Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10T-93-2020.pdf
PDF · 108.78 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
VK-10T/93/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Veľký Krtíš samosudcom JUDr. Jánom Šulganom na hlavnom pojednávaní konanom dňa 03. mája 2021 takto
rozhodol:
O. G. W., nar. XX. XX. XXXX v L., trvale bytom E. XXX, t. č. v ÚVV a ÚVTOS Banská Bystrica,
j e v i n n ý, ž e
- od presne nezistenej doby, najmenej od roku 2010 do dňa 19. 08. 2020 s výnimkou období od 06. 03. 2012 - 23. 03. 2012, 07. 06. 2013 - 21. 06. 2013, 26. 06. 2018 - 17. 08. 2018, 28. 01. 2020 - 18. 02. 2020, 21. 08. 2020 - 11. 09. 2020, počas ktorých bol hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení Rimavská Sobota, v obci E. č. XXX a inde spôsobuje svojej manželke poškodenej K. W., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom E. Č.. XXX fyzické a psychické utrpenie hrubým správaním a ponižovaním, kedy na poškodenú viackrát kričal, že sa chodí kurviť do Banskej Bystrice, opakovane sa poškodenej pod vplyvom alkoholu vyhrážal, že ju zabije, vyvoláva u poškodenej strach a obavu o jej život, pričom obžalovaný G. W. poškodenú K. W. po predchádzajúcej slovnej hádke viackrát fyzicky napadol tak, že do nej opakovane strčil a dňa 24. 12. 2019 ju v obci E. Č.. XXX udrel päsťou do tváre, čím jej spôsobil podliatinu na ľavej strane tváre, s ktorým zranením nevyhľadala lekárske ošetrenie, pričom poškodená z obavy pred obžalovaným musela viackrát utiecť z rodinného domu č. XXX v obci E. do Banskej Bystrice, naposledy dňa 17. 08. 202, kedy o 20.00 h búchal poškodenej na okno rodinného domu č. XXX v obci Sucháň a povedal jej, že ak mu prekazí robotu, tak jej podpáli dom, pričom poškodená z obavy pred obvineným ušla zo spoločnej domácnosti do Banskej Bystrice a páchateľ svoje vyhrážky uskutočnil a spoločný rodinný dom manželov E. Č.. XXX podpálil,
t e d a
- blízkej osobe spôsobil fyzické a psychické utrpenie údermi, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu, neodôvodneným obmedzovaním v prístupe k majetku, ktorý má právo užívať a to závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas.
t ý m s p á c h a l
- zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), e), ods. 3 písm. d) Tr. zák. s poukazom na § 38 písm. b) Tr. zák. a o d s u d z u j e s a podľa § 208 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 36 písm. c), j), § 38 ods. 2, 3, § 39 ods. 1, 3, písm. d) Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky n e p o d m i e n e č n e. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. sa pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 73 ods. 2 písm. a), b), c) Tr. zák. sa mu ukladá ochranné liečenie psychiatrické ambulantnou formou. Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. sa poškodená K. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. XXX, odkazuje so svojím nárokom na náhradu škody na civilný proces.
Obžalovaný G. W. sa podľa § 285 písm. a) Tr. por. o s l o b o d z u j e spod skutku v bode 2/ obžaloby, ktorou mu bolo kladené za vinu, že
- v presne nezistenom čase v období od 25. 03. 2020 do 15. 08. 2020 v rodinnom dome v obci E. opakovane (najmenej 5-krát) obžalovaný G. W. násilím donútil poškodenú K.U. W. k súloži, pričom naposledy to bolo dňa 15. 08. 2020 v obci E. Č.. XXX, kedy potom, čo poškodená vyšla zo sprchy v kúpeľni rodinného domu č. XXX a utierala sa, ju obžalovaný chytil a hodil na posteľ v spálni, pričom ona plakala a odtláčala ho, štípala ho, ale nedokázala mu v jeho konaní zabrániť, hovorila mu, že nechce mat' s ním pohlavný styk, napriek tomu obžalovaný prekonal jej odpor a vykonal na nej pohlavný styk, pričom jej nebolo spôsobené žiadne zranenie,
č í m m a l s p á c h a ť
- zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák.
