Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4T-7-2019.pdf
PDF · 131.47 KB
Case nature
Area
Subarea
4T/7/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred samosudcom JUDr. Jozefom Medveďom, na hlavnom pojednávaní dňa 4.5.2021, v trestnej veci proti obž. G.. D. G., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zákona, takto
rozhodol:
Obžalovaný G.. D. G., nar. XX.X.XXXX v X. - J., trvale bytom D. S., P. XXX, t.č. bytom XX S. M., L. H., EC 1V XPE D. UK,
uznáva sa za vinného, ž e
ako otec maloletého S. G., narodeného XX.XX.XXXX, si v období od mája 2012 až do súčasnej doby, v mieste trvalého bydliska a na miestach kde sa zdržiaval, riadne a včas neplnil svoju vyživovaciu povinnosť, ktorá mu vyplýva z ustanovenia § 62 a nasledujúcich Zákona o rodine číslo 36/2005 Zbierky zákonov, v znení neskorších predpisov, a ktorá mu bola deklarovaná aj rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom spisovej značky 5P/27/2012 zo dňa 23.4.2013, právoplatným dňa 23.1.2013, ktorým bol zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou vo výške 83,- € mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky R. G., narodenej XX.X.XXXX, trvale bytom T. Q. číslo XX, okres N. nad M., čím mu za vyššie uvedené obdobie až doposiaľ vznikol dlh na výživnom najmenej vo výške 8.964-€,
t e d a
- najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného a spáchal takýto čin závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,
č í m s p á c h a l
- prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zákona. Z a t o s a o d s u d z u j e :
Podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona v spojení s § 38 ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 2 ( dvoch ) rokov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona obvinenému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu na 3 ( tri ) roky.
odôvodnenie:
Prokurátorka Okresnej prokuratúry v Žiari nad Hronom podala dňa 24.1.2019 na tunajšom súde obžalobu sp. zn. 2Pv 247/16/6613 zo dňa 24.1.2019 na obvineného Ing. D. G., nar. XX.X.XXXX v X., J., pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe ako je uvedený v obžalobe.
Samosudca Okresného súdu Žiar nad Hronom vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie prečítaním zápisnice o výsluchu obžalovaného Ing. D. G. v štádiu prípravného konania podľa § 258 ods. 4 Tr. poriadku; výsluchom svedkyne oprávnenej R. G., ako aj prečítaním listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise podľa § 269 Tr. poriadku.
Obžalovaný Ing. D. G. sa na hlavné pojednávanie opakovane nedostavil, hoci bol riadne a včas predvolaný, pričom svoju neúčasť žiadnym spôsobom vopred neospravedlnil ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie hlavného pojednávania na iný termín. Súd preto v zmysle ust. § 252 ods. 2 Tr. poriadku vykonal hlavné pojednávanie a vo veci rozhodol v neprítomnosti obžalovaného. Obž. bol vypočutý v štádiu prípravného konania v procesnom postavení obvineného na základe dožiadania o právnu pomoc pred orgánmi Veľkej Británie dňa 14.9.2018. Súd na hlavnom pojednávaní postupom podľa § 258 ods. 4 Tr. por. prečítal zápisnicu o výsluchu obžalovaného z prípravného konania, ktorej preklad do slovenského jazyka sa nachádza na č.l. 99 - 112 spisu. Obž. Ing. D. G. v procesnom postavení obvineného vypovedal, že R. G.vá v súčasnosti nie je jeho manželka. Ich manželstvo trvalo iba 3 a pol roka od 24.3.2004 do 28.9.2007. Rozvedení boli Okresným súdom Žiar nad Hronom č.k. 4C/80/2007-25. R.i L., teda matke bola zverená starostlivosť o syna S. G.. Súdom bol zaviazaný prispievať na jeho výživné 30% zo sumy životných nákladov - 23,-Eur. Vzhľadom k tomu, že žil v Spojenom kráľovstve, nedalo sa mu stretávať so synom každý týždeň. Syna navštívil iba trikrát ročne, vždy na približne dva týždne. Keď so synom bol na Slovensku, kupoval mu darčeky a platil niektoré účty napríklad poplatky za škôlku. Okrem toho dal hotovosť približne 1.000 € ročne prostredníctvom jeho matky R. G.vej. Žiadal matku, aby mu dala nejaké potvrdenie, ale to odmietla urobiť. V roku 2010 vzal S. na niekoľko týždňov na prázdniny na Ukrajinu. Chcel ho vziať na dvojtýždňovú dovolenku do Tuniska. Matka mu to dovolila, ale povedala, že by aj jej mal zaplatiť všetky výdavky na dovolenku, tak