Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Csp-295-2018.pdf
PDF · 117.89 KB
Case nature
Area
Subarea
2Csp/295/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trebišov, sudcom Mgr. Ing. Ladislavom Burdom v právnej veci žalobcu: P. A., nar. XX.XX.XXXX, Z. XXXX/XX, Q., zast.: N. E., s.r.o., Na rozhliadke 2, B., proti žalovanému: B. C., a. s., D.: XX XXX XXX, V. XXX/A, B., zast. P.. H. C., advokát, A. 3, B. B., v konaní o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia, t a k t o
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 500,-- Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
III. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou konajúcemu súdu dňa 10.12.2018 domáhal od žalovaného zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 6 175,63 Eur. Žalobca v bode I. žaloby opísal skutočnosti, ktoré boli rozhodujúce pre úspešné uplatnenie jeho práv na všeobecnom súde, Okresnom súde Banská Bystrica v konaní sp.zn. 5Up/469/2018, ktorý vydal dňa 09.08.2018 platobný rozkaz, ktorým zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 3.395,27 Eur s príslušenstvom. Žalovaný síce podal odpor proti upomínaciemu platobnému rozkazu, avšak Okresný súd Banská Bystrica uznesením sp. zn. 5Up/469/2018 - 0 zo dňa 06.09.2018 odpor odmietol s poukazom na § 12 ods. 1 písm. c) Zákona o upomínacom konaní. Dňa 18.10.2018 uhradil žalobcovi cestou zberného účtu jeho právneho zástupcu sumu vo výške 3.670,62 Eur a to titulom požadovanej istiny a úrokov z omeškania. V konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica, pod sp.zn. 5Up/469/2018, bol žalobca v postavení spotrebiteľa. Žalobou sa žalobca domáhal vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré žalovaný získal na úkor žalobcu , spočívajúce v zaplatených úrokoch a poplatkoch a úhradu zákonného úroku z omeškania. Žalobca bol v konaní úspešný. V žalobe žalobca uviedol všetky právne argumenty, ktoré uviedol v pôvodnej žalobe, podanej na Okresnom súde Banská Bystrica. Žalobca následne citoval § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Žalobca si v upomínacom platobnom konaní úspešne uplatnil voči žalovanému nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia zo strany žalovaného, a to v celom rozsahu. Podmienka úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom o ochrane spotrebiteľa a osobitnými predpismi podľa žalobcu bola splnená. Žalobca dňa 22.10.2009 uzavrel so spoločnosťou Poštová banka Zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru zo strany Poštovej banky v prospech Žalobcu vo výške 5.700,-- Eur. Výška nákladov bola v Zmluve uvedená vo výške 3.695,83 Eur, avšak spotrebiteľský úver bol bezúročný a bez poplatkov. Pohľadávka Poštovej banky bola postúpená na žalobcu v rozpore so zákonom o bankách. Napriek tomu, dňa 08.01.2016 spoločnosť PRO CIVITAS, s.r.o. (právnym nástupcom ktorej je žalovaný) predložila Žalobcovi na podpis Dohodu o splnení dlhu a Dohodu o privatívnej novácii, ktorou sa žalobca zaviazal zaplatiť údajný dlh vo výške 12 351,25 Eur, a to 82 splátkami vo výške 150,-- Eur a poslednou
splátkou vo výške 51,26 Eur. Na základe vád, ktoré obsahuje Zmluva o úvere č. 5096812409 sa takéto zmluvné dojednanie javí ako nielen v rozpore s dobrými mravmi, ale aj ako úžernícke. Po započítaní zvyšku prípadnej istiny 354,73 Eur (5.700,-- Eur mínus 5.345,27 Eur = 354,73 Eur) by sa tak žalovaný celkovo obohatil o 11.996,52 Eur. Vzhľadom na neplatnosť postúpenia by však celková suma obohatenia predstavovala sumu vo výške 14.301,25 Eur (súčet sumy vo výške 1.950,-- Eur, čo sú platby vykonané žalobcom od 9.12.2014, kedy pohľadávka bola postúpená na X. C. s.r.o., právneho predchodcu žalovaného, do 08.01.2016, kedy bola uzavretá Dohoda o privatívnej novácii, a sumy vo výške 12.351,25 Eur, čo bola suma požadovaná žalovaným na základe uvedenej Dohody). Predžalobnou výzvou doručenou žalovanému dňa 20.11.2018 žalobca vyzval žalovaného na úhradu nemajetkovej ujmy vo výške 11.996,52 Eur, a to v lehote 1 pracovného dňa. Žalovaný v uvedenej lehote dlh neuhradil a požadované primerané finančné zadosťučinenie k dnešnému dňu nezaplatil. Žalobca sa však nakoniec rozhodol uplatniť si primerané finančné zadosťučinenie len vo výške 50% zo sumy, ktorú od neho žalovaný požadoval Dohodou o privatívnej novácii, t.j. 12.351,25 Eur * 50% = 6.175,63 Eur.
2. Žalovanému bolo doručené uznesenie sp.zn 2Csp/295/2018 zo dňa 14.01.2019, ktorým bol vyzvaný, aby sa písomne vyjadril k žalobe, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny na ktoré sa odvoláva a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním došlým súdu dňa 31.01.2019, v ktorom uviedol, že pokiaľ ide o právo na primerané finančné zadosťučinenie návrh považuje za jednoznačne nedôvodný, nakoľko samotné právo na primerané finančné zadosťučinenie žalobcovi voči žalovanému vôbec nevzniklo, v čoho dôsledku žalobca ani nemôže uplatnený nárok dostatočne preukázať. Žalobca vo svojom podaní uvádza, že vzhľadom na to, že sa žalovaný údajne chcel obohatiť o sumu 12 351,25 Eur, žiada zadosťučinenie v polovici tejto sumy. Suma, ktorú žalobca požaduje nie je v žiadnom prípade vzhľadom na okolnosti primeraná. V konaní o zaplatenie bezdôvodného obohatenia, v ktorom žalobca zažaloval žalovaného bola žalobcovi súdom priznaná suma 3 395,27 Eur a nie suma vo výške 12 351,25 Eur. Z uvedeného dôvodu žalobca nemôže vypočítať výšku primeraného finančného zadosťučinenia zo sumy, resp. z istiny, ktorá nebola súdom určená, potvrdená a priznaná. Za neprimeranosť považuje primerané zadosťučinenie v sume niekoľko tisíc eur. Rozhodovacia prax súdov je pri týchto žalobách priznania sumy rádovo v stovkách eur. Celý nárok, neprimerané finančné zadosťučinenie však žalobca odmieta. Porušením povinností žalobcu mal žalovaný nárok požadovať od žalobcu uspokojenie svojej pohľadávky. Žalobca vo svojom podaní nijako nepreukázal, že žalovaný porušil právne predpisy, ktoré by zakladali nárok žalobcu ako spotrebiteľa na primerané finančné zadosťučinenie. Takýto nárok by mohol vzniknúť len voči právnemu predchodcovi žalovaného, nakoľko žalovaný v tomto konaní predmetnú Zmluvu nevypracoval a zároveň uzatvoril s žalobcom dohodu o privatívnej novácii, ktorou bol pôvodný záväzok nahradený novým, a tento od žalobcu vymáhal. V prípade, ak žalobca požaduje náhradu primeraného finančného zadosťučinenia, žalovaný má za to, že nárok na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia môže žalobca uplatňovať len pri podanej ústavnej sťažnosti v konaní vedenom pred Ústavným súdom Slovenskej republiky. Podľa právneho názoru žalovaného, žalobca nemá žiadne právo uplatňovať si pred Okresným súdom Trebišov nárok na primerané finančné zadosťučinenie z dôvodu, že súd v inom konaní rozhodol v prospech žalobcu, pričom v uvedenom konaní nešlo o nárok vyplývajúci z ochrany osobnosti, ani o nárok vyplývajúci zo škody spôsobenej na zdraví a ani o konanie zo zodpovednosti za vady v zmysle ust. § 509 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Návrh žalobcu považuje za zjavne neopodstatnený, tendenčný, ktorého cieľom je poškodiť záujmy žalovaného ako relevantného právneho nástupcu Poštovej banky a.s. Preto navrhuje súdu, aby žalobu, ktorou sa žalobca domáha určenia neplatnosti právneho úkonu, vydania bezdôvodného obohatenia a zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia a zamietol z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie, a aby žalobcu zaviazal na úhradu trov súdneho konania alternatívne, aby vzhľadom na vyššie uvedené, žalobu žalobcu, ktorou sa domáha určenia neplatnosti právneho úkonu, vydania bezdôvodného obohatenia a zaplatenia finančného zadosťučinenia, ako neopodstatnenú zamietol, a aby žalobcu zaviazal na úhradu trov súdneho konania.
3. Žalobca sa vyjadril k vyjadreniu žalovaného podaním zo dňa 06.05.2019, kde k otázke primeraného finančného zadosťučinenia uviedol, že spotrebiteľ si na súde úspešne uplatnil porušenie tohto práva ustanoveného zákonom o spotrebiteľskom úvere ako aj osobitnými predpismi. Za porušenie tohto práva zodpovedá žalovaný v prebiehajúcom konaní ako už správne rozhodol OS Banská Bystrica v upomínacom konaní, v ktorom zaviazal žalovaného zaplatiť 3 395,27 Eur. Súd sa stotožnil s návrhom na vydanie platobného rozkazu a žalovaný voči platobnému rozkazu nepodal odpor a žalovanú sumu uhradil, teda zjavne súhlasil s nárokom, ktorý si v upomínacom konaní uplatňoval žalobca a žiadnym
spôsobom nerozporoval tvrdenia uvádzané žalobcom. Platobný rozkaz ako forma rozhodnutia teda neobsahuje zo zákona odôvodnenie (a teda deklarovanie porušenia práv a povinnosti), čo však nemôže byť na škodu spotrebiteľovi, ktorý si na súde procesne relevantným spôsobom úspešne uplatnil svoje práva. Takýto výklad ustanovenia § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa by viedol k absurdnej situácií, na základe ktorého by nemohlo byť priznané právo na primerané finančné zadosťučinenie spotrebiteľom, v prospech ktorých bol vydaný platobný rozkaz. Naopak, platobný rozkaz má svoje odôvodnenie v podanom návrhu na vydanie platobného rozkazu a v žalobcom tvrdenom skutkovom stave, s ktorým sa súd stotožňuje a vydáva na jeho základe platobný rozkaz. Žalovaný žalobcovi nevrátil peniaze dobrovoľne. Žalobca sa musel obrátiť na profesionálnu advokátsku kanceláriu, za jej služby musel zaplatiť finančnú odmenu, a svoje právo musel uplatniť na súde. Žalovaný plnil až potom, čo ho na to zaviazal súd. Pred súdnym konaním však žalovaný nekontaktoval žalobcu, naopak, opakovane sa mu vyhrážal upomienkami a hrozbami súdnych konaní a exekúcií. Napriek tomu žalobca utrpel ujmu, ktorá spočíva v tom, že dodávateľ zneužil svoje postavenie, keď nedodržal zákon a následne sa chcel na úkor žalobcu obohatiť. Bol to žalovaný, nie Poštová banka, kto so žalobcom uzavrel Dohodu o splatení dlhu a Dohodu o privatívnej novácií ako aj hrubo nezákonnú spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu. Spotrebiteľ musel znášať stav právnej neistoty, obával sa o výšku dlhu a jeho neustále narastanie, keď si žalovaný voči nemu uplatňoval nároky, ktoré pozostávali aj zo súm, na ktoré nemal nárok. Navyše, právo na primerané finančné zadosťučinenie má plniť aj funkciu účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany. Žalovaný ako podnikateľský subjekt nepostupoval s odbornou starostlivosťou, keď od spotrebiteľa požadoval a prijal plnenia, aj napriek tomu, že na to nemal nárok vzhľadom na jeho povinnosť postupovať podľa zákona. Vzhľadom na okolnosti prípadu si Žalobca uplatňuje voči Žalovanému primerané finančné zadosťučinenie vo výške 50% z celkových nákladov, o ktoré chcel žalovaný žalobcu protiprávne pripraviť (a o ktoré ho žalovaný pripravoval, až pokiaľ sa žalobca úspešne nedomohol súdnej ochrany, a to najmä na základe Dohody o splatení dlhu a Dohody o privatívnej novácií ), t. j. vo výške 6.175,63 Eur, čo je v zmysle ustálenej judikatúry minimálna výška práva na primerané finančné zadosťučinenie.