odôvodnenie:
Dňa 31. 12. 2020 podal na Okresnom súde Veľký Krtíš prokurátor Okresnej prokuratúry Veľký Krtíš obžalobu na obvineného G. W. pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), e), 3 písm. d) Tr. zák. v súbehu so zločinom znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. na tom skutkovom základe ako je uvedené v obžalobe.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní svoju vinu poprel. Uviedol, že mal finančné problémy, požičal si značnú sumu a skončilo to exekúciou. Tam začali problémy medzi nimi, manželka mu prestala dôverovať a on sa psychicky zrútil. Hoci sa rodine ospravedlnil, už to nebolo ako predtým. Nikoho neudrel, ani deti ani manželku. Do kríkov ju nehodil, ale na vychádzke ju stiahol z briežka pes. Monokel jej neurobil a nikto ho nevidel. Raz ju chytil za ruku a ako si vytrhla ruku s kľúčmi udrela sa pod oko. Žiadne poleno po manželke nehodil. Nevie, kedy sa to malo stať, manželka tvrdila, že v roku 2016, pani W. v roku 2018 a vyšetrovateľka v roku 2019. V roku 2019 sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti do medárne, pretože nevedel znášať manželkin nátlak. Stále bola z niečím nespokojná. Dovtedy bývali spolu, hádky boli, ale nebolo medzi nimi žiadne násilie. Pokiaľ by bol taký násilný, nezverili by mu malé vnúča, o ktoré sa niekedy staral celý deň. Pre všetkých varil, staral sa o zvieratá. Pôžičky bral poza chrbát manželky. Do domácnosti prispieval asi posledné dva roky, niekedy to bolo aj 400,- Eur. Nebývalo to pravidelné, priemerne jej dával 200,- Eur mesačne. Privyrábal si výrobou rybárskych nástrah. Žiadneho znásilnenia sa nedopustil. Nevie si predstaviť aby bol pri násilnom sexe funkčný. Pohlavný styk iniciovala manželka, navodila intímne osvetlenie. V sexe, ako aj v celom spoločnom živote bola dominantnejšia. Pomer medzi nimi bol v poslednej dobe častejší. Vždy to bolo dobrovoľné. Naposledy to mohlo byť vtedy, kedy udáva manželka. Bol to normálny sex, manželka nikdy potom neplakala, používala pri tom sexuálne pomôcky. Žiadne násilie voči nej nepoužil. Lieky mali vplyv na jeho sexuálny apetít. V roku 2020 lieky bral, ale niekedy chcel manželke vyhovieť a nebral ich, to nebolo dobré. Keď bral menej liekov, sexuálny apetít bol vyšší. Pokiaľ bral všetky predpísané lieky jeho apetít bol slabý. Pôvodne sa znásilnenie malo odohrať v dome Č.. XXX, no tam sa to stať nemohlo, pretože v tom dome nie je voda ani kúpelňa. Naraz to zmenili U. Č.. XXX. Psychické problémy sa prejavovali vo forme úzkosti, depresií a strachu, agresívny nebol. Alkohol si kupuje len keď má depresie, nepije často. Pod vplyvom alkoholu auto nikdy nešoféroval, ani raz nenafúkal. Pre liečenie sa rozhodol sám po porade s MUDr. Pucim. Niekedy to mohlo byť aj z popudu manželky. Od roku 2018 do 2019 manželka nechcela, aby užíval lieky, schovávala ich. Aj MUDr. Pucimu som sa sťažoval, že mu manželka schováva lieky, bolo to v roku 2019. Svedkom bola aj pani H.. Manželka ich asi schovávala preto, lebo v minulosti aj ona užívala lieky, potom ich vysadila a myslela, že to bude dobré aj pre neho, ale nebolo. Manželka zavolala políciu asi trikrát. Policajti prišli, odišli, nič sa nepreukázalo. Nevie prečo ich volala. Iniciátorom hádok bola vždy manželka. Nevedel, že ho pri hádkach nahráva na mobil. Návrh na rozvod podala manželka. Pri výjazdoch polície bola aj
záchranná služba. Požiar založil preto, lebo sa chcel upáliť, aby po ňom nič neostalo. Pred požiarom som s ňou nekomunikoval, ale Predtým sa pohádali, pretože kým bol vo Veľkom Krtíši tak manželka vymenila zámky. Bol z toho nervózny, nikde sa nemohol dostať a vziať si svoje veci. Po založení požiaru možno poslal manželke SMS, ale nevie, čo jej napísal, nebolo mu dobre.