uhradil všetky výdavky za syna a pokryl i jej výdavky. Dovolenka stála viac než 1.200 €. Dňa 20.12.2010 mu zavolala a povedala, že chce, aby jej poslal celú sumu výživného od 28.9.2007. Povedal jej, že už zaplatil podstatne viac než bolo súdom nariadené platiť. Informovala ho, že o tom nemá žiadny dôkaz a ak jej tieto peniaze nepošle, podá na neho na polícii žalobu pre neplatenie výživného. V dôsledku toho jej nasledujúci deň poslal 862,71 L o čom prikladá doklad. V lete 2011 chcel stráviť čas so synom v Londýne. Súhlasila za podmienky, že jej zaplatí výlet do Londýna a pokryje všetky výdavky. Kým bola v Spojenom kráľovstve, podala žiadosť o pridelenie čísla sociálneho poistenia a registrovala sa ako súkromný podnikateľ. Počas tohto pobytu podala žiadosť o niekoľko sociálnych dávok. Na jeseň 2011 ho R. informovala, že jej stará matka M. N. zomrela a jej dom na adrese T. zdedili dve z jej 3 detí, 50% D. Q. a 50% Q. N.. Tento dom bol ohodnotený na 13.350 €. D. Q. chcela predať svoj podiel a dostať peniaze. Pre R. G.vú, ktorá bola takmer celý život nezamestnaná bolo potrebné nájsť 6.670 € na Lýdiin podiel nehnuteľnosti, no banky odmietli jej žiadosť o hypotéku. Potom mu navrhla, aby jej zaplatil 6.670 € ako S. mesačné výživné na niekoľko rokov dopredu. Peniaze jej bolo treba, aby kúpila 50 percentný podiel svojej tety D. Q. v tej nehnuteľnosti, ale bolo by to dané na meno ich syna, ktorý by sa stal 50%-ným vlastníkom. Takže keby sa to uskutočnilo, jeho finančný záväzok voči synovi by bol pokrytý na niekoľko rokov dopredu. Dňa 23. apríla 2012 podala na Okresnom súde Žiar nad Hronom žiadosť o zvýšenie výživného na 300 € mesačne. Na začiatku procesu vyhlásil, aby mu v takom prípade bola zverená starostlivosť o S. a neobťažoval by matku s finančnými záležitosťami a postaral by sa o výživné syna sám. Sudca ho informoval, že počas toho sedenia sa môže zaoberať iba žiadosťou o zvýšenie výživného. Sudca mu potom nastavil novú sumu 83 € mesačne. V máji 2012 R. G.vá ho kontaktovala a povedala mu o svojom zámere pracovať v Spojenom kráľovstve. Navrhla mu, aby S. býval s ním v Londýne, ale na výmenu jej musel kúpiť letenku, nájsť prácu, poskytnúť ubytovanie a hradiť všetky výdavky. Dňa 17.6.2012 S. prišiel za ním do Spojeného kráľovstva a býval s ním na adrese 14-16 Peckham Hill Street v Londýne. Dňa 4.7.2012 prišla R. G.vá do Londýna a bývala v jeho byte na jeho náklady do 20.10.2012. Kým bývala u neho, požiadala aspoň päťkrát, aby jej zaplatil peniaze, ktoré bude považovať za platbu S.ovho výživného vyplatenú vopred. K
tomu doložil potvrdenia - prílohy č. 4 až 8, na celkovú sumu 1.800 libier. V októbri 2012 mu povedala, že ide späť na Slovensko hľadať si zamestnanie. Požiadala ho, aby kúpil letenky pre ňu a pre S. a vzala ho zo školy. Dňa 20.10. odišla späť na Slovensko s S.om. V novembri 2012 ho požiadala, aby jej poslal 5.000 libier ako S. výživné. Tiež vyhlásila svoj zámer kúpiť za tie peniaze 50%-ný podiel nehnuteľnosti v T. Q. 13 od svojej tety, a to v mene ich syna S.. Dňa 24.11.2012 previedol na účet R. G.vej v Metro bank PLC, č. účtu XXXXXXXX, triediaci kód 23-05-80 sumu 5.000 libier. Neskôr prišla do Londýna a poslala tieto peniaze na účet manželovi svojej tety U. Q. na Slovensko ako platbu za podiel nehnuteľnosti. O pár týždňov neskôr telefonovala a povedala, že tá transakcia neprešla. Požiadala, aby jej dal ďalších 300 L, nakoľko jej táto suma chýbala. Dňa 2.12.2012 jej previedol na ten istý účet 300 L. K tomu pripája doklady v prílohe. V roku 2013 R. G.vá a S. už bývali v tej nehnuteľnosti a keď prišiel navštíviť syna, býval v jeho izbe. Dom bol vo veľmi zlom stave a vyžadoval významnú renováciu. Medzi májom a novembrom 2013 strávil najmenej 4 týždne prácou na tomto dome, opravovaním interiéru a renováciou. Poslal R. G.vej najmenej 1.855 L na nákup materiálu, keďže to bola investícia do S.ovej budúcnosti kvôli zlepšeniu životných podmienok. Žiadal, aby mu ukázala dokumentáciu nehnuteľnosti, vždy ho ale presvedčila, že nevie nájsť papiere kvôli neporiadku v dome od sťahovania. Potom v zime 2014 mu R. povedala, že strecha domu je vo veľmi zlom stave a potrebuje výmenu alebo opravu. Informovala, že oprava a renovácia exteriéru domu by vyžadovala približne 10.000 €. Požiadala ho, aby si splnil