Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1To-22-2021.pdf
PDF · 86.75 KB
Case nature
Area
Subarea
1To/22/2021
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Stanislava Libanta a členov senátu Štefana Hrvolu a JUDr. Ingrid Kišacovej PhD., v trestnej veci proti obžalovanému mladistvému V. O. pre prečin porušovania domovej slobody v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona k § 194 odsek 1, 2 písmeno b) Trestného zákona, o odvolaniach obžalovaného mladistvého a obhajcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 23.11.2020, sp. zn. 1T/73/2020, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 04. mája 2021 takto
rozhodol:
Podľa § 319 Trestného poriadku, odvolania
- obžalovaného mladistvého V. O., narodeného XX.XX.XXXX a
- obhajcu JUDr. Ing. Mikuláša Práznovského, CSc.,
z a m i e t a ,
pretože zistil, že nie sú dôvodné.
odôvodnenie:
Horeuvedeným rozsudkom súd I. stupňa uznal obžalovaného mladistvého V. O. (ďalej len „obžalovaný mladistvý“) vinným z prečinu porušovania domovej slobody v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona k § 194 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona na skutkovom základe, že dňa 30. marca 2020 v čase približne o 00.30 hod. v obci P., po prechádzajúcej dohode s mladistvým Y. J., spočívajúcej v tom, že pôjdu kradnúť cigaretové ohorky na terasu rodinného domu poškodenej P. Z., nar. XX. R. XXXX, mladistvý Y. J. zostal stáť na ulici pred rodinným domom na P. ulici č. XXX/X, ktorého vlastníkom a užívateľom je poškodená P. Z., kde dával pozor na to, aby ich niekto nevyrušil alebo neprichytil a obžalovaný mladistvý V. O. bez predchádzajúceho súhlasu poškodenej preliezol plot vo výške 190 cm do súvisle oploteného dvora tohto rodinného domu, prešiel na terasu, odkiaľ z popolníka zobral cigaretové ohorky a následne nad rámec predchádzajúcej dohody otvoril neuzamknuté vchodové dvere a vošiel do chodby rodinného domu, kde z parapetnej dosky okna pri vchodových dverách zobral jeden strieborný gravírovaný prsteň v hodnote 15 eur a jeden strieborný gravírovaný prsteň s osadením kryštálov v hodnote 25 eur, ktoré tam mala poškodená odložené, vyšiel z domu a cez plot preliezol naspäť na ulicu, kde si s mladistvým Y. J. počas cesty domov rozdelili získané cigaretové ohorky a strieborné prstene, čím poškodenej P. Z. spôsobili škodu vo výške 40 eur.
Za to mu uložil podľa § 194 odsek 2 Trestného zákona, s použitím § 36 písmeno j), l), k) Trestného zákona, § 38 odsek 2, 3 Trestného zákona, § 39 odsek 1 Trestného zákona, § 118 odsek 1 Trestného zákona a § 117 odsek 1 Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 3 mesiace.
Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona výkon uloženého trestu podmienečne odložil a podľa § 119 odsek 1 Trestného zákona určil skúšobnú dobu v trvaní 1 roka.
Uvedený rozsudok, ihneď po jeho vyhlásení, vo výroku o treste, odvolaním napadli obžalovaný mladistvý a obhajca. V jeho písomných dôvodoch obhajca poukázal na to, že obžalovaný mladistvý na hlavnom pojednávaní svoj čin oľutoval a prejavil snahu po náprave. Namietal, že súd I. stupňa nevyhovel jeho návrhu na podmienečné upustenie od jeho potrestania a neuviedol, prečo nie je garanciou toho, že v budúcnosti bude viesť riadny život a nebude páchať trestnú činnosť. Urobil vyhlásenie - priznal vinu zo spáchania skutku v celom rozsahu, súd teda nesmel rozsudok oprieť o preukázanie viny vykonaným dokazovaním v prípravnom konaní. Poukaz na inštitút „iniciátora“ spáchania trestného činu nemá oporu v zákone. Podľa zásady ne bis in idem nemôže byť pojmový znak „prekonanie prekážky“ zároveň aj okolnosťou, na ktorú by súd mohol prihliadať pri ukladaní trestu. Fakt, že vrátil prsteň až na naliehanie druhého obžalovaného nemá oporu v dokazovaní, keď podľa skutkovej vety si obaja obžalovaní počas cesty domov rozdelili získané cigaretové ohorky a strieborné prstene. Pričinil sa o odstránenie škodlivých následkov trestného činu, čo mu bolo zohľadnené podľa § 36 písmeno k) Trestného zákona. Skutočnosť, že sa poškodenej ospravedlnil až na hlavnom pojednávaní, nepatrí medzi zásady ukladania trestov a neskúma sa, či bolo dodatočné, úprimné a či ho poškodený prijme. Dodal, že poškodená mu odkázala, že nemá prísť ani k jej bráne. V čase spáchania skutku bol vekom tesne nad hranicou trestnej zodpovednosti, dovtedy viedol riadny život, preto boli splnené podmienky pre podmienečné upustenie od jeho potrestania. Navrhol, aby odvolací súd sám rozhodol o treste podľa § 322 odsek 1, odsek 3 Trestného poriadku veta prvá tak, že podľa § 101 odsek 1 Trestného zákona podmienečne upustí od potrestania a podľa § 101 odsek 2 Trestného zákona mu určí skúšobnú dobu na 1 rok.
Zástupca orgánu sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately a poškodená sa na verejné zasadnutie odvolacieho súdu nedostavili, preto bolo vykonané v ich neprítomnosti.
Prokurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedla, že okresný súd pri ukladaní trestu vychádzal z ustanovenia § 34 odsek 5 písmeno a) Trestného zákona, preto odvolania nepovažuje za dôvodné. Navrhla odvolania zamietnuť ako nedôvodné.
Obžalovaný mladistvý na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu zotrval na podanom odvolaní i jeho dôvodoch. Nesúhlasil s uloženým trestom. Žiadal upustiť od potrestania.
Zákonná zástupkyňa obžalovaného mladistvého uviedla, že sa stará o 6 detí. Presťahovali sa do obce B. S., kde jej sestra s priateľom kúpia dom. Riaditeľka ZŠ P. sľúbila, že obžalovaný mladistvý bude dostávať 2 mesiace úlohy formou internetu. Súhlasila s prednesom i návrhom obhajcu.
Obhajca obžalovaného mladistvého na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu zotrval na podanom odvolaní i jeho dôvodoch. Vzhľadom na nízky vek obžalovaného mladistvého žiadal, aby odvolací súd zvážil rozhodnutie, ktoré bude motivačné. Navrhol, aby odvolací súd podmienečne upustil od potrestania, prípadne upustil od potrestania.
Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaných odvolaní oprávnenými osobami, nezistiac dôvody na postup vyplývajúci z § 316 Trestného poriadku, preskúmal podľa § 317 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, proti ktorému odvolatelia podali odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Neopomenul pritom skúmať, či vec neobsahuje chyby odvolaním nevytýkané, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Trestného poriadku. Dospel k rozhodnutiu, že podané odvolania nie sú dôvodné.
Keďže odvolací súd v zmysle § 321 odsek 2 Trestného poriadku preskúmaval iba napadnutý výrok o treste, je potrebné poukázať na skutočnosť, že obžalovaný mladistvý na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, ktoré súd I. stupňa, nezistiac žiadne zákonné prekážky, prijal. Poškodená nárok na náhradu škody neuplatnila, dokazovanie tak bolo vykonané len v súvislosti s výrokom o treste.
Súd I. stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku, v súlade s ustanoveniami § 168 odsek 1 Trestného poriadku, v dostatočnom rozsahu uviedol svoje úvahy, akými sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov pokiaľ ide o ukladanie trestu, v súlade s ustanoveniami § 2 odsek 12 Trestného poriadku,
s ktorými aj odvolací súd súhlasí a keďže dodržal všetky zásady ukladania trestov uvedené v § 34 Trestného zákona, odvolací súd na tieto úvahy ako na vecne správne v podrobnostiach len poukazuje.
Ako bolo zistené z odpisu z registra trestov, obžalovaný mladistvý doposiaľ nebol súdom trestaný. Oproti stavu konania pred súdom I. stupňa, kedy nemal záznam v registri priestupkov, odvolací súd zistil, že dňa 15.04.2021 sa dopustil priestupku podľa § 32 odsek 1 písmeno a) zákona č. 42/1994 Z.z. - porušil zákaz vychádzania vyplývajúci z uznesenia vlády č. 160 z roku 2021 a bola mu uložená pokuta 20 eur.