Poškodená K. W. uviedla, že sa celý život manželovi snažila pomáhať. On sa rozhádal s celou rodinou, ona sa snažila a on zatiaľ doma pil. Keď skombinoval lieky s alkoholom mával démonické stavy. Nevesta jej poradila aby ho nahrala, lebo jej nikto neuverí. Bála sa ho. Boli fázy, keď bolo lepšie. Stalo sa, že sa na mesiac stratil, citovo ich vydieral, že sa zabije, písal SMS. Aj vtedy keď podpálil chatu jej poslal SMS, nevenovala jej pozornosť, myslela si, že vydiera a on to skutočne podpálil. Z alkoholu sa liečiť nechcel, raz absolvoval liečbu, ale po polroku začal opäť. K lekárovi chodil nepravidelne, lieky si nevyberal. Stále kričal, že ho kontroluje. Do medárne sa odsťahoval dobrovoľne. Bolo to na Štedrý deň, zbalil si veci do igelitového vreca a zamkol aj špajzu. Išla pre neho a on ma udrel. V roku 2016 hodil po nej poleno, ale horšie bolo psychické týranie. Vždy, keď išla z Bystrice do Sucháňa, mala obavu, čo ju zase čaká. Niekedy bol v hroznom stave, o zvieratá sa nepostaral, nenachoval, tvrdil, že má depresie. Policajtov nikdy nevolala. Vždy volala záchranku a oni si privolali hliadku. Odmietol fúkať, dať si zobrať krv, podpísal reverz. Stalo sa, že ho mesiac nebolo. Je nemysliteľné, aby chcela sex od človeka, ktorý sa mesiac nesprchoval. Manžel sa zatvoril na tri týždne do medárne, prakticky nevychádzal. Nikto cudzí k nim nechodil. Návšteva prišla len vtedy, keď bol preč. Keď chcel sex, tak sa mu poddala. Vždy to bolo s námietkami, nikdy to neiniciovala. Sviečky máva v byte zapálené bežne, nespájala som to so žiadnou intímnou atmosférou, vôbec to nesúviselo so sexom. Keď podávala trestné oznámenie, vtedy povedala, že ju manžel znásilnil. Nikdy predtým nič neoznamovala. Keď sa rozhodla pre rozvod, prestala mať záujem o intímne zblíženie. Dovtedy to bolo menej často, ale nebolo to násilné, povedala si, že do rozvodu to pretrpí. Znásilnenie predtým neoznamovala, lebo policajti by sa jej vysmiali. Toho 15. 08. povedala, že styk nechce a odtláčala ho. Vyšla zo sprchy v uteráku, zvalil ju na posteľ, potom sa mu poddala, stále ho ľúbila. Bolo to také zmiešané, viac nechcela ako chcela. Stále boli manželia. Nevie, ako dlho to trvalo. Od marca 2020 mali styk asi 5 krát. Nevie, či vtedy bral lieky, skôr si myslím, že nie. Prebiehalo to tak isto, sex bol návykový, nechcela mu oponovať. Vtedy v auguste opitý nebol, povedala o tom pani W. a pani M.. Ani pred stykom, počas, ani potom neplakala. Myslí si, že ju podozrieval z nevery. Po styku to prebiehalo tak ako vždy predtým, manžel sa obliekol a odišiel do ateliéru, ona zaspala. Gynekológa chcela navštíviť preto, aby si potvrdila, či nie je nakazená, pretože manžel keď bol niekoľko týždňov preč, sa niekde mohol nakaziť. Pri styku neutrpela žiadne zranenie, v intímnych partiách nemala odreniny, necítila pálenie. Bol to predsa jej manžel, známy človek a súčinnosť tam bola. Sexuálne pomôcky v ten deň nepoužili. Znásilnenie sa udialo v dome Č.. XXX. Trvalý pobyt majú evidovaný v čísle XXX. Pre vyšetrovateľku to mohlo byť zmätočné, lebo si nepamätá, či jej povedala číslo domu, alebo len v dome. Pracovala v Banskej Bystrici, dochádzala každý deň do E.. Nevyhľadávala jeho prítomnosť, ale mala tam trvalý pobyt a chovali zvieratá. Nebála sa fyzického ublíženia, ako skôr mala strach z psychického nátlaku. Keď nemal démonické stavy, dalo sa s ním. Mala obavy o manžela aj o majetok. Stále ho má rada, ale potrebuje sa ochrániť. Rozviedla sa a snaží sa ochrániť aj majetok. Trvá na svojej výpovedi, že syn si všimol modrinu na ľavom líci, ona mu povedala, že jej to urobil otec. Modrina sa jej urobila až na tretí deň, najskôr to bolo červené. Nikdy mu lieky nebrala, to on tvrdil, že je mu bez nich lepšie. Keď mu v marci 2020povedala, že sa chce rozviesť, správal sa strašne, bol agresívny, povedal, že uvidí, čo sa bude diať. Neverí, že sa chcel upáliť, pretože jej poslal SMS: „už ti to horí, ha ha“, myslí si, že jej chcel ublížiť.
