Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

CA-7Cb/3/2021

Uznesenie

Okresný súd Čadca v spore žalobcu: X.I. Z., E.. XX.XX.XXXX, I. K. E. D. Č.. XXX, XXX XX K. E. D., zastúpený GARANT PARTNER legal s.r.o., Einsteinova 21, 851 01 Bratislava, IČO: 36 856 380, konateľ JUDr. Martin Dočár, proti žalovanému: Zakiya International Trading Ltd., Suite 13, First Floor, Oliaji Trade Centre, Francis Rachel Street, Victoria, Mahé, v konaní o návrhu na vydanie európskeho príkazu na zablokovanie účtov, takto

rozhodol:

I. Návrh na vydanie európskeho príkazu na zablokovanie účtu z a m i e t a .

II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Návrhom doručeným súdu dňa 20. 04. 2021 sa žalobca domáhal vydania európskeho príkazu na zablokovanie účtu dlžníka vedeného v Českej republike. Žalobca ako veriteľ podal návrh na tlačive stanovenom Nariadením Európskeho parlamentu a rady EÚ č. 655/2014 o zavedení konania týkajúceho sa európskeho príkazu na zablokovanie účtov s cieľom uľahčiť cezhraničné vymáhanie pohľadávok v občianskych a obchodných veciach (ďalej len "Nariadenie"). Právomoc súdu veriteľ odôvodnil voľbou súdu dohodnutého stranami podľa bodu 11.10 zmluvy o kúpe cenných papierov zo dňa 10. 01. 2017. Uviedol, že na Okresnom súde Čadca je začaté konanie vo veci samej voči dlžníkovi. Veriteľ v návrhu neoznačil, že má rozsudok, súdny zmier alebo verejnú listinu, podľa ktorých je dlžník povinný zaplatiť pohľadávku. Keďže veriteľ rozsudkom, súdnym zmierom alebo verejnou listinou nedisponuje, vyplnil aj bod 9 návrhu, podľa ktorého je istina pohľadávky veriteľa vo výške 500000 EUR a zákonný úrok z omeškania. V bode 9.5. uviedol ako relevantné okolnosti, na ktorých sa zakladá pohľadávka voči dlžníkovi, že dňa 10. 01. 2017 bola medzi veriteľom a dlžníkom uzatvorená zmluva o kúpe cenných papierov, predmetom prevodu vlastníckeho práva boli v zmysle bodu 1.2 zmluvy o kúpe cenných papierov nasledovné akcie emitenta A&T Group. a. s. so sídlom Vysoká nad Kysucou 524, 0223 55 Vysoká nad Kysucou, ČO 43 831 389:

- 15 ks listinných kmeňových akcii na meno s plne splateným emisným kurzom a s menovitou hodnotou každej akcie vo výške 3.319,391888 €, čísla akcii 016 - 030 (vrátane),

- 150 ks listinných kmeňových akcii na meno s plne splateným emisným kurzom a s menovitou hodnotou každej akcie vo výške 3.000,- C, čísla akcii 151 - 300 (vrátane). V zmysle článku 2 zmluvy o kúpe cenných papierov zo dňa 10. 01. 2017 bola dohodnutá za predávané akcie celková kúpna cena vo výške 1.220.000,- €. Splatnosť kúpnej ceny bola dohodnutá v štyroch splátkach, a to suma 20.000,- € so splatnosťou do 30. 01. 2017, suma 350.000,-€ so splatnosťou do 31. 12. 2017, suma 350.000,-€ so splatnosťou do 31. 12. 2018, suma 500.000,- € so splatnosťou do 15. 06. 2020. Veriteľ v postavení predávajúceho dodržal svoj zmluvný záväzok a predávané akcie odovzdal s rubopisom dlžníkovi ako kupujúcemu. Túto skutočnosť potvrdzuje preberací protokol zo dňa 10. 01. 2017. Ako vyplýva z výpisov z bankového účtu veriteľa vedeného v Slovenská sporiteľňa, a.s" IBAN S., dlžník v rade 3 zaplatil žalobcovi kúpnu cenu tak, že prvá splátka vo výške 20.000,- € bola pripísaná na účet veriteľa dňa 18. 01. 2017, druhá splátka vo výške 350.000,- € bola pripísaná na

