Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14P/56/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred sudkyňou Mgr. Andreou Tomašovičovou vo veci starostlivosti súdu o medzičasom plnoleté dieťa: A. A., H.. XX.X.XXXX, C. Z.Á. XXXX/X, R., v konaní zastúpené do doby dosiahnutia plnoletosti procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, v období po dosiahnutí plnoletosti zastúpené matkou, dieťa rodičov: matka - A. C., H.. X.XX.XXXX, C. Z.A. XXXX/X, R., otec - Ľ. A., H.. XX.XX.XXXX, R..Č.. C. N. XX, C. E., o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto

rozhodol:

I. Súd zvyšuje výživné otca na A. A., H.. XX.X.XXXX, zo sumy 30 eur mesačne na sumu 90 eur mesačne s účinnosťou od 19.9.2019, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám plnoletého dieťaťa.

II. Otec je povinný zaplatiť zročné výživné za obdobie od 19.9.2019 do 30.4.2021 v sume 1.164 eur v pravidelných splátkach po 33 eur mesačne spolu s bežným výživným, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám plnoletého dieťaťa počnúc dňom právoplatnosti rozsudku, pod následkom straty výhody splátok.

III. Súd týmto mení rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. -40 zo dňa 22.5.2017 v časti výšky výživného.

IV. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Matka sa svojim návrhom doručeným súdu dňa 19.9.2019 domáhala zvýšenia výživného, ktoré má otec voči maloletému Jánovi, zo sumy 30 eur mesačne na 200 eur mesačne. Matka svoj návrh odôvodnila tým, že maloletý nastúpil dňa 2.9.2018 na štúdium na Strednú odbornú školu energetickú v Trnave, čím sa zvýšili jeho náklady na štúdium. Matka na pojednávaní dňa 4.5.2021 upravila výšku výživného, ktorého sa od otca svojim návrhom domáha a žiadala, aby súd určil výživného aspoň vo výške 100 eur mesačne odo dňa podania návrhu.

2. Otcovi bol návrh spolu s prílohami doručený dňa 9.2.2020, ku ktorému sa v stanovenej lehote písomne vyjadril. Otec uviedol, že jeho jediným príjmom je starobný dôchodok vo výške 299,40 eur mesačne, z ktorého sú vykonávané zrážky, pričom po odpočítaní zrážok má dôchodok vo výške 239,94 eur. Jeho mesačné výdavky sú vo výške 200 eur na stravu, 10 eur na hygienu a 20 eur na mobilnú komunikáciu. Otec preto zastáva názor, že jeho celková finančná situácia, schopnosti ani možnosti mu neumožňujú platiť výživné vo vyššej sume, ako platí doposiaľ a preto žiadal, aby súd návrh matky v celom rozsahu zamietol.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky a procesnej opatrovníčky, oboznámením sa so spisovým materiálom a s listinnými dôkazmi predloženými otcom a matkou, oboznámením sa so spisom tunajšieho súdu sp. zn. , s oznámením Sociálnej poisťovne pobočka Trnava, s daňovým priznaním k dani z príjmov právnickej osoby spoločnosti DLM - INTER PRODUCT s.r.o., Trnava za rok 2018 a 2019, s potvrdením o pracovnom príjme matky a zistil nasledovný skutkový stav, na základe ktorého rozhodol v súlade s ustanovením na pojednávaní v neprítomnosti otca, ktorý mal predvolanie riadne doručené, na pojednávanie sa nedostavil, pričom svoju neúčasť neospravedlnil a nežiadal o odročenie pojednávania z vážnych dôvodov.