Svedkyňa M. H. uviedla, že obžalovaného pozná veľmi dlho, majú dobrý vzťah aj s jeho manželkou. Do roku 2010 bolo ich manželstvo dobré, potom nastali problémy a postupne sa to zhoršovalo. Pri návštevách si nevšimli, že by sa obžalovaný správal k poškodenej násilne, že by ju psychicky týral. Od marca 2020 v kontakte neboli. Nevidela na poškodenej žiadne násilie, ani psychické týranie. Niečo jej poškodená povedala, napr. že na Vianoce dostala darček facku. S poškodenou je v kontakte často. Povedala jej, že bola vypovedať o znásilnení. Poškodená si v telefonátoch aj sťažovala na obžalovaného, ale bolo to celé také zvláštne. Ona stále ľúbila toho G., ktorého si vzala, ale to už nebol ten G. ako predtým. G. je neskutočne dobrý človek, ale alkohol má na neho zlý vplyv aj v spojitosti s chorobou. Mal obdobie, keď lieky nebral, sám sa priznal. Raz sa stalo, že sa opil, myslela, že chce spáchať samovraždu, ale len chcel na seba upútať pozornosť. Dominantnou v ich vzťahu bola manželka. V istom období poškodená nechcela, aby bral lieky. V tom čase mu doktorka menila lieky, ktoré mu nesadli a poškodená mala pocit, že mu nerobia dobre, preto nechcela, aby ich bral. Nevie, či mu ich brala, alebo schovávala.
Svedok B. H. uvádza, že s obžalovaným má dobrý vzťah. Problémy v rodine nastali niekedy pred desiatimi rokmi. Pri návštevách nezbadal, že by niečo medzi nimi bolo. Čo bolo po návšteve nevie. Naposledy boli u nich niekedy pred dvomi, tromi rokmi. Na poškodenú nemal kontakt, preto sa mu nesťažovala. Obžalovaný sa na manželku nikdy nesťažoval. Keď sa potom dozvedeli, že to medzi nimi nie je dobré, keď on býval v medárni a poškodená v dome, už tam nechodili. Obžalovaný bol dobrý človek, nevie, čo sa tam stalo, ale je to asi z dôvodu jeho choroby, že porobil tieto veci ako podpálil strechu, alebo písal SMS, že sa otrávil a v skutočnosti bol opitý. Nevie, či manželku bil, alebo ona jeho. Hovorí sa, že veľa pil, ale on ho videl opitého dvakrát, z toho raz si myslel, že je pod liekmi, až neskôr sa dozvedel, že lieky zapil alkoholom. Druhýkrát to bolo vtedy, keď jeho manželke poslal SMS, že sa otrávil. Bolo to niekedy pred rokom. Ďalej súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s písomnými dôkazmi a prehratím zvukových záznamov tak ako je uvedené v zápisniciach z hlavných pojednávaní. Súd vykonal navrhované dôkazy, tieto vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomnom súhrne v zmysle § 2 ods.10, 12 Tr. por. a dospel k záveru, že obžalovaný svojim konaním naplnil zákonné znaky zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), e), ods. 3 písm. d) Tr. zák. s poukazom na § 38 písm. b) Tr. zák., ale spáchanie zločinu znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák. sa nepreukázalo.
