Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_2C-40-2018.pdf
PDF · 81.63 KB
Case nature
Area
Subarea
2C/40/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina, sudkyňou Mgr. Marianou Juríkovou, v právnej veci žalobcu: Mesto Žilina, so sídlom MsÚ: Námestie obetí komunizmu 1, 011 31 Žilina, zastúpeného JUDr. Lukášom Bútorom, advokátom so sídlom Vojtecha Tvrdeného 12, 010 01 Žilina, proti žalovaným: 1/ B. P., V.. XX.XX.XXXX, 2/ O. P.Ž., V.. XX.XX.XXXX, obaja bytom P.Á. XXX/XX/X, XXX XX Ž., v spore o vypratanie bytu, takto
rozhodol:
I. Žalovaní sú p o v i n n í v y p r a t a ť byt č. X na prízemí, nachádzajúci sa na ulici P. XXX/XX/X L. Ž., v dome súpisné číslo XXX, ktorý je postavený na KNC parcele XXXX, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie Žilina, obec Žilina, okres Žilina a tento byt o d o v z d a ť žalobcovi, a to do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalovaní s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou okresnému súdu dňa 28.05.2018 sa žalobca voči žalovaným domáhal vypratania v žalobe špecifikovaného bytu z dôvodu, že si žalovaní riadne neplnili svoje povinnosti, nehradili nájomné, v dôsledku čoho im nájomný vzťah zanikol výpoveďou zo dňa 04.08.2010. Žalovanému 1/ bola výpoveď z nájmu bytu doručená dňa 19.08.2010 a žalovanej 2/ dňa 18.08.2010, nájom teda zanikol 30.11.2010. Žalovaní byt dobrovoľne neopustili a žalobcovi ho neodovzdali a od 01.12.2010 ho užívajú bez právneho dôvodu, čím sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohacujú. Doporučené zásielky žalovaní nepreberajú. Dlh žalovaných ku dňu podania žaloby predstavuje sumu 5.693,03 eur a príslušenstvo.
2. Žalovaní sa k podanej žalobe nevyjadrili.
3. Podaním doručeným súdu dňa 05.01.2021 žalovaná 2/ uviedla, že ju mrzí, do akej situácie dostala nielen seba, ale aj celú rodinu. Za hlavný dôvodov neplnenia si záväzkov označila skutočnosť, že správca bytov nenamontoval v bytoch vodomery, z ktorého dôvodu je na byt zarátané obrovské množstvo vody. Snažila sa splácať, ale nedoplatky za byt a nereálna spotreba vody jej to neumožnili. K pomerom rodiny uviedla, že žalovaný 1/ do mája 2020 pracoval, je invalidný dôchodca, invalidný dôchodok nepoberá, je po troch operáciách a čaká na ďalšiu. Žalobkyňa 2/ brigáduje, predtým pracovala v trvalom pracovnom pomere a na dohodu. Synovia B. P. R.. a R. P. pracujú (živnosť). K podaniu doložila Evidenčný list pre výpočet úhrady za užívanie bytu platný od 01.07.2007, z obsahu ktorého vyplýva, že celková mesačná úhrada za byt bola od 01.07.2007 vo výške 41,50 eur (1.250, - Sk), z toho záloha za vode pre 4 osoby vo výške 28,01 eur (844,- Sk).
4. Na pojednávaní žalobca zotrval na svojich písomných vyjadreniach s tým, že výpoveď bola daná platne, žalovaní platnosť výpovede nenapadli a od roku 2010 byt užívajú bez právneho dôvodu. Žalovaní pritom platili veľmi málo alebo neplatili vôbec ( rok 2010 až 2013, 2016, 2017, 2019 a 2020).
5. Žalovaní na pojednávaní argumentovali tým, že neplatili preto, lebo mali vysoké platby za spotrebovanú vodu, pričom spotreba vody bola nereálna a merač vody im žalobca, resp. správca domu odmietol namontovať. Na pojednávaní predkladali listinné dôkazy k výške platieb za spotrebu vody, dohody o úhrade dlžnej sumy v splátkach, ktorý návrh na vykonanie dokazovania, súd vzhľadom na skutočnosť, že nesúvisel s predmetom sporu, platnosťou výpovede z nájmu bytu a povinnosťou žalovaných byť vypratať, zamietol.
6. Okresný súd vykonal dokazovanie v zmysle ustanovení Civilného sporového poriadku, pričom zistil skutkový stav nasledovne.
