Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9C-14-2021.pdf
PDF · 99.46 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/14/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: S. Z., H..: XX.XX.XXXX, C. E. XXXX/X, XXX XX S. proti žalovanému: H. B., H..: XX.XX.XXXX, C. D. XX/XX, XXX XX U., o zaplatenie 1 800 Eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Žalobca n e m á nárok na náhradu trov konania a žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Žalobou podanou pôvodne na Okresný súd Banská Bystrica ako tzv. upomínací súd dňa 24.09.2020, ktorá bola postúpená Okresnému súdu Prešov dňa 08.03.2021 sa žalovaný domáhal na žalovanej pôvodne zaplatenia sumy 1.800 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne z tejto sumy od 20.03.2020 až do zaplatenia, nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 € a náhrady trov konania. Je potrebné uviesť, že žaloba zo strany žalobcu bola podaná bez akéhokoľvek skutkového opisu rozhodujúcich skutočností a v časti G) tlačiva návrhu na vydanie platobného rozkazu sa uvádza iba, že na základe skutočností uvedených v časti D) a v prílohách pripojených k tomuto návrhu na vydanie platobného rozkazu žiadam o priznanie uplatneného peňažného nároku a trov konania vyčíslených v časti E). 1.1. Žalobca použil jediný prostriedok procesného útoku a to, že k žalobe priložil potvrdenie o platbe vykonanej ním na účet s koncovkou XXXXXXX s uvedením sumy 1800 € a informáciou pre príjemcu
- pôžička do 20.03.2020.
2. Okresný súd Banská Bystrica pod sp. zn. 20Up/874/2020 dňa 11.12.2020 vydal platobný rozkaz, ktorým zaviazal žalovanú zaplatiť istinu 1800 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od 21.03.2020. Týmto zároveň zo zákona v prevyšujúcej časti došlo k zastaveniu konania a po podaní odporu zo strany žalovanej tak predmetom konania ostalo iba zaplatenie sumy 1800 € a úroku z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od 21.03.2020 až do zaplatenia.
3. V zákonom stanovenej lehote zo strany žalovanej bol podaný odpor (č.l. 31), v ktorom táto uviedla: „1. Účet, na ktorý boli finančné prostriedky zaslané nie je môj. Je to účet vedený na moju dcéru B. H., ktorý otvorila svojmu bratovi, aby mal k dispozícii bankové spojenie vzhľadom na to, že on ako fyzická osoba má vedené exekúcie, čiže s danou vecou nie som právne spojená. 2. Finančné prostriedky, ktoré boli zaslané na daný účet neboli pôžičkou, ale mzdou môjho syna - príloha WhatsApp komunikácia. Pre pána S. môj syn pracoval viac ako 2 roky a výplaty boli uhrádzané v hotovosti, resp. ak to bolo potrebné kvôli financiám na úhrady poplatkov spôsobom prevodu na účet zo súkromného účtu pána S.. Následne po návšteve SR pán S. dal do rúk hotovosť osobe, na ktorej
účet bola zaslaná mzda v rovnakej výške. Vzápätí po obdŕžaní hotovosti rovnakú sumu vrátil majiteľ účtu priamym vkladom v banke pána S. s poznámkou vrátenie pôžičky. Lenže v tej dobe syn ukončil spoluprácu s pánom S. a ku spomínanému stretnutiu nedošlo a umelo sa neurobil akože vklad vrátenia pravdepodobne aj s poukázaním na bod 3. tohto odvolania. Toto tvrdenie vie ako svedok potvrdiť pán Z. taktiež zamestnanec pána S. a jeho mama, na ktorej účet bol urobený takýto prevod a následné vrátenie a ďalší zamestnanci a spolupracovníci, ktorí za tú dobu spolupracovali a boli takto vyplácaní. 3. Môj syn má s pánom S. nevyriešené pozdĺžnosti z minulosti, kde môj syn je dlžníkom. Následkom toho mu pán S. ponúkol prácu, kde sa dohodli, že mu časť mzdy bude sťahovať na úhradu dlhu a druhú časť vyplácať. Lenže turnus vo väčšine presahoval 5 až 6 týždňov a syn potreboval dostať finančné prostriedky z Nemecka na Slovensko, aby som mu mohla uhradiť jeho poplatky včas. Preto bol daný prevod uskutočnený a viď príloha email s potvrdeniami úhrad, kde pán S. chcel mať preukázané, kde boli použité prostriedky zo mzdy môjho syna. Ako viem, synovi bolo mesačne sťahované zo mzdy 3 € z odpracovanej hodiny, k čomu mu pán S. nedal žiadne potvrdenie a viedol evidenciu v PC tabuľke.“
4. Podaný odpor bol Okresným súdom Banská Bystrica dňa 20.04.2021 zaslaný na vyjadrenie žalobcovi v lehote 15 dní. Táto výzva bola žalobcovi doručená dňa 26.02.2021 a tento na ňu žiadnym spôsobom nereagoval.