účet dňa 21. 12. 2017 a tretia splátka vo výške 350.000,- € bola pripísaná na účet dňa 27. 12. 2018. Dlžník však do dnešného dňa nesplnil svoju zmluvnú povinnosť uhradiť veriteľovi ako predávajúcemu časť kúpnej ceny, konkrétne štvrtú splátku kúpnej ceny vo výške 500.000,- € so splatnosťou 15. 06. 2020. Počnúc dňom 16. 06. 2020 je preto dlžník so splnením svojej zmluvnej povinnosti v omeškaní. Ako dôvody návrhu na vydanie príkazu na zablokovanie v bode 10 uviedol, že dlžník je obchodnou spoločnosťou so sídlom v "daňovom raji", ktorá v Slovenskej republike nemá (podľa verejne dostupných zdrojov) žiadny reálny majetok. Dlžník sa vyhýba splneniu svojej povinnosti zaplatiť veriteľovi sumu 500.000,- € s príslušenstvom. Jediný zdroj majetku (ak je ešte aktívny) je práve iba bankový účet dlžníka v Českej republike, z ktorého doposiaľ platil veriteľovi predchádzajúce splátky kúpnej ceny. Pod sp. zn. je pred Okresným súdom Čadca proti dlžníkovi vedené súdne konanie. Avšak takéto súdne má význam viesť iba proti osobe, ktorá má reálny majetok s ohľadom na prípadný následný výkon rozhodnutia formou exekúcie a dosiahnutie cieľa súdneho konania a presadenia spravodlivosti. Existuje tu však nepochybne dôvodná obava, že exekúcia na majetok dlžníka je objektívne ohrozená, nakoľko likvidita peňažných prostriedkov na účte je prakticky okamžitá a dlžník má tak priestor kedykoľvek podľa vlastného uváženia v minútach svoj majetok, ktorý je dostupný v EÚ previesť na iný účet mimo EÚ. V bode 11 uviedol ako dôvod udelenia výnimky z ustanovenia o zábezpeke, že veriteľ je bežnou fyzickou osobou, ktorá vo svojej podstate predala celý svoj cenný majetok prevtelený do akcií dlžníkovi. Dlžník veriteľovi nezaplatil 41% z dohodnutej kúpnej ceny. Bolo by nespravodlivé vzhľadom na okolnosti prípadu, aby bol veriteľ nútený za účelom ďalšej ochrany svojho majetku proti "schránkovej obchodnej spoločnosti z daňového raja" skladať zábezpeku a tým investovať zostávajúci svoj majetok, pričom na druhej strane stoji dlžník, požívajúci k svojej ochrane "schránkovú" identitu, ktorú európske spoločenstvo v zásade považuje za nedôveryhodnú a špekulatívnu.

2. Žalobca k návrhu pripojil dôkazy, a to Zmluvu o kúpe cenných papierov zo dňa 10. 01. 2017, Certificate of Incubency (osvedčenie o založení dlžníka), Preberací protokol zo dňa 10. 01. 2017 a výpis z účtu veriteľa zo dňa 18. 01. 2017, 21. 12. 2017 a 27. 12. 2017 (k preukázaniu zaplatenia troch splátok kúpnej ceny dlžníkom a existencii čísla účtu dlžníka v danom čase v Českej republike).

3. Súd z úradnej činnosti pripojil spis Okresného súdu Čadca sp. zn. a zistil, že žalobou doručenou súdu dňa 08. 10. 2020 sa žalobca domáha voči dlžníkovi a ručiteľom zaplatenia štvrtej splátky kúpnej ceny v sume 500.000 € s príslušenstvom. Vo veci nebolo doposiaľ rozhodnuté, konanie nie je právoplatne skončené.

