Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_15T-111-2019.pdf
PDF · 73.9 KB
Case nature
Area
Subarea
15T/111/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava, samosudca JUDr. Miroslav Majerník na hlavnom pojednávaní konanom dňa 04.05.2021 v Rožňave, takto
rozhodol:
Obžalovanému T. U., nar. XX.XX.XXXX v E., trvale bytom T. B. XX podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona, § 54 Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona, § 38 ods. 2, 4 Trestného zákona (§ 36 písm. l/ Trestného zákona,§ 37 písm. h/, m/ Trestného zákona) ukladá úhrnný trest povinnej práce vo výmere 300 (tristo) hodín za skutok, z ktorého bol obžalovaný uznaný vinným a to právoplatným výrokom o vine v rozsudku Okresného súdu Rožňava, sp. zn. 15T/111/2019 zo dňa 18.12.2019.
odôvodnenie:
Okresný prokurátor v Rožňave podal na T. U. dňa 05.11.2019 obžalobu pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. v súbehu s prečinom ublíženia výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák.
V predmetnej trestnej veci bolo rozhodnuté rozsudkom dňa 18.12.2019. Po podaní odvolania prokurátorom krajský súd rozhodnutím zo dňa 11.06.2020 napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol. Okresný súd opätovne rozhodol dňa 26.08.2020, pričom krajský súd rozhodnutím zo dňa 27.01.2021 napadnutý rozsudok odvolaním prokurátora opäť zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol, pričom krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného uviedol: „Po preskúmaní napadnutého rozsudku a postupu okresného súdu, ktorý mu predchádzal dospel krajský súd k zisteniu, že po vrátení veci na ďalšie konanie okresný súd doplnil vykonané dokazovanie v súlade s názorom odvolacieho súdu, keď venoval svoju procesnú aktivitu veľmi podrobnému a vyčerpávajúcemu zisťovaniu osobných, rodinných a majetkových pomerov obžalovaného, ktoré okresný súd aj správne vyhodnotil a dospel k odôvodneným záverom, s ktorými sa stotožňuje aj krajský súd. Pochybenie, ktorého sa dopustil okresný súd a pre ktoré bolo potrebné zrušiť celý rozsudok spočíva v tom, že okresný súd na hlavnom pojednávaní konanom dňa 26.8.2020 rozhodol svojim rozsudkom o vine ako aj o treste obžalovaného a to napriek tomu, že odvolací súd svojim zrušujúcim uznesením sp. zn. 6To/18/2020 zo dňa 30. júna 2020 vyhovel odvolaniu prokurátora, ktoré smerovalo len voči výroku o treste a zrušil citovaný rozsudok okresného súdu len čo do výroku o treste. Z uvedeného vyplýva, že výrok o vine obžalovaného v rozsudku okresného súdu zo dňa 18.12.2019 nebolo napadnuté odvolaním prokurátora a teda nadobudlo právoplatnosť. Za týchto okolností nebol postup okresného súdu, ktorým vyslovil opätovne vinu obžalovaného v rozsudku zo dňa 26.8.2020 zákonne správnym postupom, nakoľko okresný súd mal v zmysle § 166 Tr. por. vysloviť iba tie výroky, pre ktoré o veci znovu rozhoduje a napokon mal na súvislosť týchto výrokov s výrokmi, v ktorých zostal skorší rozsudok nedotknutý poukázať. Preto na dosiahnutie zákonnosti rozhodnutia bolo potrebné zrušiť rozsudok ako celok, nakoľko nestačilo zrušiť iba výrok o vine, ktorý je nadbytočný, ale potrebné bolo zrušiť aj výrok o treste, aby okresný súd v novom rozhodnutí mohol vyslovil zákonný výrok o treste, ktorý bude vyjadrovať
uloženie daného trestu za skutok, z ktorého bol obžalovaný uznaný vinným a to právoplatným výrokom o vine v rozsudku sp. zn. 15T 111/2019 zo dňa 18.12.2019 a spojenie ukladaného trestu s uvedeným výrokom o vine. Pokiaľ ide o samotné odvolacie dôvody okresného prokurátora, ako už bolo uvedené vyššie, ide o tie isté dôvody, ktoré už raz preskúmaval odvolací súd, pričom ani po doplnení vykonaného dokazovania v smeroch, ktoré uložil odvolací súd okresnému súdu, neboli zistené také skutočnosti, ktoré by viedli odvolací súd k zmene jeho záverov v otázke primeraného druhu a výmery ukladaného trestu. Doplneným dokazovaním okresný súd preskúmal zákonné možnosti ukladania peňažného trestu, v zmysle odvolacím súdom vyslovených názorov a dospel k záveru o nemožnosti uloženia peňažného trestu z dôvodu pochybnosti o možnosti jeho vykonateľnosti a jeho dopadov na obžalovaného a jemu blízke osoby. S uvedeným názorom okresného súdu a jeho odôvodnením sa krajský súd stotožnil. V danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že významnú rolu pri posudzovaní primeranosti trestu zohralo aj dlhodobé problematické a konfliktné správanie poškodeného k obžalovanému a jeho rodine, ktoré uvádzal obžalovaný na svoju obhajobu, a ktoré síce nebolo preukázané tým spôsobom, že by bol poškodený odsúdený alebo postihnutý za takéto správanie, ako to uvádza aj prokurátor v odôvodnení svojho odvolania, avšak ide o obhajobu, ktorá nebola jednoznačne vyvrátená a keďže osoba poškodeného je okresnému súdu známa z vlastnej činnosti, niet dôvod, aby na túto skutočnosť nebolo prihliadané pri posudzovaní závažnosti skutku obžalovaného. Za takýchto okolností možno konštatovať, že jediným do úvahy prichádzajúcim trestom, ktorý sa javí byť primeraným k spáchanému skutku, k osobe páchateľa, ako aj vzhľadom na zákonné podmienky ukladania a výmery trestu, je trest povinnej práce a to s odkazom na odôvodnenie, ktoré použil okresný súd vo svojom napadanom rozsudku. Preto ak vychádzame z predpokladu, že uloženie nepodmienečného trestu by bolo pre obžalovaného neprimerane prísne, tak treba skutočne povedať, že platný a účinný Trestný zákon nedovoľuje zákonne uložiť iný druh trestu než trest povinnej práce. Preto v tomto smere a po tom, čo si krajský súd osvojil názor okresného súdu v otázke primeranosti, zákonnosti a vhodnosti uloženia trestu povinnej práce v maximálnej možnej výmere, v duchu širšieho presadzovania alternatívnych trestov do praxe, bude potrebné uložiť obžalovanému nový trest v zmysle uvedených právnych názorov a predovšetkým v súlade s § 166 Tr. por., pričom sa dá celkom objektívne očakávať, že takto ukladaný trest bude v plnej miere zákonným a spravodlivým trestom.“
Okresný súd rešpektujúc pokyn druhostupňovej inštancie na hlavnom pojednávaní postupom podľa § 166 Tr. por. rozhodol o uložení úhrnného trestu povinnej práce vo výmere 300 (tristo) hodín za skutok, z ktorého bol obžalovaný uznaný vinným a to právoplatným výrokom o vine v rozsudku Okresného súdu Rožňava, sp. zn. 15T/111/2019 zo dňa 18.12.2019. Samosudca zvýrazňuje z rozhodnutia krajského súdu tvrdenie, ktoré si v celom rozsahu osvojuje, že uvedený druh trestu povinnej práce je jediným do úvahy prichádzajúcim trestom, ktorý sa javí byť primeraným k spáchanému skutku, k osobe páchateľa, ako aj vzhľadom na zákonné podmienky ukladania a výmery trestu. Zároveň súd dodáva, že za dôvodné považoval uloženie trestu na hornej hranici trestnej sadzby. Na základe uvedeného rozhodol súd, tak ako uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Rožňava do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie. Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2) Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1) Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.