5. Súd vo veci rozhodol na pojednávaní konanom dňa 03.05.2021 za účasti strán sporu, pričom vykonal iba dôkazy nimi navrhnuté. Pokiaľ ide o stranu žalobcu, tento žiaden dôkaz nenavrhol a pokiaľ ide o žalovanú táto súdu predložila zmluvu o bežnom účte fyzickej osoby na účet s koncovkou XXXXXXX, pričom práve na tento účet bola žalobcom zaslaná platba 1.800 €.
6. Pre ďalšie konanie je podstatné, že skutkové tvrdenia podrobne uvedené žalovanou v odpore voči platobnému rozkazu žalobca žiadnym spôsobom nespochybnil hoci mu na vyjadrenie k odporu bola stanovená 15 - dňová lehota. Tieto skutkové tvrdenia nespochybnil ani do dňa pojednávania, preto súd poukazuje na nasledujúce ustanovenia C.s.p.
§ 149 - Prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. § 151 - (1) Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. (2) Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. § 153 - (1) Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. (2) Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. (3) Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej. a skutkové tvrdenia žalovanej považuje za nesporné. Uvedené postačuje na záver, ktorý urobil súd a to, že žalobu zamietol. Ak totiž žalovaná dôjdenie sumy 1800 € eur na účet nepoprela ale uviedla vlastné tvrdenia špecifikované v odpore, konkrétne dôkazné bremeno o tom, že suma 1800 € bola poskytnutá žalovanej a išla o pôžička, prešlo znovu na žalobca. Ako už bolo uvedené, žalobca tieto tvrdenia žalovanej včas nepoprel a už vôbec nepreukázal ich nepravdivosť.
7. Napriek vyššie uvedenému však súd poukazuje na ďalšie skutočnosti odôvodňujúce zamietnutie žaloby a to aj nad rozsah v bode 6. odôvodnenia uvedeného dôvodu podstatného pre zamietnutie žaloby. 7.1. Žalobca na pojednávaní uviedol, že sa stretol s pani H. - žalovanou a na jej žiadosť jej poskytol pôžičku vo výške 1.800 € o čom má svedčiť ním predložené potvrdenie o platbe z účtu na účet. Zároveň uviedol že nikdy nezamestnával syna žalovanej a nevyplácal mu mzdu. Uvedené priamo odporuje listinným dôkazom predloženým žalovanou a to komunikácie z WhatsApp medzi žalobcom a synom žalovanej, ktorá sa jednoznačne týka výkonu pracovnej činnosti ako aj emailovou komunikáciou medzi B. H., Š. H. a následne žalobcom týkajúcim sa preukázania použitia prostriedkov poskytnutých žalobcom synovi žalovanej. Po oboznámení týchto listinných dôkazov žalobca korigoval svoje tvrdenie o tom, že pre neho syn žalovanej nikdy nepracoval a to tak, že nebol jeho zamestnancom, ale spolupracovali
spolu ako spoločníci a sumy, ktoré mu vyplácal neboli mzdou, ale boli podielom na zisku. Uvedené tvrdenie žalobcu považuje súd za „hru so slovíčkami“ v snahe prispôsobovať priebeh pojednávania vo svoj prospech. Na pojednávaní žalovaná výslovne poskytnutie pôžičky poprela a uviedla, že suma 1800 € bola vyplatená na účet, ktorého majiteľom je jej dcéra a prvýkrát sa o tejto platbe dozvedela zo žaloby a príloh k nej, kde bola uvedená aj táto platba. Je potrebné uviesť, že popis platby je výsledkom jednostranného zadania údajov zo strany žalobcu, preto samotné uvedenie v tomto výpise, že suma 1800 € je pôžičkou a je poskytovaná B. H. žiadnym spôsobom nepreukazuje, že skutočne táto suma žalovanej ako pôžička poskytnutá bola. Naviac, rovnaké meno ako žalovaná má aj jej dcéra, ktorá bola majiteľkou účtu s koncovkou XXXXXXX, preto nemožno identifikovať, kto mal byť príjemcom tejto sumy, či žalovaná alebo jej dcéra, ktorá bola majiteľkou účtu, na ktorý bola platba vykonaná. Na pojednávaní žalovaná predložila potvrdenie o tom, že skutočne sporný účet bol zriadený v prospech jej dcéry B. H., čiže osoby s totožným menom ako je meno žalovanej, a teda dcéra žalovanej bola majiteľkou predmetného účtu. 7.2. Aj z vykonaného dokazovania tak plynie záver, že dôvodnosť žaloby žalobca nepreukázal.