svoj podiel vyživovacej povinnosti až do S.ových 18. narodenín dokončením renovácií nehnuteľnosti. Požiadala, aby zaplatil S. výživné 10.000 € vopred a ona by potom hradila zvyšok nákladov až do 29.11.2023, kedy bude mať 18 rokov. Rozhodol sa akceptovať jej návrh. Potom ho požiadala, aby peniaze poslal na jej účet v Metro bank v Spojenom kráľovstve. Tvrdila mu, že exekútori na Slovensku sú schopní peniaze vybrať z bankového účtu dlžníka a preto použitie účtu v Spojenom kráľovstve. R. sa zrejme registrovala v júni 2011 v Spojenom kráľovstve ako samoplatca. Vie, že britský daňový úrad jej posielal listy a vyzývali ju zaplatiť penále, ktoré v roku 2014 dosiahli viac než 2.000 L, ale ona tie listy ignorovala. Kvôli tejto záležitosti ho požiadala, aby jej neposlal sumu 10.000 naraz, ale aby jej denne posielal 300 € a ona si peniaze okamžite vybrala z bankomatu ATM na Slovensku, pretože limit jej výberu na kartu bol 300 L na deň. V priebehu júla 2014 jej poslal približne 8.432 L, o čom doklady prikladá. Potom, ako od neho dostala 10.000 €, súhlasila aby S. zostal s ním v jeho byte na Slovensku približne dva mesiace počas letných prázdnin 2014. Okrem posielania peňazí, nakúpil veľa vecí pre S., ako šaty, hračky, techniku, školské pomôcky. Na jeseň 2012 mu daroval počítač Acer Aspire Z5610, ktorý stál približne 1.000 L. Na narodeniny 29.11.2013 mu kúpil tablet a na narodeniny 2014 mu kúpil fotoaparát Canon G1X, ktorý stál 500 €. V januári 2015 mu R. napísala cez Skype a požiadala, aby jej poslal 70 €. Pripomenul jej, že S. vlastne býva vo svojom vlastnom dome a nie je to jej dom. Poprela to a povedala, že on nemá žiadny podiel na nehnuteľnosti a ona je 100 percentný vlastník nehnuteľnosti. Dňa 5. marca 2015 informoval miestnu políciu Žiar nad Hronom, že by mali vyšetriť tento prípad podvodu. V júni 2015 naposledy S. býval u neho na Slovensku. Odvtedy mu R. G.vá nedovoľuje navštevovať ho. Dňa 15. januára 2016 ho stretol naposledy, keď prišiel do jeho školy v Kremnici. V júli 2016 bol na adresu jeho trvalého pobytu na Slovensku doručený list z Policajného oddelenia Žiar nad Hronom. Tento list obsahoval rozhodnutie vydané dňa 16.6.2016 policajnou vyšetrovateľkou P. T., v ktorom bol R. G.vou obžalovaný z neplatenia S.ovho výživného od mája 2012. Hneď sa kontaktoval s vyšetrovateľkou a poslal doklady o zaplatení týchto platieb. Vyšetrovateľka ho požiadala, aby pricestoval do Žiaru nad Hronom, aby ho mohla vypočuť. Tiež spomenula svoj zámer zatknúť ho, ak nezaplatí R. G.vej peniaze, ktoré podľa jej tvrdenia dlhuje. Pretože jeho dcéra nemala ani rok, nechcela riskovať cestu späť. Rizikom má na mysli že na Slovensku je vysoká miera korupcie a policajná dôstojníčka informovala o zámere zatknúť ho, ak znova nezaplatí 4.000 €. Je zrejmé, že vyšetrovateľka sa nesnaží vyšetriť prípad, ale použiť všetky možné prostriedky na to, aby ho donútila zaplatiť R. G.vej. Ako porozumel, R. G.vá tvrdí, že po vybratí viac než 10.000 € od marca do apríla 2014 dala tieto peniaze potom jemu. Môže dokázať prostredníctvom predloženého výpisu z účtu, že transakcie prebehli priamo z jeho bankového účtu na jej účet a potom mali byť prevedené na účet jej tety kvôli prevodu vlastníctva nehnuteľnosti na ich syna. V súčasnosti nemá žiadnu záruku, že ak R. G.vej zaplatí viac peňazí za výživné, nebude ho žiadať znova o pár rokov, aby zaplatil tretíkrát. Na otázku, či požiadal R. G.vú v roku 2014, aby vyberala v Slovenskej republike z účtu otvoreného v anglickej banke postupne každý deň sumu 300 € a potom mu ich dala, aby kúpil majetok ( nehnuteľnosť ) v obci Liptovská Teplá, katastrálne územie P., zapísanú na LV č. XXX pre spoločnosť SPA Slovakia, LTD, 1Elstrick Avenue, Morden, Surrey, Spojené kráľovstvo, odpovedal, že v období 5.3.2014 až 5.4.2014 previedol na bankový účet R. G.vej v banke Metro bank PLC, sumu 8.432 L s údajom „prídavok na dieťa“, ako sa predtým dohodli a ona sľúbila, že tieto peniaze bude považovať za S.ove výživné, vyplatené vopred a použije tieto peniaze na externú renováciu nehnuteľnosti T. Q. 13, okres N. nad M., o ktorej bol v tom čase mylne presvedčený, že je v 50% vlastníctve S. G.. Nehnuteľnosť