7. Žalobca je vlastníkom predmetného bytu č. X v dome súpisné číslo XXX, ktorý je postavený na KNC parcele XXXX, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie Žilina, obec Žilina, okres Žilina. Nájomnou zmluvou zo dňa 03.06.1998 prenechal žalobca v postavení prenajímateľa predmetný byt do užívania právnym predchodcom žalovaného 1/ ako nájomcom na dobu neurčitú. V súlade s ustanovením § 708 v spojení s § 706 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) nájom z právnych predchodcov žalovaného, potom čo trvalo opustili predmetný byt, prešiel na žalovaného 1/ a v súlade s ustanovením § 703 OZ sa nájomcom bytu stala aj žalovaná 2/ ako manželka žalovaného 1/. Výpoveďou z nájmu bytu zo dňa 04.08.2010 žalobca vypovedal nájom predmetného bytu z dôvodu, že žalovaní nezaplatili nájomné za dlhší čas ako tri mesiace (§ 711 ods. 1 písm. d) OZ), výpoveď bola žalovanému 1/ doručená dňa 19.08.2010 a žalovanej 2/ dňa 18.08.2010. V zmysle ustanovenia § 710 ods. 3 OZ sa nájom bytu skončil uplynutím trojmesačnej výpovednej lehoty dňa 30.11.2010. Žalobca vyzval žalovaných na uvoľnenie a odovzdanie bytu v lehote do 15 dní odo dňa prevzatia výzvy zo dňa 26.09.2017, ktorú výzvu si žalovaní neprebrali v odbernej lehote. Napriek skončeniu nájmu bytu žalovaní naďalej byt užívajú, ktorú skutočnosť v konaní nespochybňovali. Dlh žalovaných k prenajatému bytu podľa vyčíslenia v predmetnej výzve predstavuje ku dňu 31.08.2017 sumu 5.610,27 eur (z toho dlh na nájomnom a službách vo výške 500,87 eur, bezdôvodné obohatenie od 01.12.2010 vo výške 5.094,40 eur a úroky z omeškania spolu s administratívnymi poplatkami vo výške 15,- eur), výšku dlhu pritom žalovaní v spore nepopreli. Dlh žalovaných ku dňu podania žaloby podľa sumárnej analýzy predpisu za obdobie od 01.01.2006 do 30.04.2018 (ŽILBYT, s.r.o.) predstavuje sumu 5.693,03 Eur, pričom žalovaní v rokoch 2010 až 2013, 2016 a 2017 nájom a platby v súvislosti s užívaním bytu neplatili vôbec. Podľa vyjadrenia právneho zástupcu na pojednávaní žalovaní nájom a platby v súvislosti s užívaním bytu neplatili tiež v roku 2019 a 2020. Žalovaní tieto skutočnosti nepopierali.
8. Podľa § 3 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
9. Podľa § 126 ods. 1 OZ, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
10. Podľa § 685 ods. 1 OZ, nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.
11. Podľa § 710 ods. 2 OZ, ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas, zanikne tiež uplynutím tohto času. Ustanovenie § 676 ods. 2 neplatí pre zánik nájmu bytu.
12. Podľa § 710 ods. 3 OZ, ak bola daná písomná výpoveď, skončí sa nájom bytu uplynutím výpovednej lehoty. Výpovedná lehota je tri mesiace a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola nájomcovi doručená výpoveď. Prenajímateľ môže nájomcovi písomne určiť dlhšiu výpovednú lehotu. Na doručovanie písomnej výpovede nájmu bytu sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu.
13. Podľa § 710 ods. 4 OZ, ak bola daná výpoveď z dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. d), že nájomca nezaplatil nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, a preukáže, že ku dňu
doručenia výpovede bol v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, 5b) výpovedná lehota sa predlžuje o ochrannú lehotu, ktorá trvá šesť mesiacov.
14. Podľa § 711 ods. 1 písm. d) OZ, prenajímateľ môže vypovedať nájom bytu, ak nájomca hrubo porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu najmä tým, že nezaplatil nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu za dlhší čas ako tri mesiace, alebo tým, že prenechal byt alebo jeho časť inému do podnájmu bez písomného súhlasu prenajímateľa.
15. Podľa § 712 ods. 3 OZ, náhradným ubytovaním je byt s jednou obytnou miestnosťou alebo obytná miestnosť v slobodárni, ubytovni alebo v iných zariadeniach určených na trvalé bývanie alebo podnájom v zariadenej alebo nezariadenej časti bytu u iného nájomcu. Byt alebo obytnú miestnosť môžu užívať viacerí nájomcovia.
16. Podľa § 712a ods. 3 OZ, ak sa nájomný pomer skončil z dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. d) nájomcovi, ktorý preukáže, že je v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, nájomca má právo len na náhradné ubytovanie. V iných prípadoch skončenia nájomného pomeru z dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. d) nájomca nemá právo na bytovú náhradu; ak ide o dôvod hodný osobitného zreteľa, má nájomca právo na prístrešie.
17. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že v predmetnej veci u žalovaných zanikol právny dôvod užívania bytu titulom nájomnej zmluvy a to uplynutím výpovednej lehoty dňom 30.11.2010. Odvtedy žalovaní predmetný byt užívajú bez právneho dôvodu, čím je daný nárok žalobcu na vypratanie bytu a žalovaní boli uplynutím výpovednej lehoty povinní byt vypratať a odovzdať žalobcovi. V danom prípade žalovaní neoprávnene zasahujú do vlastníckeho práva žalobcu a preto sa žalobca predmetnou žalobou dôvodne voči žalovaným domáha vypratania bytu. Ani ďalšie užívanie bytu po ukončení platnosti zmluvy nemá za následok automatické predĺženie nájomnej zmluvy (§ 710 ods. 2 veta druhá OZ). Na predmetný byt sa nevzťahuje úprava podľa zákona č. 189/1992 Zb. o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov a bytovými náhradami. Žalovaným nevznikol ani nárok na bytovú náhradu v zmysle ustanovenia § 712a ods. 3 OZ, nakoľko v spore netvrdili a ani nepreukázali, že ku dňu doručenia výpovede boli z objektívnych dôvodov v hmotnej núdzi.
18. Žalobca v danej veci preukázal, že mu byt patrí a že ho žalovaní užívajú bez právneho dôvodu. Žalovaní pritom nepreukázali existenciu dôvodu aj naďalej nehnuteľnosť užívať. Z právnej úpravy im pritom nevyplýva žiadne právo na poskytnutie náhradného bývania. Na základe uvedeného mal súd za to, že žaloba bola v posudzovanej veci plne opodstatnená, a preto jej vyhovel spôsobom vyjadreným vo výroku rozsudku.
19. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, pričom vychádzal z plného úspechu žalobcu v spore. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník súdu prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde Žilina. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.
Podľa § 363 CSP, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.