Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15C/37/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen, v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Krnáčovou, v spore žalobcov 1. D.. T. G., nar. X.X.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX U. 5, N. republika a 2. I.. F. K., rod. G., nar. XX.X.XXXX, bytom L. luhy XX, XXX XX Q., obaja právne zastúpení JUDr. Samuelom Baránikom, advokátom, so sídlom Advokátskej kancelárie Podjavorinskej 7, 811 03 Bratislava, proti žalovaným I. L. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. M. XXX, XXX XX W. M. a II. B. F., nar. X.X.XXXX, bytom W. M. XXX, XXX XX W. M., obaja žalovaní právne zastúpení JUDr. Ľubomírom Hlbočanom, advokátom, so sídlom Advokátskej kancelárie Vajnorská 20, 831 03 Bratislava, o určenie vlastníctva, takto

rozhodol:

I/ Súd u r č u j e , že nehnuteľnosť v kat. úz. W. M., okres B., pozemok s parc. č. C-KN XXX/XX

- zastavaná plocha a nádvorie o výmere 297 m2, ktorý je vedený Okresným úradom B., katastrálnym odborom na liste vlastníctva č. XX, p a t r í v rozsahu spoluvlastníckeho podielu 1-ica do dedičstva po zosnulom T. G., nar. XX.X.XXXX, zomrelom XX.X.XXXX, naposledy bytom W. M. č. XXX a v rozsahu spoluvlastníckeho podielu 1-ica do dedičstva po zosnulej W. G., rod. W., nar. XX.X.XXXX, zomrel X.XX.XXXX, naposledy bytom W. M. č. XXX.

II/ Žalobcovia majú nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v rozsahu 100%, ktoré sú žalovaní p o v i n n í uhradiť žalobcom do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu o výške trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa 26.11.2019 žiadali žalobcovia určiť, že nehnuteľnosti v kat. úz. W. M., okres B., pozemok s parcelným číslom CKN XXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 297 m2, ktorý je t.č. vedený Okresným úradom B., katastrálnym odborom na liste vlastníctva č. XX patrí v rozsahu spoluvlastníckeho podielu v polovici do dedičstva po nebohom T. G., nar. XX.X.XXXX, zomrelom XX.X.XXXX, naposledy bytom W. M. XXX a v rozsahu spoluvlastníckeho podielu 1-ica do dedičstva po nebohej W. G., rod. W., nar. XX.X.XXXX, zomrelej X.XX.XXXX, naposledy bytom W. M. XXX. Súčasne žiadali priznať nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

1.1. Žalobcovia žalobu odôvodňovali tým, že sú právnymi nástupcami po nebohých rodičoch T. a W. G.. Po rodičoch zdedili nehnuteľnosti v kat. úz. W. M. a to rodinný dom súpisné č. XXX s príslušenstvom spolu s pozemkami parcelné č. CKN XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 503 m2 a CKN XXX/X - záhrada o výmere 1423 m2. Rodičia žalobcov, ako aj samotní žalobcovia bývali pôvodne v F.. V 60-tych rokoch minulého storočia postavili rodinný dom v W. M., kde sa koncom roku 1962 presťahovali. K majetkovoprávnemu vysporiadaniu pozemkov došlo kúpnou zmluvou zo dňa 4.7.1963 medzi U. L. a rodičmi žalobcov a darovacou zmluvou zo dňa 11.7.1973 medzi J. G. a V. B., rod. G. ako darkyňami a rodičmi žalobcov ako obdarovanými. Technickým podkladom oboch prevodných zmlúv bol geometrický plán č. 466/61-210-920 z 28.10.1961 úradne overený Strediskom geodézie Zvolen dňa 5.7.1973, na základe ktorého došlo pri prevode k oddeleniu 1565 m2 od U. L.; 361 m2 od J. G. a spol.;

spolu došlo k oddeleniu výmery 1926 m2, ktoré sa následne rozdelili na novovytvorené parcely evidencie nehnuteľnosti XXX/X (dom a dvor) o výmere 503 m2 a XXX/X (záhrada) o výmere 1423 m2, t.j. spolu 1926 m2. K prevodu bol dňa 29.9.1973 udelený súhlas bývalého MNV v W. M. a obe zmluvy boli vedno predložené dňa 24.5.1974 k registrácii na Štátnom notárstve vo Zvolene, ktorý ich pod č. RI XXX/XX a RI XXX/XX zaregistrovalo.

1.2. V čase výstavby rodinného domu rodičmi žalobcov sa stavali na ulici aj iné rodinné domy v rámci novej uličnej výstavby vrátane susedov z ľavej strany (stojac chrbtom k ulici a čelne k rodinnému domu) a to manželia L. a L. R.. Po nasťahovaní sa oboch rodín neboli ich susediace pozemky oddelené plotmi. Aj, keď medzi dvormi a záhradou neboli ploty každý užíval svoj pozemok po presne v teréne určenú hranicu. Obidve rodiny obrábali a udržiavali dvor a záhradu a každá z rodín mala pole. Približne v 70- tych rokoch začali medzi dvormi a záhradami budovať ploty, pričom podľa miestnej zvyklosti každý staval plot po pravej strane svojho dvora a záhrady. Plot medzi rodičmi žalobcov a R. budoval sused L. R. a rodičia žalobcov budovali plot na spoločnej hranici so susedom z druhej strany. Pán R. vybudoval plot v súlade s tou hranicou ako sa dvor a záhrada užívali. Ohľadom užívania dvoru a záhrady medzi rodičmi žalobcov a R. nevznikali žiadne rozpory ani námietky. Plot medzi rodičmi žalobcov a R. bol dokončený najneskôr v roku 1972, nakoľko sused pán R. zomrel v mladom veku (okolo roku 1974), keď už bol plot medzi susediacimi pozemkami dokončený.

1.3. Rodičia žalobcov od nasťahovania užívali dom, dvor a záhradu ako svoju vlastnú a to v hraniciach ako v súčasnosti existujú ploty. Uvedené parcely užívali ako kompaktný celok a užívanie bolo pokojné a nerušené. Na liste vlastníctva mali vedené vlastníctvo v 1/1-ine o výmere cez 1900 m2 čo by zodpovedalo aj ploche ich dvora a záhrady, ktoré reálne užívali. Uvedený dvor, záhradu užívali právni predchodcovia žalobcov až do svojej smrti. Po smrti rodičov zdedili uvedené nehnuteľnosti žalobcovia, ktorí ich udržiavajú a užívajú dodnes. Nehnuteľnosti sú riadne oplotené tak ako boli oplotené rodičmi žalobcov v 70-tych rokoch minulého storočia.