v obci D. S., katastrálne územie P. bola vo vlastníctve SPA Slovakia, LTD a kúpa tejto nehnuteľnosti spoločnosťou nemala žiadnu spojitosť ani vzťah k peniazom, ktoré vyplácal na účet R. G.vej od marca do apríla 2014. Na otázku, či sa zaujíma o maloletého syna, či ho kontaktuje alebo navštevuje odpovedal, že sa zaujíma o syna S.. Dosť často cestoval na návštevu za ním - do januára 2015, kedy mu jeho matka oznámila, že spáchala podvod. Odvtedy s ním udržiaval pravidelný kontakt prostredníctvom skype, až do polovice roku 2017, keď bol odpojený od internetu. Potom ho mohol zastihnúť na jeho telefónom čísle do mája 2018 a od mája 2018 s ním nemá žiadny kontakt, jeho telefón je vypnutý. Nie je vinný z tohto trestného činu a jeho syn S. aj on sú obete a nie zločinci. Podvod bol spáchaný R. G.u, keď prevzala a minula sama peniaze, ktoré patrili S.ovi. Svedkyňa R. G.vá na hlavnom pojednávaní vypovedala, že obžalovaný jej výživné doteraz nezaplatil. Podala na neho trestné oznámenie, lebo ju začal vodiť po kriminálke kvôli domu. To čo on navyprával sú nepravdy. Počítač, čo uvádzal bol veľmi starý. Doniesol ho na Slovensko, lebo sa tam každý mesiac sťahoval. Ešte sľúbil, že bude mesačne platiť za internet, ale nezaplatil ani jednu splátku. Čo sa týka fotoaparátu, ten nebol nový. Vo Veľkej Británii je to tak, že strašne veľa vecí nájdete pred domom. On robil SBS-kára v milionárskej štvrti, skade napr. jej doniesol okuliare zn. Prada. Takto prichádzal k veciam. Čo sa týka domu v P., čo písal, že jej posielal po 300,-Eur. Ona vtedy robila v Kunešove v W., vystupovala v Kremnici a každý deň chodila z bankomatu vyberať 300,-Eur na jej kartu, tiež 300,-Eur na jeho kartu a ak by mu to nevyšlo, tak poslal ešte tretiu kartu, kde na všetky dal rovnaký PIN kód. Tak ku koncu vyberala 900,-Eur, aby stihol vyplatiť ten dom v Liptovskej S.. Teda nie je pravda, že im dal toľko peňazí. Obžalovaný posielal peniaze, čo ona vyberala po 300,-Eur denne, lebo letecky to preniesť nemohol. Ešte tam potom chýbalo, nevie koľko tisíc, tak obžalovaný išiel na Ukrajinu pýtať si dedičstvo za rodičmi. Ona tie peniaze normálne odkladala doma pod uterák a keď obž. prišiel, tak mu ich dala. To bolo v čase keď mal S. asi 8 rokov. Nepamätá si, že by S. kúpil nejakú vec, pomôcky do školy ako uviedol. Obžalovaný sa zaoberal pašovaním cigariet. Preto jej založil vo Veľkej Británii dva účty, jeden v Metro bank a ešte jeden čo si už nepamätá. Ona v Británii ani necekla, všetko vybavoval on. Obž. mal tiež asi tri účty, jej otvoril dva a prehadzoval si peniaze hore-dole, ak by mu na to prišli. Chytili ho pár razy na letisku a zhabali mu všetko. Keď boli vo Veľkej Británii, ona tam i pracovala. Nevyznala sa tam a obžalovaný jej vybavil prácu, kde boli slovenské dievčatá. Čo sa týka peňazí na nehnuteľnosť v T. Q., je pravda, že sa to posielalo z Veľkej Británie z jej účtu na účet tety s tým, že prišli na Dolnú Q. a obž. chcel opravovať podkrovie, kde si spraví priestory na cvičenie, aby mal výhľad na Bartoškársku skalu. Oni ešte vtedy chceli spolu žiť. Nedalo sa to na syna S., lebo keď bol maloletý, tak potrebujete zo súdu potvrdenie. Tak sa dohodli, že to bude na ňu. Počas trvania manželstva spolu šetrili peniaze. Obžalovaný bol veľmi prešpekulovaný. Ako sa rozviedli, kúpil aj v Čechách dom a ona nedostala ani korunu. Mali spolu bývať na T. Q., teda ako by mohli mať dohodu o zaplatení výživného dopredu. Mali bývať v tom rodinnom dome s tým, že ho začnú prerábať. Chlapec nastúpil vo Veľkej Británii do školy, aby dostával nejaké benefity. Obž. na neho aj dostal peniaze, ale jej ani polovičku nedal. Povedal, že si nechá na cestovanie po svete. Koľko to bolo peňazí nevie. Teda od mája 2012 peniaze ako výživné na maloletého nedostala žiadne. Dlh od roku 2012 robí okolo 8 tisíc euro. Obžalovaný sa s ňou vôbec nekontaktuje, nevie na neho telefónne číslo ani nevedela kde býva, len teraz čo počula adresu v Londýne. Čo si pamätá, tak naposledy boli v kontakte na synove deviate narodeniny. Ona mala príjem za opatrovanie jej starého otca, kde jej spätne vyplatili 100 tisíc korún. Po svadbe obžalovaný nemal záujem pracovať, tak vybavili na obecnom úrade potraviny. Chodil do Banskej Štiavnici robiť nejaký projekt a dostal peniaze s tým, že bude dva roky podnikať, ale skončilo to skôr. Dala mu zo svojich peňazí 60 tisíc korún. Teraz už 5,5 roka pracuje v Psychiatrickej nemocnici Kremnica