4. Podľa a o európskom príkaze na zablokovanie účtov a o doplnení o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len "") európsky príkaz na zablokovanie účtov (ďalej len "príkaz na zablokovanie") je neodkladné opatrenie nariadené podľa osobitného predpisu. Na konanie o príkaze na zablokovanie sa primerane použijú ustanovenia o neodkladných opatreniach, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa , ak sú splnené podmienky na vydanie príkazu na zablokovanie, súd ho vydá vo forme podľa osobitného predpisu, inak návrh sčasti alebo celkom uznesením zamietne.

Podľa bodu 14 ods. 3 a 4 úvodných ustanovení Nariadenia, od veriteľa by sa malo vyžadovať v každej situácii, aj vtedy, keď už dosiahol vydanie rozsudku, aby súdu uspokojivo preukázal, že jeho pohľadávka naliehavo potrebuje súdnu ochranu a že bez príkazu by výkon existujúceho alebo budúceho rozsudku mohol byť zmarený alebo podstatne sťažený, pretože existuje reálne nebezpečenstvo, že dovtedy, kým veriteľ bude môcť dosiahnuť výkon existujúceho alebo budúceho rozsudku, môže dlžník svoj majetok stroviť, skryť alebo zničiť, alebo ho previesť za nižšiu ako skutočnú hodnotu, v neobvyklom rozsahu alebo na základe neobvyklého úkonu." zároveň "Súd (rozhodujúci o návrhu na zablokovanie účtov) by mal posúdiť dôkazy o existencii takéhoto nebezpečenstva, ktoré predložil veriteľ. Tieto dôkazy by sa mohli týkať napríklad dlžníkovho konania vo vzťahu k pohľadávke veriteľa alebo v predchádzajúcom spore medzi účastníkmi, úverovej minulosti dlžníka, povahy majetku dlžníka a akéhokoľvek nedávneho konania dlžníka vo vzťahu k jeho majetku. Pri posudzovaní dôkazov môže súd dospieť k záveru, že výbery z účtov a prípady výdavkov dlžníka na zabezpečenie bežného chodu jeho podnikania alebo opakujúce sa rodinné výdavky nie sú samy osebe neobvyklé. Samotné neuhradenie alebo popretie

pohľadávky ani samotná skutočnosť, že dlžník má viac než jedného veriteľa, by sa nemali samy osebe považovať za dostatočný dôkaz odôvodňujúci vydanie príkazu. Ani samotná skutočnosť, že finančná situácia dlžníka je zlá alebo sa zhoršuje, by sa nemala sama osebe považovať za dostatočný dôvod na vydanie príkazu. Súd však tieto skutočnosti môže zohľadniť pri celkovom posúdení existencie rizika.

Podľa čl. 7 ods. 1, 2 Nariadenia súd vydá príkaz na zablokovanie, ak veriteľ predložil dostatočné dôkazy, na základe ktorých je súd presvedčený, že je naliehavo potrebné prijať ochranné opatrenie vo forme príkazu na zablokovanie, pretože existuje reálne nebezpečenstvo, že bez takéhoto opatrenia bude následné vymoženie veriteľovej pohľadávky voči dlžníkovi zmarené alebo podstatne sťažené. Ak veriteľ v členskom štáte ešte nedosiahol vydanie rozsudku, súdneho zmieru ani verejnej listiny, ktorými sa vyžaduje, aby dlžník zaplatil veriteľovu pohľadávku, veriteľ musí tiež predložiť dostatočné dôkazy, ktoré presvedčia súd o tom, že je pravdepodobné, že veriteľ bude vo veci svojej pohľadávky voči dlžníkovi úspešný.

Podľa čl. 8 ods. 3 Nariadenia, k návrhu je potrebné pripojiť všetky relevantné podporné dokumenty a v prípade, že veriteľ už dosiahol vydanie rozsudku, súdneho zmieru alebo verejnej listiny, je potrebné pripojiť vyhotovenie rozsudku, súdneho zmieru alebo verejnej listiny, ktoré spĺňa podmienky potrebné na overenie jeho pravosti.

