Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/18/2019

Potvrdené rozhodnutím 5Co/130/2021
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a členiek JUDr. Zuzany Stolárovej a JUDr. Slávky Zborovjanovej v spore žalobkyne: C.. L. G., O.. XX.X.XXXX, V. X. P., V. XX, zast. Vašiv & Partners, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Vrátna 28, proti žalovanému: Mesto Spišská Nová Ves, so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Radničné námestie 7, IČO: 00 329 614, o zaplatenie 3.896,71 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 4. mája 2021 č.k. 9C/18/2019-142, takto rozhodol: P o t v r d z u j e rozsudok vo výrokoch II. a III. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a ."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Stanislava Semanová, v spore žalobkyne: C.. L.G. G., O.. XX.X.XXXX, V. V. XXXX/XX, P., právne zastúpenej Vašiv & Partners s.r.o., Vrátna 28, Košice - Staré Mesto proti žalovanému: Mesto Spišská Nová Ves, IČO 00329614, Radničné námestie 7, Spišská Nová Ves, o zaplatenie 3 896,71 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 171,98 Eur s úrokom z omeškania 5 % ročne od 1.12.2018 do zaplatenia, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta

III. Žalovaný m á n á r o k voči žalobkyni na náhradu trov konania v rozsahu 92 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa žalobou podanou na Okresnom súde Banská Bystrica dňa 28.2.2019 sa domáhala od žalovaného zaplatenia istiny vo výške 3 896,71 Eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. V žalobe uviedla, že na základe osvedčenia o dedičstve -25 zo dňa 26.1.2016 bolo potvrdené jej vlastníctvo k pozemkom parcelám registra „E“ č. XXXXX a č. XXXXX zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX v katastrálnom území Spišská Nová Ves vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/28 s tým, že vlastníčkou sa stala dňom 17.5.1985 a na základe osvedčenia o dedičstve -24 zo dňa 26.1.2016 vlastníctvo k pozemkom parcelám registra „E“ č. XXXXX a č. XXXXX zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX v katastrálnom území Spišská Nová Ves vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/14 plus 1/14 plus 1/14 plus 1/28 s tým, že vlastníčkou sa stala dňom 20.10.1981. Dňom 17.5.1985 sa tak stala spoluvlastníčkou pozemkov vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 2/7, ktorý ideálny podiel tvoril výmeru 89,89 m2. Spoluvlastníčkou pozemkov bola do 16.6.2016. Dňom 17.6.2016 na základe rozhodnutia Okresného úradu Spišská Nová Ves, katastrálny odbor ich spoluvlastníkom sa stal U.. L.. G. Z.. Uvedené pozemky dlhodobo užíva žalovaný. Za ich užívanie jej doposiaľ neuhradil žiadnu odplatu, nebola medzi nimi uzatvorená nájomná zmluva ani žiadna dohoda, ktorou by boli upravené podmienky užívania pozemkov žalovaným. Na základe toho došlo na strane žalovaného vedome k bezdôvodnému obohateniu titulom užívania pozemkov bez právneho dôvodu. O skutočnostiach, že došlo k bezdôvodnému obohateniu na jej úkor sa dozvedela v mesiaci november 2018, keď si na web stránke žalovaného všimla, že žalovaný uzatvoril s U.. L.. G.Á. Z. dňa 22.10.2018 Dohodu o urovnaní, ktorej predmetom bolo nahradenie existujúceho záväzku titulom bezdôvodného obohatenia z dôvodu užívania predmetných parciel žalovaným novým záväzkom. Dohoda o urovnaní sa týkala bezdôvodného obohatenia v rozsahu spoluvlastníckeho podielu menovaného v rozsahu 2/7 za obdobie od 17.6.2016 do 30.9.2018. Následným rozhovorom s U.. L.. G. Z. zistila, že k bezdôvodnému obohateniu došlo z dôvodu, že predmetné pozemky užíva žalovaný bez akéhokoľvek právneho dôvodu, pričom na týchto

