Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Svo/3/2023

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Univerzita Komenského v Bratislave, so sídlom: Šafárikovo námestie 6, 818 06 Bratislava, IČO: 00 397 865, právne zastúpeného: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom: Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, za ktorú koná JUDr. František Sedlačko, PhD., LL.M., advokát a konateľ, IČO: 36 853 186, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, so sídlom: Ružová dolina 10, 821 09 Bratislava, IČO: 31 797 903, za účasti ďalšieho účastníka: Maba Pro s.r.o., so sídlom: Československých parašutistov 214/19, 831 03 Bratislava, IČO: 51 173 557, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 9613-6000/2023-OD zo dňa 14.08.2023, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

rozhodol:

Súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 12.09.2023 z a m i e t a .

odôvodnenie:

1. Všeobecnou správnou žalobou podanou dňa 12.09.2023 na Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 9613-6000/2023-OD zo dňa 14.08.2023 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný vo veci námietok ďalšieho účastníka konania smerujúcich podľa o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) proti vyhodnoteniu ponúk vo verejnej súťaži na predmet nadlimitnej zákazky „Strážne služby pre Univerzitu Komenského v Bratislave“, vyhlásenej verejným obstarávateľom – žalobcom v Úradnom vestníku Európskej únie pod značkou 2023/S 058-170635 zo dňa 22.03.2023 a vo Vestníku verejného obstarávania č. 61/2023 dňa 23.03.2023 pod značkou 12192-MSS, rozhodol podľa zákona o verejnom obstarávaní tak, že žalobcovi ako verejnému obstarávateľovi nariadil v predmetnom verejnom obstarávaní odstrániť protiprávny stav, konkrétne zrušiť rozhodnutie žalobcu označené ako „Informácia o výsledku vyhodnotenia ponúk“ zo dňa 10.05.2023, doručené všetkým uchádzačom prostredníctvom informačného systému JOSEPHINE toho istého dňa, rozhodnutie žalobcu označené ako „Informácia o výsledku vyhodnotenia ponúk“ zo dňa 10.05.2023, doručené úspešnému uchádzačovi Secure one s. r. o. prostredníctvom informačného systému JOSEPHINE toho istého dňa, ako aj zrušiť „Informáciu o výsledku vyhodnotenia ponúk“ zverejnenú v profile zákazky v informačnom systéme JOSEPHINE dňa 10.05.2023, a opätovne vyhodnotiť ponuku úspešného uchádzača Secure one s. r. o., z hľadiska aspektu mimoriadne nízkej ponuky v súlade s ustanovením v spojení s , zákona o verejnom obstarávaní, a to do 60 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti napadnutého rozhodnutia.

2. V rámci správnej žaloby žalobca zároveň navrhol priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Svoj návrh odôvodnil tým, že dôsledkom napadnutého rozhodnutia bude, že žalobca bude musieť odstúpiť od uzavretej zmluvy s úspešným uchádzačom na základe zákona o verejnom obstarávaní, pričom aktuálne nebude mať uzatvorenú zmluvu na dodávku predmetných

služieb, ktoré sú pre neho osobitne dôležité. Uzavrel, že na to, aby sa vyriešil uvedený stav, je potrebné, aby bol správnej žalobe priznaný odkladný účinok a napadnutému rozhodnutiu sa pozastavili účinky. Dodal, že priznanie odkladného účinku nie je ani v rozpore s verejným záujmom, pretože v prípade zamietavého právoplatného rozhodnutia dôjde k opätovnému vzniku povinnosti odstúpiť od zmluvy podľa § 19 ods. 1 písm. f) zákona o verejnom obstarávaní. K návrhu žalobca priložil početné prílohy, okrem iného aj súťažné podklady.