8. Želaným výsledkom civilného sporového konania je meritórne rozhodnutie, ktoré autoritatívnym spôsobom upraví práva a povinnosti sporových strán, poskytne odpoveď na žalobný návrh žalobcu, čím v konečnom dôsledku poskytne ochranu právam a právom chráneným záujmom, ktoré sú predmetom sporu. Predpokladom meritórneho ukončenia sporového konania je vybudovanie skutkového a právneho základu konečného rozhodnutia. Štandardne tento tzv. dvojzáklad súdneho rozhodnutia získava súd v štádiu dokazovania a subsumovania zistených skutočností pod zodpovedajúcu právnu normu, a následne ho pretaví do výroku a odôvodnenia rozhodnutia. Zároveň sú však všetky tieto atribúty spájané s požiadavkou na rýchlosť získania konečného súdneho rozhodnutia. Zjednodušene možno uzavrieť, že účelom civilného sporového konania má byť poskytnutie takzvanej „rýchlej spravodlivosti“, ktorej dosiahnutie podporuje okrem iného aj inštitút sudcovskej koncentrácie konania. Právo na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov je ústavným právom každého, pričom rýchlosť a efektívnosť každého civilného procesu závisí predovšetkým od konkrétnej veci predloženej súdu na prejednanie a rozhodnutie, na ktoré má zásadný vplyv spravidla zložitosť veci, kvalitatívna úroveň relevantnej právnej úpravy, ako aj úroveň procesnej disciplíny účastníkov konania. Usudzujúc zo základných princípov sporového konania, akými sú dispozičný princíp, princíp prejednací, koncentračný princíp, princíp arbitrárneho poriadku, formálnej pravdy, princíp procesnej ekonómie a pod., je potrebné uviesť, že v sporovom konaní nie je snahou (a ani úlohou) súdu zisťovať skutočnú pravdu. Zodpovednosť za výsledok sporu je na pleciach sporových strán, ktoré majú v spore preukázať vysokú mieru procesnej aktivity a svoje skutkové tvrdenia dokázať. Medzi posudzované kritéria procesnej aktivity strán sporu patrí najmä časové kritérium, a to včasnosť, ktorú posudzuje podľa vlastnej úvahy súd v súlade s princípom arbitrárneho poriadku. Pre pochopenie sudcovskej koncentrácie konania je nevyhnutné definovať, na ktoré procesné úkony strán sporu sa táto procesná preklúzia práva vzťahuje. Prejednací princíp, ktorý je ťažiskovým princípom v sporovom procese, znamená, že súd (až na výnimky) buduje skutkový základ konečného rozhodnutia vo veci z úkonov, ktoré plynú z procesnej aktivity strán sporu. Limitom uplatňovania prejednacieho princípu je koncentrácia konania, a to jednak zákonná, ktorá v praxi nespôsobuje problémy, nakoľko sa aktivuje vyhlásením uznesenia o skončení dokazovania, budovanie skutkového základu meritórneho rozhodnutia je však limitované najmä z pohľadu uplatňovania sudcovskej koncentrácie konania, kedy procesné úkony strán sporu je nevyhnutné realizovať čo najskôr, nakoľko ponechávanie si dôležitých skutkových tvrdení a dôkazných návrhov na neskoršie štádium konania môže v konečnom dôsledku súd diskvalifikovať neprihliadaním na ne. Fundamentálnymi povinnosťami sporových strán v konaní sú povinnosť