Obžalovaný je z protiprávneho konania, zločinu týrania blízkej a zverenej osoby - poškodenej bývalej manželky, usvedčovaný najmä výpoveďou poškodenej a výpoveďami svedkov W. K. M.. Z ich výpovedi má súd preukázané najmä psychické týranie poškodenej spočívajúcom najmä spôsobovaním stresu. Obžalovaný svojim správaním, najmä krikom a vyhrážkami spôsobil, že poškodená musela často utekať z vlastnej nehnuteľnosti. Keďže mávala obavy o vlastnú bezpečnosť a majetok často sa musela vracať v spoločnosti svedkyne W.. Tá v prípravnom konaní potvrdila, že jeho nevhodné správanie voči poškodenej trvá viac rokov a posledných 5 rokov si na poškodenej všíma zlý psychický stav. Obdobne vypovedal aj svedok W., ten uviedol, že asi posledné štyri roky sa agresia obžalovaného voči poškodenej stupňuje. Krik a vyhrážky potvrdila aj svedkyňa M.. Syn obžalovaného označil matku (poškodenú) za ideálnu obeť. Znalkyňa PhDr. Kubišová vo svojom znaleckom posudku pripustila, že doterajší život poškodenej mohol byť ovplyvnený konaním obžalovaného. Svedkovia potvrdili, že obžalovaný sa poškodenej vyhrážal, „...že uvidí, čo sa bude diať“ ak podá návrh na rozvod. Ďalej uviedli, že obžalovaný požíval alkohol a pod jeho vplyvom sa agresia stupňuje. Súd má preukázané z výpovedi obžalovaného, poškodenej a všetkých svedkov, že ekonomické zabezpečenie rodiny zabezpečovala vo výraznej, ak nie výlučnej miere poškodená. Obžalovaný v minulosti narobil dlhy, pre ktoré poškodená prišla o rodičovský byt. Obžalovaný, hoci je psychiatrický pacient sa do pracovného procesu nezapojil. Vždy to ostalo len vo verbálnej rovine. Obžalovaný tvrdil, že manželke prispieval. Súd má však preukázané, že to bola práve poškodená, ktorá v Sucháni vybudovala hospodárstvo, snažila sa organizovať kurzy a takýmto spôsobom ďalej zveľaďovať majetok. Obžalovaný sa nedokázal, alebo nechcel postarať ani o zvieratá. Ako sa o zvieratá „staral“ popísali svedkovia W. a M.. Z toho pramenil ďalší zdroj stresu (prostriedky získané chovom), pre ktorý musela požiadať svedkyňu M. o pomoc s chovom. Túlavý spôsob života obžalovaného, keď na viac ako týždeň mizol z domu, vediac, že potrebuje lieky, taktiež nemal priaznivý účinok na psychiku poškodeného, najmä keď sa po návrate dožadoval manželských povinností. Tento stres bol však umocnený najmä tým, že poškodená mala obžalovaného stále rada, vždy sa mu snažila odpustiť, verila, že sa zmenil a chcela mu pomôcť ako uviedli všetci svedkovia. Pokiaľ ide o fyzické násilie, to priamo žiaden zo svedkov nevidel. Počuli o ňom len od poškodenej. Na druhej strane svedkovia W. si všimli modrinu pod ľavým okom. Súd neuveril tvrdeniu obžalovaného, že ju raz chytil za ruku, v ktorej mala kľúče a ona si ruku vytrhla a tak sa udrela. V tejto rovine súd poukazuje na výpovede svedkov W., M. K. H., ktorým poškodená zhodne vypovedala o spôsobe a čase zranenia. Pokiaľ niektorí svedkovia (dcéra, syn, M.) uviedli, že si modrinu nevšimli, neznamená to, že k napadnutiu nedošlo, navyše mohlo ísť o cielené maskovanie zo strany poškodenej, vzhľadom k jej práci medzi ľuďmi. Svedkyňa M.Š. uviedla, že poškodená používala makeup a nosila tmavé okuliare. Inú modrinu na boku videla svedkyňa W.. Pokiaľ ide o hodené poleno, súd túto skutočnosť nepovažuje za preukázanú. Diera v stene mohla vzniknúť aj iným, neúmyselným konaním. Na druhej strane však súd vidí isté rozpory aj vo výpovedi poškodenej. Pokiaľ orgány činné v trestnom konaní kládli veľký dôraz na zachytený zvukový záznam, súd sa s tým nestotožnil. Nepovažoval síce za podstatné, že k nemu došlo bez súhlasu obžalovaného, ale po vypočutí záznamu sa stotožnil s obhajobou, že išlo o snahu vyprovokovať obžalovaného a získať rukolapný dôkaz. Súd konštatuje, že nahrávka je „zaujímavá“ až na konci, keď sa poškodenej začal vyhrážať. Súd sa však nestotožnil s tvrdením obhajoby, že poškodenej ide len o majetok. Z výpovedi svedkov W. K. H., ktorí poznali obžalovaného a poškodenú dlhé roky jednoznačne