Podľa čl. 17 ods. 1 prvá veta Nariadenia súd, ktorý začal konať o návrhu na vydanie príkazu na zablokovanie, preskúma, či sú splnené podmienky a požiadavky stanovené v tomto nariadení.

Podľa (ďalej len "") pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa 325 ods. 1 neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

Podľa ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa . O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu. Uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, je súd povinný písomne vyhotoviť a odoslať.

Podľa a súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

Podľa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.

5. Európsky príkaz na zablokovanie účtov je osobitým druhom neodkladného opatrenia, nariadený podľa osobitného predpisu, a to Nariadenia (t.j. Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 655/2014 o zavedení konania týkajúceho sa európskeho príkazu na zablokovanie účtov s cieľom uľahčiť cezhraničné vymáhanie pohľadávok v občianskych a obchodných veciach). Na konanie o európskom príkaze na zablokovanie účtov sa primerane použijú ustanovenia o neodkladných opatreniach, ak nariadenie o zavedení konania týkajúceho sa európskeho príkazu na zablokovanie účtov neustanovuje inak. Z charakteru európskeho príkazu na zablokovanie účtov ako druhu neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho vydaním nemusí súd zisťovať všetky okolnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie

meritórneho rozhodnutia a toto neodkladné opatrenie môže vydať aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Podmienkou jeho vydania je však osvedčenie, že je naliehavo potrebné prijať ochranné opatrenie vo forme európskeho príkazu na zablokovanie účtov, pretože existuje reálne nebezpečenstvo, že bez takéhoto opatrenia bude následné vymoženie veriteľovej pohľadávky voči dlžníkovi zmarené alebo podstatne sťažené. Je preto nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o reálnom nebezpečenstve pre vymoženie veriteľovej pohľadávky. Pri vydaní európskeho príkazu na zablokovanie účtov je potrebné, aby navrhovateľ súdu preukázal, že jeho pohľadávka naliehavo potrebuje súdnu ochranu a že bez európskeho príkazu by výkon existujúceho rozsudku mohol byť zmarený alebo podstatne sťažený, pretože existuje reálne nebezpečenstvo, že dlžník môže svoj majetok stroviť, skryť alebo zničiť, alebo ho previesť za nižšiu ako skutočnú hodnotu.

6. Nariadenie sa vzťahuje na peňažné pohľadávky v občianskych a obchodných veciach za podmienky, že ide o cezhraničné prípady. Takýmto cezhraničným prípadom je v zmysle čl. 3 Nariadenia situácia, keď sa súd, ktorý koná o návrhu na vydanie príkazu na zablokovanie účtu, nachádza v jednom členskom štáte a bankový účet, ktorého sa má príkaz týkať, sa nachádza v druhom členskom štáte. Charakter cezhraničného prípadu spĺňa aj situácia, ak by veriteľove bydlisko bolo v jednom členskom štáte a súd a bankový účet, na ktorý by sa mal vydať príkaz na zablokovanie účtu, sa nachádzajú v inom členskom štáte. To znamená, že podmienka cezhraničného prípadu by bola daná. V danom prípade ide o cezhraničný prípad, pretože žalobca ako veriteľ má bydlisko v Slovenskej republike a žalovaný má bankový účet, na ktorý by sa mal vydať príkaz na zablokovanie účtu, v Českej republike.

7. V zmysle bodu 14 úvodných ustanovení Nariadenia by sa od veriteľa malo vyžadovať v každej situácii, aby súdu uspokojivo preukázal, že jeho pohľadávka naliehavo potrebuje súdnu ochranu a že bez príkazu by výkon existujúceho alebo budúceho rozsudku mohol byť zmarený alebo podstatne sťažený, pretože existuje reálne nebezpečenstvo, že dovtedy, kým veriteľ bude môcť dosiahnuť výkon existujúceho alebo budúceho rozsudku, môže dlžník svoj majetok stroviť, skryť alebo zničiť, alebo ho previesť za nižšiu ako skutočnú hodnotu, v neobvyklom rozsahu alebo na základe neobvyklého úkonu. Súd by mal posúdiť dôkazy o existencii takéhoto nebezpečenstva, ktoré predkladá žalobca.

8. Súd posudzoval potrebu vydania príkazu na zablokovanie účtu, pri ktorej vychádza z konkrétnych okolností prípadu, predovšetkým z obsahu návrhu žalobcu ako veriteľa a z dôkazov predložených žalobcom.

9. Žalobca návrh odôvodnil tým, že dlžník je obchodnou spoločnosťou so sídlom v "daňovom raji", ktorá v Slovenskej republike nemá (podľa verejne dostupných zdrojov) žiadny reálny majetok, vyhýba sa splneniu svojej povinnosti zaplatiť veriteľovi sumu 500.000,- € s príslušenstvom, jediný zdroj majetku (ak je ešte aktívny) je práve iba bankový účet dlžníka v Českej republike a existuje dôvodná obava, že exekúcia na majetok dlžníka je objektívne ohrozená, nakoľko likvidita peňažných prostriedkov na účte je prakticky okamžitá a dlžník má tak priestor kedykoľvek podľa vlastného uváženia v minútach svoj majetok, ktorý je dostupný v EÚ previesť na iný účet mimo EÚ.

10. Hoci konanie o európskom príkaze na zablokovanie účtov je aj súčasťou vnútroštátnej úpravy - - určujúcim z hľadiska jeho aplikácie je Nariadenie. Pri aplikácii "európskych" predpisov sú osobitne významné vysvetlenia nachádzajúce sa v ich preambulách. Súd upriamuje pozornosť na bod 14 úvodných ustanovení Nariadenia, z ktorého je zrejmé, že vydanie európskeho príkazu na zablokovanie účtov má ochrániť veriteľa v situácii, keď hrozí, že v dôsledku konania dlžníka (ktorý sa zbavuje svojho exekvovateľného majetku alebo znižuje jeho hodnotu) nebude môcť byť pohľadávka veriteľa vymožená. Európsky príkaz na zablokovanie účtov v zmysle Nariadenia preto nemožno z hľadiska jeho cieľa stotožňovať s obvyklou formou blokovania finančných prostriedkov na účte v rámci exekučného konania. Takýmto "obvyklým" blokovaním sa má dosiahnuť uchovanie prostriedkov na účte povinného subjektu a následne uspokojenie vymáhanej pohľadávky z týchto prostriedkov (napríklad v zmysle Exekučného poriadku). Hoci dôsledkom oboch spomenutých situácií (európskeho príkazu na zablokovanie účtov a štandardného výkonu exekúcie) je zablokovanie účtu povinného/dlžníka, resp. finančných prostriedkov na ňom, ich význam a účel je rozdielny. Pri európskom príkaze na zablokovanie účtov je práve preukázanie takéhoto počínania dlžníka rozhodujúcou podmienkou jeho nariadenia. Európsky príkaz na zablokovanie účtov má teda (prioritne) ochrannú funkciu, má zabrániť tomu, aby dlžník prevodom alebo výberom prostriedkov z účtu úmyselne znížil svoj majetok a tak znemožnil alebo výrazne sťažil uspokojenie pohľadávky.

11. Z uvedeného vyplýva, že veriteľ v konaní o nariadenie/vydanie európskeho príkazu na zablokovanie účtov musí odkazom na konkrétne skutkové okolnosti (na konkrétne správanie dlžníka) osoby, proti ktorej návrh na vydanie príkazu na zablokovanie smeruje, tvrdiť a osvedčiť hrozbu ukracujúceho konania dlžníka. Z citovanej časti bodu 14. Úvodných ustanovení Nariadenia je zrejmé, napríklad o aké tvrdenia skutkových okolností môže ísť. Žalobca k návrhu na vydanie európskeho príkazu na zablokovanie účtov nepripojil žiadne relevantné dôkazy odôvodňujúce naliehavosť a potrebu rýchleho zásahu súdu, predovšetkým nepreukázal nebezpečenstvo ujmy bezprostredne mu hroziacej. Nebolo teda osvedčené, že jeho pohľadávka naliehavo potrebuje súdnu ochranu, t.j. že by bez vydania európskeho príkazu na zablokovanie účtov mohol byť zmarený alebo podstatne sťažený výkon rozhodnutia. Súd je toho názoru, že z predložených listín a tvrdení veriteľa nemožno urobiť záver, že by veriteľova pohľadávka potrebovala naliehavo súdnu ochranu. Veriteľ nekonkretizoval, aké konkrétne kroky smerujúce k zámernému poškodzovaniu veriteľa dlžník vykonáva, nešpecifikoval konanie dlžníka, ktoré by smerovalo k úmyselnému znižovaniu jeho majetku. V tejto spojitosti súd uvádza, že nie je jeho úlohou, aby špecifikoval, aké konkrétne dôkazy mal veriteľ predložiť. Úlohou súdu v sporových veciach, medzi ktoré posudzované konanie svojou podstatou jednoznačne patrí, nie je vyzývať (v zmysle poučovať) ktorúkoľvek zo strán, ako má postupovať (vrátane toho, čo má skutkovo tvrdiť a preukazovať), aby bola v konaní úspešná. Veriteľ v konaní žiadnym kvalifikovaným spôsobom neosvedčil, že činnosť dlžníka smeruje k nehospodárnemu zbavovaniu sa svojho majetku v takom rozsahu, ktorý by znamenal ohrozenie možného výkonu súdneho rozhodnutia. Veriteľ v návrhu na vydanie európskeho príkazu na zablokovanie účtov neuviedol žiadne také skutočnosti, ktoré by dôvodne zakladali jeho obavy, že dlžník bude znižovať hodnotu svojho majetku alebo iným spôsobom nepriaznivo ovplyvňovať svoje majetkové pomery a tak ohrozí budúci výkon exekúcie. Samotná skutočnosť, že dlžník je obchodnou spoločnosťou so sídlom v "daňovom raji", nemá v danom prípade právnu relevanciu, nakoľko žalobca si bol toho vedomý už v čase, keď s dlžníkom uzatváral záväzkový vzťah. Ďalšie tvrdenie žalobcu, že dlžník nemá v Slovenskej republike (podľa verejne dostupných zdrojov) žiadny reálny majetok, zostalo len v rovine tvrdení bez predloženia akýchkoľvek dôkazov. Ani konanie dlžníka spočívajúce v tom, že sa vyhýba sa splneniu svojej povinnosti zaplatiť veriteľovi sumu 500.000,- € s príslušenstvom, nezakladá dôvod, aby súd návrhu vyhovel, pretože zo znenia bodu 14 úvodných ustanovení Nariadenia jednoznačne vyplýva, že "samotné neuhradenie alebo popretie pohľadávky by sa nemali samy o sebe považovať za dostatočný dôkaz odôvodňujúci vydanie príkazu". Žalobca v konaní o vydanie európskeho príkazu na zablokovanie účtu mal povinnosť odkazom na konkrétne skutkové okolnosti (na konkrétne správanie dlžníka/osoby, proti ktorej návrh na vydanie príkazu na zablokovanie smeruje) tvrdiť a osvedčiť hrozbu ukracujúceho konania dlžníka, čo súd v súdenej veci preukázané nemal.

12. Vzhľadom k tomu, že žalobca nepredložil žiaden relevantný dôkaz, súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal existenciu konkrétneho konania žalovaného smerujúceho k zámernému poškodzovaniu žalobcu, ani okolností, ktorými by mohla byť prípadná budúca exekúcia ohrozená, a preto neboli splnené podmienky pre poskytnutie ochrany vydaním európskeho príkazu na zablokovanie účtu.

13. O trovách konania súd rozhodoval podľa ustanovenia , podľa ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaný by mal vo veci plný úspech, avšak v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bol nečinný a nevznikli mu tým žiadne trovy konania, preto súd žalovanému náhradu trov konania v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia nepriznal.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote do 30 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotoveniach, na Okresný súd Čadca, v dvoch vyhotoveniach (čl. 21 ods. 2 Nariadenia).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

(1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).