tvrdiť skutočnosti relevantné pre posúdenie prípadu a svedčiace v prospech tejto strany, a súčasne povinnosť strany pravdivosť týchto svojich tvrdení pred súdom dokázať zákonnými prostriedkami. Kritériom pri posudzovaní použiteľnosti uplatnených prostriedkov procesnej obrany a procesného útoku v sporovej veci zo strany súdu je ich relevantnosť pre prejednávanú vec, ako aj včasnosť ich uplatnenia. Sudcovská koncentrácia konania predstavuje procesnú preklúziu práva; ide o vyjadrenie tzv. vhodnej koncentrácie, teda takej, ktorá je v zmysle normatívnej právnej úpravy v diskrečnej právomoci súdu. Účelom sudcovskej koncentrácie konania je spor zrýchliť, zefektívniť, zabrániť tomu, aby strany predkladali skutkové tvrdenia alebo návrhy na vykonanie dôkazov až na pojednávaní, čo by predlžovalo celkový proces z dôvodu potreby odročenia pojednávania. Uvedené potvrdzuje aj Najvyšší súd (3Obdo/43/2018), keď v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádza, že „účelom sudcovskej koncentrácie konania bolo zabezpečiť rýchlosť a hospodárnosť súdneho konania a zamedziť tak špekulatívnemu postupu strán (napr. v
podobe oneskorene predkladaných vyjadrení obsahujúcich nové skutkové tvrdenia alebo nové návrhy na vykonanie dokazovania, ktoré bolo možné predložiť v skoršom štádiu konania) smerujúcemu k zbytočnému predlžovaniu konania (a k vzniku prieťahov v konaní), a zabezpečiť tak, aby poskytnutie súdnej ochrany bolo rýchle a účinné.“
9. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka - Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Podľa § 132 C.s.p. (1) V žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. (2) Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. (3) Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Podľa § 150 ods.1 C.s.p. - Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. 9.1. Uvedené ustanovenia Civilného sporového poriadku upravujú tzv. procesné bremená, resp. povinnosti, a to povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť. Bremeno tvrdenia spočíva v tom, že účastník, ktorý má povinnosť tvrdenia, nesie tiež zodpovednosť za to, že sa súd skutočne potrebnú rozhodnú skutočnosť dozvie. Ak toto bremeno neunesie, prejaví sa to z jeho strany negatívne na výsledku sporu. Dôkazná povinnosť je povinnosť účastníka označiť dôkazné prostriedky k preukázaniu tvrdených skutočností. Táto povinnosť je sprevádzaná inštitútom dôkazného bremena spočívajúceho v povinnosti dokazovať skutkové okolnosti predpokladané právnou normou, na základe ktorej účastník uplatňuje deklarované právo. Pokiaľ sa mu to nepodarí a dôkazné bremeno neunesie, prejaví sa to v procesnej rovine v podobe neúspechu v spore. Dôkazné bremeno vždy zaťažuje toho účastníka, ktorý má v konečnej fáze procesu dokázať pravdivosť určitého tvrdenia, ktorým odôvodňuje svoj návrh prednesený súdu. Odporcu dôkazné bremeno, ani bremeno tvrdenia nezaťažujú vtedy, ak iba žiada nevyhovieť návrhu. V civilnom procese platí ďalej tzv. prejednacia zásada. Vo všeobecnosti podľa tejto zásady je záležitosťou procesných strán, aké predložia skutkové podklady, vrátane dôkazov. Tvrdiť skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie veci a navrhovať dôkazy tieto skutočnosti podporujúce je tak výlučne vecou účastníkov konania a každá zo strán nesie procesnú zodpovednosť za to, že svojimi tvrdeniami vnesie do procesu ten skutkový materiál, ktorý bude v súlade s jej procesnými záujmami. Úspech v spore je možný len za náležitej podpory legitímnosti nárokov prostredníctvom dôkazov, ktoré strany predložia. Súd je oprávnený založiť rozhodnutie na skutočnostiach predložených procesnými stranami, a to, čo strany nepredložia, nemôže brať za základ pre svoje rozhodovanie. Účastníkom konania teda hrozí pri nesplnení dôkaznej povinnosti a pri neunesení dôkazného bremena, opierajúc sa o pravidlo „idem est non esse aut non probari“ (čo nie je dokázané, neexistuje), nepriaznivé rozhodnutie vo veci samej. Dôkazné bremeno je teda inštitútom procesného práva, ktoré stíha toho účastníka, v ktorého záujme je aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva a účastníkom tvrdená bola v konaní skutočne preukázaná. Pravým zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu vydať rozhodnutie i v tých prípadoch, keď určitá skutočnosť pre spor rozhodná dokázaná nebola, teda keď si súd nemôže urobiť záver o tom, že určitá skutočnosť je alebo nie je pravdivá. Dôkazné bremeno je teda inštitútom, ktorý súdu umožňuje rozhodnúť v tzv. dôkaznej núdzi. 9.2. Vo vzťahu k dokazovaniu a jeho výsledkom súd považuje za vhodné citovať z monografie JUDr. Lavického: Dôkazné bremeno v civilnom súdnom konaní - „V jakémkoliv řízení, bez ohledu na to, zda je ovládáno projednací nebo vyšetřovací zásadou, může nastat stav, kdy skutečnosti, s nimiž hmotné právo spojuje určité právní následky, zůstanou po provedeném dokazování a hodnocení důkazů neobjasněny. Od něj je však zapotřebí odlišovat nejen situace, kdy se dokazováním podaří rozhodné skutečnosti objasnit, ale také případy, kdy naopak vyjde najevo, že skutkové předpoklady, s nimiž hmotněprávní norma spojuje právní následek, dány nejsou. Přehledně tedy lze rozlišit tři možné výsledky dokazování: 1. skutkový přednes bude prokázán, tj. soudce nabude vnitřního přesvědčení o pravdivosti tohoto skutkového přednesu ve smyslu závěrů obsažených v předchozí kapitole věnované míře důkazu; 2. skutkový přednes bude vyvrácen, tj. soudce nabude vnitřního přesvědčení, že skutkový přednes není pravdivý; 3. skutkový přednes zůstane neobjasněn, což znamená, že bylo provedeno dokazování veškerými dostupnými důkazními prostředky, další zjišťování skutkového stavu již není možné, a soudce přesto
po zhodnocení důkazů a všeho, co vyšlo v řízení najevo, nenabude ani vnitřního přesvědčení o jeho pravdivosti, ale ani opačného přesvědčení o jeho nepravdivosti. 9.3. Vzhľadom na to, že zo strany žalobcu nedošlo k včasnému popretiu tvrdení žalovanej uvedených v odpore a tieto skutočnosti tak súd považoval za nesporné ako aj vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania, dospel súd k záveru, že skutkový prednes žalobcu bol vyvrátený a preto žaloba bola zamietnutá. Ide teda o stav uvedený pod bodom 2. Už len na okraj súd dodáva, že aj stav uvedený vyššie pod bodom 3. (stav non-liquet) by viedol k zamietnutiu žaloby pre nepreukázanie žalobou uplatneného nároku.
10. Podľa § 251 C.s.p. - Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods.1 C.s.p. - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 10.1. Žalovaná v konaní úspešná náhradu trov konania nepožadovala, preto jej súd nárok na ich náhradu nepriznal. Neúspešný žalobca nárok na náhradu trov konania nemá.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2) vyhotoveniach. Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.