1.4. V roku 1999 prebiehalo v katastrálnom území W. M. konanie o zostavení registra obnovenej evidencie pozemkov (ROEP), v rámci ktorého kataster bez vedomia žalobcov znížil výmeru na nich vedenej záhrady CKN XXX/X z pôvodnej výmery 1423 m2 na výmeru 932 m2. Žalobcovia sa o uvedenej zmene dozvedeli v súvislosti s platením daní v roku 2005 kedy požiadali bývalú Správu katastra B. o vysvetlenie, resp. opravu danej nezrovnalosti. Správa katastra B. začala konanie o oprave chýb v katastrálnom operáte a rozhodnutím zo dňa 3.2.2006 č.k. X XX/XX rozhodla tak, že výmera záhrady žalobcov sa opravila z 932 m2 určenej v ROEP-e na pôvodnú výmeru 1423 m2. Rozhodnutie o oprave bolo zapísané aj do listu vlastníctva č. XXX vedeného na žalobcov a je tak uvedené doposiaľ.

1.5. R. mali vedenú ako vlastníctvo susednú parcelu CKN XXX/X o výmere 1533 m2 a stavbu nemali zameranú. V roku 2003 oslovili geodetku Ing. Sedmákovú ohľadom zamerania stavby, pričom výsledkom zamerania bol geometrický plán č. 138/2003, kde súčasne zistila, že hranice v teréne sa nezhodujú s hranicami v katastrálnej mape. Na tom základe oslovila pani L. R. žalobkyňu v 2. rade listom zo dňa 23.11.2006, kde uviedla, že časť pozemku, ktorý je zapísaný ako vlastníctvo R. je oplotený a užívaný žalobcami a požiadala žalobkyňu v 2. rade o zmenu oplotenia. Žalobkyňa v 2. rade uvedené odmietla a to odpoveďou v písomnej forme dňa 5.12.2006. Geometrickým plánom došlo súčasne k rozdeleniu dovtedy jednotnej parcely R. tak, že časť parcely, ktorú identifikovala geodetka ako pripojenú k dvoru a záhrade žalobcov, dostala samostatné parcelné č. CKN XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 297 m2 (t.č. parcelné č. CKN XXX/XX).

1.6. V roku 2013 došlo k vyporiadaniu spoluvlastníctva medzi žalobcami tak, že výlučným vlastníkom nehnuteľností vedených na liste vlastníctva č. XXX sa stal žalobca v 1. rade. V roku 2018 R. previedli kúpnou zmluvou nehnuteľnosti vedené na liste vlastníctva č. XX na žalovaných I. a II.. Títo sa listom zo dňa 6.8.2019 obrátili prostredníctvom právneho zástupcu na žalobcu v 1. rade a žiadali ho, aby pod hrozbou žaloby o vypratanie premiestnil plot na hranici pozemkov CKN XXX/X a XXX/X na strane jednej a parcely CKN XXX/XX na strane druhej (ide o plot, ktorý staval pán L. R.). Žalobca v 1. rade reagoval na list dňa 1.10.2019, kde odmietol prestavbu oplotenia a požiadal o zmierne vyriešenie vlastníckeho nároku voči parcele CKN XXX/XX. Ku dňu podania žaloby však na uvedený mail žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu nereagovali.

1.7. Podanou žalobou žalobcovia žiadali určiť, že sporná parcela patrí do dedičstva po nebohých rodičoch s poukazom na ustanovenie a . Z opísaného skutkového stavu mali za preukázané, že rodičia žalobcov vstúpili do držby kontaktného dvora a záhrady v roku 1961 a vtedy neoplotená hranica bola potvrdená zo strany suseda výstavbou oplotenia najneskôr v roku 1972. Teda najneskôr v tomto roku sa takto stanovená hranica užívala aj ako hranica užívacia, aj ako hranica vlastnícka a to aj zo strany právnych predchodcov žalobcov, ako aj zo strany susedov R.. Spory o správnosť tejto hranice v tom čase medzi susedmi neboli, preto rodičov žalobcov možno označiť za dobromyseľných. Nakoľko v tom čase vydržanie nebolo právne možné a upravené, obnovené bolo až účinnosťou novely účinnou od 1.1.1992. V tejto súvislosti žalobcovia poukazovali na judikatúru ohľadom znovuzavedenia inštitútu vydržania a tiež ohľadom dobromyseľnosti. Pozemky, ktoré sú predmetom konania boli v oprávnenej držbe nikým nerušenej rodičov žalobcov od roku 1972 teda po dobu dlhšiu ako desať rokov. V tejto súvislosti poukazovali na ustanovenie a .

1.8. Rovnako mali za to, že je daný naliehavý právny záujem na takomto určení s poukazom na ustanovenie , písm. c/ . Naliehavý právny záujem na určenie je daný najmä tam, kde je aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť, pričom nezáleží na tom ako táto neistota vznikla. Túto právnu neistotu je možné odstrániť jedine autoritatívnym výrokom súdu, ktorý sa následne stane aj podkladom pre zápis do katastra nehnuteľností. Túto tézu upravuje a posilňuje aj súdna prax, ktorá sa ustálila na tom, že naliehavý právny záujem na určení vlastníctva k nehnuteľnosti je voči žalovanému daný vždy tam, kde je žalovaný zapísaný v katastri nehnuteľností ako jej vlastník, lebo rozhodnutie súdu môže byť podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností. Nakoľko nemožno obchádzať konanie dedičské, pretože o majetku, ktorý sa dedí musia mať dedičia možnosť uzavretia dedičskej dohody v konaní o dedičstve, žalobcovia žiadali určiť, že uvedené nehnuteľností patria do dedičstva po ich právnych predchodcoch, nakoľko uvedenú nehnuteľnosť nadobudli rodičia žalobcov vydržaním.

2. Žalovaní žiadali žalobu v celom rozsahu zamietnuť. V písomných podaniach a vyjadreniach namietali pasívnu legitimáciu v spore, pretože žalovaní nie sú dedičmi po poručiteľoch T. G. a W. G.. Každý zo žalovaných je spoluvlastníkom jednej polovice a to parcely CKN XXX/XX - zastavaná plocha a nádvoria o výmere 297 m2, ktorú kúpili od predávajúcich T. R., L.. J. U., J. X., L.. T. Y., F. F., V. F., L. T. na základe kúpnej zmluvy uzavretej dňa 19.12.2018, ktorej vklad bol povolený OÚ B., katastrálnym odborom vo vkladovom konaní V XXXX/XXXX dňa 9.1.2019.