sa nachádzajú stavby žalovaného a jeho upravené verejné priestranstvá. Uviedol jej, že tento stav mal nastať najneskôr v roku 1989-1990 a stále trvá, pričom z listinných dôkazov je zrejme, že žalovaný si je daného právneho stavu vedomý. Z uvedených dôvodov vyzvala žalovaného na vysporiadanie vzájomných vzťahov vyplývajúcich z predmetného bezdôvodného obohatenia a navrhla žalovanému uzatvorenie Dohody o urovnaní za rovnakých podmienok ako došlo k uzatvoreniu Dohody o urovnaní s U.. L.. G. Z.. Žalovaný jej oznámil, že jej nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia zanikol z dôvodu, že od 17.7.2016 nie je podielovou spoluvlastníčkou predmetných pozemkov. Výšku bezdôvodného obohatenia vyčíslila v zmysle ustálenej súdnej praxe, ako aj s poukazom na vôľu žalovaného definovanú v obdobnom prípade v Dohode o urovnaní uzatvorenej s U.. L.. G. Z. a to v sume 6,50 Eur za 1 m2 ročne ako nájomné. Výška bezdôvodného obohatenia za obdobie od 1.1.2012 do 16.6.2016 predstavuje 6,50 Eur za 1 m2 ročne resp. 0,018 Eur za 1 m2 denne t.j. za obdobie 1629 dní je to suma 2 546,91 Eur. Za obdobie od 1.3.2009 do 31.12.2011 požaduje nižšiu sumu a to 5,60 Eur za 1 m2 ročne resp. 0,015 Eur za 1 m2 denne t.j. za obdobie 1036 dní sumu 1 349,80 Eur.

2. Okresný súd Banská Bystrica vydal pod sp. zn. -26 dňa 18.3.2019 platobný rozkaz, ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonnej lehote odpor s odôvodnením, čím došlo v zmysle o upomínacom konaní k zrušeniu uvedeného platobného rozkazu.

3. V podanom odpore žalovaný uplatnil námietku premlčania nároku žalobkyne. Uviedol, že žalobkyňa sa stala spoluvlastníčkou predmetných pozemkov dňa 17.5.1985 a už týmto dňom sa mala možnosť dozvedieť o užívaní pozemkov žalovaným, najneskôr však pri uzatváraní darovacej zmluvy na predmetné pozemky s U.. L.. G. Z.M.. Tvrdenie, že žalobkyňa sa dozvedela o bezdôvodnom obohatení až v mesiaci november 2018 je nepravdivé, ničím nepodložené a účelové. Subjektívna premlčacia doba uplynula najneskôr dva roky po tom, čo došlo k uzatvoreniu darovacej zmluvy, teda uplynula ešte pred dátumom 20.5.2018 s tým, že mu nie je známy dátum uzatvorenia darovacej zmluvy a preto vychádza z dátumu, kedy bol doručený návrh na vklad do katastra nehnuteľnosti Okresnému úradu v Spišskej Novej Vsi, čo bolo 20.5.2016. Zo strany žalovaného nešlo o úmyselné bezdôvodné obohatenie, čo potvrdzuje jeho snaha o vyporiadanie vlastníckych vzťahov k predmetným pozemkom, ktoré sú využívané ako verejné priestranstvo. K bezdôvodnému obohateniu došlo ešte pred rokom 1985, kedy žalobkyňa nadobudla vlastnícke právo k pozemkom, preto aj napriek tomu, že nárok na bezdôvodné obohatenie pretrváva, nie je možné ho vzhľadom na uplynutie premlčacej doby žalobkyni priznať.

4. V replike zo dňa 12.4.2019 žalobca uviedol, že žalovaný v odpore uvádza tvrdenia a domnienky, ktoré doposiaľ nedoložil žiadnymi dôkazmi. Vznesená námietka premlčania, či už s ohľadom na objektívnu alebo subjektívnu premlčaciu dobu neobstojí, nakoľko žalovaný uvedené tvrdenia na rozdiel od žalobcu nepodložil žiadnymi listinnými dôkazmi, teda tvrdené skutočnosti nepreukázal.