ako pomocná kuchárka. Predtým vyše dvoch rokov pracovala v Briku. Na výžive mal. S. sa podieľa len ona s priateľom. Bolo obdobie, že žili s chlapcom za 120,-Eur mesačne a vtedy im pomáhali jej rodičia so stravou. Po tom všetkom už nevie v ktorom roku nastúpila na psychiatrickú liečbu v PN Kremnica, lebo sa dostala do silných depresií. Výživné na maloletého je stále vo výške 83,-Eur mesačne. Bude si však podávať návrh na jeho zvýšenie. Chlapec je v poslednom ročníku ZŠ v Kremnici a bol na prijímačky v Nitre. Chce potom pokračovať aj na VŠ. Od exekútorky JUDr. N. jej za celú doby neprišlo nič. Ohľadne posielaných peňazí obžalovaným ďalej uviedla, že po dlhšom čase asi r. 2014 kúpil ten rodinný dom v P., že aby bol blízko S.. Potom sa dozvedela, čo jej obž. porozprával, že mu to kázal právnik, pretože mal dlžoby a dom kúpil na sro- čku, aby o nehnuteľnosť neprišiel. Obžalovaný podal na ňu trestné oznámenie za podvod na kriminálke v Ružomberku, skúšal to i v Kremnici, ale ďalej sa vo veci nekonalo. Na podklade listinných dôkazov mal súd preukázané, že obžalovaný Ing. D. G. je otcom mal. dieťaťa S. G., nar. 29.11.2005, pričom rodičia dieťaťa sú bývali manželia. Manželstvo uzavreli 26.3.2004. Rozsudkom Okresného súdu N. nad M. č. k. 4C/80/2007-25 zo dňa 24.9.2007, právoplatným dňa 28.9.2007 bolo ich manželstvo rozvedené a na čas po rozvode súd mal. dieťa S. G. zveril do osobnej starostlivosti matky R. G.vej rod. N.ovej s tým, že obaja rodičia sú oprávnení mal. dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných
veciach. Súd určil otcovi dieťaťa povinnosť platiť výživné vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona, počínajúc od právoplatnosti rozsudku, splatné vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Následne rozsudkom Okresného súdu N. nad M. č. k. 5P/27/12-18 zo dňa 23.4.2012, právoplatným dňa 23.1.2013 bola schválená rodičovská dohoda, podľa ktorej sa otec zaviazal platiť na mal. syna S. G. zvýšené výživné v sume 83,-Eur mesačne počnúc od 1.5.2012, splatné vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky. V súlade s ust. § 278 ods. 2 Tr. por. súd pri svojom rozhodovaní prihliadal len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy na hlavnom pojednávaní vykonané. Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. hodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Trestného činu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zákona účinného do 31.12.2019 sa dopustí ten, kto najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplní, čo aj z nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného a spácha taký čin závažnejším spôsobom konania. V zmysle § 138 písm. b/ Tr. zákona sa závažnejším spôsobom konania rozumie páchanie trestného činu po dlhší čas. Ide o trestný čin, ktorý má charakter pokračovacieho trestného činu s prvkami hromadného trestného činu. Podľa § 122 ods. 13 Tr. zák., ak obvinený pokračuje v konaní, pre ktoré je stíhaný, aj po oznámení vznesenia obvinenia, ide v prípade trestného činu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Tr. zákona o pokračovanie konania až do doby, kým je vyhlásený rozsudok súdu prvého stupňa alebo pokiaľ sa súd druhého stupňa neodobral na záverečnú poradu. V danom prípade súd preto upravil skutkovú vetu pokiaľ ide o obdobie neplnenia vyživovacej povinnosti za čas od mesiaca máj 2012 až do súčasnej doby tzn. vrátane mesiaca apríl 2021. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k jednoznačnému záveru, že obžalovaný Ing. D. G. sa dopustil skutku tak ako je uvedený vo výroku o vine tohto rozsudku. Vyživovacia povinnosť obžalovaného vyplýva z ust. § 62 Zákona o rodine, v zmysle ktorého, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Hoci súd pri posudzovaní otázky v akej výške je obžalovaný schopný plniť vyživovaciu povinnosť v zásade nie je viazaný rozhodnutím, ktorým v rámci civilného procesu bola určená výška výživného, na druhej strane musí vychádzať zo všetkých zákonných kritérií rozhodujúcich pre posudzovanie možností a schopností povinnej osoby plniť si vyživovaciu povinnosť, ktoré sú upravené Zákonom o rodine. Súd v tomto smere poukazuje najmä na ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého pri určení výživného prihliadla