Z charakteristiky maloletého dieťaťa a pedagogickej charakteristiky žiaka obžalovaného mladistvého vypracovaného Základnou školou P., vyžiadanej odvolacím súdom vyplýva, že v aktuálnom školskom roku u tohto nastalo v školskej dochádzke k rapídnemu zhoršeniu. Z posledných hodín niekoľkokrát ušiel, meškal na prvé hodiny, ponevieral sa po chodbách, mal 13 hodín neospravedlnených. Prejavuje len nepatrný záujem o niektoré vyučovacie predmety, podľa nálady. Domáce úlohy si robí nedbanlivo, neprospel v dvoch predmetoch. I jeho správanie sa zhoršilo, veľmi vulgárne sa vyjadruje, neustále vyvoláva konflikty, bije sa, je hlučný. Na hodinách vykrikuje, narúša priebeh vyučovania, často nerešpektuje pokyny pedagógov. Za sústavné porušovanie školského poriadku, záškoláctvo a nevhodné správanie mal zníženú známku na stupeň 3. Matka obžalovaného mladistvého často nereaguje na predvolania na pohovor. Snaží sa učiteľom vyhýbať, nechce riešiť problémy svojich dvoch synov. Obžalovaný mladistvý žije v neusporiadanej rodine plnej nenávisti, nerešpektovania sa navzájom. Neprejavuje žiadne city ani k svojim bratom, často sa s nimi pobije. Matka pre neho nepredstavuje žiadnu autoritu, ani záujem o dieťa v čase online vyučovania. Obžalovaný mladistvý nemá ujasnené svoje plány do budúcnosti. Je pohybovo nadaný, ale pri športovej činnosti sa u neho prejavuje agresivita, neschopnosť prijímať prehru, časté výbuchy zlosti, je nezastaviteľný. Ojedinele si prizná chybu, ale o deň - dva urobí to isté.
Podľa § 101 odsek 1 Trestného zákona, za podmienok uvedených v § 98 môže súd podmienečne upustiť od potrestania mladistvého, ak považuje za potrebné počas určenej doby sledovať správanie mladistvého. Podľa § 98 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, súd môže upustiť od potrestania mladistvého, ktorý spáchal prečin, jeho spáchanie ľutuje a prejavuje účinnú snahu po náprave, ak vzhľadom na povahu spáchaného činu a na doterajší život mladistvého možno dôvodne očakávať, že už prejednanie veci pred súdom postačí na jeho nápravu.
Odvolací súd, vzhľadom na odvolacie námietky obhajcu a obžalovaného mladistvého, ktorý spáchal prejednávaný prečin len 2 mesiace po dovŕšení 14-teho roku, t.j. krátko po vzniku trestnoprávnej zodpovednosti, skúmal, či je možné u neho aplikovať upustenie od potrestania alebo podmienečné upustenie od potrestania, teda či je možné dosiahnuť niektorým z týchto inštitútov rovnaké účinky, ako má uloženie a výkon výchovného trestu. U oboch uvedených inštitútov Trestný zákon vyžaduje, okrem iných tam uvedených podmienok, aby doterajší život mladistvého poskytoval perspektívu budúceho bezúhonného života bez páchania trestnej činnosti. S poukazom na posúdenie osoby mladistvého a jeho doterajší život je upustenie od potrestania alebo podmienečné upustenie od potrestania možné, okrem iného, len za predpokladu, že je tu odôvodnená prognóza jeho pozitívneho vývoja, a to aj toho, že sa napraví i bez uloženia trestu. Z tohto pohľadu je dôležité, ako sa mladistvý spáchal pred činom a po čine.
Po vyhodnotení osoby obžalovaného mladistvého z tohto pohľadu, poukazujúc na priestupok spáchaný ním po vyhlásení napadnutého rozsudku, spočívajúci v nerešpektovaní nariadenia vlády a v spojení s hodnotením školy, dohľadu orgánu sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately nariadeného nad ním i celou rodinou už od roku 2016 bez zistených pozitívnych výsledkov, resp. napriek tomuto dohľadu v zhoršení školskej dochádzky i správania práve v ostatnom školskom roku, absentujúce rodinné a sociálne zázemie, nevynímajúc záujem a dohľad matky, aj odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade nemožno od obžalovaného mladistvého očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.
Z týchto dôvodov je potrebné na obžalovaného mladistvého pôsobiť výchovným trestom, ktorého účelom i cieľom je vychovať ho na riadneho občana, pričom trest má zároveň pôsobiť na predchádzanie
protiprávnych činov a primerane chrániť aj spoločnosť. Uložený trest má súčasne viesť k obnoveniu narušených sociálnych vzťahov a k začleneniu mladistvého do rodinného a sociálneho prostredia.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy (§34 odsek 4 Trestného zákona). Podľa § 117 odsek 1 Trestného zákona, trestné sadzby odňatia slobody ustanovené v tomto zákone sa u mladistvých znižujú na polovicu; horná hranica zníženej trestnej sadzby nesmie prevyšovať sedem rokov a dolná hranica zníženej trestnej sadzby dva roky.
Podľa § 39 odsek 1 Trestného poriadku, ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a n zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanovenej týmto zákonom.
Súd I. stupňa ukladal obžalovanému trest odňatia slobody vychádzajúc z trestnej sadzby uvedenej v § 194 odsek 2 Trestného zákona v rozpätí 1 - 5 rokov, ktorú postupom podľa § 117 odsek 1 Trestného zákona, keďže išlo o mladistvého, správne upravil na 6 mesiacov a 30 mesiacov. Zároveň správne zistil poľahčujúce okolnosti a ich pomer s nezistenou priťažujúcou okolnosťou. Nepochybil, keď vzhľadom na okolnosti prípadu a pomery obžalovaného mladistvého trest mimoriadne znížil a tento mu uložil vo výmere 3 mesiace.
Správny a zákonný bol aj výrok o podmienečnom odklade výkonu uloženého trestu na skúšobnú dobu 1 rok, ktorú i odvolací súd považuje za primeranú.
Bude na obžalovanom mladistvom, aký spôsob života počas skúšobnej dobe povedie. Odvolací súd pripomína, že k tomu, aby súd mohol vysloviť, že sa v skúšobnej dobe osvedčil, je nevyhnutné z jeho strany zmeniť svoje správanie i dochádzku v škole, upustiť od výbušného a agresívneho správania a bitiek doma, v škole i na verejnosti, nepáchať priestupky ani trestné činy, riadne sa pripravovať na vyučovanie. Súd bude v tomto smere, v rámci sledovania spôsobu života podmienečne odsúdeného mladistvého vyžadovať pravidelné správy od úradu práce, od základnej školy i obcí B. S. a P.. V danom prejednávanom prípade je však potrebné apelovať aj na zákonnú zástupkyňu obžalovaného mladistvého
- matku, aby tomuto zabezpečila riadne rodinné a sociálne prostredie a výchovu, za ktoré nesie plnú zodpovednosť. Pokiaľ ide o ostatné odvolacie námietky, tieto neboli dôvodné. Súd I. stupňa nepochybil, keď poukázal na dôkazy zabezpečené orgánmi činnými v trestnom konaní v rámci prípravného konania, pretože tieto boli vykonané v súlade s Trestným poriadkom. Ani odvolací súd nezistil porušenie procesných práv obžalovaného mladistvého či iných procesných postupov. Keďže mladistvý obžalovaný urobil vyhlásenie o vine a súd toto prijal, vyjadril tým, že nemá žiadne pochybnosti o výsledkoch prípravného konania vo vzťahu k žalovanému skutku v rovine skutkovej i právnej. Súd I. stupňa tiež nepochybil, keď rámci svojich právnych úvah pri určovaní druhu testu a jeho výmery uviedol, na aké skutočnosti prihliadal, a to v súlade s § 34 odsek 4, odsek 5 Trestného zákona, najmä vo vzťahu k tomu, kto bol iniciátorom protiprávneho konania, že obžalovaný mladistvý O. bol aktívnejším z oboch páchateľov, pretože prekonal prekážku - preliezol oplotenie pozemku, vošiel na pozemok, na terasu a napokon až do chodby rodinného domu poškodenej, odcudzil prstene, zatiaľ čo druhý páchateľ dával pozor a tiež že vrátil prsteň poškodenej až na naliehanie spoluobžalovaného, teda neurobil tak z vlastného podnetu. I fakt, že poškodená nesúhlasila s tým, aby obžalovaný mladistvý O. nechodil ani k jej bráničke, aby sa jej ospravedlnil, súvisí s jeho správaním v obci P., ktoré je jej obyvateľmi vnímané negatívne.
Súdu I. stupňa je potrebné vytknúť, že poučenie o opravnom prostriedku nezodpovedá ustanoveniu § 163 odsek 1 písmeno e) Trestného poriadku, pretože v ňom absentuje poučenie o tom, že odvolanie má odkladný účinok, uvedenie oprávnených osôb k podaniu odvolania, výrokov, ktoré možno odvolaním napadnúť, obsah odvolania, tak ako to upravujú ustanovenia § 306 a nasl., zvlášť, ak sa jedná o konanie proti mladistvému.
Z uvedených dôvodov odvolací súd odvolania obžalovaného mladistvého a obhajcu ako nedôvodné podľa § 319 Trestného poriadku zamietol.
Výrok tohto uznesenia bol prijatý pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.