Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_36Csp-124-2020.pdf
PDF · 99.5 KB
Case nature
Area
Subarea
36Csp/124/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra, sudkyňou JUDr. Katarínou Moravčíkovou, v spore žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 750 09 Paríž, Francúzska republika, podnikajúca na území Slovenskej republiky pod názvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, Bratislava, IČO: 47 258 713, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Marek Czompoly, s.r.o., so sídlom Ventúrska 16, Bratislava, IČO: 47 234 547, proti žalovanému: U. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom Na B. XX/XX, O., o zaplatenie 566,21 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 126,60 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 126,60 eur odo dňa 17.04.2018 do zaplatenia, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
III. Žalovanému nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou, doručenou súdu dňa 22.09.2020, žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu vo výške 566,21 eur spolu s úrokmi z dlžnej úverovej istiny vo výške 17,88 % ročne z dlžnej sumy 511,53 eur od 17.08.2018 do zaplatenia, úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 577,21 eur od 17.04.2018 do 24.06.2019, 566,21 eur od 25.06.2019 až do zaplatenia, ako aj trovy konania. Žalobu vo veci samej zdôvodnil tým, že dňa 30.06.2016 došlo k cezhraničnému zlúčeniu spoločnosti Cetelem Slovensko, a.s. so spoločnosťou BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, ktorá sa stala jej univerzálnym právnym nástupcom. Dňa 19.08.2015 uzatvorila spoločnosť Cetelem ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom zmluvu o revolvingovom úvere a vydaní kreditnej karty, na základe ktorej mu bola poskytnutá výška úverového rámca vo výške 5 000 eur, pričom aktuálna výška predstavovala sumu 600 eur. Žalovaný z poskytnutého úverového rámca vyčerpal prostriedky v sume 670 eur výbermi hotovosti z bankomatov a poplatky, ktoré sa žalovanému účtovali v súlade so zmluvou, predstavovali sumu 82,65 eur. V dôsledku neplnenia dohodnutých splátok žalovaným vyhlásil žalobca dňa 16.04.2018 mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal dlh žalovaného splatný v celom rozsahu. Do dnešného dňa žalovaný zaplatil žalobcovi z úveru sumu 543,40 eur.
2. Okresný súd Nitra vydal dňa 22.10.2020, č. k. 36Csp/124/2020-39 platobný rozkaz, ktorý bol z dôvodu podania odporu proti nemu zo strany žalovaného zrušený uznesením zo dňa 20.11.2020, č. k. 36Csp/124/2020-47.
3. V odpore žalovaný uviedol, že návrh žalobcu je nedôvodný. Po preštudovaní priložených dokumentov zistil, že suma uvedená žalobcom, je nesprávna. Ďalej poukázal na to, že žalobcu niekoľkokrát kontaktoval za účelom dohody o znížení splátok, resp. odkladu niektorých splátok. Takejto žiadosti mu ale nebolo vyhovené.
4. Vo vyjadrení k odporu žalobca poukázal na to, že je veľmi vágne. Žalovaný podľa neho bližšie nekonkretizoval dôvod, prečo považuje predmetnú dlžnú sumu za nesprávnu a na podporu svojich tvrdení nepredložil ani žiaden relevantný dôkaz. Keďže popretie skutkových tvrdení žalobcu nie je jednoznačné, je potrebné považovať ho za neúčinné.
5. Súd nariadil pojednávanie, na ktorom bol prítomný žalovaný. Právny zástupca žalobcu ospravedlnil svoju a žalobcovu neúčasť, súhlasil s tým, aby súd konal v jeho neprítomnosti.
6. Žalovaný na pojednávaní uviedol, aby súd zohľadnil, že má v tomto prípade postavenie slabšej strany. Nesedela mu dlžná suma, predsa keď si požičal sumu 670 eur a preukázateľne žalobcom uvádzanými platbami uhradil žalobcovi sumu 543,40 eur, je predsa nemožné, aby od neho aj tak žiadal sumu 566,21 eur s príslušenstvom. Žiadal spravodlivé doriešenie veci, racionálne vyčíslenie dlžnej sumy. Navrhol, aby súd zohľadnil ním uvádzané dôvody ako aj to, že pôvodne uzatváral zmluvu o spotrebiteľskom úvere a až následne zistil, že jej súčasťou bola aj zmluva o revolvingovom úvere a vydaní kreditnej karty.
7. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou súdneho spisu a zistil tento skutkový stav:
8. Z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I. mal súd za preukázané zánik spoločnosti Cetelem Slovensko, a.s. jeho zlúčenín so spoločnosťou BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, ktorá sa stala jeho právnym nástupcom.
9. Dňa 19.08.2015 bola medzi právnym predchodcom žalobcu - spoločnosťou Cetelem Slovensko, a.s. a žalovaným podpísaná zmluva o revolvingovom úvere a vydaní kreditnej karty, na základe ktorej mu bol poskytnutý revolvingový úver do výšky úverového rámca 5 000 eur, s aktuálnou výškou úverového rámca 600 eur, s výškou mesačnej splátky min. 5 % z dlžnej čiastky zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok 300 eur, úroková sadzba predstavovala 28,68 %, RPMN 46,36 %, odplata 34,66 % a splatnosť prvej splátky bola 10. deň v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom bolo uskutočnené prvé čerpanie revolvingového úveru. Z prehľadu splátok a úhrad mal súd za preukázané, že žalovaný čerpal úver vo výške 670 eur a zaplatil žalobcovi celkovo sumu 543,40 eur. Dňa 16.04.2018 právny predchodca žalobcu úver z revolvingového úveru číslo 42691813949100 zosplatnil a vyzval žalovaného k úhrade dlžnej sumy vo výške 606,21 eur. 10. Na základe takto zisteného skutkového stavu, súd právne uzatvára:
11. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
12. Podľa § 52 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
13. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
14. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov účinnému ku dňu 19.08.2015 ( ďalej len zákon č. 129/2010 Z. z.), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
15. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
16. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.
17. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
18. Podľa § 9 ods. 2 písm. d), f), g), l) zákona č. 129/2010 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: d) meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
19. Podľa § 11 ods. 1 písm. a), b) zákona č. 129/2010 Z. z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20150401.html>, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20150401.html>, s) <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20150401.html>, z) <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2010/129/20150401.html> a aa) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20150401.html>.
20. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20150401.html>, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20150401.html> sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20150401.html> sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
21. Medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola dňa 19.08.2015 podpísaná zmluva o spotrebiteľskom úvere, zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úverový rámec 5 000 eur, aktuálna výška úverového rámca 600 eur, pri úrokovej sadzbe 28,68 % ročne (fixná), ktorý sa zaviazal splácať v mesačných splátkach vo výške min. 5 % z dlžnej čiastky zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok 300 eur, trvanie zmluvy na neurčitú dobu. Súd nemal žiadne pochybnosti o tom, že uzatvorená zmluva medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným je spotrebiteľskou zmluvou. Súd ju ex offo podrobil súdnej kontrole, pričom je toho názoru, že úrok uvedený v časti 2 tejto zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo výške 28,68 %, je rozporný s dobrými mravmi. Súd uvádza, že podľa priemerných úrokových sadzieb z úverov poskytnutých rezidentom eurozóny pri spotrebiteľských úveroch nad 5 rokov predstavovala v auguste 2015 úroková sadzba 11,53 %. Úroková sadzba, ktorá je uvedená v časti 2 uzatvorenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere tak viac ako dvojnásobne túto sadzbu prevyšuje. Táto dohodnutá úroková sadzba v zmluve podstatne prekračuje priemernú úrokovú mieru obchodných bánk pri spotrebiteľských úveroch
poskytovaných domácnostiam v mesiaci august 2015. Nebankový subjekt Cetelem pri poskytovaní úverov síce podstupuje vyššiu mieru rizika, čo sa odráža aj vo výške úroku, avšak dohodnutá výška úroku, aj keď vyššia ako pri bankách, musí byť stále súladná s požiadavkou dobrých mravov a nesmie vykazovať znaky nepoctivého úžerného úroku. Dlžník uzatvára zmluvu o úvere a dohodu o úroku prevažne z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie, nezodpovedá to všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby veriteľ v takejto situácii poskytoval dlžníkovi neprimerané úroky.
22. Súd v tejto súvislosti poukazuje na právny názor vyjadrený v rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/114/2014 zo dňa 5. novembra 2014, v ktorom odvolací súd uviedol: „Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere o viac ako 100 % je neprijateľná a odporuje dobrým mravom. Prevýšenie úrokov o 100 % oproti priemeru úrokov za úvery poskytované bankami je netolerovateľné za žiadnych okolností, a preto správne postupoval súd 1. stupňa, ak nepriznal žalobcovi žiadané úroky predstavujúce viac ako 100 % oproti priemeru úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere. Odvolací súd zdôraznil, že pokiaľ sú úroky neplatné v celom rozsahu, nemožno ich ďalej ani moderovať, a preto súd 1. stupňa nesprávne postupoval, ak považoval Dohodu o výške úrokov nad 12,67 % ročne za absolútne neplatnú. Správne mal ustáliť, že úroky sú neplatné v celom rozsahu.“
23. Z uvedeného vyplýva, že aj keď žalobca uplatnil žalobným návrhom zmluvný úrok úveru vo výške 17,88 %, keďže o neplatnú dohodu o úroku úveru, uplatnenie nižšej výšky % neznamená, že ho súd môže zohľadniť a naň prihliadnuť.
24. Súd je ďalej toho názoru, že veriteľ nepostupoval s odbornou starostlivosťou pri overovaní bonity klienta resp. dlžníka splácať úver. Osobný dotazník a vyhlásenie a poučenie o ochrane osobných údajov, kde je uvedený čistý mesačný príjem žiadateľa 1 531 eur a mesačné výdavky 151 eur, splátka hypotéky 122 eur a splátky spotrebného úveru, leasing 238 eur, uvedenie bankového účtu spotrebiteľa a jeho zamestnávateľa, je podľa názoru súdu nepostačujúce.
25. V tejto súvislosti súd dodáva, že je síce pravdou, že spotrebiteľ je povinný podľa § 7 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. poskytnúť veriteľovi úplné, pravdivé a presné údaje potrebné na posúdenie jeho schopnosti splácať úver, to však nezbavuje povinnosti veriteľa poskytnuté údaje preveriť v príslušných databázach. Najvyšší súd ČR a tiež Ústavný súd ČR sa zaoberali výkladom tejto povinnosti veriteľa a dospeli k záveru, že je nedostatočné, ak veriteľ sa uspokojí len s prehlásením spotrebiteľa o jeho príjme alebo o osobných a majetkových pomeroch. Odborná starostlivosť totiž predpokladá, že údaje, ktoré dlžník uviedol, si veriteľ aj overí, minimálne potvrdením zamestnávateľa dlžníka (rozsudok NS ČR 33Cdo 2178/2018 zo dňa 25.07.2018, 33Cdo 201/2018 zo dňa 20.03.2019). Žalobca súdu dostatočným spôsobom nepreukázal, že by postupoval s riadnou a odbornou starostlivosťou pri poskytovaní úveru dlžníkovi, keďže informácie dlžníka o jeho príjmoch preukázateľne nepreveril, preto súd dospel k záveru, že nastala fikcia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru podľa § 11 ods. 2 druhej vety v nadväznosti na § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. Žalovaný je preto povinný vrátiť veriteľovi len istinu úveru bez úrokov a poplatkov.
26. Rovnako je súd toho názoru, že v uzatvorenej zmluve absentuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. l) zákona č. 129/2010 Z. z., a to výška, počet a termíny splátok istiny, ktoré mal žalovaný platiť žalobcovi. Údaj uvedený v druhej časti zmluvy „min. 5 % z dlžnej čiastky zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok 300 eur“, je podľa názoru súdu nezrozumiteľný a pre spotrebiteľa zmätočný. Ak zákonodarca uviedol v § 9 ods. 2 písm. l) zákona číslo 129/2010 Z. z., účinného v čase uzatvorenie zmluvy, presnú výšku splátky, bolo povinnosťou veriteľa túto splátku presne žalovanému v zmluve určiť, a to stanovením jej výšky, ktorú v termínoch splatnosti má poukazovať veriteľovi. Neuvedením tejto obligatórnej náležitosti v zmluve o úvere je daný dôsledok podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. o bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru.
27. V zmluve zo dňa 19.08.2015 je žalovaný ako spotrebiteľ označený ako U. G., trvalý pobyt Na B. XX/XX, O., r. č. XXXXXX/XXXX. Podľa § 9 ods. 2 písm. d) zák. č. 129/2010 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/> musí obsahovať meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa. Súd vykonaným dokazovaním mal preukázané, že v zmluve absentuje pri spotrebiteľovi údaj o jeho dátume narodenia.
28. Z vyššie uvedených dôvodov tak súd považuje úverový vzťah za bezúročný a bez poplatkový; žalovaný je tak povinný vrátiť žalobcovi iba sumu rozdielu čerpaného úveru 670 eur a uhradenej sumy vo výške 543,40 eur , tj. sumu 126,60 eur (670 eur - 543,20 eur).
29. Na základe toho súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 126,60 eur a vo zvyšnej časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Z tejto dlžnej sumy súd zároveň postupom podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády číslo 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, priznal žalobcovi aj úrok z omeškania, a to deň nasledujúci po zosplatnení úveru.
30. Pokiaľ ide o požadované zmluvné úroky z úveru vo výške 17,88 % ročne z dlžnej sumy, tie boli predmetom zamietnutia žalobného návrhu, keďže súd považoval daný zmluvný vzťah za bezúročný a bez poplatkový ako aj v tejto časti zmluvu neplatnú. Taktiež z dôvodu bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru neprihliadol na sumu 82,65 eur, ktorú samotný žalobca považoval za poplatky ním účtované v spojitosti so zmluvou ako súčasť úverovej istiny.
31. Podľa § 255 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (CSP), ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
32. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
33. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
34. Podľa čl. 17 základných princípov CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.
35. Žalobca bol úspešný v sume 126,60 eur (22,36%) a žalovaný v sume 439,61 eur (77,64%), čo v konečnom dôsledku predstavuje úspech žalovaného vo výške 55,28% (77,64-22,36). Vzhľadom na to, že žalovaný si nárok na náhradu trov konania neuplatnil a ani mu žiadne trovy nevznikli, súd rozhodol tak, že žalovanému nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi nepriznal (čl. 17 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia na Okresný súd Nitra.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.