vyplynulo, že poškodená sa snažila dlhodobo a opakovane obžalovanému pomôcť aj napriek tomu, že obžalovaný sa výrazne zmenil. Súd nevidí nič zlé na tom, že poškodená sa snažila zachrániť majetok, ktorý v podstate sama získala a zveľaďovala, kým poškodený na zveľaďovaní neparticipoval, ale ničil. Svoje hrozby aj uskutočnil a podpálil strechu. Súd neuveril, že išlo z jeho strany o pokus o samovraždu s tým aby po ňom nič neostalo. Pokiaľ by tomu tak bolo, neposlal by poškodenej správu „...už ti to horí, ha, ha“. Súd naopak dospel k záveru, že úmyslom obžalovaného bolo ublížiť poškodenej a spôsobiť jej majetkovú a emočnú ujmu. Súd má taktiež preukázané, že obžalovaný bránil užívať poškodenej majetok. Okrem toho, že musela neplánovane a urýchlene opúšťať domácnosť pod jeho hrozbami, nemohla sa dostať do nehnuteľností, pretože obžalovaný znefunkčnil zámky na dverách.
Súd dospel k záveru, že obžalovaný začal stupňovať svoje protiprávne konanie pod vplyvom problémov v manželstve, keď na jednej strane chcel mať voľnosť bez kontroly a na druhej strane mať ekonomické zabezpečenie. Konal tak pod hrozbou straty zabezpečenia, ako sa vyjadrili svedkovia H. K. W.. Z výpovedi svedkov má súd preukázané, že protiprávne konanie obžalovaného trvá už niekoľko rokov. Podľa ustálenej súdnej praxe ide o konanie trvajúce po dlhší čas. Súd vychádzal najmä z výpovedí svedkov, ktorých považuje za hodnoverných. Súd nenašiel a ani mu nebol predložený žiaden motív, ktorý by narušil jeho vieru v hodnovernosť svedkov. V tejto súvislosti súd poukazuje, že najmä svedkovia W. a H. sú dlhoročnými rodinnými priateľmi obžalovaného a poškodenej, preto považuje za nepravdepodobnú ich nepravdivú výpoveď.
Z vykonaného dokazovania má súd preukázané, že obžalovaný spôsoboval blízkej osobe (vtedy manželke) fyzické a psychické utrpenie údermi, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu (§ 208 ods. 1 písm. a) Tr. Zák.), neodôvodneným obmedzovaním v prístupe k majetku, ktorý má právo užívať (§ 208 ods. 1 písm. e) Tr. Zák.), a to závažnejším konaním - po dlhší čas (§ 208 ods. 3 písm. d), § 138 písm. b) Tr. Zák.),
Súd sa však nestotožnil s obžalobou pokiaľ ide o zločin znásilnenia. Podľa obžaloby k nemu malo dôjsť najmenej 5x, pričom popísaný spôsob a miesto činu sa týka len jedného prípadu. Nemožno preto subsumovať všetky možné znásilnenia pod jeden popis. Navyše poškodená svedkyni W. povedala, že tomu bolo 2 x. Súd nemohol opomenúť ani svojvoľné menenie miesta údajného trestného činu, keď najskôr to malo byť v dome s. č. XXX a po upozornení obžalovaným, že v tom dome nie je kúpelňa, sa to zmenilo na dom s. č. XXX. Vyvoláva to pochybnosti o totožnosti miesta, ktoré neodstránila ani poškodená, keď uviedla, že na polícii asi povedala, že sa to stalo doma a trvalý pobyt má evidovaný na s. č. XXX. Súd nie je orgánom činným v trestnom konaní, ani pomocníkom polície a prokuratúry, aby napomáhal vyšetrovaniu. Napriek uvedenému však nie je hlavným dôvodom oslobodenia pochybnosť o mieste činu a počte aktov. Súd sa nezaoberal účinkami predpísaných liekov na sexuálny apetit obžalovaného, zvlášť keď mal zistené, že lieky neberie pravidelne. Taktiež nepovažuje za podstatné, či sviečky horeli náhodne, pretože sa to páči poškodenej, alebo za účelom navodenia intímnej atmosféry. Súd sa pri výsluchu zameral na možné zranenia poškodenej. Zistil, že tá neutrpela žiadne škrabance, oderky ani mikrotrhliny v intímnych partiách, čo súd považuje pri násilnom sexe za vylúčené. Z výsluchu ďalej vyplynulo, že poškodená nikdy takýto akt neoznámila. Raz chcela ísť k lekárovi, ale len z obavy z nákazy, vzhľadom k túlavému životu obžalovaného. Ako sama uviedla, pohlavný styk bol spočiatku nechcený, ale zmenil sa na chcený, mali svoje zvyky, telo spolupracovalo. Po vykonanom dokazovaní nebolo preukázané, že k zločinu znásilnenia došlo, preto súd obžalovaného podľa § 285 písm. a) Tr. por. oslobodil.
