu, mal súd za preukázané, že zo strany správneho orgánu nedošlo k pochybeniu správneho konania ako to vyplýva zo zápisnice z pojednávania, bolo účastníkom konania umožnené vyjadriť sa k dokazovaniu k námietkam aj k návrhom na ďalšie dokazovanie.
25. K námietke žalobkyne, že prvostupňový správny orgán vykonal kontrolu chovu zvierat na jej pozemku bez jej prítomnosti a bez oznámenia v rozpore so zákonom, súd má za to, že prvostupňový správny orgán konal v zmysle zákona o veterinárnej starostlivosti, a to § 8 ods. 1 písm. a/ a ustanovenia § 16 ods. 3 zákona o veterinárnej starostlivosti vykonali veterinárnu kontrolu zamestnanci veterinárnej správy, za prítomnosti policajného zboru o súčinnosť, ktorý vopred požiadali.
26. Čo sa týka ďalšej námietky žalobkyne o vyhotovení fotografií neznámou osobou, ktorá vnikla na jej pozemok nezákonným spôsobom, je právne irelevantná, pretože správny orgán nerozhodoval na základe tejto skutočnosti alebo informácie, ale inšpektori prvostupňového správneho orgánu pri prešetrovaní podnetu na základe vykonanej kontroly dňa 20. 01. 2020 vypracovali úradný záznam o veterinárnej kontrole, ktorého súčasťou je aj fotodokumentácia, ktorá bola vyhotovená pracovníkmi prvostupňového správneho orgánu a z tejto dokumentácie a úradného záznamu sa vychádzalo pri prejednaní priestupku žalobkyni.
27. Správny súd ohľadne výšky uloženej pokuty má za to, že správny orgán pri ukladaní pokuty prihliadol na ustanovenie § 48 ods. 1 až 6 zákona o veterinárnej starostlivosti, z ktorého jednoznačne vyplýva, že v prípade porušenia určených povinností, správny orgán musí uložiť sankciu. Uložená sankcia správnym orgánom vo výške 700,- euro nevybočuje z medzí ustanovených zákonom a je vzhľadom na jej represívno-výchovnú funkciu primeraná a jej výška je zodpovedajúca zistenému protiprávnemu stavu a charakteru porušenia, keďže pokuta bola byť žalobkyni uložená v rozmedzí od 400,- do 1.000,- eur.
Určenie výšky pokuty je vecou správnej úvahy. Správna úvaha, resp. voľná úvaha správneho orgánu vyjadruje určitý stupeň voľnosti rozhodovania správneho orgánu, ktoré mu umožňuje v medziach zákona prijať také rozhodnutie, aké uzná za najvhodnejšie, a to s prihliadnutím na okolnosti veci. Vzhľadom na skutkové zistenia, ktoré boli dôvodom na postup a rozhodovanie správnych orgánov a vydanie preskúmavaného rozhodnutia žalovaného je nutné konštatovať, že protiprávny stav, vzhľadom na stav zvierat, musel trvať dlhší čas, než len v deň vykonania kontroly, čo bolo preukázané pri veterinárnej kontrole, čo bol aj argument pri ukladaní pokuty správnym orgánom.
Správny súd záverom zdôrazňuje, že posudzované konanie žalobkyne sa týkalo na úseku veterinárnej starostlivosti. Spoločnosť neustále kladie dôraz na ochranu prírody environmentálnu politiku, čo dotvrdzuje aj fakt, že sprísňuje sankcionovanie priestupkov na úseku veterinárnej starostlivosti. Porušovanie povinnosti držiteľa, vlastníka zvierat treba chápať nielen ako porušovanie zákonom uložených povinností v súvislosti s chovom a držaním zvierat ale je potrebné vyhodnocovať dôsledky porušenia týchto povinností a vnímať ich aj v aspekte, že objektom porušovania týchto povinností je zviera živá bytosť a nie vec ako to vyplýva z vývoja súčasnej legislatívy v tomto smere. Na postihovanie protiprávneho konania a držiteľov zvierat v súvislosti s povinnosťami na úseku veterinárnej starostlivosti,
musí spoločnosť klásť neustále zvýšený dôraz. Ukladanie sankcií za porušovanie povinnosti na úseku veterinárnej starostlivosti jednoznačne plní aj preventívnu funkciu, ktorú napĺňa každé priestupkové konanie, týkajúce sa priestupkov na úseku veterinárnej starostlivosti, a to nielen proti konkrétnemu páchateľovi priestupku ale aj vo vzťahu k jeho okoliu, resp. komunite, ktorej sa týka (napr. chovateľov a držiteľov zvierat a podobne). Vzhľadom na to, že v správnom konaní boli zistené dôsledky porušenia povinnosti žalobkyne (že nezabezpečila vakcináciu psov a chovala psov v nevyhovujúcich podmienkach) treba jednoznačne konštatovať, že sankcia uložená žalobkyni správnym orgánom je uložená v súlade so zákonom a jej výška nemôže zasiahnuť do majetkovej sféry žalobkyne. Vzhľadom na výšku uloženej sankcie nemožno konštatovať, že sankcia má likvidačný charakter, že by bola neadekvátna a neprimeraná, keď podľa názoru správneho súdu, vzhľadom na následky porušenia povinnosti žalobkyne ako držiteľky zvierat sa nedajú napraviť, odstrániť, bola uložená v súlade so zákonom a neboli splnené podmienky pre aplikáciu moderačného práva.
28. Skutočnosti, ktoré spochybňuje žalobkyňa v žalobe sú totožné s námietkami, ktoré uvádzala v odvolaní voči prvostupňovému správnemu orgánu a s týmito sa náležite žalovaný správny orgán vysporiadal.
29. Vzhľadom na vyššie uvedené po preskúmaní veci správny súd dospel k záveru, že správne orgány dostatočne zistili skutkový stav, a tento po právnej stránke správne posúdili. Súd má za to, že napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného bol z pohľadu žalobných dôvodov v súlade so zákonom, nakoľko námietky žalobkyne neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia, správny súd podľa § 190 SSP dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju zamietol.
30. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože mu žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak (ust. § 133 ods. 2 SSP). Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.