4. Matka pred súdom na pojednávaní dňa 4.5.2021 uviedla, že naposledy bolo výživné na dieťa určené v konaní o rozvod manželstva rozsudkom tunajšieho súdu č.k. -40 zo dňa 22.5.20217, ktorým jej bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti a otec sa zaviazal platiť výživné na dieťa sumou 30 eur mesačne. V tej dobe bol maloletý žiakom 9. ročníka základnej školy, otec dieťaťa bol nezamestnaný a matka bola zamestnaná brigádne. Od poslednej úpravy výšky výživného došlo k zmene pomerov na strane dieťaťa, ktorý dňa 2.9.2018 nastúpil na Strednú odbornú školu energetickú v Trnave, čím sa mu zvýšili výdavky. Na začiatku školského roka matka zaplatila jednorazové výdavky na zakúpenie pomôcok vo výške 50 eur, zaplatila ZRPŠ 15 eur, výdavky na cestu dieťaťa autobusom do školy mesačne predstavujú 20 eur. V predchádzajúcich rokoch dieťa navštevovalo súkromne doučovanie anglického jazyka, tento výdavok v súčasne dobe matka už nemá. Jedná o dospievajúceho chlapca, ktorý výrazne vyrástol, pretože je vysoký, má matka zvýšené výdavky na jeho oblečenie a hlavne stravu. Okrem toho chodí do posilňovne, kde má výdavok mesačne 20 eur. Od rozvodu býva matka s dieťaťom v podnájme, kde platí nájomné a energie 500 eur mesačne. V priebehu konania bola matka zamestnaná na viacerých miestach. Ešte pred podaním návrhu pracovala od 24.8.2018 do 6.11.2018 v PCA Slovakia Trnava, kde ukončila pracovný pomer v skúšobnej dobe, v tomto pracovnom pomere dosahovala okolo 630 eur mesačne v čistom. Následne sa matka určitú dobu nemohla zamestnať z dôvodu, že jej otec dieťaťa narobil dlhy približne vo výške 9.000 eur. Pretože mala exekútorom zablokovaný účet a nechcela, aby boli peniaze z jej pracovného príjmu poukazované na tento účet, nemohla sa zamestnať. V období od novembra 2018 do marca 2020 opatrovala deti a z tejto činnosti dosiahla príjem okolo 600 eur mesačne. Následne sa matka zamestnala od marca 2020 do júna 2020 v spoločnosti Brigádnici, s.r.o., Bratislava a vykonávala prácu najskôr ako brigádnik pre svojho terajšieho zamestnávateľa. Počas tohto obdobia mala príjem okolo 480 eur v čistom. Od 2.7.2020 je v pracovnom pomere u spoločnosti Dr. Oetker Slovakia, spol. s r.o. Bratislava, kde dosahuje priemerný čistý príjem vo výške 643 eur v čistom. Naďalej býva so synom, ktorý medzičasom dňa 24.5.2020 dosiahol plnoletosť. Matka nevlastní majetok väčšej hodnoty, pretože otec dieťaťa jej v závere manželstva robil viaceré problémy, snažil sa ju finančne zruinovať a aj nehnuteľnosti, ktoré spolu nadobudli počas manželstva do BSM, previedol na svojho syna z prvého manželstva. Otec si platí výživné riadne a včas, zročné výživné mu nevzniklo. Nad rámec výživného neprispieva žiadnou sumou, s dieťaťom nie je v žiadnom kontakte.

5. Rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. - 40 zo dňa 22.5.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12.6.2017, bolo manželstvo matky a otca maloletého Jána rozvedené, pričom súd schválil dohodu rodičov o vyživovacej povinnosti otca na maloletého tak, že sa zaväzuje prispievať na jeho výživu sumou 30 eur mesačne k rukám matky.

6. Z oznamu spoločnosti PCA Slovakia, s.r.o., Trnava súdu vyplýva, že matka bola zamestnaná v spoločnosti od 24.8.2018 do 6.11.2018. Pracovný pomer bol ukončený v skúšobnej dobe zo strany zamestnanca. Za celé toto obdobie matka dosiahla čistý príjem spolu vo výške 1.352,64 eur.

7. Z potvrdenia spoločnosti BRIGÁDNICI, s.r.o., Bratislava súdu vyplýva, že v období od 1.4.2020 do 30.6.2020 bola čistá mzda matky spolu vo výške 1.437,17 eur.

8. Z potvrdenia zamestnávateľa Dr. Oetker Slovensko, spol. s.r.o., Bratislava o príjme matky súdu vyplýva, že matka je v spoločnosti zamestnaná od 2.7.2020 a dosahuje čistý príjem vo výške 643 eur mesačne.

9. Z oznámenia Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava má súd preukázané, že otec je odo dňa 2.3.2018 poberateľom starobného dôchodku. V období od 1.1.2020 do 30.4.2021 sa starobný dôchodok otcovi vypláca v sume 338,50 eur mesačne, z ktorej sumy mu boli vykonávané exekučné zrážky.

10. Z oznámenia Sociálnej poisťovne ústredie, Bratislava, má súd preukázané, že otcovi boli z dôchodku vykonávané zrážky vo výške 59,46 eur. Odo dňa 4.1.2020 bol otcovi vyplácaný dôchodok vo výške 239,94 eur mesačne (po vykonaní uvedených mesačných zrážok). Odo dňa 4.8.2020 je otcovi vyplácaný dôchodok vo výške 297,28 eur mesačne, po vykonaní mesačných zrážok vo výške 41,22 eur.

11. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

12. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

13. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

14. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

15. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

16. Podľa § 77 ods. 1 veta prvá a druhá Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.

17. Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.

18. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

19. Podľa , na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

20. Podľa veta prvá , pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

21. Predmetom konania je návrh matky na zvýšenie výživného otca voči medzičasom už plnoletému Jánovi zo sumy 30 eur na 100 eur mesačne.

22. Súd z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného otca na dieťa je dôvodný s poukazom na to, že od posledného rozhodovania súdu o výške výživného, došlo k zmene pomerov na strane dieťaťa ako aj na strane výživou povinných rodičov. Pri rozhodovaní o zmene výšky výživného súd porovnal okolnosti dôležité pre určenie výživného, a to v čase skoršieho rozhodnutia ako aj nového rozhodnutia a zisťoval, či sa podstatne zmenili, a či ide o takú zmenu, ktorá je spôsobilá privodiť potrebu novej úpravy vyživovacej povinnosti. Súd dospel k záveru, že od poslednej úpravy výživného rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. -40 zo dňa 22.5.2017, došlo k podstatnej zmene pomerov na strane dieťaťa odôvodňujúcej zmenu výšky výživného zo strany otca.

23. K zmene pomerov na strane dieťaťa prišlo jednak uplynutím času, a to štyri roky, keď v čase vyhlásenia skoršieho rozsudku bolo dieťa žiakom základnej školy, malo 15 rokov, pričom v súčasnosti je už plnoletý a je študentom strednej školy, s ktorým nárastom veku je spojené aj zvýšenie nákladov na výživu, ošatenie, hygienu, školské potreby ale aj voľnočasové aktivity. K zmene pomerov prišlo aj na strane matky, ktorá sa v porovnaní so stavom v čase posledného rozhodovania zamestnala v riadnom pracovnom pomere a napokon, k zmene pomerov došlo aj na strane otca, ktorý sa stal poberateľom starobného dôchodku.

24. Pri určení výšky výživného súd vychádzal z vyššie uvedených zákonných ustanovení, v zmysle ktorých súd prihliadne na možnosti a schopnosti výživou povinného rodiča a zohľadní právo dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni oboch rodičov. V danom prípade súd zistil, že dieťa je študentom strednej školy, medzičasom dosiahlo plnoletosť, vlastný príjem ani majetok nemá. Býva spolu so svojou matkou, ktorá je zamestnaná a dosahuje priemerný príjem 643 eur. Matka v podstate po celé rozhodné obdobie dosahovala príjem okolo 600 eur mesačne, s výnimkou obdobia počas ktorého pracovala brigádne, avšak išlo len o krátke obdobie troch mesiacov. Otec je od 2.3.2018 poberateľom starobného dôchodku a podľa oznámenia Sociálnej poisťovne pobočka Trnava, v období od 1.1.2020 do 30.4.2021sa mu starobný dôchodok vyplácal v sume 338,50 eur mesačne, z ktorej sumy sú vykonávané exekučné zrážky, takže v roku 2020 mu bol vyplácaný dôchodok vo výške 239,94 eur a od 4.8.2020 vo výške 297,28 eur mesačne. Okrem toho je otec od apríla 2004 spoločníkom spoločnosti DLM - INTER PRODUCT s.r.o., Trnava, ktorá spoločnosť v rokoch 2018 a 2019 nedosiahla žiaden zisk. Podľa zaužívanej súdnej praxe platí, že výživné, ktoré hradí povinný rodič na všetky deti, ku ktorým má vyživovaciu povinnosť, by malo predstavovať 25 - 30% jeho čistého príjmu, samozrejme s prihliadnutím na individuálne okolnosti každého konkrétneho prípadu. Podľa názoru súdu s prihliadnutím na skutkové zistenia, otec je vzhľadom na svoj príjem a pomery, výživné v určenej výške 90 eur schopný platiť, a to hlavne preto, že táto výška je v rozmedzí 25 - 30 % z jeho príjmu, ktorý mesačne dosahuje. Zo starobného dôchodku vo výške 338 eur, potom 25% predstavuje sumu 84,50 eur a 30% z dôchodku predstavuje sumu 101,40 eur. Z uvedeného je potom zrejmé, že súdom určená výška výživného za rozhodné obdobie vo výške 90 eur je primeraná, keď je na dolnej hranici priemernej výšky výživného určovaného podľa zaužívanej súdnej praxe v rozmedzí 25 - 30 % z čistého príjmu výživou povinného rodiča. Súd na výdavky otca, v danom prípade exekučné zrážky, prihliadať nemohol z dôvodu, že každý rodič, ktorý má voči svojmu dieťaťu vyživovaciu povinnosť, musí hospodáriť takým spôsobom, aby na seba nebral také neprimerané finančné riziko, ktoré následne bude musieť splácať, a ktorým by bola ohrozená jeho možnosť plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu, ktoré je výživou na neho odkázané.

25. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba základne nároky dieťaťa, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného (ako sú napr. liečebné náklady). Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. V danom konaní mal súd preukázané odôvodnené potreby dieťaťa, ktoré spočívajú nielen vo výdavkoch na školu, ale aj v jeho nárokoch na zvýšené výdavky hlavne na stravu a oblečenie, ktoré súvisia s jeho vekom a rastom.

26. Súd zobral do úvahy všetky zistené skutočnosti a návrhu matky (a v ďalšom konaní po dosiahnutí plnoletosti aj návrhu dieťaťa) na zvýšenie výživného vo výroku I. vyhovel, keď mal preukázané, že sú splnené podmienky na zmenu výšky výživného, pretože od poslednej úpravy výživného uplynula už značná doba, dieťa je vekovo staršie, fyzicky vyspelejšie a tak aj jeho náklady sa zvýšili, pričom zároveň súd dospel aj k záveru, že výživné bolo určené v takej výške, v ktorej ho otec môže zo svojho príjmu primerane, riadne a včas uhrádzať bez toho, aby bola ohrozená jeho vlastná existencia. Zároveň je potrebné podotknúť, že výživné má prednosť pred ostatnými výdavkami otca. Na druhej strane, takto určené výživné spolu s primeraným výživným od matky a prídavkami na dieťa, je podľa názoru súdu v postačujúcej výške a umožní uspokojiť všetky odôvodnené potreby dieťaťa v celej miere, keď v konaní neboli preukázané potreby dieťaťa v takom rozsahu, aby odôvodňovali určiť výživné až v takej výške, ako matka žiadala.

27. Otec v tomto rozhodnom období platil na dieťa výživné vo výške 30 eur mesačne. Z toho dôvodu mu vzniklo zročné výživné za obdobie od 19.9.2019 do 30.4.2021 v sume 1.164 eur (za 19 mesiacov od októbra 2019 do apríla 2021 v sume po 90 eur mesačne spolu v sume 1.710 eur a za 12 dní v mesiaci september 2019 alikvótna časť výživného v sume 36 eur, výživné v celkovej výške 1.746 eur), po zohľadnení výživného, ktoré na základe doterajšieho rozhodnutia za rovnaké obdobie otec matke zaplatil (za 19 mesiacov od októbra 2019 do apríla 2021 v sume po 30 eur mesačne spolu v sume 570 eur a za 12 dní v mesiaci september 2019 alikvótna časť výživného v sume 12 eur, teda výživné

zaplatené za celé obdobie v celkovej výške 582 eur). Preto súd uložil otcovi povinnosť popri bežnom výživnom zaplatiť aj toto zročné výživné v pravidelných mesačných splátkach po 33 eur mesačne až do jeho úplného zaplatenia.

28. Týmto rozsudkom súd v súlade s zmenil vo výroku III. rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. -40 zo dňa 22.5.2017 v časti výšky výživného otca na vtedy maloletého Jána.

29. Podľa , o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

30. Podľa , žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

31. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd podľa , keď rozhodol vo výroku IV. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v ustanovení a nasl. .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava.

Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Ak povinný dobrovoľne neplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa , ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh na súdny výkon rozhodnutia.