4. Súd vykonal dokazovanie obsahom spisu ako aj všetkými listinnými dôkazmi, ktoré strany sporu priložili a zistil nasledujúce:
5. Zmluvou o pôžičke č. 5096812409 zo dňa 19.10.2009, ktorá bola uzatvorená medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného, má súd za preukázané, že právny predchodca žalovaného sa zaviazal poskytnúť žalobcovi spotrebiteľský úver v sume 5700,- Eur s dobou splácania 70 mesiacov pričom prvá splátka musí byť uhradená do 11.11.2009, s výškou mesačnej splátky 138,29 Eur a konečnou splatnosťou dňa 11.08.2015. Úroková sadzba bola vo výške 19 % a priemerná RPMN bola 17,48 %.
6. V konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica, pod sp.zn. 5Up/469/2018, bol žalobca v postavení spotrebiteľa. Žalobou sa žalobca domáhal vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré žalovaný získal na úkor žalobcu, spočívajúce v zaplatených úrokoch a poplatkoch a úhradu zákonného úroku z omeškania. Žalobca bol v konaní úspešný.
7. Okresný súd Banská Bystrica v konaní sp.zn. 5Up/469/2018, vydal dňa 09.08.2018 platobný rozkaz, ktorým zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 3.395,27 Eur s príslušenstvom. Žalovaný síce podal odpor proti upomínaciemu platobnému rozkazu, avšak Okresný súd Banská Bystrica uznesením sp. zn. 5Up/469/2018 zo dňa 06.09.2018 odpor odmietol s poukazom na § 12 ods. 1 písm. c) Zákona o upomínacom konaní. Platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 30.08.2018, a žalovaný žalovanú sumu s príslušenstvom uhradil.
8. Vzhľadom na uvedené vyjadrenia strán sporu, si žalobca uplatňuje voči žalovanému primerané finančné zadosťučinenie v minimálnej výške, t.j. vo výške 50% z celkových nákladov, o ktoré ho chcel žalovaný protiprávne pripraviť. t. j. vo výške 6.175,63 Eur.
9. Žalovaný vo svojom vyjadrení vznášal prostriedky procesnej obrany k vlastnému vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, najmä k otázke neplatnosti postúpenia pohľadávky, k otázke bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru, ako aj k otázke neplatnosti dohody o privatívnej novácii zo dňa 08.01.2016. V danom konaní, je predmetom nárok žalobcu na vydanie primeraného finančného zadosťučinenia. Konanie, kde sa riešil vlastný právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným, bolo konanie vedené na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 5Up/469/2018, IČS: 6118309126, kde bol dňa
9. augusta 2018 vydaný upomínací platobný rozkaz, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30.8.2018, nakoľko podaný odpor zo strany žalovaného bol uznesením tamojšieho súdu zo dňa 06.09.2018 odmietnutý, pričom dané uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 26.09.2018. Vlastný vzťah medzi žalobcom a žalovaným (otázka postúpenia pohľadávky, bezúročnosť a bezpoplatkovosť sp. úveru, otázka platnosti dohody o privatívnej novácii zo dňa 08.01.2016) už teda predstavuje res iudicata a vlastný vzťah medzi žalobcom a žalovaným už nie je predmetom tohto konania.
10. Súd považuje za potrebné uviesť, že žalobca a taktiež aj žalovaný vo svojich vyjadreniach uvádzali aj rôzne skutočnosti a právne argumenty, ako bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, otázka platného postúpenia pohľadávky, neprijateľné zmluvné podmienky a iné), ktoré nie sú predmetom tohto konania Súd sa nezaoberal všetkými argumentmi strán sporu, ktoré uviedli vo svojich vyjadreniach, posudzoval len tie, ktoré sa týkali predmetu sporu a to nároku žalobcu na vydanie primeraného finančného zadosťučinenia.
11. Na pojednávaní konanom dňa 28.01.2020, právny zástupca žalobcu uviedol, že podaná žaloba podľa názoru žalobcu je v celom rozsahu dôvodná a pridržiava sa všetkých doterajších vyjadrení, len upozornil na dohodu o privatívnej novácii o dňa 08.01.2016, ako aj na ňu upozorňuje vo vyjadreniach. K dohode bola dodaná aj rozhodcovská doložka, kde sa žalovaný snažil pozbaviť žalobcu súdnej ochrany v tom, že prípadné spory vzniknuté z tejto dohody o privatívnej novácií sa môžu riešiť iba výhradne v rozhodcovskom konaní. Naopak právny zástupca žalovaného uviedol, že zotrvávajú na doterajších vyjadreniach a navrhujú súdu aby žalobu zamietol.
12. Na pojednávaní konanom dňa 11.09.2020, konajúci súd stranu žalobcu upovedomil o tom, že zo strany žalovaného bolo dňa 25.05.2020 doručené podanie, kde v závere uvedeného podania v bode ad 7 žalobca vzniesol námietku premlčania práva na vydanie primeraného finančného zadosťučinenia . Z uvedeného dôvodu preto bude potrebné, aby sa žalobca k uvedenej námietke premlčania vyjadril a zároveň konajúci súd vyzve stranu žalobcu, aby presnejšie špecifikoval kedy došlo k premlčaniu, aby ju bližšie špecifikoval nie len všeobecne. Právny zástupca žalobcu sa v krátkosti vyjadril k vznesenej námietke premlčania s tým, že Zákon o ochrane spotrebiteľa, ktorý upravuje právo na primerané finančné zadosťučinenie hovorí, že ak sa spotrebiteľ úspešne dovolá na súde porušenia svojho práva, tak má právo na primerané finančné zadosťučinenie voči porušiteľovi. To znamená, že základným predpokladom je, že sa musí dovolať úspešne na súde porušenia práva. Žalobca sa úspešne domohol porušenia svojho práva na Okresnom súde Banská Bystrica a určite nie 3 roky, ani 2 roky, možno že rok, ani nie rok odkedy sa súdne konanie ohľadom práva na primerané finančné zadosťučinenie na Okresnom súde Banská Bystrica skončilo. Čiže ak by začala plynúť premlčacia doba ešte predtým než si vôbec žalobca úspešne uplatnil svoje práva na Okresnom súde Banská Bystrica, to znamená, že by vlastne začala plynúť premlčacia doba ešte predtým než vôbec zákonný predpis hovorí, udáva podmienku na to, aby vôbec mohlo byť priznané primerané finančné zadosťučinenie, čiže vôbec tá námietka premlčania je úplne nezmyselná.
13. Žalovaný v podaní zo dňa 23.02.2021 uviedol, že nárok žalobcu je premlčaný. V platobnom rozkaze, na základe ktorého si žalobca uplatnil primerané finančné zadosťučinenie nie je uvedené aké konkrétne ustanovenie spotrebiteľa bolo zo strany žalovaného porušené, aby v zmysle striktných podmienok vznikol nárok na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Žalobca sa podľa názoru žalovaného dostal do omeškania okamihom, kedy sa dozvedel o skutočnosti, že boli údajne porušené spotrebiteľské práva, na ktoré poukazuje. Nárok žalobcu je podľa ust. § 107 ods.2 OZ, ako aj podľa názoru žalobcu premlčaný dňom 22.10.2012, t.j. deň, ktorý predstavuje dobu 3 rokov po podpise zmluvy.
14. Na pojednávaní konanom dňa 04.05.2021 sa zúčastnil právny zástupca žalovaného, ktorý uviedol, že sa pridržiava svojich predchádzajúcich vyjadrení. Navrhuje žalobu zamietnuť ako nedôvodnú a priznať žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Zo strany žalobcu a jeho právneho zástupcu bolo súdu doručené podanie, v ktorom ospravedlnili svoju neprítomnosť na pojednávaní, súhlasili s tým, aby súd konal v ich neprítomnosti.
15. Na základe takto vykonaného dokazovania súd dospel k tomuto právnemu záveru:
16. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní proti platobnému rozkazu môže žalovaný podať odpor, ktorý musí byť vecne odôvodnený. Podaním odporu sa platobný rozkaz zrušuje; to neplatí, ak bol odpor odmietnutý. Podaný odpor nemožno vziať späť.
17. Podľa § 11 ods. 6 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní platobný rozkaz, proti ktorému nebol podaný odpor, má účinky právoplatného rozsudku.
18. Podľa ust. § 3 ods. 5, tretia veta zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, osoba, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinností ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho poručenie práva alebo povinností ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť spôsobiteľovi ujmu.
19. Podľa ust. § 5 ods. 5, posledná veta zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinností ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práv alebo povinností ustanovených týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
20. Vo vzťahu k vyššie citovanému ustanoveniu zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa možno uviesť, že ide o ustanovenie s tzv. relatívne neurčitou hypotézou, ktorá neustanovuje žiadne kritéria na vymedzenie toho, čo predstavuje primerané finančné zadosťučinenie a ako treba určiť jeho výšku. Zároveň treba uviesť, že novšie znenie zákona o ochrane spotrebiteľa dokonca ešte zmiernilo podmienky poskytnutia primeraného finančného zadosťučinenia, pretože toto sa v súčasnosti poskytuje aj bez toho, aby porušenie práv alebo povinnosti spotrebiteľa ustanovené zákonom o ochrane spotrebiteľa, alebo osobitným predpisom bolo spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi. Pri výklade § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom do 09.06.2013, treba zdôrazniť, že zákonodarca formuloval uvedené ustanovenie tak, že ak porušenie práv alebo povinností ustanovených v tomto zákone alebo osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť spotrebiteľovi ujmu, tak základ nároku na finančné zadosťučinenie je daný. Po 09.06.2013 právo na primerané finančné zadosťučinenie vzniká už úspechom spotrebiteľa na súde v otázke preukázania porušenia práv alebo povinností ustanovených zákonom o ochrane spotrebiteľa alebo osobitnými predpismi.
21. Podľa ust. § 4 ods. 6 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa- ak sa zmluva medzi predávajúcim a spotrebiteľom uzatvára písomne a obsahuje ustanovenia, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, alebo nemohol ovplyvniť ich obsah, predávajúci je povinný zmluvné podmienky formulovať zrozumiteľne. V pochybnostiach platí výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, ibaže súlad týchto podmienok zo zákona je predmetom kontroly orgánov dozoru.
22. Z obsahu tohto zákonného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že proti porušeniu práv môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva žalobou ako žalobca. Jazykovým a systematickým výkladom ust. §3 ods.5 cit. zákona možno dospieť k záveru, že právo na primerané finančné zadosťučinenie má spotrebiteľ, ktorý úspešne uplatní porušenie práva na súde, čo je konkrétne uvedené v tomto zákonnom ustanovení v poslednej vete, že „spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva“ čo systematicky korešponduje s prvou vetou, že „spotrebiteľ sa môže domáhať...“, to znamená, že spotrebiteľ musí byť žalobcom a musí v konaní uspieť.
23. Teda toto zákonné ustanovenie (§3 ods.5 zákona č.250/2007 Z.z.) má na mysli situáciu, keď spotrebiteľ je aktívny a podá žalobu na súde a v tomto konaní aj úspešne uplatní porušenie práva, t.j. žaluje a uspeje, tak práve takýto spotrebiteľ má zo zákona nárok na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto zodpovedá za to porušenie práva spotrebiteľa, teda takému spotrebiteľovi je potom možné tento nárok na finančné zadosťučinenie priznať. V postavení žalobcu spotrebiteľ je aj vtedy, ak bol označený za žalovaného, ale v konaní podal vzájomný návrh - vzájomnú žalobu a v prípade vzájomnej žaloby bol úspešný.
24. Podľa názoru súdu teda právo na primerané finančné zadosťučinenie vzniká v prípade splnenia podmienok stanovených zákonom a týmito podmienkami sú: 1/že spotrebiteľ aktívne ako žalobca uplatní
na súde porušenie práv a povinností určených na jeho ochranu proti porušiteľovi a 2/ že je úspešný na základe právoplatného rozhodnutia.
25. Citované ustanovenie má plniť jednak funkciu satisfakčnú a jednak funkciu sankčnú. Jeho cieľom je predovšetkým odradiť dodávateľov od protiprávneho konania voči spotrebiteľom. Možno ho však chápať aj ako prostriedok na vyvolanie aktivity spotrebiteľov domáhať sa ochrany svojich práv proti dodávateľom v prípadoch, kedy dodávatelia ich práva hrubým spôsobom porušujú. Účelom finančného zadosťučinenia je dovŕšiť ochranu porušeného práva spotrebiteľa ako slabšej strany v spotrebiteľských zmluvách spôsobom, ktorý práve z tohto dôvodu vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Jediným predpokladom, ktorý citované ustanovenie zákona vyžaduje je, že spotrebiteľ, na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť, že súd judikuje v prospech spotrebiteľa konkrétny nárok z porušenia práva alebo povinnosti, napr. nárok zo zodpovednosti za škodu, z bezdôvodného obohatenia, alebo vo výroku rozsudku určí neprijateľnosť konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve (na porovnanie rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/389/2015). Žiadnu inú podmienku, t. j. ani podmienku, aby bol medzi stranami spor zo spotrebiteľskej zmluvy a aby spotrebiteľovi bola privodená konkrétna ujma, nevyžaduje. Zákonodarca pri uplatňovaní tohto nároku uľahčil spotrebiteľom dôkaznú situáciu, keď na rozdiel od nároku na náhradu škody (bezdôvodného obohatenia), je dôkazné bremeno na strane spotrebiteľa oveľa ľahšie, lebo odpadá problematické preukazovanie či už výšky škody, ujmy, príčinnej súvislosti alebo majetkového prospechu druhej strany. Preukazovanie skutočnej výšky utrpenej ujmy by bolo spravidla nereálne. Pokiaľ ide o rozsah finančného zadosťučinenia, neustanovuje žiadne kritériá, ktoré by bolo potrebné pri určení výšky zadosťučinenia zohľadniť. Jediným kritériom je primeranosť finančného zadosťučinenia. Bude preto vecou úvahy súdu, aby so zreteľom na všetky okolnosti každého jednotlivého prípadu, stanovil rozsah finančného zadosťučinenia. Pre úspešné uplatnenie tohto nároku zákon nevyžaduje, aby bol medzi stranami spor zo spotrebiteľskej zmluvy a ani to, aby žalobcovia preukazovali existenciu a výšku vzniknutej ujmy. Vo vzťahu k tejto otázke možno uzavrieť, že v prípade žaloby spotrebiteľa o primerané finančné zadosťučinenie podľa § 3 ods. 5 ZoOS, zákon nevyžaduje, aby bol medzi stranami spor zo spotrebiteľskej zmluvy a aby spotrebiteľ v tomto konaní preukazoval existenciu a výšku vzniknutej ujmy. (Rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.1.2019, sp.zn.: 6Cdo/127/2017).
26. Súd má za to, že aj bez stanovenia kritérií výšky primeraného finančného zadosťučinenia treba vychádzať z toho, že toto má plniť jednak funkciu satisfakčnú, jednak funkciu sankčnú tak, aby dostatočne odradilo dodávateľa od nekalého konania, ktorého sa dopustil voči úspešnému spotrebiteľovi, a jednak podľa názoru súdu ho treba chápať ako odmenu za to, že sa spotrebiteľ pustil do sporu s nepochybne ekonomicky a právne silnejším dodávateľom a svojím úspechom priniesol benefit aj pre ostatných spotrebiteľov v tom, že možno predpokladať, že dodávateľ sa konania, ktorého sa dopustil voči nemu, už voči ďalším spotrebiteľom nedopustí, prípadne sa ho nedopustí v takej intenzite.
27. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že predmetom konania sp.zn. 5Up/469/2018 bolo vydanie bezdôvodného obohatenie spočívajúceho v prijatí úhrad úrokov a poplatkov žalovaným zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Žalobca svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia odvodzoval práve od skutočnosti, že žalovaný tieto plnenia prijal napriek tomu, že zmluvu je potrebné považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Žalobca bol v danom konaní v plnom rozsahu úspešný a žalovaný uhradil žalobcovi celú požadovanú sumu aj príslušenstvom.
28. Súd mal teda za preukázané naplnenie základného predpokladu pre priznanie primeraného finančného zadosťučinenia, keďže žalobca sa voči žalovanému svojich práv úspešne domohol.
29. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Jediným predpokladom pre uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie je porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Zákon teda nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Postačuje, ak k takémuto porušeniu práva alebo povinnosti dôjde. Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia môže na účely ochrany spotrebiteľa naplniť požiadavku účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany. Práve inštitút relutárnej náhrady nemajetkovej ujmy môže byť
prostriedkom ochrany na doplnenie o preventívne účinky pred porušovaním právnych noriem slúžiacich na ochranu práv spotrebiteľov. Sankcie za takéto správanie musia byť účinné, primerané a odradzujúce.
30. Žalobca si podanou žalobou uplatnil právo na primerané finančné zadosťučinenie vo výške 6 175,63 Eur. Konajúci súd na základe vyššie uvedeného má za to, že priznaná suma 500,- Eur s poukazom na konkrétnosti súdnej veci, nie len plne zodpovedá ochrane spotrebiteľa, ale má dostatočnú sankčnú a odradzujúcu funkciu , a to s ohľadom na intenzitu zásahu žalovaného do práva žalobcu ako spotrebiteľa, ktoré nemusí byť v rovnakej numericky vyjadrenej výške, ako ujma, ktorá potenciálne hrozila. Súd preto priznal žalobcovi reflektujúc zásadu primeranosti a spravodlivosti, primerané zadosťučinenie za porušenie jeho spotrebiteľských práv vo výške, ktorá je nižšia ako žalobca požadoval.
31. Vzhľadom na vyššie uvedené, preto konajúci súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku a žalobcovi priznal primerané finančné zadosťučinenie vo výške 500,- Eur a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
32. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
33. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súdu rozhodnutím, ktorým sa konanie končí.
34. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
35. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti strane, ktorá vo veci úspech nemala. Žalobca bol v konaní plne úspešný, preto má žalobca voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. Pre výpočet trov právneho zastúpenia sa bude vychádzať z výšky priznanej sumy, pretože žalobca bol úspešný v základe nároku, ktorého výška záležala na posúdení súdu.
36. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že zásada úspechu vo veci sa vždy skúma čo do právneho základu veci a čo do výšky priznaného nároku. Uplatní sa tak, že neúspešná strana sporu je povinná nahradiť v spore úspešnej strane preukázané odôvodnené a účelne vynaložené trovy konania, ktoré úspešnej strane vznikli. Zásadu úspechu vo veci treba uplatniť aj na konania, ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu (sudcovské právo) alebo znaleckého posudku. V týchto prípadoch však nejde o procesne neúspešného žalobcu aj keď mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatnená nároku. Nemožno ho totiž zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku sporu na základe úvahy súdu alebo znaleckej činnosti. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania v tomto prípade treba riešiť čo je základné a čo sprevádzajúce. Za základné sa považuje rozhodnutie, že do práva žalobcu bolo zasiahnuté. Otázka výšky nemajetkovej ujmy je potom druhoradá a nadväzujúca.
37. V prejednávanom spore rozsah úspechu žalobcu závisel od úvahy súdu a za základné je teda potrebné považovať, že do práva žalobcu bolo zasiahnuté. Za takýchto okolností je potrebné mať zato, že žalobca v konaní bol plne úspešný, preto súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a na základe odôvodnenia uvedeného vyššie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znova od doručenia opravného uznesenia, len v rozsahu vykonanej opravy. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 127 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť podľa § 365 ods. 1, 2, 3 CSP len tým, že : a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch v exekučnom konaní.