Pokiaľ ide o druh a výmeru trestu, súd postupoval podľa § 34 Tr. zák.. Prihliadol na možnosť generálnej a individuálnej prevencie a možnosť nápravy páchateľa s prihliadnutím na možné poľahčujúce a priťažujúce okolnosti. Obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný. Dopustil sa dvoch priestupkov na úseku dopravy, na ktoré súd neprihliadol, pretože ide o nesúvisiace a málo závažné delikty. Z ústavu na výkon väzby je hodnotený všeobecne. Správa obce vyznela negatívne, ale v obci riešený nebol. Uvedené negatíva však súd nepovažuje za prekážku priznania poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j) Tr. Zák. Súd ďalej priznal obžalovanému aj poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. c) Tr. Zák. pretože zo znaleckého posudku MUDr. Zelmana má súd preukázané, že trpí duševnou poruchou - r recidivujúcou depresívnou poruchou a svoje konanie mohol ovládať len v obmedzenej miere.
Súd ukladal trest podľa § 208 ods. 3 Tr. zák., kde trestná sadzba je v rozpätí 7 - 15 rokov. Pri prevahe poľahčujúcich okolností (2 : 0) sa horná hranica trestnej sadzby znižuje o 1/3 (15 - 7 = 8 rokov =96
mesiacov/3 = 32 mesiacov), to znamená súd mohol uložiť trest v rozmedzí 7 až 12 rokov a 4 mesiace. Súd však po zrelej úvahe s prihliadnutím na osobu páchateľa, postoj poškodenej a všetky okolnosti prípadu aplikoval aj ustanovenie § 39 ods. 1 a trest mimoriadne znížil. Prihliadol na závery znaleckého posudku o konaní pod vplyvom choroby, výpovede svedkov, ktorí ho označovali za dobrého človeka. Súd nemohol opomenúť ani tvrdenie poškodenej, ktorá uviedla, že potrebuje liečbu, aby sa stal opäť dobrým človekom a nechce aby išiel do väzenia. Na základe uvedeného považoval súd trest v hraniciach modifikovanej trestnej sadzby pre obžalovaného za neprimerane prísny, preto ho znížil na 4 roky. Uvedený trest považuje súd z hľadiska individuálnej aj generálnej prevencie za dostatočný a spravodlivý. Keďže obžalovaný doposiaľ nebol vo výkone trestu, zaradil ho súd do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.
V súlade s odporúčaním znalca súd nariadil obžalovanému aj ochranné psychiatrické liečenie ambulantnou formou.
Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd odkázal poškodenú s nárokom na náhradu škody na civilné konanie, pretože výška spôsobenej škody doposiaľ nebola objektivizovaná, nehnuteľnosti boli v BSM a doposiaľ nebolo rozhodnuté o jeho vyporiadaní.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie a to v lehote 15 dní od oznámenia rozsudku na Krajský súd v Banskej Bystrici cestou podpísaného súdu. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť, v prípade neprítomnosti takej osoby oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie môžu podať:
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307 ods. 1 písm. b), a to len vo svoj prospech (§ 308 ods. 2),
- príbuzný obžalovaného v priamom rade (súrodenec, osvojiteľ, osvojenec, manžel, druh - pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2),
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2),
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného, a to len v jeho prospech i proti jeho vôli (§ 345 ods. 1),
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307 ods. 1 písm. c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308 ods. 1),
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d/ resp. § 45 ods. 1).