2.1. Žalovaní ďalej nespochybňovali, že žalobcovia sú dedičmi po zosnulom T. G. a W. G.. Rovnako nespochybňovali ani to, že zdedili nehnuteľnosti v kat. úz. W. M. a to rodinný dom č. súpisné XXX s príslušenstvom, parcelami parc. č. CKN XXX/X a CKN XXX/X. Popierali však, že by zosnulý T. G. a zosnulá W. G. boli vlastníkmi spornej parcely CKN XXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 297 m2. V priebehu celého konania popierali dobromyseľnosť rodičov žalobcov k vydržaniu a oprávnenosť držby spornej parcely. Namietali a signalizovali zásahy do kúpnej zmluvy zo dňa 4.7.1963 a darovacej zmluvy z 11.7.1973, od ktorej odvodzovali nadobúdací titul právni predchodcovia žalobcov s tým, že na kúpnej zmluve je zjavne prepisovaný rok jej uzavretia z roku 1964 na rok 1963 s tým, že z obsahu kúpnej zmluvy vyplýva, že sa zmluva stane platnou registráciou štátneho notárstva, ktoré však boli zriadené zo dňa 4.12.1963 a teda ku dňu 4.7.1963 zriadené neboli a zákon o štátnom notárstve a konaní pred ním zo dňa 4.12.1963 nadobudol účinnosť až 1.4.1964, to znamená, že v čase spísania kúpnej zmluvy neexistoval. Navyše táto kúpna zmluva bola registrovaná štátnym notárstvom až v roku 1974. Na základe tejto kúpnej zmluvy odkúpili právni predchodcovia žalobcov len parcelu č. XXX, ktorá mala výmeru 1565 m2 ako stavebný pozemok a darovacou zmluvou nadobudli roľu o výmere 361 m2. Spolu teda nadobudli pozemky o výmere 1926 m2 a takáto výmera bola aj predmetom dedičských konaní po nebohých rodičoch žalobcov. Na liste vlastníctva na žalobcu pre kat. úz. W. M., list vlastníctva č. XXX je výmera parciel, ktoré má vo vlastníctve žalobca 1926 m2, teda toľko, koľko právni predchodcovia kúpili. Táto skutočnosť jednoznačne vylučuje dobromyseľnosť právnych predchodcov žalobcov 1. a 2. ako sa ju snažia v rámci žaloby predstierať. Žalovaní mali za to, že právni predchodcovia žalobcov nemohli byť dobromyseľní pri údajnom vydržaní pozemku parc. č. CKN XXX/XX o výmere 297 m2, lebo táto nebola predmetom ani kúpnej zmluvy, ani darovacej zmluvy čoho dôkazom je geometrický plán č. 466/61-210-920, na základe ktorého bola vytvorená parcela XXX/X o výmere 503 m2 a parcela XXX/X o výmere 1423 m2. Zameranie parciel a geometrický plán bol vyhotovený 28.10.1961, hranice

boli označené medzníkmi a teda už v roku 1963, resp. 1974, keď podávali zmluvy na registráciu štátnemu notárstvu právni predchodcovia vedeli a boli uzrozumení s tým, že kúpili len pozemky spolu vo výške 1926 m2 a že nemali väčšiu výmeru. Žalovaní popierali tvrdenia žalobcov o budovaní plotu začiatkom 70- tych rokoch pánom L. R. tak ako sa tam v súčasnosti nachádza. Navyše rodičia žalobcov nemohli vydržať predmetný pozemok čomu bránilo ustanovenie , ktoré platilo až do 1.5.1990. Rodičia žalobcov zomreli v roku 1998 a 1999. Do 1.5.1990 nemohli vydržať nehnuteľnosť a to parcelu XXX/XX, lebo od 1.5.1990 do úmrtia T. G. ubehlo osem rokov a desať mesiacov a do úmrtia W. G. ubehlo sedem rokov a päť mesiacov. To znamená, že ku dňu smrti právnych predchodcov žalobcov nebola splnená podmienka na vydržanie, nepretržitá držba desať rokov od zrušenia ustanovenia čo sa stalo až 1.5.1990.

2.2. Žalovaní poukazovali na postup rodiny R., ktorá v roku 2003 požiadala geodetku Ing. Sedmákovú na zameranie stavby domu, ako aj pozemku na čo bol vypracovaný geometrický plán, kde bolo zistené, že žalobcovia majú neoprávnene ohradenú aj časť ich parcely. Z tohto dôvodu L. R. vyzvala žalobkyňu v 2. rade listom zo dňa 23.11.2006 na odstránenie plotu a jeho osadenie. Z uvedeného bolo zrejmé a najmä z odpovede žalobkyne v 2. rade, že spolu so žalobcom v 1. rade konajú bezprávne, keď si prisvojujú určitú vec, resp. začali tvrdiť, že si ju prisvojovali ich rodičia a že bola prejednaná v dedičskom konaní po nich. Rovnako žalovaní poukazovali na to, že vyzvali žalobcu v 1. rade na premiestnenie plotu na hranice pozemkov listom zo dňa 6.8.2019, na ktorý reagoval právny zástupca žalobcu e-mailom. Odpoveď, ktorá bola na ich list zaslaná bola strohá a nevhodná, preto na túto ani nereagovali, nakoľko pozemok riadne kúpili, zaplatili zaň, vyzvali žalobcu na to, aby dal veci do poriadku. Rovnako sa snažili kontaktovať so žalobcom aj osobne. Žalovaní mali za to, že žalobcovia nie sú v práve a nemajú ani naliehavý právny záujem na takomto určení. Navyše mali za to, že nie sú splnené podmienky vydržania tak ako to tvrdia žalobcovia s tým, že ich rodičia neboli v dobromyseľnej oprávnenej držbe po zákonom vymedzenú dobu. Z týchto dôvodov žiadali žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Rovnako žiadali, aby sa súd zaoberal skúmaním naliehavého právneho záujmu, nakoľko podľa nich na takomto určení žalobcovia naliehavý právny záujem nemajú.

3. Súčasťou žaloby sú čiastočný výpis listu vlastníctva č. XXX zo dňa 2.9.2019 pre okres B., obec W. M., kat. úz. W. M., na ktorom sú vedené parcely registra C evidované na katastrálnej mape, parc. č. XXX/X o výmere 503 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie a parcela parc. č. XXX/X o výmere 1423 m2, druh pozemku záhrada. Na parcele parc. č. XXX/X je evidovaná stavba súpisné č. XXX, rodinný dom. V časti B vlastníci a iné oprávnené osoby je vedený ako vlastník žalobca v 1. rade v spoluvlastníckom podiele 1/1-ina. Titul nadobudnutia je vedené dedičské rozhodnutie D XXX/XX, D XXXX/XX, rozhodnutie o oprave chyby v katastrálnom operáte X XX/XX-XX/XX a uznesenie XXC XX/XXXX z 29.11.2013.

