Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_4Tos-31-2024.pdf
PDF · 64.42 KB
Case nature
Area
Subarea
4Tos/31/2024
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adriany Némethovej a členov senátu JUDr. Zity Matyóovej a Mgr. Ľubomíry Podmaníkovej, v trestnej veci proti odsúdenému A. B., pre zločin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona a iné, o sťažnosti odsúdeného A. B. proti uzneseniu Okresného súdu Levice zo dňa 22.02.2024, sp. zn. 1Nt/2/2024 (ďalej len „súd I. stupňa “), na neverejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 18. apríla 2024, takto
rozhodol:
Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku s a sťažnosť odsúdeného A. B. z a m i e t a .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd I. stupňa podľa § 9 odsek 2, odsek 4 písmeno a/, odsek 5 zákona číslo 475/2005 Z.z. o výkone trestu odňatia slobody zamietol žiadosť odsúdeného A. B. (ďalej len „odsúdený“) o preradenie na ďalší výkon trestu odňatia slobody v trvaní 3 roky so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom Mestského súdu Bratislava I zo dňa 12.06.2023 sp.zn. B5-8T/33/2023, do ústavu s minimálnym stupňom stráženia
Súd I. stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že po vykonanom dokazovaní na verejnom zasadnutí dospel k záveru, že zákonné podmienky pre preradenie odsúdeného z ústavu so stredným stupňom stráženia do ústavu s minimálnym stupňom stráženia nie sú splnené. Aby bolo možné vyhovieť žiadosti odsúdeného o preradenie na výkon trestu odňatia slobody do ústavu s nižším stupňom stráženia, je najskôr potrebné dôsledne zhodnotiť jeho pobyt vo výkone trestu. V uvedenej súvislosti súd I. stupňa uviedol, že odsúdený nebol počas výkonu trestu odňatia slobody disciplinárne potrestaný ani disciplinárne odmenený, a teda doposiaľ si nevytvoril podmienky k udeleniu disciplinárnej odmeny. Z hodnotenia odsúdeného ústavom na výkon trestu nevyplývajú skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné prijať záver o významnejšej aktivite odsúdeného pri plnení programu zaobchádzania, pretože jeho ciele sa u odsúdeného v oblasti zmysluplného trávenia voľného času neplnia vôbec, v oblasti vzdelávania sa plnia čiastočne a v ostatných oblastiach sa plnia priebežne. Podľa názoru súdu I. stupňa odsúdený svojím správaním počas výkonu trestu dostatočne nepreukázal osobnou aktivitou negatívny postoj k páchanej trestnej činnosti, ani snahu o svoje polepšenie sa v budúcnosti. Argumentáciu odsúdeného o jeho zdravotnom stave nie je možné prijať ako odôvodnenie absencie vlastnej aktivity. V tomto smere sa odsúdený javí skôr ako pasívny užívateľ pobytu vo výkone trestu odňatia slobody bez vlastného aktívneho prístupu, ktorý by mohol zakladať záver o vhodnosti jeho preradenia do výkonu trestu s minimálnym stupňom stráženia. Súd I. stupňa poukázal najmä na závery hodnotenia odsúdeného riaditeľom ústavu, podľa ktorého si nevytvoril podmienky k preradeniu do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Súd I. stupňa taktiež poukázal na odpis registra trestov odsúdeného, z ktorého vyplýva, že sa desaťkrát dostal do rozporu so zákonom, čo nepoukazuje na jeho kritický postoj k páchaniu trestnej činnosti. Odsúdený bol po prvýkrát uznaný vinným a odsúdený už ako mladistvý, pričom následne bol s takmer pravidelnou periodicitou (vynímajúc obdobia, kedy bol vo výkone trestu odňatia slobody) uznávaný vinným pre úmyselné trestné činy. S poukazom na všetky
uvedené skutočnosti súd I. stupňa dospel k záveru, že na odsúdeného bude naďalej potrebné pôsobiť výchovnými prostriedkami výkonu trestu odňatia slobody v ústave so stredným stupňom stráženia.
Proti tomuto uzneseniu, ihnei po jeho vyhlásení, podal s?ažnos? odsúdený, ktorú do doa konania neverejného zasadnutia písomne neodôvodnil.
Krajský súd ako súd nadriadený, na základe riadne a veas podanej s?ažnosti oprávnenou osobou preskúmal pod3a § 192 odsek1 písmeno a/, písmeno b/ Trestného poriadku správnos? výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému s?ažovate3 podal s?ažnos?, ako i konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že s?ažnos? odsúdeného nie je dôvodná.
V rámci prieskumnej povinnosti vyplývajúcej krajskému súdu z citovaného ustanovenia, preskúmal postup súdu I. stupoa pri rozhodovaní o žiadosti odsúdeného o zmenu spôsobu výkonu trestu odoatia slobody a nezistil v konaní predchádzajúcom napadnutému uzneseniu porušenie príslušných ustanovení Trestného poriadku.
Súd I. stupoa správne, zákonu zodpovedajúcim spôsobom a opodstatnene, rozhodol o zamietnutí žiadosti odsúdeného o preradenie z výkonu trestu odoatia slobody so stredným stupoom stráženia na ialší výkon trestu odoatia slobody do ústavu s minimálnym stupoom stráženia, pretože ani pod3a názoru krajského súdu neboli splnené materiálne podmienky, ktoré vyžaduje ustanovenie § 9 odsek 2 zákona o výkone trestu odoatia slobody. Správne na to poukázal súd I. stupoa v odôvodnení napadnutého uznesenia, ktoré zodpovedá ustanoveniu § 176 odsek 2 Trestného poriadku, že nemožno konštatova?, že by odsúdený vo výkone trestu svojím správaním preukázal, že plní program zaobchádzania. Správne súd I. stupoa pri konštatovaní svojho záveru vychádzal z hodnotenia riadite3a ústavu, kde si odsúdený vykonáva trest odoatia slobody a správne tiež vychádzal aj z predchádzajúceho spôsobu života odsúdeného, kde správne poukázal na opakované páchanie trestnej einnosti odsúdeným.
Krajský súd preto z dôvodu vecne správneho a zákonného rozhodnutia súdu I. stupoa, s?ažnos? odsúdeného pod3a § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku zamietol ako nedôvodnú.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.