Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13P-187-2019.pdf
PDF · 105.3 KB
Case nature
Area
Subarea
13P/187/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV, v konaní pred sudcom JUDr. Petrom Kalatom, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: I. bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - U. zastúpená: Mgr. Monika Brunová, IČO: 53 638 301, advokát so sídlom Račianska 153, 831 54 Bratislava - Rača, otec - V. zastúpený: Advokátska kancelária Tomáš Petko s.r.o. IČO: 50 218 107, so sídlom Drotárska cesta 7, 811 02 Bratislava, o návrhu na zmenu úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
I. Otec maloletého I. je povinný prispievať na výživu maloletého I. sumou 230 eur mesačne, počnúc dňom 30.12.2019, vždy do 20. dňa v mesiaci, k rukám matky. Zročné výživné v sume 963,88 eur je otec maloletého I. povinný uhradiť k rukám matky do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Otec maloletého I. je oprávnený stretávať sa s maloletým formou bežného styku nasledovne: Každý nepárny týždeň v utorok od ukončenia dochádzky v predškolskom alebo školskom zariadení alebo od 13:00 hod., podľa toho, čo nastane neskôr do 18:30 hod. Každý nepárny týždeň od piatku od ukončenia dochádzky v predškolskom alebo školskom zariadení alebo od 13:00 hod., podľa toho, čo nastane neskôr, do pondelka v nasledujúcom týždni do 08:00 hod. Každý párny týždeň v stredu od ukončenia dochádzky v predškolskom alebo školskom zariadení alebo od 13:00 hod., podľa toho, čo nastane neskôr do 18:30 hod. Počas sviatkov a prázdnin je otec maloletého I. oprávnený stretávať sa s maloletým nasledovne: Každý nepárny rok od 24.12. od 09:00 hod. do 31.12 do 09:00 hod. Každý párny rok od 31.12. od 09:00 hod. do 06.01. nasledujúceho roku do 09:00 hod. Každý rok počas letných prázdnin vždy od 15.07. od 09:00 do 25.07. do 18:30 a od 15.08 od 09:00 do 25.08.do 18:30. Počas Veľkonočných sviatkov v párnom kalendárnom roku vždy od Veľkého piatka od 09:00 hod., do Veľkonočného pondelka do 18:30 hod. Úprava styku počas sviatkov a prázdnin má prednosť pred úpravou formou bežného styku. Otec si maloletého prevezme v predškolskom alebo školskom zariadení, kde ho po ukončení styku aj odovzdá. V prípade, že v čase určeného preberania a odovzdávania maloletého neprebieha dochádzka v školskom alebo predškolskom zariadení, otec si maloletého prevezme v mieste bydliska matky maloletého, kde ho matke po ukončení styku aj odovzdá. Matka je povinná maloletého na styk s otcom riadne pripraviť.
III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka maloletého sa návrhom doručeným súdu 30.12.2019 domáhala, aby súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca maloletého, naposledy určenú rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV, č. k. 13P/251/2016 - 138 zo dňa 27.02.2018 na sumu 300 eur mesačne a zároveň aby súd upravil styk stretávania maloletého s otcom vždy v párny kalendárny týždeň v mesiaci v piatok od 16:00 hod. do nedele do 18:00 hod. Návrh odôvodňovala zmenou pomerov, nakoľko maloletý začal od januára 2019 navštevovať materskú školu, s čím má matka mesačnej výdavky spolu vo výške približne 54,80 eur mesačne (na stravu a školné) plus polročné výdavky do triedneho fondu a pranie bielizne (60 eur), 50 eur na tanečný krúžok a 15 eur za jazdu na poníkoch. Uviedla, že z dôvodu finančnej situácie bola nútená predčasne ukončiť rodičovskú dovolenku, v pôvodnej práci z dôvodu potreby starostlivosti o maloletého musela dať výpoveď, nová práca jej umožňuje lepšiu manažment času, za cenu zabezpečenia nižšieho príjmu. So starostlivosťou o maloletého je pomáha jej matka, ktorá jej každý mesiac posiela peňažné prostriedky vo výške od 200 do 400 eur. Súčasná úprava styku otca s maloletým podľa matky nekopíruje jeho najlepší záujem, nakoľko už chodí do škôlky, potrebuje režim, ak jej otec odovzdá maloletého o 19:00 hod. alebo niekedy aj neskôr, maloletý sa často nestihne včas najesť a pripraviť na spánok, aby mohol ísť dostatočne skoro spať. Maloletý odmieta chodievať k otcovi, matka ho musí presviedčať. Otec podľa matky navyše nevyužíva všetok čas, ktorý mu súdne rozhodnutie umožňuje a nejaví ani záujem o bežnú starostlivosť o maloletého. Pokiaľ ide o mimoriadne výdavky, na tých sa otec podľa matky prakticky nepodieľa. Výdavky na maloletého vyčíslila matka v sume 411,20 eur mesačne (jedlo mimo materskej školy 100 eur, sporenie v R. plus poistka 31,40 eur, školné v materskej škole 24 eur, strava v materskej škole 30,80 eur, poplatok do triedneho fondu a na pranie bielizne 12 eur, tanečný krúžok 10 eur, jazdenie na poníkoch 3 eurá, hygienické potreby 20 eur, lieky 60 eur, oblečenie a obuv 60 eur, hračky 20 eur, výlety, kultúrne a rekreačné aktivity 40 eur). Svoje výdavky vyčíslila matka vo výške 1.006,81 eur (splátka hypotekárneho úveru na byt 427,63 eur, jedlo 150 eur, hygienické potreby 30 eur, internet + TV 22,90 eur, mobilný paušál 50 eur, elektrina 40 eur, platby spojené s užívaním bytu 121,64 eur, koncesionárske poplatky 4,64 eur, PHM 100 eur, výdavky na zubára, lieky, mimoriadne výdavky v domácnosti spolu vo výške 60 eur. Príjem matky z pracovného pomeru je tvorený sumou cca. 865,63 eur mesačne, výživným na maloletého vo výške 170 eur, prídavkom na dieťa vo výške 24,34 eur, finančnou podporou matky maloletého vo výške 200 - 400 eur.
2. Otec maloletého s návrhom nesúhlasil, súhlasil, že došlo plynutím času k zmene povahy výdavkov na maloletého, nie však k ich zvýšeniu. Uvádzal, že matka už nemá výdavky na plienky, na dojčenské mlieko a kaše, príkrmy spolu vo výške 232,92 eur, s tým, že nepopieral výdavky súvisiace s návštevou škôlky. Celkové výdavky na maloletého považoval za nižšie o 40 eur. Uvádzal, že matka sama už v pôvodnom súdnom konaní, v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia zo dňa 11.06.2016 uvádzala, že náklady na maloletého predstavujú sumu 452,82 eur, teda sumu vyššiu, ako tvrdí v tomto konaní. Poukazoval na to, že sa zvýšil príjem matka, ktorá začala pracovať a to o sumu cca. 600 eur mesačne. Príjmy a výdavky otca považoval v zásade za rovnaké, ako v období, kedy súd naposledy rozhodoval o vyživovacej povinnosti otca voči maloletému. Zároveň uviedol, že s manželkou nadobudol do BSM byt, s čím mu narástli výdavky spojené s vlastníctvom tohto bytu a úverom, ktorý s manželkou čerpali na jeho zaobstaranie. Za primerané výživné považoval sumu 150 eur mesačne. Uvádzal, že sa styk s maloletým snaží realizovať v rozsahu určenom súdnym rozhodnutím, priznal, že v posledných mesiacoch maloletý styk s ním odmietal. Súhlasil s odovzdávaním maloletého matke skôr, ako aj s tým, aby si ho preberal priamo zo škôlky. Navrhol predĺžiť styk s maloletým o jeden deň, aby ho mal už do štvrtku a následne celý víkend. Počas Vianočných sviatkov navrhol stretávanie s maloletým v párnom roku od 23.12. od 16:00 do 25.12 do 09:00, a následne do 26.12. od 09:00 do 18:00 a v nepárnom roku do 25.12. od 09:00 do 26.12. do 18:00 a od 30.12. do 09:00 do 02.01. nasledujúceho roku do 18:00. Počas letných prázdnin navrhoval otec upraviť styk s maloletým od 15.07. od 09:00 do 25.07. do 17:00. Zároveň navrhoval upraviť styk s maloletým každý rok počas Veľkonočného pondelku od 08:00 do 18:00 hod.
3. Matka uvádzala, že v pôvodnom návrhu na vydanie neodkladného opatrenia výška mesačných výdavkov predstavovala sumu 452,82 eur, nakoľko do nich vtedy započítavala aj náklady na bývanie pripadajúce na maloletého, ktoré v tomto konaní do nákladov nezahrnula, hoci je zrejmé, že ich znáša a to tak splácaním hypotekárneho úveru, ako aj úhradami platieb za energie a úhradami platieb spojených s užívaním bytu. Nesúhlasila s tým, že došlo len k zmene povahy výdavkov a nie k zmene ich výšky. Taktiež uviedla, že v sume 411,20 uvádzala len pravidelné výdavky, nie aj mimoriadne výdavky (kúpa bicykla, kúpa autosedačky, pobyt maloletého v nemocnici, vyšetrenie u ortopéda, kúpa ortopedickej obuvi, kúpa rybárskeho lístka, kúpa vybavenia na rybačku, správny poplatok za cestovný pas, kúpa detského nábytku a pod.). Uvádzala, že s výnimkou operácie mandlí maloletého otec nad
rámec bežného výživného matke neprispel. U maloletého je podozrenie na intoleranciu na laktózu, čo si v prípade potvrdenia podozrenia vyžiada vyššie výdavky na potraviny. Skutočnosť, že sa matka medzičasom zamestnala, aby si zvýšila príjem, nie je podľa matky dôvodom, že je teraz povinná sa podieľať na výžive podstatne väčšou mierou ako otec. Popierala, že by príjmy otca boli len vo výške okolo 450 eur mesačne, mala za to, že jeho reálny príjem je omnoho vyšší a pre prípad, že by tomu tak nebolo, poukazovala na to, že otec má možnosť zmeniť prácu a zabezpečiť si tak vyšší príjem. Poukázala tiež na to, že ak by mal otec tak nízky príjem, zrejme by si s manželkou nemohol kúpiť byt, a tiež na to, že otec so svojou sestrou zároveň spoluvlastní byt, v ktorom bývajú jeho rodičia.
3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, otca maloletých detí a listinami založeným v súdnom spise a zistil nasledovný skutkový stav: 4.1. Z výsluchu navrhovateľky zistil, že do práce pred ukončením rodičovskej dovolenky nastúpila z dôvodu zabezpečenia finančných prostriedkov na živobytie. Otec nad rámec výživného určeného rozhodnutím súdu prakticky neprispieva, konfliktná situácia nastala aj po podaní návrhu na zvýšenie výživného, hoci už predtým sa pokúšala s ním dohodnúť, aby prispel napr. na sezónne veci pre maloletého. Svoje a synove potreby hradí zo svojho príjmu, výživného na maloletého a zároveň jej pomáhajú rodičia. V súvislosti s odovzdávaním maloletého otcovi sú problémy, musí syna presviedčať a motivovať. Maloletý je sledovaný na ortopédii, je na laktózovej diéte, s podozrením na intoleranciu na laktózu. Otec na mimoriadne výdavky na maloletého neprispieva.
4.2. Z výsluchu otca maloletého súd zistil, že medzičasom uzavrel manželstvo, nemá inú vyživovaciu povinnosť okrem maloletého. Uviedol, že jeho pomery sa v zásade nezmenili, s manželkou si kúpili byt, čerpali úver, istina je 150.000 eur, mesačná splátka je 500 eur. Pokiaľ ide o mimoriadne výdavky na maloletého, prispel na operáciu mandlí. Jeho príjem je okolo 450 eur netto, výdavky na stravu má okolo 150 eur mesačne, výdavky na oblečenie sa ročne pohybujú okolo 200 - 300 eur ročne. Príjem jeho manželky je okolo 1.500 - 1.700 eur mesačne. Viackrát sa mu stalo, že mu matka styk s maloletým neumožnila. O širší styk s maloletým žiada opakovane, nie vždy mu je vyhovené. Pracuje ako stolár v spoločnosti, v ktorej je spoločníkom (I.). Ukončil strednú odbornú školu s maturitou. Príjem v oblasti v ktorej pracuje, odhaduje okolo 600 eur mesačne. Nevlastní motorové vozidlo, požičiava si vozidlo od otca. So synom by chcel počas dlhších víkendov chodievať na výlety, napr. na chatu svojich alebo manželkiných rodičov. Byt s manželkou kupovali, nakoľko v byte, ktorého je aj so sestrou spoluvlastníkom, bývajú jeho rodičia a sestra. Synovi kupuje hračky, sesternica mu pre neho dáva oblečenie, po jej staršom dieťati. So synom chodievajú na ryby, prípadne sú von, kolobežkujú a pod. 4.3. Z daňových priznaní spoločnosti F.. za roky 2018 a 2019 súd zistil, že v roku 2018 spoločnosť dosiahla stratu 29.027,95 eur, pri výnosoch 131,322,73 eur a nákladoch 160.350,68 eur. V roku 2018 spoločnosť dosiahla zisk 6.380,87 eur, pri výnosoch 212.844,97 eur a nákladoch 206.464,10 eur. 4.5. Z výpisov z účtu otca maloletého súd zistil, že okrem mzdy zo zamestnania (vo výške 430,35 eur mesačne, mal otec v období od 01.12.2019 do 31.12.2019 na účte aj ďalšie kreditné položky v pomerne vysokých sumách realizované buď hotovostným vkladom alebo bezhotovostným prevodom (400 €, 300 €, 450 €, 800 €, 500 €, 300 €, 500 €, 1000 €, 150 €, 200 €, 1800 €, 100 €, 500 €, 2000 €, 2000 €, 250 €, 800 €, 1000 €, 500 €, 1180 €, 200 €, 240 €, 1620 €, 400 €, 110 €, 400 eur, 100 €, 6270 €, 600 €, 6600 €, 2000 €, 1300 €, 1150 €, 100 €, 70 €, 400 €, 600 €, 900 €, 1450 €, 159,90 €, 400 €, 300 €, 450 €) 5. Podľa § 28 ods. 1 písm. a), b) a c) Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, zastupovanie maloletého dieťaťa, správa majetku maloletého dieťaťa. 6. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
7. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
8. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
9. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
10. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
11. Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
12. Pokiaľ ide o výšku vyživovacej povinnosti otca, súd mal za preukázané, že od posledného rozhodovania súdu sa potreby maloletého zvýšili. Je pravdou, že došlo aj k zmene v skladbe výdavkov, maloletý už nepotrebuje dojčenskú stravu a plienky, v súvislosti s vyšším vekom a návštevou škôlky sa však zvýšili jeho iné potreby, či už ide o oblečenie, záujmy, ale aj samotnú stravu, ktorá má pestrejšiu skladbu. Súd sa nestotožnil z argumentáciou otca, že by konkrétnom prípade mala skutočnosť, že sa matka zamestnala (oproti poslednému rozhodovaniu nie je už na rodičovskej dovolenke), znamenať v tomto konkrétnom prípade, že sa jej možnosti zmenili do takej miery, že by to malo viesť k zníženiu vyživovacej povinnosti otca. Rozsah starostlivosti matky o maloletého sa nezmenil (určite nie v porovnaní s rozsahom starostlivosti otca) a skutočnosť, že sa snaží zabezpečiť si príjem, ktorý potrebuje tak na úhradu vlastných potrieb, ako aj na potrieb maloletého nie je v tomto prípade takou zmenou pomerov na strane matky, ktorá by mala mať za následok zníženie vyživovacej povinnosti otca. Matka dosahuje príjem okolo 1.100 eur mesačne netto, v priemere (za obdobie mesiacov 12/2019 - 01/2020), v zásade je to stále príjem pod priemerom čistej mzdy v V.. Z výpisov z účtu matky neboli zistené žiadne iné relevantné kreditné položky (s výnimkou výživného od otca maloletého a kreditných platieb jej matky vo výške 100, 150, 200, resp. 300 eur). Naopak na účte otca okrem jeho príjmu okolo 430 eur mesačne v priemere, vyplývajú významné kreditné položky. Napriek tomu, že otec nevysvetlil, prečo boli tieto platby poukazované na jeho účet (a nie na účet spoločnosti F. keďže otec nevykonáva povolanie ako SZČO, ale je zamestnancom spoločnosti, v rámci ktorej aj vykonáva podnikateľskú činnosť), súd nemal dôvod pochybovať o tom, že sa jedná o platby v súvislosti s realizáciou zákaziek pre klientov, a teda ich nemožno v celom rozsahu považovať za príjem otca. Napriek tomu, s ohľadom na objem týchto platieb (bod 4.5 odôvodnenia), aj pri akceptovaní tvrdení otca, že ich je možné zohľadniť len v jednej tretine (kedy zvyšok tvoria náklady týchto zákaziek), ako aj s ohľadom na to, že otec je sám nielen zamestnancom, ale aj zároveň aj spoločníkom spoločnosti F. súd uzavrel, že aktuálne možnosti otca prevyšujú možnosti matky. Matka je navyše sama s maloletým dieťaťom, je preukázané, že jej pomáha jej matka, otec pritom nemá inú vyživovaciu povinnosť, v spoločnej domácnosti žije s manželkou, ktorá dosahuje podľa jeho tvrdenia príjem okolo 1.500 až 1.700 eur mesačne. K jeho možnostiam je relevantným argumentom aj matkou preukázaná možnosť v prípade, že si otec nedokáže do budúcna zabezpečiť dostatočný príjem z podnikateľskej činnosti, resp. pracovného pomeru v rámci spoločnosti F. zvážiť zamestnanie u iného subjektu, nakoľko podľa matkou založených inzerovaných ponúk, otec môže získať práce s príjmom minimálne rovnajúcom sa príjmu matky, prípadne aj vyšším (č. l. 141-150 v spise). Pokiaľ ide výdavky na maloletého, tie súd ustálil na sume od 350 do 400 eur mesačne, s tým, že všetky základné potreby (strava, oblečenie, náklady na škôlku a záujmovú činnosť zodpovedajú potrebám päťročného dieťaťa, matka ich navyše doložila dokladmi, vrátane dokladov o vlastných výdavkoch (č. l. 14 - 40 v spise), doklady predložila aj úhradám mimoriadnych výdavkov (č. l. 201 až 204 v spise). Súd nemal za preukázané výdavky v sume 60 eur mesačne na lieky, hoci je dôvodné očakávať, že aj v tejto oblasti, ak nejaké výdavky nastanú, znáša ich v prípade potreby prevažne matka (otec prispel, ako sám uviedol, len na operáciu mandlí). Po zohľadnení všetkých uvedených okolností, ako ja skutočnosti, že o maloletého sa stará matka, ktorá zabezpečuje aj potrebu bývania maloletého, súd považoval za primeranú výšku vyživovacej povinnosti otca maloletého, zodpovedajúcu potrebám maloletého a možnostiam jeho otca a zároveň zohľadňujúcu možnosti matky a to, ako sa ona podieľa na starostlivosti o maloletého, sumu 230 eur mesačne. Vzhľadom na skutočnosť, že otec maloletého si doposiaľ túto povinnosť plnil v sume 170 eur mesačne, návrh matky bol súdu doručený 30.12.2019, súd zároveň určil otcovi povinnosť uhradiť matke zročné výživné, za obdobie od 30.12.2019 do 30.04.2021, teda spolu sumu 963,88 eur (60 eur vynásobených celými 16 - timi mesiacmi plus suma 3,88 eur zodpovedajúca obdobiu mesiaca december 2019).
13. Pokiaľ ide o úpravu styku otca s maloletým, matka v pôvodne žiadala jeho obmedzenie len na každý druhý víkend, od piatku popoludnia do nedele večera. Argumentovala tým, že pre maloletého je obtiažne večer počas pracovného týždňa stihnúť sa navečerať, pripraviť na spánok tak, aby mohol ísť dostatočne oddýchnutý na druhý deň do školy. Argumentovala tiež tým, že otec nevyužíva dostatočne doposiaľ upravenú možnosť styku, maloletý s ním navyše často odmieta ísť. Otec chcel naopak styk s maloletým rozšíriť, chcel pôvodne, aby maloletý u neho prespal jednu noc počas pracovného týždňa a zároveň aby sa rozšíril víkendový styk tak, že začne už od štvrtka. Rodičia absolvovali aj stretnutia s psychológom za účelom hľadania vhodného modelu starostlivosti o maloletého. Na pojednávaní súdu konanom 04.05.2021 matka najskôr avizovala uzavretie dohody ohľadom styku s maloletým, otec však najskôr nesúhlasil s rozsahom, v akom by mal byť so synom počas Vianoc, nakoľko s ním chcel stráviť celý štedrý deň, pričom podľa matkinho návrhu by jeden rok v tento deň nebol so synom spolu vôbec, v ďalšom roku až od 13:00. Zároveň otec uvádzal, že on mal počas sviatkov, resp. prázdnin záujem aj o dlhšie trvajúci styk so synom (napr. aj striedanie počas Vianoc, na celé vianočné sviatky), s tým, že jeden rok bude maloletý u matky a jeden rok o neho. Pokiaľ ide letné prázdniny, matka navrhovala, aby bol maloletý s otcom prvý a tretí augustový týždeň, odôvodňovala to tým, že by jej to pomohlo pri starostlivosti o neho, nakoľko v mesiaci júl a prvý augustový týždeň predpokladá, že bude ešte otvorená škôlka. Pokiaľ ide o Veľkú noc, otec uvádzal, že veľkonočný pondelok by chcel tráviť so synom, tak ako to má upravené doteraz. Matka uvádzala, že ona by túto úpravu chcela zmeniť, nevidela dôvod, prečo by nemohol veľkonočný pondelok syn stráviť s matkou. Samotný právny zástupca otca napokon navrhol, aby o styku s otcom rozhodol súd. Styk otca s maloletým súd napokon upravil v rámci bežného roka tak, že v párnom týždni strávi syn s otcom stredu po ukončení škôlky do 18:30 a v nepárnom týždni utorok po ukončení škôlky do 18:30 a následne víkend od piatku po ukončení škôlky do najbližšieho pondelku, kedy ho otec odovzdá v škôlke. Súd tak vyhovel obom rodičom, aby si otec preberal maloletého v škôlke a predchádzalo sa tak konfliktným situáciám, matke, aby bol maloletý odovzdávaný v rámci týždňa skôr a mohol sa tak lepšie pripraviť na spánok, a otcovi v tom, že sa mu styk s maloletým predĺžil, keďže v rámci víkendu prespí u otca až do pondelku a následne ho otec odovzdá priamo do škôlky. Otec deklaroval záujem o rozšírenie styku s maloletým, a súd mal za to, že vhodným vedením a motivovaním tak zo strany otca, ako aj zo strany matky, je možné takéto rozšírenie upraviť. Pokiaľ ide o úpravu počas prázdnin, otec mal záujem tráviť so synom čas aj v mesiaci júl a súd uzavrel, že samotná skutočnosť, že vtedy je ešte otvorená škôlka (a matke by teda viac pomohlo, ak by bol u otca dva týždne v auguste), tomuto žiadnym spôsobom nebráni. Súd preto upravil pre letné mesiace júl a august styk otca s maloletým v rovnakom rozsahu, v každom mesiaci po desať dní. Vianočné sviatky boli z pohľadu zhody rodičov najkomplikovanejšie. Nakoľko medzi rodičmi zhoda napokon nebola, a z pohľadu maloletého (treba však zdôrazniť, že predovšetkým s ohľadom na absenciu zhody rodičov), súd nepovažoval za vhodnú matkou navrhovanú úpravu, kedy by sa mal maloletý v rámci vianočných sviatkov presúvať medzi rodičmi prakticky obdeň (napr. 24.12 by bol maloletý u matky, 25.12. u otca, 26.12. znova u matky). Súd preto rozhodol, že tak z pohľadu uceleného trávenia sviatkov maloletým, ale aj z pohľadu plánovania sviatkov rodičmi, vhodnejšou úpravou bude spojenie do viacdňových celkov, v rámci ktorých si rodičia budú striedať starostlivosť od Štedrého dňa do Silvestra, resp. v nasledujúcom roku od Silvestra do 06.01. Pri trávení veľkonočných sviatkov sa budú rodičia striedať s tým, že otec ich bude tráviť s maloletým vždy v párnom kalendárnom roku od Veľkého piatku od rána od 09:00 do Veľkonočného pondelka do 18:30. V prípade, že maloletý nebude v čase upraveného styku, resp. preberania maloletého a odovzdávania ho otcom, v predškolskom zariadení, resp. neskôr v škole (prípadne nebudú tieto v prevádzke, napr. vo sviatok alebo jarné a jesenné prázdniny), preberanie odovzdávanie maloletého prebehne v mieste bydliska matky. Na záver súd zdôrazňuje, že pre to, aby mohla starostlivosť o maloletého a styk s ním prebiehať pokojne, tak aby bol maloletý šťastný a tešil sa tak na čas trávený s matkou, ako aj otcom, má výrazný vplyv prístup oboch rodičov tak k samotnému maloletému, ako aj k sebe navzájom, ako aj vzájomná ústretovosť rodičov voči sebe, aj voči maloletému, nakoľko s ohľadom na aktuálny vek maloletého prístup rodičov výrazne ovplyvňuje aj ochotu a záujem maloletého tráviť čas s tým ktorým rodičom a maloletý samotný má právo tráviť čas s oboma rodičmi. Ústretovou komunikáciou rodičia dokážu realizovať vzájomnú starostlivosť takým spôsobom, že táto bude tak v záujme maloletého, a zároveň dokáže zosúladiť ich predstavy.
14. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Bratislava IV, písomne v 5 vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak strana, ktorej bola uložená povinnosť, nesplní uloženú povinnosť, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.
V Bratislave 04.05.2021
Za správnosť vyhotovenia: JUDr. Peter Kalata Miroslava Kopernická sudca