na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Vychádzajúc z výpovedí svedkyne, matky mal. dieťaťa R. G.vej, výživné zo strany otca dieťaťa obž. Ing. D.a G. nie je platené od obdobia ako došlo k jeho zvýšeniu rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 5P/27/12-18, právoplatným dňa 23.1.2013. Výživné v zmysle súdneho rozhodnutia bolo zvýšené na sumu 83,-Eur mesačne počnúc od mesiaca máj 2012. Od tejto doby výška výživného nebola súdom zmenená. Výživné, ktoré bol obžalovaný povinný za uvedené obdobie zaplatiť predstavuje : máj 2012 - december 2012 = 83,-Eur/mesačne x 8 mesiacov; roky 2013 až 2020 = 83,-Eur/ mesačne x 96 mesiacov; január až apríl 2021 = 83,-Eur/mesačne x 4 mesiace = výživné spolu vo výške 8.964,-Eur ( 83,-Eur x 108 mesiacov ). Obžalovaný bol vypočutý ešte v štádiu prípravného konania po vznesení obvinenia prostredníctvom dožiadania vo Veľkej Británii. Vypovedal, že vyživovaciu povinnosť k synovi S.ovi si plnil a má za to, že došlo ku splneniu vyživovacej povinnosti aj do budúcnosti, pretože takto sa dohodli s matkou dieťaťa R. G.vou. Podľa neho dohoda spočívala v tom, že bývalá manželka R. G.vá vyplatí spoluvlastnícky podiel 50 % k rodinnému domu v T. Q. č. 13, ktorý nadobudla dedičstvom po starej matke M. N.ovej jej teta D. Q., a to v sume 6.670,-Eur, pričom tento spoluvlastnícky podiel bude prepísaný na ich syna S.. Podľa jeho výpovede sa dohodli, že pošle R. G.vej peňažné prostriedky na odkúpenie spoluvlastníckeho podielu a bude to považované za splnenie vyživovacej povinnosti na syna S. na niekoľko rokov dopredu. V novembri 2012 ho požiadala, aby jej poslal 5.000 libier ako S. výživné podľa dohody. Dňa 24.11.2012 previedol na účet R. G.vej v Metro bank PLC, č. účtu XXXXXXXX, triediaci kód XX-XX-XX sumu 5.000 libier. Neskôr prišla do Londýna a poslala tieto peniaze na účet manželovi svojej tety U. Q. na Slovensko ako platbu za podiel nehnuteľnosti. Dňa 2.12.2012 jej ešte previedol na ten istý účet ďalších 300 L. Medzi májom a novembrom 2013 strávil najmenej 4 týždne prácou na uvedenom dome a poslal R. G.vej najmenej 1.855 L na nákup materiálu, keďže to bola investícia do S.ovej budúcnosti kvôli zlepšeniu životných podmienok. V zime 2014 mu R. povedala, že strecha domu je vo veľmi zlom stave a potrebuje opravu, čo vyžaduje okolo 10.000 €. Požiadala ho, aby si splnil svoj podiel vyživovacej povinnosti až do S.ových 18. narodenín dokončením renovácií nehnuteľnosti. On jej návrh akceptoval a platbu hradil - podľa dohody na bankový účet Metro bank v Spojenom kráľovstve s tým, že
denne posielal 300 € a ona si peniaze okamžite vybrala z bankomatu na Slovensku. V priebehu júla 2014 takto poslal približne 8.432 L. V januári roku 2015 sa však dozvedel, že vlastníkom nehnuteľnosti v T. Q. je R. G.vá a syn S. na tejto nemá žiaden spoluvlastnícky podiel. Podával preto oznámenie na políciu za podvod. So synom S.om sa stretol naposledy 15. januára 2016, keď prišiel do jeho školy v Kremnici. O tom, že je na Slovensku trestne stíhaný za neplnenie vyživovacej povinnosti sa dozvedel v júli 2016, kedy mu bolo doručené rozhodnutie vyšetrovateľky z Policajného oddelenia N. nad M. zo dňa 16.6.2016. Obžalovaného zo spáchania činu jednoznačne usvedčuje výpoveď svedkyne R. G.vej. Svedkyňa vo svojej výpovedi pred súdom potvrdila, že obžalovaný výživné v zmysle rozsudku súdu neplatí vôbec ani sa nepodieľa na vyživovacej povinnosti k synovi S.ovi iným spôsobom, či už vecným plnením, alebo osobnou starostlivosťou. Podávala i návrh na exekúciu, ale doposiaľ nebola v jej prospech vymožená žiadna peňažná suma. Vyživovacia povinnosť k dieťaťu naďalej trvá, keďže syn navštevuje základnú školu, v súčasnosti posledný ročník povinnej školskej dochádzky a má ďalej študovať na strednej škole. Schopnosť sám sa živiť doteraz nenadobudol, nakoľko pokračuje vo vzdelávaní. Ohľadne prevodov peňažných prostriedkov, ktoré spomínal obvinený vo svojej výpovedi sa vyjadrila, že peniaze, ktoré obvinený posielal na jej účet v anglickej banke vyberala na Slovensku po 300 až 900,-Eur denne, avšak nejednalo sa ani o platby na výživné, ani o kúpu, či opravy nehnuteľnosti v T. Q.. Peniaze obvinený potreboval použiť na kúpu nehnuteľnosti v obci D. S. - P., pričom ich nemohol fyzicky preniesť z Veľkej Británie. Tieto peniaze teda skutočne postupne