3.1. Z výpisu z katastra nehnuteľností pre kat. úz. W. M., obec W. M., okres B., vyhotovený 27.11.2006 na parcele registra C, evidované na katastrálnej mape, parc. č. XXX/X o výmere 1533 m2, druh pozemku zastavená plocha a nádvorie, na ktorom je vedená stavba súpisné č. XXX - rodinný dom, sú vedení ako vlastníci R. T. v podiele 1/8-ina, R. V. v podiele 1/8-ina, R. L. v podiele 1/8-ina, R. L. v podiele 1/8-ina a R. L., rod. P. v podiele 1-ica. Následne z výpisu z uvedeného listu vlastníctva č. XX zo dňa 20.11.2019 vyplýva, že parcely registra C, evidované na katastrálnej mape parc. č. XXX/X o výmere 138 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, XXX/X o výmere 62 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, XXX/XX o výmere 30 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, XXX/XX o výmere 347 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, XXX/XX o výmere 739 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, XXX/XX o výmere 294 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, ako aj stavba súpisné č. XXX, postavená na parcele č. XXX/X - rodinný dom, sú vedené v časti B na vlastníkov žalovaného v I. rade v 1-ici a žalovanú v II. rade v 1-ici. Titul nadobudnutia je kúpna zmluva V XXXX/XX z 9.1.2019.

4. Súčasťou žaloby sú aj rozhodnutia v dedičskom konaní po právnych predchodcov žalobcu a to osvedčenie o dedičstve D XXX/XX po nebohom T. G. a XXD XXX/XXXX po nebohej W. G.. Rovnako si súd pripojil oba spisy na základe návrhu na doplnenie dokazovania zo strany strán sporu. Z dedičského spisu po nebohom T. G. bolo zistené, že dedičské konanie bolo skončené uzavretím dedičskej dohody dňa 23.7.1999 kedy bolo vydané osvedčenie o dedičstve, na základe ktorého dedili deti nebohého žalobca v 1. rade a žalobkyňa v 2. rade, rovnakým dielom v polovici. Predmetom dedenia okrem iného boli aj nehnuteľnosti v kat. úz. W. M. a to rodinný dom č. XXX, garáž, studňa, vedľajšie stavby, vonkajšie úpravy, pozemky KN parc. č. XXX/X - zastavané plochy o výmere 503 m2 a KN parc. č. XXX/X - záhrada o výmere 1423 m2. Predmetom dedenia boli uvedené nehnuteľnosti v polovici. Druhá polovica patrí

titulom zaniknutého BSM do dedičstva po nebohej manželke W. G.. Osvedčenie o dedičstve nadobudlo právoplatnosť 10.8.1999. Z dedičského spisu sp. zn. XXD XXX/XXXX vyplýva, že po nebohej W. G. - matke žalobcov sa pôvodne viedlo dedičské konanie pod sp. zn. D XXXX/XX. Dedičské konanie skončilo dohodou uzavretou na notárskom úrade vydaním osvedčenia o dedičstve, kde v polovici každý z dedičov rovnakým dielom nadobudol nehnuteľnosti v kat. úz. W. M. do vlastníctva po svojej matke. Ide o rovnaké nehnuteľnosti v kat. úz. W. M. ako v prípade dedenia po otcovi. Osvedčenie o dedičstve nadobudlo právoplatnosť dňom 10.8.1999. Z dôvodu prejednania novoobjaveného majetku, ktorý sa však netýka predmetu sporu bolo opätovne prejednané dedičstvo po nebohej matke žalobcov a toto bolo vedené pod sp. zn. XXD XXX/XX. Sporné nehnuteľnosti však titulom dedenia nadobudli v dedičskom konaní vedenom pod sp. zn. D XXXX/XX.

5. Súčasťou spisu bola aj kópia kúpnej zmluvy zo dňa 4.7.1963 spolu s pripojeným výkazom plôch ku geometrickému plánu zo dňa 5.7.1973, geometrický plán č. 466/61-210-920, zamerané dňa 28.10.1961, nové hranice vyznačené medzníkmi, vyhotoviteľ Láškay - Glonská. Kópia presne súhlasí s originálom čo bolo potvrdené dňa 5.7.1973. Súčasťou je aj rozhodnutie Miestneho národného výboru W. M. zo dňa 29.9.1973 a žiadosť právnych predchodcov žalobcov o registráciu kúpnej zmluvy a darovacej zmluvy zo dňa 21.11.1973. Vzhľadom na námietky žalovaných súd si vyžiadal a pripojil zo štátneho archívu v Banskej Bystrici archív Zvolen spis č. RI XXX/XX a RI XXX/XX, ktoré boli súdu poskytnuté 11.6.2020. Zo spisu RI XXX/XX vyplýva, že Štátne notárstvo Zvolen obdržalo dňa 24.5.1974 žiadosť o registráciu kúpnej zmluvy uzavretej v roku 1963 medzi U. L. a žiadateľmi na pozemok nachádzajúci sa v kat. úz. Obce W. M., vložka XXX, parcela č. XXX/X, z ktorého odkúpili 1565 m2. Žiadosť je zo dňa 21.11.1973. Súčasťou je aj kúpna zmluva, predmetom ktorej bol prevod nehnuteľností o výmere 1565 m2, zapísané vo vložke č. XXX, parcelné č. XXX/X. V evidencii nehnuteľností Ústavu geodézie a kartografie pre okres Zvolen v evidenčnom liste č. XXX ide o parcely parc. č. XXX/X a XXX/X pre kat. úz. W. M.. Zmluva bola uzavretá 4.7.1963 a je riadne podpísaná predávajúcim U. L. a kupujúcimi - právnymi predchodcami žalobcov. K spisu je pripojená aj zmluva RI XXX/XX so žiadosťou a darovacou zmluvou podpísanou dňa 11.6.1973 medzi darcami J. G. a W. B. a obdarovaným T. G.. Predmetom darovacej zmluvy je roľa o výmere 361 m2, vedená v kat. úz. Obce W. M., vo vložke č. XXX, parcela CKN XXX, ktorá je evidovaná v evidencii nehnuteľností ústavu geodézie a kartografie na evidenčnom liste XXX, parcelné č. XXX. Súčasťou spisu je aj dotazník a čestné vyhlásenie na registráciu a spoplatnenie zmluvy RI XXX/XX zo dňa 6.7.1973, podpísaný žiadateľmi ako vyjadrenia v tom čase MNV, odboru výstavby, ONV a JRD. Pripojená je aj časť z vložky č. XXX pozemkovej knihy a rozhodnutie o vyrubení notárskych poplatkov. Súčasťou je aj výkaz plôch ku geometrickému plánu zakázka č. 466/61-210-920 zo dňa 5.7.1973 s geometrickým plánom zo zamerania 28.10.1961 nové hranice vyznačené medzníkmi.