3. Podaním doručeným správnemu súdu dňa 15.03.2024 sa k žalobe i k návrhu žalobcu vyjadril žalovaný, ktorý návrh považoval za nedôvodný jednak s poukazom na presvedčenie o zákonnosti napadnutého rozhodnutia, jednak s poukazom na skutočnosť, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalovaný dal do pozornosti, že žalobca dňa 10.01.2024 pristúpil k opätovnému vyhodnoteniu ponúk a k následnej identifikácii úspešného uchádzača, t. j. pridržiaval sa záverov žalovaného v zmysle výroku napadnutého rozhodnutia. Žalovaný mal za to, že týmto konaním žalobca smeruje k uzavretiu zmluvy. Uvedené je potom v rozpore s jeho argumentami, že v dôsledku napadnutého rozhodnutia musí žalobca odstúpiť od zmluvy. Žalovaný ďalej upriamil pozornosť na ustanovenie § 19 ods. 1 písm. f) zákona o verejnom obstarávaní, ktoré žalobcovi neukladá povinnosť, ale dáva možnosť odstúpiť od zmluvy, navyše sa týka iného typu rozhodnutia vo verejnom obstarávaní, ktoré nie je predmetom tohto konania. Uzavrel, že návrh žalobcu je neopodstatnený a nepreukázaný, nie sú v ňom špecifikované konkrétne negatívne dôsledky, ktoré žalobcovi hrozia, rovnako tak otázka rozporu s verejným záujmom. Žiadosť žalobcu je neurčitá a nedôvodná. Žalovaný záverom svojho vyjadrenia nesúhlasil s priznaním odkladného účinku správnej žalobe a navrhol návrh žalobcu zamietnuť.

4. Ďalší účastník konania sa k žalobe ani k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nevyjadril.

5. Administratívny spis bol správnemu súdu predložený dňa 18.03.2024.

6. Podľa „Správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.“

7. Podľa „Ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.“

8. Nevyhnutným procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je návrh žalobcu, ktorý tvrdí, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Ide o prejav dispozičnej zásady správneho súdneho konania, ktorá sa pri tomto procesnom inštitúte uplatňuje len vo vzťahu k žalobcovi, t. j. jedine žalobca je oprávnený takýto návrh podať. Výlučne žalobcu potom zaťažuje i dôkazné bremeno vo vzťahu k tvrdeným skutočnostiam, t. j. tento je povinný predložiť relevantné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení o hroziacej ujme. Nie je potrebné preukazovať, že k ujme (či inému zákonom definovanému negatívnemu následku) už reálne došlo, postačuje hrozba, že táto nastane a dosiahne zákonom požadovanú intenzitu (závažná ujma, značná hospodárska alebo finančná škoda, vážny nenapraviteľný následok). Hrozba musí byť priama, reálna, a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. mája 2018, sp. zn. ). Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Ďalším predpokladom vydania takéhoto procesného rozhodnutia je, aby priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nebolo v rozpore s verejným záujmom. Zároveň sa vyžaduje, aby žalovaný mal možnosť sa k návrhu na odkladný účinok správnej žaloby vyjadriť. Vzhľadom k tomu, že priznaním odkladného účinku sa až do právoplatnosti rozhodnutia správneho súdu vo veci samej pozastavujú všetky účinky napadnutého právneho aktu orgánu verejnej správy, čo znamená, že tento nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení, a akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia z neho plynúce sú vylúčené, teda sa ním prelamujú právne účinky právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy a zasahuje sa do princípu právnej istoty, je možné konštatovať,

že ide o výnimočný inštitút, ktorého aplikácia má byť rovnako výnimočná, nevyhnutná, a jeho dôvody hodnoverne preukázané.

9. Pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku súd každú vec posudzuje individuálne, pričom nemusí prihliadať na opodstatnenosť žaloby a v tejto súvislosti rozhodnutie vo veci samej nesmie prejudikovať. Rozhodujúcou skutočnosťou je osvedčenie hrozby závažnej ujmy, či iného vážneho nenapraviteľného následku, t. j. niektorého z možných negatívnych následkov uvedených v pre prípad okamžitého výkonu napadnutého rozhodnutia. V tejto časti správny súd poukazuje na závery uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky z 3. marca 2022, č. k. -11, podľa ktorého „okrem všeobecných náležitostí podania ( ) by mal návrh obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu na priznanie odkladného účinku v zmysle písm. a) alebo písm. b) . Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) by pritom mal navrhovateľ (žalobca) dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Od tohto vymedzenia nakoniec vo veľkej miere závisí aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia.“

10. Správny súd v kontexte uvedených procesných predpokladov skúmal, či tieto boli splnené, a zistil, že návrh žalobcu bol podaný, bol odôvodnený a žalovaný sa k nemu vyjadril. Vo vzťahu k dôvodnosti takéhoto návrhu však správny súd dospel k záveru, že neboli splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

11. Žalobca svoj návrh založil na tvrdení, že v prípade nepriznania odkladného účinku správnej žalobe bude musieť odstúpiť od zmluvy, v dôsledku čoho nebude mať zabezpečené pre neho dôležité služby, ktoré boli predmetom verejného obstarávania. Správny súd v súvislosti s uvedenými tvrdeniami konštatuje, že tieto sú jednak príliš všeobecné a neurčité, jednak v nich absentuje prvok hrozby, vyžadovanej ustanovením . Žalobca neuniesol povinnosť tvrdenia, keď vo svojej argumentácii opomenul hrozbu závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iného vážneho nenapraviteľného následku, ktoré sú základnými zákonnými podmienkami pre postup podľa . Svoje tvrdenia žalobca obmedzil len na dôležitosť poskytovaných služieb, pričom neuviedol, v čom konkrétne ich dôležitosť vo vzťahu k nemu spočíva, akým spôsobom ich zabezpečoval v období pred uskutočnením verejného obstarávania a aký dopad má ich absencia na fungovanie žalobcu či jeho aktuálne pomery. Žalobca tak nepreukázal ani prvú zo zákonných podmienok pre priznanie odkladného účinku správnej žaloby.

12. Správny súd ďalej konštatuje, že na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť preukázania tvrdení (dôkazná povinnosť), ktorú žalobca rovnako nesplnil, keď nielenže netvrdil, ale ani neosvedčil hrozbu následku predpokladaného predmetným ustanovením a nijakým spôsobom nepreukázal, že by následok v podobe výkonu napadnutého rozhodnutia mal pre neho negatívne následky dosahujúce intenzitu špecifickej závažnosti, nielen akéhosi diskomfortu s otáznym dopadom na jeho činnosť. Intenzita, ktorá je v súvislosti s hrozbou negatívneho následku vyžadovaná zákonom, odráža mimoriadny charakter inštitútu priznania odkladného účinku správnej žaloby, ktorý je možné aplikovať len vo výnimočných situáciách za účelom prevencie, čo nie je prípad predmetnej veci. Žalobca nepreukázal žiadnu hrozbu ani naliehavosť požadovanej prevencie. Na dôvažok správny súd poukazuje na to, že ustanovenie § 19 ods. 1 písm. f) zákona o verejnom obstarávaní neukladá žalobcovi povinnosť, ale len možnosť odstúpiť od uzavretej zmluvy, navyše označené ustanovenie sa na predmetnú vec nevzťahuje, keďže žalovaný napadnutým rozhodnutím nerozhodoval podľa § 175 ods. 1 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní, ako správne vo svojej argumentácii uviedol žalovaný.

13. Napokon správny súd konštatuje, že žalobca nepreukázal ani svoje tvrdenie, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe by nebolo v rozpore s verejným záujmom, ktorým je záujem na riadnom priebehu verejného obstarávania a plnení povinností verejného obstarávateľa v zmysle zákona o verejnom obstarávaní. V tejto súvislosti je zároveň potrebné dať do pozornosti, že v tomto štádiu konania nie je správny súd oprávnený prejudikovať výsledok konania v danej veci a skúmať, či povinnosť uložená v napadnutom rozhodnutí bola uložená v súlade so zákonom, keďže účelom rozhodovania podľa je posúdiť výlučne splnenie zákonných podmienok tak, ako sú formulované v predmetnom ustanovení.

14. Vzhľadom na to, že žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe neoznačil ani neosvedčil základné predpoklady jeho priznania, teda priamu hrozbu závažnej ujmy a finančnej škody,

či iný zákonom definovaný následok, ani skutočnosť, že jeho priznanie nie je v rozpore s verejným záujmom, neboli naplnené základné zákonom vyžadované predpoklady definované v ustanovení , preto správny súd v súlade s návrh zamietol.

15. Toto rozhodnutie prijal správny súd v senáte pomerom hlasov 3 : 0 ( veta prvá v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustná kasačná sťažnosť [§ 439 ods. 2 písm. e) SPP].