vyberala z bankomatu, odkladala a potom mu ich aj odovzdala. Tieto mali byť použité práve na kúpu rodinného domu so záhradou v obci D. S., katastrálne územie P., zapísanej na LV č. XXX pre spoločnosť SPA Slovakia, LTD, 1 Elstrick Avenue, Morden, Surrey, Spojené kráľovstvo. Má sa pritom jednať o spoločnosť obžalovaného. V spise na č.l. 30-33 sa nachádza i kópia kúpnej zmluvy bez podpisov ohľadne prevodu vlastníctva k týmto nehnuteľnostiam, kde sú ako predávajúci uvedení P. X. a P., bytom D. a ako kupujúci spol. SPA Slovakia LTD, zastúpená D. G., riaditeľ spoločnosti. Kúpna cena podľa článku III zmluvy bola dohodnutá vo výške 31.500,-Eur. Podľa výpisu z katastra nehnuteľností LV č. XXX je skutočne spoločnosť SPA Slovakia LTD zapísaná ako vlastník na základe kúpnej zmluvy, vklad do katastra povolený 6.5.2014. Čo sa týka peňazí na nehnuteľnosť - spoluvlastnícky podiel 50 % k rodinnému domu v T. Q. súp. č. 13, svedkyňa potvrdila, že je pravdou, že sa peniaze posielali z Veľkej Británie z jej bankového účtu na účet predávajúcej D. Q., čo bolo ešte v roku 2012. Podľa výpovedí svedkyne sa však s obžalovaným dohodli, že nehnuteľnosť sa nenapíše na syna S., lebo keďže bol maloletý, bolo by potrebné aj rozhodnutie súdu. Obvinený však neskôr ( marec 2015 ) na ňu podal trestné oznámenie za podvod. Ako súd zistil z pripojeného vyšetrovacieho spisu OR PZ N. nad M. ČVS:E.-XXX/X-VYS-ZH-XXXX, uznesením zo dňa 28.4.2015, právoplatným dňa 19.5.2015 bolo podľa § 197 ods. 1 písm. d/ Tr. poriadku trestné oznámenie Ing. D.a G. pre podozrenie zo spáchania trestného činu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona odmietnuté. V zmysle § 76 ods. 1 Zákona o rodine sa výživné platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Jedná sa o kogentné ustanovenie zákona. Zákon o rodine v zásade nepripúšťa možnosť splnenia vyživovacej povinnosti jednorazovým plnením na budúce obdobie, teda dopredu napr. za celý čas kým oprávnená osoba nenadobudne plnoletosť či schopnosť sama sa živiť. Výnimku z tejto zásady predstavuje možnosť tzv. tezaurácie výživného, ktorá je upravená v § 64 Zákona o rodine. Podľa tohto ustanovenia, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa, súd môže rozhodnúť o povinnosti zložiť peňažnú sumu na výživné, ktoré sa stane splatné až v budúcnosti, na osobitný účet zriadený v prospech maloletého dieťaťa rodičom, ktorý ho má v osobnej starostlivosti. V rozhodnutí uvedie spôsob, akým sa z tohto účtu zabezpečí v prospech maloletého dieťaťa pravidelné mesačné poukazovanie určených súm na výživné. Takýto spôsob plnenia vyživovacej povinnosti - zložením peňažnej sumy na výživné splatné v budúcnosti teda vyžaduje rozhodnutie súdu, čo v danom prípade nebolo splnené. Pokiaľ obžalovaný chcel splniť svoju vyživovaciu povinnosť voči mal. synovi S.ovi G.vi týmto spôsobom, mohol sa takéhoto rozhodnutia domáhať v konaní pred tunajším súdom sp. zn. 5P/27/12, kedy naopak na pojednávaní dňa 23.4.2012 uzavrel s matkou dieťaťa dohodu o platení výživného pravidelnými mesačnými platbami. Svedkyňa R. G.vá síce potvrdzovala, že obžalovaný posielal na jej účet peniaze, avšak nešlo o platenie výživného, ale peniaze určené na kúpu nehnuteľností a na výdavky súvisiace s opravami a rekonštrukciou rodinného domu v T. Q.. Pokiaľ sa jedná o prevod nehnuteľnosti resp. 50%- ného spoluvlastníckeho podielu k rodinnému domu v T. Q. súp. č. 13 predávajúcou D. Q., obžalovaný síce tvrdil, že prevod sa mal uskutočniť podľa ich dohody na syna S., čo ale svedkyňa R. G.vá poprela a naopak tvrdila, že s takýmto riešením nesúhlasil obžalovaný, čo sa javí ako vierohodné aj logické. Pokiaľ by taká dohoda existovala, musel by obžalovaný ako otec a teda i zákonný zástupca mal. dieťaťa uzavrieť kúpnu zmluvu po dohode s matkou resp. byť účastníkom konania o schválenie právneho úkonu súdom. K prevodu vlastníctva rodinného domu došlo ešte v novembri roku 2012, takže je ťažko uveriteľné tvrdenie obžalovaného, že v priebehu roku 2014 posielal R. G.vej peniaze celkovo takmer