5. V duplike zo dňa 10.5.2019 žalovaný zotrval na vyjadreniach uvedených v podanom odpore, a teda že žalobkyňa sa stala spoluvlastníčkou predmetných pozemkov dňa 17.05.1985. Odvtedy mala niekoľkokrát možnosť dozvedieť sa o „užívaní“ pozemkov žalovaným. Najneskôr mala žalobkyňa túto možnosť pri uzatváraní darovacej zmluvy, na základe ktorej darovala predmetné pozemky svojmu synovi, U.. L.. G. Z.. Vzhľadom na uvedené, subjektívna premlčacia lehota uplynula najneskôr dva roky po tom, čo došlo k uzatvoreniu darovacej zmluvy medzi žalobkyňou a jej synom, teda ešte pred dňom 20.05.2018. Zo strany žalovaného nešlo o úmyselné bezdôvodné obohatenie, mesto malo záujem o vyporiadanie vlastníckych vzťahov. Ďalej uviedol, že je v záujme vlastníka, aby mal vedomosti o nehnuteľnostiach, ktoré sú v jeho vlastníctve. Ak niekto darovacou zmluvou daruje svoje pozemky, je si vedomý toho, čo je predmetom darovacej zmluvy, teda minimálne má vedomosť o tom, kde sa tieto pozemky nachádzajú. Zároveň stojí za zváženie skutočnosť, že si žalobkyňa, ako osoba žijúca v Poprade len zo zaujímavosti prezerá zmluvy zverejnené mestom Spišská Nová Ves a náhodne v nich nájde zmluvu svojho syna týkajúcu sa pozemkov, ktoré pár mesiacov predtým svojmu synovi darovala. K bezdôvodnému obohateniu zo strany žalovaného došlo ešte pred rokom 1985, v ktorom žalobkyňa nadobudla vlastnícke právo k pozemkom, preto aj napriek tomu, že nárok na bezdôvodné obohatenie pretrváva, nie je možné ho vzhľadom na uplynutie premlčacej doby žalobkyni priznať. Ak by žalobkyňa mala nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, môže požadovať bezdôvodné obohatenie len dva roky spätne od uplatnenia si svojho práva - podania návrhu na vydanie platobného rozkazu, tzn. za obdobie 28.02.2019 - 28.02.2017. Avšak v uvedenom období už žalobkyňa vlastníčkou predmetných pozemkov nebola, a teda nemá nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia.

6. Vo veci rozhodol tunajší súd rozsudkom sp. zn. -70 zo dňa 16.7.2019 tak, že žalobu zamietol poukazujúc na premlčanie nároku žalobkyne. Uvedený rozsudok bol zrušený uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. -121 zo dňa 12.1.2021. Odvolací súd uložil tunajšiemu súdu opätovne posúdiť žalovaným vznesenú námietku premlčania so zameraním sa na ustálenie začiatku plynutia 2-ročnej premlčacej lehoty s poukazom na ustálenú rozhodovaciu prax súdov a v prípade, že námietku pokiaľ ide o subjektívnu dobu bude považovať za nedôvodnú, posúdi dôvodnosť námietky z hľadiska jej plynutia v objektívnej lehote, pričom sa náležite vyporiada s názorom žalovaného, že nešlo o úmyselné bezdôvodné obohatenie.

7. Súd vykonal vo veci dokazovanie, oboznámil sa s listinnými dôkazmi a to Osvedčeniami o dedičstve sp. zn. a sp. zn. , rozhodnutím Okresného úradu Spišská Nová Ves, katastrálny odbor X. XXXX/XX, Dohodou o urovnaní zo dňa 22.10.2018, potvrdením o zverejnení Dohody o urovnaní, žiadosťou žalovaného zo dňa 24.3.2017, návrhom žalobkyne na uzavretie dohody a vydanie bezdôvodného obohatenia vrátane návrhu Dohody o urovnaní, stanoviskom žalovaného zo dňa 30.1.2019, a zistil nasledovne:

8. Pod sp. zn. bolo vedené dedičské konania po nebohej G. G., zomrelej XX.X.XXXX. Podľa Osvedčenia o dedičstve zo dňa 26.1.2016 žalobkyňa ako jediná dedička po nebohej, okrem iného, nadobudla vlastnícke práva k nehnuteľnostiam - pozemkom registra „E“ č. XXXXX, zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 32 m2 a č. XXXXX zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 272 m2 zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX v katastrálnom území Spišská Nová Ves, v podiele pod B7 v 1/28.

9. Pod sp. zn. bolo vedené dedičské konania po nebohom W. G., zomrelom XX.XX.XXXX. Podľa Osvedčenia o dedičstve zo dňa 26.1.2016 žalobkyňa ako jediná dedička po nebohej, okrem iného, nadobudla vlastnícke práva k nehnuteľnostiam - pozemkom registra „E“ č. XXXXX, zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 32 m2 a č. XXXXX zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 272 m2 zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX v katastrálnom území Spišská Nová Ves, v podiele pod B1 v 1/4, pod B3 v 1/4, pod B5 v 1/4 a pod B6 v 1/28.

10. Rozhodnutím Okresného úradu Spišská Nová Ves, katastrálny odbor zo dňa 17.6.2016, číslo vkladu X. XXXX/XX bol povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, okrem iného k nehnuteľnostiam v katastrálnom území Spišská Nová Ves, list vlastníctva XXXX, pozemok registra E KN parcelné č. XXXXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 32 m2 a pozemok registra E KN parcelné č. XXXXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 272 m2, v prospech U.. L.. G. Z., na základe darovacej zmluvy uzavretej medzi V.. C.. L. G. ako darkyňou a U.. L.. G. Z. ako obdarovaným.

11. Listom zo dňa 24.3.2017 adresovaným U.. L.. G. Z. žalovaný menovanému oznámil, že sa dlhodobo usiluje usporiadať vlastnícke vzťahy k pozemkom, na ktorých sa nachádzajú jeho stavby a jeho verejné priestranstvá. Jedná sa aj o pozemky parcely registra E KN č. XXXXX o výmere 32 m 2 a č. XXXXX o výmere 272 m2, ktoré sa nachádzajú pred Domom kultúry. Menovanému navrhol prevod vlastníctva podielu na uvedených pozemkov v prospech mesta Spišská Nová Ves s tým, že aktuálna cena pozemkov v danej lokalite je približne 65 Eur za m2.

12. Dňa 22.10.2018 bola uzatvorená Dohoda o urovnaní medzi veriteľom U.. L.. G. Z. ako veriteľom a Mestom Spišská Nová Ves ako dlžníkom. Podľa článku I. veriteľ sa dňom 17.6.2016 stal podielovým spoluvlastníkom pozemkov registra E KN parcelné č. XXXXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 32 m2 a č. XXXXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 272 m2, evidovaných na liste vlastníctva č. XXXX v katastrálnom území Spišská Nová Ves a to vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 2/7 s tým, že ideálny podiel veriteľa na pozemkoch tvorí výmeru 86,86 m2. Uvedené pozemky dlhodobo užíva dlžník, pričom na týchto sa nachádzajú jeho stavby a jeho upravené verejné priestranstvá. Na základe uvedeného došlo k bezdôvodnému obohateniu dlžníka na úkor veriteľa. Výška bezdôvodného obohatenia bola určená ako obvyklá cena nájmu za 1 m2 za rok užívania pozemku v sume 6,50 Eur za 1 m2 ročne resp. 0,018 Eur za 1 m2 denne. Výsledná suma bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemkov od 17.6.2016 do 30.9.2018 t.j. za obdobie 836 dní je 1 307,07 Eur. K sume bezdôvodného obohatenia prislúcha aj jej príslušenstvo v rozsahu zákonných úrokov z omeškania v celkovej sume 98,11 Eur, t.j. výška bezdôvodného obohatenia vrátane príslušenstva predstavuje sumu 1 405,18 Eur. Podľa článku III. Dohody o urovnaní veriteľ a dlžník sa dohodli na nahradení existujúceho záväzku podľa článku I.

novým záväzkom a to tak, že dlžník uhradí veriteľovi sumu vo výške 1 380,- Eur do 10 dní od uzatvorenia Dohody.

13. Uzatvorenie uvedenej Dohody o urovnaní zo dňa 22.10.2018 bolo zverejnené na web stránke žalovaného dňa 24.10.2018.

14. Listom zo dňa 19.11.2018 žalobkyňa vyzvala žalovaného na uzatvorenie Dohody o urovnaní. V liste poukázala na Dohodu o urovnaní uzatvorenú s U.. L.. G. Z. dňa 22.10.2018. Uviedla, že pozemky, ktoré boli predmetom tejto dohody vlastnila v rozsahu 2/7 ona a to v období od 17.5.1985 do 17.6.2016, za ktoré obdobie jej mesto neuhradilo žiadnu odplatu, nebola uzatvorená nájomná zmluva a ani iná dohoda upravujúca užívanie pozemkov mestom. Výšku bezdôvodného obohatenia vyčíslila v sume 6 129,58 Eur s tým, že prejavila ochotu tento záväzok nahradiť novým záväzkom vo výške 5 800,- Eur.

15. Dňa 30.1.2019 žalovaný oznámil žalobkyni, že nemá nárok na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, nakoľko od 17.7.2016 už nie je podielovou spoluvlastníčkou predmetných pozemkov, poukazujúc na premlčanie jej nároku.

16. Podľa , , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

17. Podľa , , právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie . Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

18. Podľa , pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

19. Podľa , , právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

20. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáha zaplatenia istiny vo výške 3 896,71 Eur s príslušenstvom. Istinu požaduje titulom bezdôvodného obohatenia z dôvodu užívania nehnuteľností v jej podielovom spoluvlastníctve žalovaným za obdobie od 1.3.2009 do 16.6.2016 bez právneho dôvodu.

21. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že v uvedenom období bola žalobkyňa podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností - pozemkov registra E KN parcelné č. XXXXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 32 m2 a č. XXXXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 272 m2, evidovaných na liste vlastníctva č. XXXX v katastrálnom území Spišská Nová Ves a to vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 2/7. Uvedené nehnuteľnosti nadobudla v dedičských konaniach po jej predchodcoch s tým, že v zmysle bola podielovou spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľnosti v podiele 7/28 od 17.5.1985 a v rozsahu podielu 1/28 od 20.10.1981. Dňom 17.5.1985 bola teda podielovou spoluvlastníčkou spolu v podiele 2/7 (7/28 plus 1/28). V uvedenom rozsahu bola podielovou spoluvlastníčkou uvedených nehnuteľností do 17.6.2016, ktorým dňom bol povolený vklad do katastra nehnuteľnosti týkajúci sa predmetných pozemkov v podiele 2/7 v prospech U.. L.. G. Z., ktorému tieto pozemky žalobkyňa darovala.

22. V konaní nebolo sporné, že nehnuteľnosti - pozemky registra E KN parcelné č. XXXXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 32 m2 a č. XXXXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 272 m2, evidované na liste vlastníctva č. XXXX v katastrálnom území Spišská Nová Ves dlhodobo užíva žalovaný a to minimálne od roku 1989, čo vyplýva z listu žalovaného zo dňa 24.3.2017 adresovanom U.. L.. G.

Z.. Na uvedených pozemkoch sa podľa vyjadrenia žalovaného nachádzajú jeho stavby a jeho verejné priestranstvá.

23. Užívanie cudzej veci bez zmluvy o nájme prípadne akéhokoľvek iného právneho titulu je typický prípad plnenia bez právneho dôvodu, kedy vzniká majetkový prospech tomu, kto realizuje užívateľské oprávnenie. Plnenie bez právneho dôvodu je jednou zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia a je založené na tom, že medzi subjektmi od začiatku absentuje akýkoľvek právny vzťah. V konaní mal súd za preukázané, že skutočne za žalované obdobie t.j. obdobie od 1.3.2009 do 16.6.2016 žalovaný užíval bez akéhokoľvek právneho dôvodu nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne a teda, že skutočne na strane žalovaného v uvedenom období došlo k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobkyne.

24. Žalovaný v konaní uplatnil námietku premlčania nároku žalobkyne, preto sa súd v prvom rade zaoberal otázkou, či nárok žalobkyne je alebo nie je premlčaný, teda či námietka premlčania uplatnená žalovaným je alebo nie je opodstatnená. V súvislosti s namietaným premlčaním žiadaného nároku žalobkyňou na vydanie bezdôvodného obohatenia súd poukazuje na to, že účelom tohto inštitútu je, aby oprávnený subjekt po hrozbou sankcie premlčania uplatnil svoje právo v stanovenej premlčacej dobe - teda včas. Účinné vznesenie námietky premlčania práva znamená, že súd oprávnenej osobe nemôže premlčané právo priznať, keďže vznesením námietky premlčania zaniká nárok na vynútiteľnosť uplatneného práva.

25. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčuje v 2-ročnej subjektívnej a 3 resp. 10- ročnej premlčacej lehote. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty je rozhodujúci okamih získania subjektívnej vedomosti oprávnenej osoby o tom, že k bezdôvodnému obohateniu na jej úkor došlo a kto sa na jej úkor obohatil. Pre začiatok plynutia objektívnej premlčacej lehoty je rozhodujúci deň, kedy k bezdôvodnému obohateniu skutočne došlo. Obe lehoty plynú nezávislé od seba a ak skončí priebeh jednej z nich, právo sa premlčí bez ohľadu na druhú premlčaciu lehotu. Pre vzťah objektívnej a subjektívnej premlčacej lehoty však platí zásada, že subjektívna lehota nemôže skočiť neskôr ako objektívna lehota, ale končí najneskôr s touto objektívnou lehotou.

26. Pre určenie začiatku plynutia subjektívnej, ako aj objektívnej premlčacej doby je podstatné to, na základe ktorého právneho dôvodu k bezdôvodnému obohateniu došlo. Ako už bolo uvedené, v predmetnej veci k bezdôvodnému obohateniu došlo užívaním pozemkov v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne žalovaným bez nájomnej zmluvy resp. iného právneho dôvodu, teda plnením bez právneho dôvodu. K bezdôvodnému obohateniu získanému plnením bez právneho dôvodu t.j. ak právny dôvod neexistoval od začiatku, dochádza okamihom poskytnutia plnenia. Týmto okamihom je určený začiatok objektívnej premlčacej doby. Ak je plnenie bez právneho dôvodu poskytované postupne, objektívna premlčacia doba začína plynúť pri každom poskytnutí plnenia osobitne v okamihu, keď došlo k plneniu. Subjektívna premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď sa poškodený dozvedel, že plnil bez právneho dôvodu a komu plnil.

27. V danej veci tak objektívna premlčacia doba nárokov uplatnených žalobkyňou v tomto konaní začala plynúť samostatne každým jednotlivým dňom t.j. počnúc dňom 1.3.2009 a končiac dňom 16.6.2016. V prípade objektívnej 3-ročnej premlčacej doby táto by skončila každým dňom od 1.3.2012 do 16.6.2019 a v prípade 10-ročnej objektívnej doby od 1.3.2019 do 16.6.2026.

28. Poukazujúc na odôvodnenie rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach sp. zn. -121 zo dňa 12.1.2021, ktorým bol zrušený rozsudok tunajšieho súdu, súd opätovne v danej veci posudzoval začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby. Pri jej posudzovaní je potrebné, poukazujúc na ustálenú rozhodovaciu prax súdov vychádzať z preukázanej, skutočnej a nie len predpokladanej vedomosti oprávneného o tom, že na jeho úkor došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal. Pre záver, kedy sa oprávnená osoba dozvedela o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a o tom, kto ho získal, je vždy rozhodujúce zistenie skutkového stavu v konkrétnom prípade.

29. Subjektívna premlčacia doba začína plynúť od okamihu, kedy oprávnený zistí skutkové okolnosti, z ktorých možno vyvodiť vznik bezdôvodného obohatenia na strane zodpovedného subjektu a orientačne aj jeho rozsah tak, aby bolo možné približne určiť výšku náhrady v peniazoch (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 26.9.2011, spis. zn. ). Oprávnený sa dozvie o vzniku bezdôvodného

obohatenia a o tom, kto sa na jeho úkor obohatil vtedy, keď skutočne (preukázateľne) zistí skutkové okolnosti, na základe ktorých môže podať žalobu o vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, t.j. keď nadobudne vedomosť o rozsahu bezdôvodného obohatenia a o osobe obohateného, a to bez ohľadu na to, že sa o týchto skutočnostiach mohol dozvedieť aj skôr. To, kedy sa oprávnený dozvedel (dospel k záveru), ako takýto jeho nárok, vyplývajúci z týchto skutkových okolností, možno právne kvalifikovať, nie je pri posudzovaní okamihu začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby vôbec relevantné (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 1.5.2013)

30. Vychádzajúc z už uvedeného pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúca skutočná vedomosť o tom, že došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal. Nie je rozhodujúce, že oprávnený sa mohol o tom dozvedieť skôr pri vynaložení potrebnej starostlivosti. Podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností sa žalobkyňa stala na základe rozhodnutí v dedičských konaniach, ktoré sa uskutočnili v roku 2016 s tým, že sa jednalo o dodatočné prejednanie dedičstva, ktoré sa začína na návrh. Následne žalobkyňa zdedené nehnuteľnosti previedla darovacou zmluvou na svojho blízkeho príbuzného. Poukazujúc na odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu v predmetnej veci uzatvorenie darovacej zmluvy samo osebe nepreukazuje skutočnú vedomosť žalobkyne o tom, že sa na jej úkor niekto bezdôvodne obohacuje a že niekto a kto užíva pozemky, ktorých je podielovou spoluvlastníčkou, ani že ich užíva bez právneho dôvodu. Uvedené platí aj pre nadobudnutie vlastníckeho práva žalobkyňou v dedičských konaniach. Podľa názoru odvolacieho súdu, viazanie začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby nemožno spájať ani odkazom na povinnosti každého vlastníka starať sa o svoj majetok. Uvedené skutočnosti nesvedčia o vedomosti žalobkyne o reálnom užívaní jej nehnuteľností.

31. Vzhľadom na uvedené subjektívna premlčacia doba mohla začať u žalobkyne plynúť až vtedy, keď sa žalobkyňa skutočne dozvedela o tom, že pozemky v jej podielovom spoluvlastníctve sú užívané bez právneho dôvodu žalovaným. Podľa žalobkyne sa uvedené dozvedela až po zverejnení Dohody o urovnaní zo dňa 19.10.2018 na webovej stránke mesta Spišská Nová Ves, k čomu došlo dňa 24.10.2018. Subjektívna premlčacia doba tak mohla začať plynúť u žalobkyne najskôr nasledujúci deň t.j. 25.10.2018. Zo strany žalovaného, ktorý vzniesol v konaní námietku premlčania, iné skutočnosti preukázané neboli.

32. Žaloba zo strany žalobkyne bola podaná na Okresnom súde Banská Bystrica dňa 28.2.2019. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd konštatuje, že bola podaná včas t.j. v rámci plynutia subjektívnej, ako aj objektívnej premlčacej doby.

33. Poukazujúc na odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu, súd opätovne posudzoval aj trvanie objektívnej premlčacej doby a to, či v danom prípade ide o 10-ročnú alebo 3-ročnú premlčaciu dobu. Premlčacia doba v trvaní 3 rokov platí v prípade, že k získaniu bezdôvodného obohatenia došlo neúmyselne t.j. z nedbanlivosti a v trvaní 10 rokov, ak bezdôvodné obohatenie bolo získané úmyselne. nevymedzuje podstatu úmyselného konania, preto je pri posudzovaní úmyslu potrebné vychádzať z trestného práva hmotného. Podľa stupňa vôľovej zložky sa rozlišuje úmysel priamy alebo nepriamy. O priamy úmysel pri bezdôvodnom obohatení podľa ide vtedy, ak ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatil vedel, že svojim konaním získa bezdôvodné obohatenie a súčasne ho chcel získať. O nepriamy úmysel pri bezdôvodnom obohatení podľa ide vtedy, ak ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatil vedel, že svojim konaním môže získať bezdôvodné obohatenie a pre prípad, že sa tak stane, bol s týmto následkom uzrozumený. Úmysel musí existovať v čase vzniku bezdôvodného obohatenia. Žalovaný pozemky, ktoré sú predmetom tohto konania užíva dlhodobo. Podľa jeho vyjadrenia sa aj dlhodobo usiluje usporiadať vlastnícke vzťahy k pozemkom, na ktorých sa nachádzajú jeho stavby a verejné priestranstvá. Vzhľadom k uvedenému žalovaný mal vedomosť o tom, že užíva pozemky, ktoré nie sú v jeho vlastníctve, avšak uvedené nesvedčí o tom, že mal aj úmysel bezdôvodne sa obohacovať a to obohacovať sa na úkor žalobkyne.

34. Súd v tomto smere poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. , podľa ktorého „samotné všeobecné skutočnosti (fakty) o profesionálnom podnikateľskom postavení nebankových subjektov v oblasti poskytovania úverov a doterajšia súdna prax týkajúca sa ochrany spotrebiteľov v obdobných prípadoch samé o sebe nemôžu bez ďalšieho zakladať nepriamy úmysel nebankového subjektu (veriteľa)." Vychádzajúc z uvedeného súd konštatuje, že žalovaný síce

dlhodobo užíval predmetné pozemky bez právneho dôvodu, avšak toto konštatovanie samo osebe neznamená, aby bolo v úmysle žalovaného takýmto spôsobom obohatiť sa na úkor žalobkyne. Taktiež všeobecné skutočnosti o postavení žalovaného samé o sebe nemôžu bez ďalšieho zakladať jeho ani nepriamy úmysel. Úmysel žalovaného bezdôvodne sa obohatiť žalobkyňa v konaní žiadnym spôsobom nepreukázala, pričom dôkazné bremeno v tomto prípade je na žalujúcej strane. Ak nie sú splnené podmienky pre desaťročnú objektívnu premlčaciu dobu, platí trojročná objektívna premlčacia doba, ktorá platí aj v prípade, že povinný získanie bezdôvodného obohatenia vôbec nezavinil.

35. Žaloba zo strany žalobkyne bola podaná dňa 28.2.2019 v rámci plynutia subjektívnej aj objektívnej premlčacej doby. Podaním žaloby došlo k zastaveniu plynutia subjektívnej premlčacej doby a teda žalobkyňa má nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 28.2.2016, keďže platí 3- ročná objektívna premlčacia doba. Bezdôvodné obohatenie si žalobkyňa uplatnila do 16.6.2016, kedy ešte posledný deň bola podielovou spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností. Súd jej žalobe preto vyhovel a priznal žalobkyni bezdôvodné obohatenie za obdobie od 28.2.2016 do 16.6.2016.

36. Pokiaľ sa týka výšky priznaného bezdôvodného obohatenia súd vychádzal z hodnoty obvyklého nájomného za užívanie pozemkov a to ceny 0,018 Eur za 1 m2 denne v súlade so žalobou žalobkyne. Uvedená cena nájomného nebola žalovaným žiadnym spôsobom v konaní spochybňovaná a jedná sa tiež o hodnotu uvedenú v Dohode o urovnaní zo dňa 19.10.2018 uzavretou medzi žalovaným a právnym nástupcom žalobkyne za obdobie od 17.6.2016. Výška bezdôvodného obohatenia za obdobie od 28.2.2016 do 16.6.2016 činí 171,98 Eur t.j. 0,018 Eur krát 110 dní (2 dni február 2016 plus 31 dní marec 2016 plus 30 dní apríl 2016 plus 31 dní máj 2019 plus 16 dní jún 2016) t.j. 1,98 Eur za 1 m2 krát 86,86 m2 (32 m2 parcely č. 71462 plus 272 m2 parcely č. 71463 t.j. 304 m2 z toho podiel 2/7).

37. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd vyhovel žalobe čo do zaplatenia sumy 171,98 Eur a v prevyšujúcej časti z dôvodu premlčania nároku žalobu zamietol.

38. Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

39. Podľa vládneho nariadenia č. v platnom znení, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

40. Žalobkyňa si podanou žalobou uplatnila aj úrok z omeškania, ktorý žiadala priznať vždy od 21.1. príslušného roka, za ktorý požadovala priznanie bezdôvodného obohatenia s tým, že v zmysle ustálenej súdnej praxe nájomné za pozemky je splatné vopred vždy do 20. dňa príslušného kalendárneho roka. Žalovaný uplatnil námietku premlčania nároku žalobkyne ako celku, teda vrátane úrokov z omeškania. Povinnosť platiť úroky z omeškania, vyplývajúca z vedľajšieho právneho vzťahu, nemôže trvať dlhšie, než trvá hlavný záväzok, pretože uplynutím premlčacej doby sa právo premlčí ako celok. Preto, ak dôjde k premlčaniu hlavného právneho vzťahu, nemôže sa potom takýto právny následok uplynutia času nevzťahovať i na úroky z omeškania. Premlčaním istiny sú preto premlčané aj úroky z omeškania. Úrok z omeškania tak bol priznaný žalobkyni len z priznanej istiny 171,98 Eur a to až od 1.12.2018 t.j. odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty, v ktorej žalobkyňa vyzvala žalovaného na vyjadrenie k návrhu dohody o urovnaní zo dňa 19.11.2018. Sadzba Európskej centrálnej banky v uvedenom čase predstavovala 0 %, preto úroky z omeškania boli priznané žalobkyni vo výške 5 % ročne.

41. Podľa , ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

42. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

43. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

44. O trovách konania rozhodol súd podľa úspešnosti v spore. Žalobkyňa sa žalobou domáhala zaplatenia istiny vo výške 3 896,71 Eur. Súd jej žalobe vyhovel čo do sumy 171,98 Eur, ktorá predstavuje 4 % zo žalovanej istiny. Neúspech mala žalobkyňa v časti zaplatenia istiny 3 724,73 Eur, ktorá predstavuje 96 % žalovanej istiny. V konaní bol tak úspešnejší žalovaný a to v rozsahu 92 % (96 % mínus 4 %). O výške trov bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves písomne v troch vyhotoveniach. ( ).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. ( )

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. ( a )

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ( )

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ( ).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.