6. Žalobcovia k žalobe pripojili aj rozhodnutie Správy katastra B. X XX/XX a oznámenie o začatí katastrálneho konania na opravu chybného zápisu v katastrálnom operáte v súbore popisných informácií v kat. úz. W. M., na liste vlastníctva č. XXX. Z uvedeného oznámenia bolo zistené, že účastníci konania žiadali opravu výmery parcely CKN XXX/X - záhrada s evidovanou výmerou 932 m2 na výmeru 1423 m2 v súlade s geometrickým plánom č. 466/61-210-920, ktorý bol technickým podkladom ku kúpnej zmluve RI 142/74-51/80, zmena výmery u parcely CKN XXX/X z 1423 m2 na 932 m2 bola prevedená v rámci konania ROEP pri vyhotovovaní grafického elaborátu s tým, že bolo zistené, že vypočítaná výmera v geometrickom pláne 466/61-210-920 z roku 1961 nesúhlasí s výmerou parcely CKN XXX/X vypočítanou zo súradníc lomových bodov parcely v katastrálnej mape. Výmera parcely CKN č. XXX/X vypočítaná zo súradníc lomových bodov v katastrálnej mape predstavuje 932 m2. Rozhodnutím zo dňa 3.2.2006 správa katastra opravila chybu v katastrálnom operáte katastra nehnuteľností v kat. úz. W. M. tak, že na liste vlastníctva č. XXX v časti A majetková podstata opravila výmeru parcely CKN XXX/X - záhrada s evidovanou výmerou 932 m2 na výmeru 1423 m2.

7. Žalovaní poukazovali na geometrický plán z roku 2003 vyhotovený geodetkou Ing. Sedmákovou, úradne overený Ing. Danielom dňa 4.11.2003, ktorým okrem zamerania stavby došlo k rozdeleniu jednotnej parcely pôvodných vlastníkov R. tak, že časť parcely, ktorá susedí s parcelou žalobcov identifikovala geodetka ako parcelu CKN XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 297 m2 (t.č. parcelné č. upravené na CKN XXX/XX).

8. V dôsledku zamerania z roku 2003 vyzvala L. R. žalobcov, resp. žalobkyňu v 2. rade o vzájomné korektné riešenie nezrovnalostí spojených s užívaním pozemku, ktorého časť možno nedopatrením užíva spolu s bratom ako spoluvlastníci rodinného domu v W. M.. Jedná sa o časť pozemku zabratého

ako dvor, prípadne záhrada k citovanému rodinnému domu. Zároveň poukazuje na geometrický plán vyhotovený Ing. Sedmákovou s tým, že žalobcovia užívajú časť parcely XXX/X, ktorá je geometrickým plánom zameraná do dielu 6 novovytvorenej parcely XXX/X a do dielu 8 novovytvorenej parcely č. XXX/ X. V dôsledku tohto požiadala žalobcov o súčinnosť pri premiestnení plotu, ktorý hraničí s ich pozemkom tak, aby nedošlo k susedským problémom a aby tento stav zodpovedal aj právnemu stavu. Všetko chcela dojednať v rámci dobrých vzťahov bez narušenia vzájomnej komunikácie. Na list odpovedala žalobkyňa v 2. rade 5.11.2006, v ktorom oznámila, že rozloha oploteného pozemku súhlasí s platnými listinami kúpnopredajnou zmluvou a darovacou zmluvou, ako aj listom vlastníctva, preto nesúhlasia so žiadnou zmenou oplotenia pozemku. S pozemkami ani žalobcovia, ani ich rodičia nenakladali a oplotená plocha musí zostať zachovaná v terajšej rozlohe. V závere žalobkyňa v 2. rade uviedla, že koná v súlade aj s názorom brata.

9. Následne na to adresoval právny zástupca žalovaných dňa 6.8.2019 žalobcovi v 1. rade výzvu na vypratanie pozemku vo vlastníctve žalovaných a to parcely č. XXX/XX o výmere 297 m2 v kat. úz. W. M.. Na uvedený list reagoval mailom právny zástupca žalobcu v 1. rade 1.10.2019. V maily uviedli, že nesúhlasia s obsahom výzvy a cítia sa byť vlastníkmi spornej parcely. Súčasne prejavili ochotu vysporiadať vec mimosúdne.

10. Žalovaní v rámci vyjadrení doplnili do spisu kúpnu zmluvu uzavretú podľa a nasledujúcich medzi predávajúcimi právnymi nástupcami po nebohých manželoch R. a žalovaných ako kupujúcich. Predmetom prevodu boli nehnuteľnosti v kat. úz. W. M., zapísané na liste vlastníctva č. XX, medzi ktorými bol aj pozemok parcely registra C parc. č. XXX/XX o výmere 297 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie. Zmluva bola riadne podpísaná 19.12.2018. Súčasťou je aj rozhodnutie Okresného úradu B., katastrálneho odboru č. vkladu V XXXX/XXXX zo dňa 9.1.2019 o povolenie vkladu vlastníckeho práva k uvedeným nehnuteľnostiam.

11. V konaní súd vypočul žalobcov. Žalobca v 1. rade uviedol, že sa do domu sťahovali koncom roku 1962 a dobre si pamätá, že v dome žili od roku 1963. Nepamätá si počas celého života, že by boli napäté, zlé vzťahy medzi ich rodinou a susedovcami R. a nikdy nebol spor ohľadom priebehu hranice. V čase, keď sa staval plot medzi ich domom a R. bol vysokoškolákom. Plot staval pán R. v súlade so zakúpeným pozemkom. Pri sťahovaní do domu zo F. mal 14 rokov. V čase, keď tam začali bývať ešte R. nemali ani postavený dom. Rodičia užívali pozemok za hospodárskou budovou ako záhradu s tým, že v súčasnosti je to už len trávnatá časť. Kým žili rodičia sa tam pestovali plodiny aké sa zvyknú pestovať na dedinách. Plot je starý, železný, ktorý bol stavaný začiatkom 70-tych rokov. Od postavenia plotu sa nič na ňom nemenilo, nebudovalo a nemenil sa priebeh hraníc, je taký aj v súčasnosti aký bol, keď pán R. staval plot.

11.1. Rovnako vypovedala aj žalobkyňa v 2. rade, ktorá uviedla, že sa do domu zo F. sťahovali na vianoce v roku 1962. Vrátila sa v tom čase zo štúdia v Bratislave a boli to jej prvé vianoce v W. M.. Vzťahy medzi rodinou R. a nimi označila za veľmi dobré. Dokonca si pomáhali otcovia pri rôznych prácach. Keď pán R. zomieral tesne predtým ho bola žalobkyňa v 2. rade navštíviť. Žiadne spory medzi rodinami neboli. Domov chodievala približne každé dva týždne a potom, keď ukončila štúdium a zamestnala v Bratislave tiež tam chodievala každé dva týždne. S bratom sa striedali, keďže obaja bývali mimo trvalého bydliska. Dom a záhradu užívali rodičia v rozsahu v akom sa nachádza aj v súčasnosti. Po smrti rodičov sa s bratom dohodli a dom užíva a ostal bratovi - žalobcovi v 1. rade. Po úmrtí rodičov prestali pestovať plodiny na záhrade a vysadili tam trávu. O túto sa však starajú, kosia ju a udržiavajú v poriadku.

12. Rovnako súd vypočul na návrh aj žalovaných v I. a v II. rade. Obaja potvrdili, že dom kúpili aj s pozemkami tak ako to bolo na liste vlastníctva. Mali vedomosť, že v celej ulici sú ploty posunuté tak ako sú. V tom čase, keď uzatvárali kúpnu zmluvu to neriešili. Prioritne potrebovali riešiť bývanie a očakávali s partnerkou (žalovaná v II. rade) narodenie potomka. Dom si prerobili a následne sa snažili dohodnúť so žalobcami. Kontaktovali najskôr pána, ktorý chodí kosiť a udržiavať záhradu s tým, že mali vedomosť od R., že časť parcely patrí im. Následne kontaktovali dcéru pani R., pani F., ktorá ich ubezpečovala, že to už riešila za života ich matka, ktorá však následne ochorela a zomrela. Aj pani F., dcéra pani R. zomrela. Na otázku zo strany súdu ohľadom vedomostí, že sú problémy s hranicami pozemkov žalovaný v I. rade uviedol, že o tom vedomosť mali a bolo to zohľadnené aj v kúpnej zmluve.

13. V konaní boli vypočutí aj svedkovia. Svedok T. R. - syn pôvodných vlastníkov vo svojej výpovedi dňa 21.7.2020 uviedol, že si pamätá žalobcov ako mladých, ktorí odišli do Bratislavy a potom ich vídal

sporadicky. Od roku 1983 nebýval v W. M., nakoľko sa presťahoval do S.. Do W. M. sa sťahovali v čase, keď bol žiakom 2.triedy základnej školy. Keď stavali dom nemal vedomosť o tom, že by im chodili G. (rodičia žalobcov) pomáhať. Keď sa niečo okolo domu robilo, robilo sa to v čase voľna ich otca pána R.. Výstavbu plotu si svedok nepamätal. Nevedel uviesť kedy otec robil plot, ale o tom čo sa robilo, ako sa robilo rozhodol otec a keď bolo potrebné tak mu pomáhali. Naposledy bol v rodnom dome asi sedem až osem rokov naspäť s tým, že dom a prostredie a okolo domu zostalo všetko tak ako si to pamätal. Svedok potvrdil, že plot medzi ich rodinou a G. staval otec. Oni mu len pomáhali. Čo povedal, to sa robilo, bol chlapec a stavali to svojpomocne. Svedok si nepamätal na žiaden spor medzi ich rodinou a rodinou G.. Otec podľa jeho slov zomrel v roku 1977, keď mal 18 rokov. Pri opise záhrady svedok uviedol, že šírka záhrady nebola rovnaká s tým, že vo vrchnej časti od domu smerom nahor záhrada išla do takého „cviku“.

13.1. Ďalší svedok, ktorý bol v konaní vypočutý bol F. F. - manžel V. F., rod. R.. Dcéru R. si zobral v roku 1984 a odvtedy chodieval do W. M.. Odkedy sa pamätá svokra nebohá poukazovala na problémy s pozemkami. Tvrdila, že jej manžela oklamali pri stavbe plota a nedá sa s nimi, myslel tým G., komunikovať. Približne v roku 2006 si podľa svedka dala svokra uvedené pozemky zamerať. Obracala sa so svojou žiadosťou aj na obecný úrad o pomoc. Snažila sa s G. komunikovať a vyriešiť to. Nebohá svokra mala spomínať, že pri stavbe plota G. opili jej manžela a takto získali ich pozemok.

13.2. Ďalší z navrhovaných svedkov L. T. uviedol, že je vnukom nebohých R.. K sporu sa vyjadriť nevedel, v uvedenej nehnuteľnosti bývala jeho starká, ktorá ešte za života previedla časť podielu na neho a jeho sestru J. U.. Z počutia vedel, že je tam posunutá hranica. Ako dieťa to nevnímal, vnímal to až vo veku približne 15-tich rokov.

13.3. Žalobcovia navrhli ako svedka vypočuť manžela žalobkyne v 2. rade N. K., ktorý rovnako na pojednávaní uviedol, že pomery v danej lokalite pozná. Prvýkrát v dome v W. M. bol v roku 1981 a odvtedy sa na tvare miesta nič nezmenilo. Doslova uviedol, že to vyzerá presne tak v súčasnosti, ako aj v minulosti. Svedok opísal aj stretnutie s pani R. st. v roku 2004, kedy ho vyzvala, aby plot posunuli. Odvtedy už viac pani R. jeho alebo jeho manželku nekontaktovala. Svedok uviedol, že od roku 1981 odkedy chodieval do W. M. nezaregistroval, že by boli medzi rodinami napäté vzťahy a naopak uviedol, že medzi rodinami bol dobrý susedský vzťah. Celá táto situácia sa začala meniť tak štyri až päť rokov dozadu po smrti svokrovcov (G.) asi v roku 2004.

14. Vzhľadom na predmetu sporu a návrhy, súd vykonal ohliadku na mieste samom za prítomnosti strán sporu. Ohliadka bola vykonaná dňa 31.7.2020 s tým, že pri ohliadke bola vyhotovovaná aj fotodokumentácia celej spornej hranice, kde súd konštatoval, že hranica medzi pozemkami žalobcov a žalovaných je oplotená pôvodným plotom. Plot má betónové základy a ide o oplotenie, ktoré robili R..

15. Podľa ustanovenia (ďalej aj ako „OZ“) držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.

16. Podľa ustanovenia ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

17. Podľa ustanovenia oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

18. Podľa ustanovenia do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

19. Vzhľadom na predmet sporu patrí táto žaloba do kategórie žalôb upravených ustanovením , písm. c/ . V zmysle tohto ustanovenia žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. Pri určovacích žalobách, medzi ktoré táto žaloba patrí musí mať súd v každom štádiu konania doloženú existenciu naliehavého právneho záujmu, či tento záujem tu je, existuje a túto povinnosť skúmať má z úradnej moci. Žalobcovia dôvodia naliehavosť právneho záujmu na určení taký, že len rozhodnutím súdu bude zosúladený faktický stav s

právnym a len autoritatívnym výrokom súdu je možné odstrániť túto právnu neistotu. Naopak žalovaní popierajú naliehavosť právneho záujmu na takomto určení, majú za to, že žalobcovia nie sú v právnej neistote, pretože na liste vlastníctva č. XX, pre kat. úz. W. M. jednoznačne svedčí vlastnícke právo k spornej parcele žalovaným, ktorú riadne kúpili a zaplatili.

19.1. Po oboznámení sa s listinami, ako aj vyjadreniami strán sporu a svedkami, súd dospel k záveru, že je daný naliehavý právny záujem na takomto určení. Podľa názoru súdu je tu aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcami a žalovanými a táto situácia je evidentná v tom, že žalobcovia napriek tomu, že sú dedičmi po vlastných právnych predchodcoch - rodičoch uvedených nehnuteľností, nemajú možnosť dosiahnuť zápis svojho vlastníckeho práva inak než určovacou žalobou. To znamená, že uvedená parcela nemôže byť prejednaná v dodatočnom dedičskom konaní, nakoľko zápisy sú vedené iba na žalovaných. Takýto konkurujúci zápis vlastníctva je možné odstrániť jedine autoritatívnym výrokom súdu, ktorý sa následne stane podkladom pre zápis do katastra nehnuteľností. Správne poukázali žalobcovia v žalobe, že aj súdna prax ustálila, že naliehavý právny záujem na určení vlastníctva k nehnuteľnosti je voči žalovanému daný vždy tam, kde je žalovaný zapísaný v katastri nehnuteľností ako jej vlastník, lebo rozhodnutie súdu môže byť podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností.

20. Ďalšou námietkou uvádzanou žalovanými je namietanie pasívnej vecnej legitimácie v spore tvrdiac, že vec žalobcovia nesprávne žalujú s tým, že oni nie sú dedičmi po právnych predchodcoch žalobcov. Pasívne legitimovaným v spore pri určovacích žalobách je ten, kto kvalifikovane popiera právo žalobcu, ktorého sa žalobca v konaní dovoláva. Pri určení vlastníctva je pasívne legitimovaným ten, kto žalobcovo tvrdené vlastnícke právo kvalifikovane popiera, teda spravidla ten, kto je uvedený v katastri nehnuteľností ako vlastník. Vzhľadom na výpisy z listu vlastníctva je zrejmé, že vlastníkmi spornej parcely sú žalovaní a teda oni sú pasívne vecne legitimovaní v spore. Pokiaľ ide o spor, ktorým žiadajú žalobcovia určiť, že daná vec - nehnuteľnosť patrí do dedičstva po ich právnych predchodcoch, tu súd konštatuje, že nehnuteľnosť, o ktorú v konaní ide nadobudli rodičia žalobcov vydržaním (podstata sporu). Keďže túto skutočnosť žalobcovia v konaní tvrdili a snažili sa preukázať a v čase úmrtia sporná parcela nebola predmetom dedičského konania tak, aby mohla byť v rámci dedičského konania prejednaná, potom je namieste domáhať sa určenia, že uvedená nehnuteľnosť patrí do dedičstva po ich právnych predchodcoch a na podklade tohto rozhodnutia po nich prebehne dodatočné dedičské konanie. V občianskoprávnom konaní nemožno obchádzať konanie dedičské, pretože o majetku, ktorý sa dedí musia mať dedičia možnosť uzavretia dedičskej dohody v konaní o dedičstve. Takéto spory, či určitá vec patrí do dedičstva môžu vzniknúť nielen medzi dedičmi, ale aj medzi tretími osobami, teda tými, ktorí popierajú vlastnícke právo poručiteľa. V prípade vlastníckeho nároku, ktorý sa viaže na zosnulú osobu, tento uplatňujú právni nástupcovia zosnulého vlastníka, ktorí sú tzv. nerozlučným procesným spoločenstvom a jediná možná a prípustná formulácia petitu je taká, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva po zosnulom právnom predchodcovi žalobcov (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31.3.2014 sp. zn. XNcdo X/XXXX).

21. Podstatou sporu tak zostáva, či omyl právnych predchodcov žalobcov je ospravedlniteľný alebo nie, v dôsledku čoho môže potom súd ustáliť a vyhodnotiť držbu ako oprávnenú alebo neoprávnenú. Žalovaní vo vyjadreniach opätovne a v rôznych obmenách namietali, že by právni predchodcovia žalobcov boli dobromyseľní držitelia pozemku parc. č. CKN XXX/XX a tvrdili, že tento pozemok nemali ich právni predchodcovia zahrnutý v nadobúdacích tituloch (kúpna zmluva, darovacia zmluva) a preto neexistuje titul pre vstup rodičov žalobcov do oprávnenej držby. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že spornú časť pozemku parcelu č. XXX, ktorá už t.č. má priradené samostatné parcelné číslo a to XXX/XX, právni predchodcovia žalobcov (rodičia nebohý T. G. a W. G.) považovali za súčasť ich pozemku s parcelným číslom CKN XXX/X a XXX/X. To znamená, že ak nejakú časť pozemku považovali za súčasť svojho pozemku tak domnelým titulom na vstup do držby je práve titul na vstup do držby pozemku, s ktorým je táto súčasť fakticky spojená. Premetom žaloby je konkrétny pozemok, ktorý považovali právni predchodcovia žalobcov nie za časť pozemku XXX, ale za časť pozemku XXX. Z toho nevyhnutne vyplýva, že nikde v uvedených zmluvách, či už kúpnej alebo darovacej, ale ani v iných listinách v prospech žalobcov nebude spomínané, že nadobúdajú časť pozemku XXX, pretože boli v domnení, že nadobúdajú a užívajú iba pozemok XXX. Rodičia žalobcov boli v skutkovom omyle, že časť pozemku XXX, teraz špecifikovaná ako XXX/XX je súčasťou ich pozemku XXX/X a XXX/X. O hodnovernosti týchto vyjadrení svedčí aj fakt, že tak deti (teraz žalobcovia), ale aj svedkovia potvrdili, že plot medzi susednými pozemkami staval pán R.. Dokonca syn nebohého pána R. uviedol, že si pamätá na to, že to staval

otec, keď im rozkázal tak mu pomáhali a pozemok sa končil tzv. „cvikom“. Aj v tejto súvislosti súd dáva do pozornosti, že v minulosti podľa ustanovení ešte z roku 1811 platilo tzv. „pravidlo pravej ruky“ s orientáciou na vchod, čo znamená, že každý vlastník parcely musel uzavrieť priestor po pravej strane od hlavného vchodu. Od roku 1951 táto povinnosť už v občianskom zákone nie je a v súčasnosti ostáva povinnosť stavania plotu na dohode medzi susedmi. Avšak pravidlo tzv. „pravej ruky“ sa zvykne dodržiavať až po súčasnosť. V tomto duchu potom skutočne svedčí pravda žalobcom, že plot medzi nimi a R. stavali R., pán R.. Z ohliadky na mieste samom vyplynulo, že je to pôvodný starý plot s betónovými základmi - petníkmi, v ktorom sú kovové stĺpy a potiahnuté pletivo na rôznych miestach značne opotrebované. To, že s plotom nebolo hýbané potvrdil aj svedok R., ktorý uviedol, že pri poslednej návšteve približne sedem, osem rokov dozadu bolo všetko tak ako si pamätal. Rovnako tak opisovali sporné pozemky aj ostatní svedkovia a tiež strany sporu. K vyjadreniam svedka F. ohľadom „opitia“ pána R. G. je veľmi ťažké sa vyjadriť, nakoľko plot bol stavaný v 70-tych rokoch minulého storočia a okrem svedka F. túto skutočnosť nikto neuviedol, netvrdil a ani nenamietal. Navyše svedok F. sa do rodiny R. priženil až v 80-tych rokoch, teda nebol priamym účastníkom stavby tohto plotu a jeho vyjadrenia nepotvrdil ani priamy potomok pána R., ktorý plot staval. Preto vyjadrenia pána F. súd nepovažoval za relevantné. Ďalej pokiaľ išlo o držbu sporného pozemku počas celej držby až do smrti rodičov žalobcov sa nikto zo strany R. nedomáhal prestavby plotu, či vydania časti pozemku, ktorú by mali G. užívať nedôvodne. Až v roku 2006 bol adresovaný žalobkyni v 2. rade list od pani R., kde poukazuje na geometrický plán, ktorý si dali vyhotoviť v roku 2003 za účelom zamerania rodinného domu. V tejto súvislosti súd zdôrazňuje, že ani v uvedenom liste L. R. žiadnym spôsobom neuvádza hádky a spory z minulosti s tým, že konštatuje, že sa o sporné skutočnosti a to, že užívajú aj časť ich parcely dozvedeli až po vyhotovení geometrického plánu. List bol datovaný 23.11.2006 čo v konečnom dôsledku je po uplynutí desaťročnej vydržacej doby právnych predchodcov žalobcov. Žalobcovia v rámci vyjadrení uviedli, že spornú parcelu užívali ako vlastnú nielen ich právni predchodcovia, ale aj oni samotní. Za uvedenú parcelu riadne platili daň, nakoľko nadobudli výmeru a vlastníctvo k parceliam s výmerou cez 1900 m2. Reálna výmera oploteného dvora a záhrady vrátane sporného pozemku nedosahuje ani výmeru, ktorú nadobudli ich rodičia kúpnou a darovacou zmluvou, t.j. výmeru 1926 m2. Reálna výmera parciel XXX/X a XXX/X nie je 1926 m2 tak ako vyplýva z listu vlastníctva, ale 1380 m2, teda aj na základe tohto boli právni predchodcovia žalobcov v domnení, že sú vlastníkmi aj spornej parcely a považovali ju za súčasť svojho vlastníctva.

21.1. Žalovaní vo vyjadreniach namietajú prepisy v kúpnej zmluve zo 4.7.1963, kde mal byť prepisovaný dátum z 1964. V tejto súvislosti súd zadovážil originály listín zo štátneho oblastného archívu, z ktorých vyplýva, že takýto zásah a prepisy robené neboli. K argumentácii žalovaných ohľadom ustanovenia súd poukazuje na to, že uvedené zákonné ustanovenie je neplatné. Z listinných dôkazov predložených žalobcami vyplýva, že Miestny národný výbor v W. M. rozhodnutím zo dňa 29.9.1973, ktoré nadobudlo právoplatnosť 25.10.1973 schválil uvedené nadobudnutie parciel. Toto schválenie pri prevode bolo udelené práve s poukazom aj na ustanovenie v tom čase platného . Ak však žalovaní mali na mysli to, že formálne malo byť udelené schválenie príslušným miestnym národným výborom aj na spornú parcelu, opätovne súd dáva do pozornosti, že žalobcovia spornú parcelu nevnímali ako samostatnú parcelu, ale ako súčasť celej parcely XXX. Vydržanie nie je prevod, ale prechod vlastníctva a ustanovenie v tom čase platnom sa na tento titul nevzťahovalo. Národné výbory nikdy súhlasy na vydržanie neudeľovali, najmä preto, že pri obnovení inštitútu vydržania účinným od 1.1.1992 už národné výbory a ani ustanovenie neexistovali.

22. Pokiaľ sa súd opätovne vrátil k podstate sporu po vyriešení otázky naliehavého právneho záujmu a pasívnej vecnej legitimácie dospel k záveru, že omyl právnych predchodcov žalobcov je ospravedlniteľný v dôsledku čoho súd vyhodnotil držbu právnych predchodcov žalobcov ako oprávnenú. V tejto súvislosti právny zástupca žalobcov poukázal na bohatú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR, ktorý sa zaoberal otázkou dobromyseľnosti v súvislosti s vydržaním. Funkciou vydržania je umožniť nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom táto dobrá viera (dobromyseľnosť) je podľa platnej právnej úpravy daná so zreteľom na všetky okolnosti. Opakovanom ovládania veci je nečinnosť vlastníka. Vydržanie tak hojí najmä vady alebo nedostatok nadobúdacieho titulu. Účelom vydržania je uviesť do súladu dlhodobý, faktický stav so stavom právnym (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. XCdo XX/XXXX, XCdo XXX/XXXX). V dobrej viere je teda držiteľ, ktorý sa domnieva, že mu držaná vec patrí aj keď v skutočnosti tak tomu nie je. V rovnakej situácii sa ocitli aj právni predchodcovia žalobcov, ktorí boli počas celej doby držby v dobrej viere, že sú

vlastníkmi spornej parcely. Užívali ju na základe kúpy a daru, takto vyčlenenú v prírode ju užívali a ich užívanie akceptovali aj najbližší susedia R., ktorí reálne odčlenili časť svojej parcely od parcely právnych predchodcov žalobcu. Hranica, podľa ktorej vlastníci svoje pozemky v minulosti pokojne a dobromyseľne užívali sa stala následkom vydržania aj hranicou vlastníckou bez ohľadu na to, či bola v súlade so správnou hranicou mapovou alebo nie a to aj v prípade ak mapová hranica pred vydržaním bola správna. Po celý čas držby rodičia žalobcov boli v skutkovom omyle, že je súčasťou ich pozemku aj sporná parcela, teda že nekonajú bezprávne ak sporný pozemok užívajú ako celok so svojimi pozemkami v domnení, že sa jedná o parcelu XXX.

22.1. Podľa ustanovenia a pozemok, ktorý je predmetom tohto konania bol v oprávnenej nikým nerušenej držbe rodičov žalobcov minimálne od roku 1972, teda po dobu dlhšiu ako desať rokov. Uplynutím zákonom predpísanej doby takejto držby k 1.1.1992 kedy bol znovu zavedený inštitút vydržania do nášho právneho poriadku, malo za dôsledok nadobudnutie vlastníckeho práva právnymi predchodca žalobcu. Z týchto dôvodov súd považoval žalobu v celom rozsahu za dôvodnú, vyhovel jej a určil, že sporná nehnuteľnosť patrí do dedičstva po právnych predchodcoch žalobcov.

23. Podľa ustanovenia (ďalej len „“) súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

24. Podľa ustanovenia o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

25. V konaní boli žalobcovia v plnom rozsahu úspešní, preto im prináleží nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v rozsahu 100%, o výške ktorých rozhodne vyšší súdny úradník v zmysle ustanovenia po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (, ).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil ( ). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( ). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej značky ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a/ sa týkajú procesných podmienok, b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov).