Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_38C-21-2018.pdf
PDF · 103.81 KB
Case nature
Area
Subarea
38C/21/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou Mgr. Lindou Anovčinovou v právnej veci sporu žalobcu: Bratislavská vodárenská spoločnosť, a.s., so sídlom Prešovská 48, Bratislava, IČO: 35 850 370, zastúpený Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom Twin City Tower, Mlynské Nivy 10, Bratislava, IČO: 47 239 921, proti žalovaným: 1/. U.. A. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXXX/X, G., zastúpený JUDr. Daliborom Pavelkom, advokátom, so sídlom Pribinova 46, Hlohovec, 2/ O. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. M. XXXX, Š.-S., o zaplatenie 102,87 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná v 2. rade je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 102,87 Eur spolu s úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 102,87 Eur od 07.08.2018 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti žalobu voči žalovanej v 2. rade z a m i e t a.
III. Žalobu voči žalovanému v 1. rade z a m i e t a v celom rozsahu.
IV. Žalobca m á voči žalovanej v 2. rade n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100% trov konania.
V. Žalovaný v 1. rade m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100% trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 08.03.2018 domáhal zaplatenia sumy 102,87 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 90,52 Eur od 19.11.2016 do zaplatenia a zo sumy 12,35 Eur od 08.11.2016 do zaplatenia titulom neuhradenej faktúry.
2. V žalobe uviedol, že žalobca na odbernom mieste na adrese B. M. XXXX, Š. -S. neeviduje uzatvorenú písomnú zmluvu o dodávke pitnej vody. Žalovaný v 1. rade je vlastníkom nehnuteľnosti a ako vlastník nehnuteľnosti, do ktorej žalobca dodával pitnú vodu, je zodpovedný za vznik škody spôsobenej neoprávneným odberom pitnej vody, resp. povinný uhrádzať náklady súvisiace s prerušením dodávky pitnej vody v prípade, že na odberné miesto nie je uzatvorená zmluva s inou osobou. Žalovaná v 2. rade je osobou, ktorá v rozhodnom období mala uzatvorenú nájomnú zmluvu so žalovaným v 1. rade zo dňa 25.10.2013, predmetom ktorej bol nájom nehnuteľnosti s odberným miestom, resp. v rozhodnom období túto nehnuteľnosť užívala. V zmysle čl. V nájomnej zmluvy je žalovaná v 2. rade povinná uhrádzať poplatky za vodné a stočné. V zmysle Rozhodnutia č. XXXX/XXXX/V Úradu pre reguláciu sieťových odvetví zo dňa 22.11.2013 je maximálna cena za výrobu a dodávku pitnej vody verejným vodovodom za obdobie od 01.04.2014 do 31.12.2014 stanovená na sumu 0,9359/m3 a maximálna cena za odvádzanie
odpadkovej vody verejnou kanalizáciou vo výške 0,9216/m3. V nadväznosti na neoprávnený odber pitnej vody na odbernom mieste žalovaného v 1. rade a nezaplatenia faktúr za dodanie pitnej vody viac ako 30 dní po lehote splatnosti, žalobca dňa 02.11.2016 dodávku pitnej vody na odbernom mieste prerušil plniac si tak svoju prevenčnú povinnosť pred vznikom ďalšej škody. Podľa položky 1.3.1.1. Cenníka výkonov a služieb súvisiacich so zásobovaním pitnou vodou verejným vodovodom a odkanalizovaním odpadovej vody verejnou kanalizáciou je prerušenie dodávky pitnej vody z dôvodu neplatenia spoplatnené sumou 90,52 Eur. Žalobca eviduje voči žalovaným nezaplatenú faktúru vo výške 102,87 Eur, a to faktúru č. XXXXXXXX, vystavená na sumu vo výšky 90,52 Eur za prerušenie dodávky pitnej vody, splatná dňa 18.11.2016 a faktúru č. XXXXXXXXX, vystavená na sumu 12,35 Eur za dodanie pitnej vody, splatná dňa 07.11.2016. Žalobca vyzýval na úhradu dlžných súm zaslaním Druhej upomienky zo dňa 21.12.2016 a Upomienky zo dňa 05.12.2016 na adresu odberného miesta (rovnako ako v prípade faktúr adresovaných pôvodnému evidovanému odberateľovi - O. G.), avšak napriek tomu žalovaní dlžné sumy neuhradili.
3. Súd vo veci vydal platobný rozkaz č.k. 38C/21/2018-38 zo dňa 25.07.2018, voči ktorému podal žalovaný v 1. rade odpor.
4. Uznesením č.k. 38C/21/2018-50 zo dňa 12.09.2018 súd platobný rozkaz zrušil. 5. Žalovaný v 1. rade v odpore nepoprel, že je vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území Š. zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX. Od momentu, kedy žalovaný v 1. rade predmetné nehnuteľnosti nadobudol, v týchto nikdy nebýval a ani ich žiadnym spôsobom neužíval, a teda vôbec neodoberal vodu z verejného vodovodu, a preto ani nemal potrebu mať uzatvorenú so žalobcom zmluva o dodávke pitnej vody a odvádzaní odpadových vôd. Uvedené nehnuteľnosti užívala v rozhodnom období žalovaná v 2. rade spolu so svojou rodinou, čo tvrdí aj samotný žalobca. Keďže žalovaná v 2. rade ako nájomca prestala už od decembra 2014 uhrádzať žalovanému v 1. rade nájomné, žalovaný v 1. rade listom zo dňa 27.05.2015 vypovedal žalovanej v 2. rade nájomnú zmluvu a vyzval ju na vypratanie a odovzdanie nehnuteľností. Nakoľko žalovaná v 2. rade nehnuteľnosti ku dňu skončenia nájmu dobrovoľne nevypratala, žalovaný podal dňa 08.09.2015 na Okresnom súde Senica žalobu na vydanie rozkazu na plnenie, ktorým sa domáha vypratania predmetných nehnuteľností, ktoré dodnes žalovaná v 2. rade nepretržite užíva, odmieta sa vypratať a bráni žalovanému v 1. rade vo výkone jeho vlastníckeho práva. Od kedy je žalovaný v 1.rade vlastníkom predmetných nehnuteľností, tieto vždy počas celej doby užívala a aj dodnes (hoci už neoprávnene) užíva žalovaná v 2. rade. Z uvedeného je teda zrejmé, že neoprávneného odberu vody z verejného vodovodu sa v rozhodnom období dopúšťala výlučne žalovaná v 2. rade. Odberateľom vody nie je bez ďalšieho vlastník nehnuteľnosti, v ktorej k takémuto neoprávnenému odberu dochádzalo, ale je ním osoba, ktorá fakticky vodu odoberala, na základe čoho subjektom zodpovedným za neoprávnený odber bude vždy tá osoba, ktorá vodu fakticky odoberala. V prípade neoprávneného odberu ide o výlučne subjektívnu zodpovednosť za škodu spôsobenú, na naplnenie ktorej sa vyžaduje preukázanie zavinenia osoby, ktorá vodu neoprávnene odoberala. V danom prípade je touto osobou žalovaná v 2. rade, ktorá v rozhodnom čase nehnuteľností užívala a vodu odoberala. Žalovaný v 1. rade tiež namieta, že ho žalobca vyzýval na úhradu dlžných súm zasielaním upomienok na adresu odberného miesta. Zo žalobcom predložených faktúr a upomienok vyplýva, že ich adresát nebol ani v jednom prípade žalovaný v 1. rade, ale nejaký pán O. G. s adresou trvalého pobytu v spomínaných nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovaného v 1. rade, a teda žalovaný nikdy nemal vedomosť o týchto faktúrach, keďže ako bolo spomenuté vyššie, žalovaný na odbernom mieste nikdy nebýval ani sa tam nezdržiaval. Žalobcom predložené faktúry a upomienky sú dôkazom toho, že v právnom vzťahu so žalobcom vystupoval v danom období úplne iný subjekt, odlišný od žalovaného v 1. rade, čo vylučuje akúkoľvek zodpovednosť žalovaného za vzniknuté záväzky tejto tretej osoby. Navrhol, aby súd žalobu voči žalovanému v 1. rade zamietol a priznal mu náhradu trov konania.
6. Žalobca sa v replike nestotožnil s tvrdeniami žalovaného v 1. rade a poukázal na princíp vychádzajúci z Ústavy SR, v zmysle ktorého „vlastníctvo zaväzuje“. V prípade, že neexistuje na danej nehnuteľnosti uzatvorená písomná zmluva o dodávke pitnej vody, zodpovedný za jej spotrebu smerom k dodávateľovi týchto služieb je vlastník nehnuteľnosti. Žalobca neeviduje pre predmetnú nehnuteľnosť vo vlastníctve žalovaného v 1. rade uzatvorenú písomnú zmluvu. Osobu - O. G. v minulosti na uvedenom odbernom mieste evidoval ako odberateľa, avšak tento nemal uzatvorenú písomnú zmluvu. To, že sa žalovaný v 1. rade po nadobudnutí nehnuteľnosti neoznámil žalobcovi zmenu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a ani neoznačil žalovanú v 2. rade ako osobu, ktorá nehnuteľnosť obýva a reálne spotrebúva dodávanú pitnú vodu, máme za to, že žalovaný v 1. rade si nesplnil povinnosti vyplývajúce z § 26 ods. písm. g) a h) zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a
doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach. To, že žalobca o tejto zmene nebol informovaný a naďalej vystavoval faktúry pôvodnému odberateľovi neznamená, že práve žalovaný v 1. rade má v tomto spore nedostatočnú pasívnu legitimáciu.
7. Žalovaný v 1. rade v duplike uviedol, že ako vlastník nehnuteľností nie je v danom prípade zodpovedný za spotrebu vody smerom k dodávateľovi týchto služieb, nakoľko nehnuteľnosti, ktorých je vlastníkom, a v ktorých malo dochádzať podľa vyjadrení žalobcu k neoprávnenému odberu pitnej vody, žalovaný v 1. rade nikdy žiadnym spôsobom neužíval, a teda žiadnu vodu z verejného vodovodu neodoberal. Neoprávneného odberu vody sa v rozhodnom období dopúšťala výlučne žalovaná v 2. rade spolu so svojou rodinou ako užívatelia nehnuteľností. Opätovne poukázal na § 25 ods. 2 zákona č. 442/2002 Z.z. vyplýva, že v prípade neoprávneného odberu vody ide o výlučne subjektívnu zodpovednosť za spôsobenú škodu, na naplnenie ktorej sa vyžaduje preukázanie zavinenia osoby, ktorá vodu neoprávnene odoberala. Keďže ako bolo preukázané, v danom prípade je žalovaná v 2. rade osobou, ktorá v rozhodnom období neoprávnene odoberala vodu z verejného vodovodu, za vzniknutú škodu spôsobenú neoprávneným odberom zodpovedá v plnom rozsahu žalovaná v 2. rade. Argumentáciu žalobcu, že p. O. G. bol v minulosti odberateľom bez písomnej zmluvy, pričom žalovaný v 1. rade neoznámil žalobcovi zmenu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, čo bolo dôvodom, prečo žalobca vystavoval faktúry p. O. G. ako pôvodnému vlastníkovi, považuje za účelovú v snahe neoprávnene previesť zodpovednosť za neuhradené záväzky pána G. na žalovaného v 1. rade.
8. Žalovaná v 2. rade sa k žalobe, ktorá jej bola doručená dňa 06.08.2018 žiadnym spôsobom nevyjadrila.
9. Súd vo veci rozhodol na pojednávaní, pričom vykonal dokazovanie oboznámením sa s do spisu doloženými listinnými dôkazmi, keď pojednával v neprítomnosti sporových strán. Žalobca a jeho právny zástupca, ako aj žalovaný v 1. rade a jeho právny zástupca o odročenie pojednávania nežiadali a súhlasili s prejednaním veci v neprítomnosti, žalovaná v 2. rade sa bez ospravedlnenia neodstavila. Súd po vykonanom dokazovaní zistil nasledovný skutkový stav.
10. Žalovaný v 1. rade je vlastníkom nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XXXX, D..Ú.. Š. od 29.07.2013. Žalovaná v 2. rade na základe nájomnej zmluvy zo dňa 25.10.2013 dané nehnuteľnosti užíva, pričom v zmysle čl. V. bod sa dohodli na úhrade vodného a stočného nájomcom (žalovanou v 2. rade). Nehnuteľnosť sa nachádza na adrese B. M. XXXX, Š. S., kde žalobca ako prevádzkovateľ verejných vodovodov I. až III. kategórie a verejnej kanalizácie I. až III. kategórie neeviduje uzavretú písomnú zmluvu o dodávke pitnej vody. Žalobca vystavil dňa 04.11.2016 faktúru č. XXXXXXXX na sumu 90,52 Eur s dátumom splatnosti dňa 18.11.2016 a dňa 17.10.2016 faktúru č. XXXXXXXXX na sumu 12,35 Eur s dátumom splatnosti dňa 07.11.2016, obe na meno osoby O. G., adresa B. M. XXXX, Š.E.-S.. Žalobca upomienkou zo dňa 21.12.2016, adresovanou osobe O. G., vyzval na úhradu faktúry č. XXXXXXXXX a upomienkou zo dňa 05.12.2016 vyzval na úhradu faktúry č. XXXXXXXX. Žalovaná v 2. rade uhradila dlžnú sumu prostredníctvom poštového poukazu dňa 16.10.2020, pričom ale ako adresáta platby uviedla Okresný súd Trnava, Hlavná 49, Trnava. K poukázaniu danej platby na účet žalobcu nedošlo. Žalovaní dlžnú sumu doposiaľ neuhradili.
11. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd vec nasledovne právne posúdil:
12. Podľa § 4 ods. 3 a 4 zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách v platnom znení (ďalej len „zákona č. 442/2002 Z.z.“), odberateľom vody (ďalej len "odberateľ") je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má uzatvorenú zmluvu o dodávke vody s vlastníkom verejného vodovodu a ktorá odoberá vodu z verejného vodovodu na účely konečnej spotreby vody alebo jej ďalšej dodávky konečnému spotrebiteľovi. Producentom odpadových vôd vypúšťaných do verejnej kanalizácie (ďalej len "producent") je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má uzatvorenú zmluvu o odvádzaní odpadových vôd s vlastníkom verejnej kanalizácie a ktorá vypúšťa odpadové vody do verejnej kanalizácie.
13. Podľa § 15 ods. 7 zákona č. 442/2002 Z.z., vlastník verejného vodovodu je ďalej povinný a) umožniť po predchádzajúcom súhlase prevádzkovateľa pripojenie na verejný vodovod, ak sa pripájaný pozemok alebo stavba nachádza na území s vodovodnou sieťou a ak je pripojenie technicky možné, b)uzatvoriť písomnú zmluvu o dodávke vody so žiadateľom o pripojenie na verejný vodovod; záväzky vzniknuté
z tejto zmluvy prechádzajú na právneho nástupcu vlastníka verejného vodovodu a sú záväzné aj pre prevádzkovateľa verejného vodovodu a pre jeho právneho nástupcu.
14. Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 442/2002 Z.z., neoprávneným odberom vody z verejného vodovodu je a) odber bez uzatvorenej zmluvy o dodávke vody alebo v rozpore s takouto zmluvou, b) odber pred meradlom (§ 29 ods. 7 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/442/20131001.html>) alebo odber po odstránení meradla, c) odber s používaním meradla, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odber nezaznamenáva alebo zaznamenáva odber menší, ako je skutočný, d) odber s používaním meradla, na ktorom bolo poškodené zaistenie proti neoprávnenej manipulácii, e) odber s použitím požiarneho obtoku na iné účely ako požiarne, f) odber bez súhlasu prevádzkovateľa.
15. Podľa § 25 ods. 2 zákona č. 442/2002 Z.z. kto neoprávnene odoberá vodu z verejného vodovodu, je povinný nahradiť spôsobenú škodu prevádzkovateľovi verejného vodovodu.
16. Podľa § 26 ods. 1 zákona č. 442/2002 Z.z. odberateľ a producent sú povinní a) dodržiavať podmienky ustanovené v prevádzkovom poriadku verejného vodovodu alebo v prevádzkovom poriadku verejnej kanalizácie a podmienky dohodnuté v zmluve uzatvorenej s vlastníkom verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie, b) v nevyhnutnej miere umožniť vstup prevádzkovateľa alebo ním poverenej osoby na nehnuteľnosť pripojenú na verejný vodovod alebo na verejnú kanalizáciu na účely zabezpečenia spoľahlivej funkcie verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie, zistenia stavu meradla alebo jeho opravy, údržby alebo výmeny, alebo vykonania kontrolného merania množstva a kvality pitnej vody a vypúšťaných odpadových vôd, ako aj zistenia technického stavu vodovodnej prípojky alebo kanalizačnej prípojky a poskytnúť prevádzkovateľovi potrebnú súčinnosť, c) oznamovať prevádzkovateľovi návrhy zmien v ním vykonávanej činnosti, ktoré môžu mať vplyv na zmeny v zásobovaní vodou alebo v odvádzaní a čistení odpadových vôd, d) oznámiť prevádzkovateľovi zistenú poruchu na vodovodnej alebo kanalizačnej prípojke vrátane poruchy na meradle, e) dbať o to, aby nedošlo k poškodeniu meradla, k jeho odstráneniu alebo k inému neoprávnenému zásahu na meradle, f) neodkladne odstrániť prekážky, ktoré znemožňujú odčítanie na meradle, najmä neodkladne vykonať opatrenia proti zaplaveniu priestoru, v ktorom je meradlo umiestnené, g) oznámiť prevádzkovateľovi nové údaje súvisiace s odberom vody z verejného vodovodu alebo s odvádzaním odpadových vôd do verejnej kanalizácie, h) oznámiť vlastníkovi verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie zmenu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti pripojenej na verejný vodovod alebo verejnú kanalizáciu
17. Podľa § 28 ods. 3 prvá veta a ods. 6 prvá veta zákona č. 442/2002 Z.z., za odber vody z verejného vodovodu platí odberateľ prevádzkovateľovi verejného vodovodu vodné, ak sa nedohodne, že vodné sa platí vlastníkovi verejného vodovodu. Za odvádzanie odpadových vôd verejnou kanalizáciou platí producent prevádzkovateľovi verejnej kanalizácie stočné, ak sa nedohodne, že stočné sa platí vlastníkovi verejnej kanalizácie.
18. Podľa § 451 ods. 1 a 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
19. Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
20. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca dodával vodu na odberné miesto na adrese B. M. XXXX, Š.-S.. Pre nezaplatenie faktúr za dodávku pitnej vody žalobca dodávku pitnej vody na odbernom mieste prerušil. Vykonaným dokazovaním bolo ďalej preukázané, že žalobca nemal so žalovaným v 1. rade a ani so žalovanou v 2. rade uzavretú zmluvu. Žalobca uvádzal, že pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného v 1. rade vyvodzuje z jeho vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, kde boli poskytované služby, pričom žalovaný v 1. rade porušil povinnosť podľa § 26 ods. 1 písm. g) zákona č.442/2002 Z.z. a žalovanej v 2.
rade z titulu uzavretej nájomnej zmluvy zo dňa 25.10.2013 so žalovaným v 1. rade, keď táto nehnuteľnosť reálne užívala. Žalovaná v 2. rade skutkové tvrdenia žalobcu nijakým spôsobom nepoprela.
21. Vo vzťahu k žalovanému v 1. rade súd uvádza, že samotnou dodávkou vody do rodinného domu B. M. XXXX, Š.-S., nedochádza k uzavretiu zmluvy medzi dodávateľom a vlastníkom nehnuteľnosti o takejto dodávke do budúcna. Zmluva je dvojstranný právny úkon, nevzniká na základe existencie vlastníckeho práva, ale na základe prejavu vôle zmluvu uzavrieť. Takýto prejav vôle preukázaný nebol. Nebolo zistené, či žalovaný v 1. rade vôbec o tom, že žalobca dodáva a odvádza v jeho nehnuteľnosti vodu, vedel. To, že bol vlastníkom danej nehnuteľnosti, automaticky neznamená, že to vedel a akceptoval, ani že voda bola spotrebovaná práve ním. Zákon č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách navyše určuje, že neoprávneným odberom vody z verejného vodovodu je odber bez uzatvorenej zmluvy o dodávke vody a neoprávneným vypúšťaním odpadových vôd do verejnej kanalizácie je vypúšťanie bez uzatvorenej zmluvy o odvádzaní odpadových vôd. Ak v tomto prípade ide o neoprávnený odber, nemôže len samotným dodávaním určitej osobe a vypúšťaním vody určitou osobou dôjsť k uzavretiu zmluvy, aj keď táto osoba dodávku akceptuje. K uzavretiu zmluvy medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade teda nedošlo, žalovaný v 1. rade nemá zmluvnú povinnosť uhradiť cenu dodanej vody. Súd preto vo vzťahu k žalovanému v 1. rade žalobu zamietol.
22. Vo vzťahu k žalovanej v 2. rade súd uvádza, že táto žiadnym spôsobom nepoprela skutkové tvrdenia žalobcu. Nepoprela, že by jej žalobca vodu dodával a ona túto odoberala. Súd preto nárok žalobcu vo vzťahu k žalovanej v 2. rade posúdil ako bezdôvodné obohatenie, pretože pre existenciu nároku na náhradu bezdôvodného obohatenia je rozhodujúce, komu bola voda reálne dodaná, kto ju spotreboval, teda kto sa na základe takejto dodávky obohatil. Žalovaná v 2. rade prejavila aj ochotu uhradiť danú pohľadávku, avšak úhrada pre chybu na poštovom poukaze nebola pripísaná na účet žalobcu a žalovaná v 2. rade túto platbu už neopravila a bola ďalej nečinná, preto súd nemal za preukázané, že by došlo k úhrade žalovanej pohľadávky. S ohľadom na vykonané dokazovanie mal súd za to, že žalobca má nárok na zaplatenie žalovanej sumy od žalovanej v 2. rade titulom bezdôvodného obohatenia vo výške 102,87 Eur. Keďže sa žalovaná v 2. rade s úhradou peňažného dlhu dostala do omeškania, žalobcovi vznikol nárok na úroky z omeškania. Žalobca v konaní nepreukázal, že by žalovanej v 2. rade doručil predmetné faktúry, ani upomienky. Tieto boli síce doručované na adresu, kde sa žalovaná v 2. rade zdržiavala, avšak na meno inej osoby ako žalovanej v 2. rade, a preto nemožno mať za to, že sa o nich žalovaná v 2. rade dozvedela. Žalovaná v 2. rade sa o svojom dlhu dozvedela až doručením žaloby spolu s prílohami dňa 06.08.2018. S úhradou dlhu sa potom dostala do omeškania až nasledujúci deň po doručení žaloby, t.j. 07.08.2018. Súd preto žalobcovi priznal nárok na úhradu úrokov z omeškania až od tohto dňa vo výške 5% s poukazom na § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb.
23. Z vyššie uvedených dôvodov súd uložil žalovanej v 2. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 102,87 Eur spolu s úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 102,87 Eur od 07.08.2018 do zaplatenia, a vo zvyšku žalobu voči žalovanej v 2. rade zamietol.
24. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
25. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
26. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
27. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 2 CSP, keď súd priznal úspešnému žalovanému v 1. rade nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (100%), nakoľko bola žaloba voči nemu zamietnutá a vo vzťahu k žalovanej v 2. rade priznal nárok na náhradu trov konania žalobcovi, ktorý bol úspešný voči žalovanej v 2. rade v celej uplatnenej istine a neúspešný bol v nepatrnej časti úroku z omeškania. Súd preto žalobcovi voči žalovanej v 2. rade priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (100%). O výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2
CSP rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z.).