8,5 tisíc libier za účelom rekonštrukcie tejto nehnuteľnosti, nakoľko sa domnieval, že syn S. je jej 50 %-ným spoluvlastníkom. Obžalovaný ako zákonný zástupca by musel kúpnu zmluvu za mal. syna nejakým právne relevantným spôsobom schváliť - buď túto sám podpísať alebo udeliť súhlas s jej uzavretím v konaní o schválenie právneho úkonu pred súdom. Skutočnosť vlastníctva nehnuteľnosti mohol obž. zistiť dávno predtým cez kataster nehnuteľností a nie až v marci 2015, kedy podal na matku dieťaťa trestné oznámenie za podvod. Z jeho výpovedí pritom vyplýva, že v uvedenom období sa nachádzal i dlhšie obdobie na Slovensku. Navyše ak by aj obžalovaný matke dieťaťa poskytol peňažné prostriedky na zaplatenie kúpnej ceny nehnuteľnosti, zákon nepripúšťa, aby bolo možné toto plnenie započítať na výživné v prospech mal. dieťaťa, a to s poukazom na § 76 ods. 2, veta druhá Zákona o rodine. V tejto súvislosti možno poukázať i na exekúciu vedenú pod sp. zn. 10Er/39/2016 na Okresnom súde Ružomberok a súdnou exekútorkou JUDr. N. N. pod č. EX XX/XXXX, na návrh oprávnenej R. G.vej, podaný dňa 16.6.2016, ktorý sa týka vymáhania dlžného výživného za obdobie od 1.5.2012. Obžalovaný ako povinný doručil súdnej exekútorke námietky proti exekúcii, kde v podstate obdobne poukazoval, že za obdobie od 1.5.2012 zaplatil matke maloletého ako výživné vopred minimálne sumu 21.137,47,-Eur prevodom na jej bankový účet vedený vo Veľkej Británii. Námietky boli posúdené ako nedôvodné a OS Ružomberok tieto uznesením č.k. 10Er/39/2016-39 zo dňa 5.11.2019 zamietol. Vykonaným dokazovaním bolo bez pochybností preukázané, že obžalovaný výživné v predmetnom období neuhrádzal pravidelne v mesačných platbách ako mu ukladá zákon a právoplatný rozsudok súdu, čím naplnil znaky objektívnej stránky skutkovej podstaty žalovaného prečinu. Obžalovaný zároveň nepreukázal žiaden dôvod resp. prekážku, ktorá by mu prípadne bránila dosahovať pravidelné príjmy a platiť výživné. Z listinných dôkazov - výpisov bankových účtov, ktoré sám predložil, naopak vyplýva, že disponoval peňažnými prostriedkami v dostatočnej výške, aby mohol výživné v sume po 83,-Eur mesačne bez problémov uhrádzať. Vychádzajúc z výsledkov dokazovania súd nemal žiadnu pochybnosť o vine obžalovaného a preto ho uznal za vinného zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák., na skutkovom základe ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku. Pri úvahách o druhu a výmere trestu súd vychádzal z ustanovení § 34 a nasl. Tr. zákona, v zmysle ktorých trest má jednak zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a zároveň má vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Z uvedených ustanovení Trestného zákona vyplýva, že základnými funkciami trestu sú represívna, výchovná ako aj preventívna funkcia, vo forme individuálnej a generálnej prevencie. Súd prihliada najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy. Pokiaľ ide o osobu páchateľa, súd mal preukázané, že obž. Ing. D. G. nemá podľa aktuálneho odpisu registra trestov žiaden záznam a nebol v Slovenskej republike ani postihnutý za priestupky. Ohľadne súčasného spôsobu života, povesti a osobných pomeroch obžalovaného súd nemá bližšie informácie, nakoľko sa dlhodobo zdržiava vo Veľkej Británii. Súd u obžalovaného nezistil žiadne poľahčujúce ani priťažujúce okolnosti podľa § 36, § 37 Trestného zákona. Súd po vyhodnotení doterajšieho života, možností nápravy ako aj okolností prípadu uložil trest odňatia slobody vo výmere 2 roky, pričom výkon trestu odňatia slobody v zmysle § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona podmienečne odložil na skúšobnú dobu troch rokov. Súd prihliadal najmä na skutočnosť, že obdobie neplnenia vyživovacej povinnosti k mal. dieťaťu predstavuje ku dňu vyhlásenia rozsudku 9 rokov a hoci obvinenie bolo obv. Ing. D.ovi G.vi doručené ešte v júli roku 2016, napriek tomu sa nesnažil uhradiť čo i len časť dlžného výživného. Uložený trest odňatia slobody súd preto považoval za primeraný a dostatočný na naplnenie prevýchovného i represívneho účelu trestu. Obžalovaný je povinný viesť v skúšobnej dobe riadny život a nedopúšťať sa žiadneho úmyselného protiprávneho konania, v opačnom prípade súd môže podľa § 50 ods. 4 Tr. zákona nariadiť výkon trestu odňatia slobody v príslušnom ústave na výkon trestu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Žiari nad Hronom do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok ( § 306/2 ). Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1) Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť.