Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_22C-10-2021.pdf
PDF · 85.87 KB
Case nature
Subarea
22C/10/2021
Uznesenie
Okresný súd Bratislava I v spore žalobcu: W.. C.. P. P., L.. XX.XX.XXXX, Y. XXXX/XX, G., právne zast.: Advokátska kancelária ULC Čarnogurský s.r.o., Tvarožkova 5, Bratislava, IČO: 35 975 016, proti žalovanej: Národná rada Slovenskej republiky, Námestie Alexandra Dubčeka 1, Bratislava, o nariadenie neodkladného opatrenia,
rozhodol:
I. Súd r u š í uznesenie sp. zn. 22C/10/2021 zo dňa 12.04.2021.
II. Súd konanie o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zastavuje.
odôvodnenie:
1. Žalobca dňa 19.02.2021 doručil súdu návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadal, aby súd nariadil neodkladné opatrenie v nasledujúcom znení:
"I. Súd ukladá žalovanému povinnosť umožniť žalobcovi vstup do budovy Národnej rady SR bez preukazovania žalobcu, že sa podrobil akejkoľvek forme testovania na prítomnosť vírusu COVID-19, a to až do právoplatného zrušenia tohto neodkladného opatrenia.
II. Súd ukladá žalovanému, aby sa zdržal akýchkoľvek úkonov smerujúcich k podmieňovaniu vstupu žalobcu do budovy Národnej rady SR preukázaním sa negatívnym testom na prítomnosť vírusu COVID-19, a to až do právoplatného zrušenia tohto neodkladného opatrenia."
2. Svoj návrh odôvodnil na tom skutkovom základe, že žalovaná voči nemu realizovala a realizuje úkony smerujúce k obmedzovaniu vstupu do budovy NR SR a podmieňovala a podmieňuje jeho vstup do budovy NR SR preukázaním sa negatívnym testom na kovid. Uviedol, že sa on ako poslanec NR SR odmieta zúčastňovať na celoplošných testovaniach na kovid, pričom na takýto postup má svoje politické a medicínske dôvody. Tvrdil, že z politických dôvodov a politického presvedčenia nesúhlasí s podmieňovaním vstupu do budovy NR SR preukázaním sa negatívnym kovid testom, pretože na taký postup neexistujú objektívne dôvody a ide o neproporcionálne obmedzenie vo vzťahu k sledovaným cieľom. Za proporcionálne podľa neho nemožno považovať, aby bol výkon poslaneckého mandátu podmieňovaný preukázaním sa kovid testom, pričom bránením vstupu do budovy NR SR nemôže vykonávať svoju ústavnú právomoc a reprezentovať občanov SR, ktorí mu vo voľbách odovzdali svoj hlas. Bol názoru, že hoci testovanie na prítomnosť vírusu, spôsobujúceho ochorenie COVID-19, je spravidla dobrá a užitočná vec, na druhej strane vnímal negatívny dopad plošného a hromadného testovania. Zároveň poukázal na zákaz diskriminácie pri výkone poslaneckého mandátu a tvrdil, že bránenie výkonu poslaneckého mandátu v podobe podmieňovania vstupu do budovy NR SR preukázaním sa testom na kovid, je bránením a porušovaním ústavného práva, pričom výkon poslaneckého mandátu je nielen právom, ale aj povinnosťou. Okrem toho uviedol, že je vecou politického zmýšľania, či sa jednotlivec zúčastní alebo nezúčastní na aktivitách, ktoré sú nepochybne motivované politickým postojom a práve z dôvodu politického zmýšľania dochádza k jeho diskriminácii, pretože nie je
členom vládnej strany, ani vládnej koalície. Preto tvrdil, že pokiaľ žalovaná neumožní vstup do budovy NR SR netestovaným poslancom, teda umožní výkon poslaneckého mandátu iba tým poslancom, ktorí sa dali otestovať, a iným poslancom vstup do budovy NR SR neumožní, bude sa jednať o porušenie zákazu diskriminácie v zmysle § 2 ods. 1 v spojené s § 3 ods. 1 antidiskriminačného zákona. V neposlednom rade považoval konanie žalovanej spočívajúce v bránení mu vstúpiť do budovy NR SR, pokým sa nepreukáže negatívnym testom na kovid, za absurdné aj z dôvodu, že vyhláška Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky č. 42/2021, ktorou sa nariaďujú opatrenia pri ohrození verejného zdravia k izolácií osôb pozitívnych na ochorenie COVID-19 a karanténe osôb, ktoré prišli do úzkeho kontaktu s osobou pozitívnou na ochorenie COVID-19, priamo uvádza poslancov NR SR ako osoby v osobitnom režime, t.j. podľa neho za situácie, ak predmetná vyhláška upravuje osobitný režim, a aj poslanec NR SR, ktorý prišiel do kontaktu s osobou pozitívnou na kovid, môže vykonávať svoju prácu, teda vstúpiť do budovy NR SR, je absurdné, aby sa od neho ako poslanca NR SR vyžadovalo potvrdenie o negatívnom kovid teste. Nakoniec poukázal na to, že obmedzovanie ľudských práv je možné iba zákonom a v medziach Ústavy SR.
3. Žalobca odôvodnil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán ohrozením jeho práva na výkon poslaneckého mandátu. Uviedol, že v aktuálnej situácii je jedinou možnosťou, ako zabezpečiť jeho vstup do budovy NR SR, práve nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia, ktorým sa žalovanej uloží povinnosť zabezpečiť výkon poslaneckého mandátu žalobcovi bez akýchkoľvek obmedzení spočívajúcich v povinnosti žalobcu preukazovať sa negatívnym, nespoľahlivým kovid testom, keď k testovaniu na kovid nie je možné nikoho nútiť.
4. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bol pripojený listinný dôkaz - upozornenie o tom, že v zmysle vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva SR č. 14 zo dňa 21.01.2021 je Kancelária NR SR dňom 27.01.2021 povinná zakázať vstup všetkým osobám, ktoré nespĺňajú podmienky vstupu, pričom na overenie splnenia podmienok vstupu je kancelária oprávnená požadovať od osoby vstupujúcej do vnútorných alebo vonkajších priestorov objektov v jej správa predloženie príslušného dokladu.
5. Súd uznesením sp. zn. 22C/10/2021 zo dňa 15.03.2021 vyzval žalobcu na odstránenie rozporu v označení žalovanej, keďže názov žalovanej nekorešpondoval s označením žalovanej podľa IČO, preto návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol v tejto časti neurčitý. Súd následne uznesením sp. zn. 22C/10/2021 zo dňa 12.04.2014 návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia odmietol, keďže žalobca rozpor v označení žalovanej neodstránil a pre daný nedostatok, keď podľa názvu žalovanej išlo o Národnú radu Slovenskej republiky, avšak podľa IČO o Kanceláriu Národnej rady Slovenskej republiky, teda o dva rôzne subjekty, súd nemohol v konaní pokračovať a rozhodnúť o návrhu. Predmetné uznesenie o odmietnutí návrhu bolo žalobcovi doručené dňa 12.04.2021.
6. Žalobca dňa 12.04.2021 predložil súdu podanie, v ktorom žalovanú označil nasledovne: Národná rada Slovenskej republiky, Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky, IČO: 00 151 491, Námestie Alexandra Dubčeka 1, Bratislava. Zároveň mal za to, že dané označenie žalovanej korešponduje so správnym označením žalovanej. Následne dňa 27.04.2021 doručil súdu odvolanie voči uzneseniu zo dňa 12.04.2021 o odmietnutí jeho návrhu a žiadal, aby súd predmetné uznesenie zrušil a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel. Uviedol, že dodržal súdom určenú lehotu na odstránenie vád návrhu, preto uznesenie zo dňa 12.04.2021 bolo vydané predčasne. Zároveň s poukazom na ustanovenie § 135 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP"), čl. 72 a čl. 14 Ústavy SR mal za to, že označenie žalovanej v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 19.02.2021 je správne, a teda mienil návrh smerovať voči Národnej rade Slovenskej republiky ako orgánu štátnej moci.
7. Podľa § 129 ods. 1 CSP, ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní.
Podľa § 129 ods. 2 CSP v uznesení podľa odseku 1 súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo opraviť a poučí o možnosti podanie odmietnuť.
Podľa § 129 ods. 4 CSP, ak sa podanie opraví alebo doplní v celom rozsahu v súlade s výzvou podľa odseku 1 najneskôr do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu o odmietnutí podania, o odvolaní proti tomuto uzneseniu môže rozhodnúť súd, ktorý ho vydal.
8. Vzhľadom na to, že žalobca v lehote na podanie odvolania proti uzneseniu, ktorým súd odmietol jeho návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, podal proti predmetnému uzneseniu odvolanie, súčasne jednoznačne označil žalovanú, a to Národnú radu Slovenskej republiky, súd v zmysle ustanovenia § 129 ods. 4 CSP uznesenie sp. zn. 22C/10/2021 zo dňa 12.04.2021 zrušil.
9. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
Podľa § 328 ods. 2 veta prvá CSP o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326.
Podľa § 161 ods. 1 a 2 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
Podľa § 60 CSP, stranami sú žalobca a žalovaný.
Podľa § 61 CSP procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
Podľa § 62 CSP, ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.
Podľa § 18 ods. 1 Občianskeho zákonníka spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby.
Podľa § 18 ods. 2 Občianskeho zákonníka právnickými osobami sú: a/ združenia fyzických alebo právnických osôb, b/ účelové združenia majetku, c/ jednotky územnej samosprávy, d/ iné subjekty, o ktorých to ustanovuje zákon.
Podľa § 21 Občianskeho zákonníka, pokiaľ je účastníkom občianskoprávnych vzťahov štát, je právnickou osobou.
Podľa čl. 72 Ústavy Slovenskej republiky je Národná rada Slovenskej republiky jediným ústavodarným a zákonodarným orgánom Slovenskej republiky.
Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky Národná rada vykonáva pôsobnosť podľa Ústavy Slovenskej republiky v zákonodarnej a kontrolnej činnosti, v oblasti zahraničných vzťahov a v zriaďovaní vlastných a iných orgánov, ako aj v ďalších činnostiach, ak to ustanovuje zákon (§ 91 ods. 1).
Podľa § 143 ods. 1 a 2 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky Kancelária je štátna rozpočtová organizácia. Plní odborné, organizačné a technické úlohy spojené so zabezpečovaním činnosti národnej rady, jej výborov, osobitných kontrolných výborov a komisií vrátane parlamentnej dokumentácie a tlačovej služby; plní tiež úlohy spojené s činnosťou Parlamentnej rady Slovenskej republiky. Na zabezpečenie činnosti národnej rady v záležitostiach Európskej únie Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky môže zriaďovať pracoviská v zahraničí. Kancelária plní aj úlohy, ktoré pre ňu vyplývajú z iných právnych predpisov, najmä v pracovnoprávnych vzťahoch, správe a ochrane majetku štátu, používaní prostriedkov štátneho rozpočtu, ako správca rozpočtovej kapitoly.
10. Civilný sporový poriadok vymedzuje právomoc súdov v ustanovení § 3 a 4. Súd v každom štádiu konania prihliada na to, či sú splnené podmienky konania, za ktorých môže vo veci konať, najmä v štádiu po podaní návrhu (žaloby), kedy skúma, či podanie spĺňa zákonom vyžadované náležitosti podania a je spôsobilé byť riadnym návrhom na začatie konania vo veci, t.j. či ide o druh žaloby zákonom upravený v § 137 CSP, prípadne o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 324 a nasl. CSP. Podmienka procesnej subjektivity musí byť splnená a súd ju musí skúmať vždy. Ide tak o predpoklad prípustnosti rozhodovania vo veci samej. Ak ten, kto je označený za účastníka konania (v tomto prípade žalovaná), nespĺňa kritériá na priznanie hmotnoprávnej subjektivity alebo nie je zákonom priamo určený za stranu sporu bez toho, aby ju mal, možno s nadväznosťou na uvedené konštatovať, že táto procesná podmienka splnená nie je a súd nemôže vo veci konať a rozhodnúť.
11. V predmetnej veci žalobca podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom (v zmysle opravy zo dňa 27.04.2021) za žalovaný subjekt jednoznačne označil Národnú radu Slovenskej republiky. V prvom rade súd skúmal procesné podmienky a zistil, že žalobcom označená žalovaná nemá procesnú subjektivitu. Neodstrániteľné nedostatky podmienky konania spôsobujú, že súd nemôže vydať rozhodnutie vo veci samej, v tomto prípade rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ale musí konanie zastaviť podľa § 161 ods. 1 a 2 CSP. Spôsobilosť byť stranou sporu znamená spôsobilosť subjektu mať procesné práva a povinnosti. Ide teda o procesnú subjektivitu. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 61 stanovuje, že procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva. Zákon teda odkazuje na hmotné právo. Procesnoprávna subjektivita preto splýva so subjektivitou hmotnoprávnou. Otázku hmotnoprávnej subjektivity rieši predovšetkým Občiansky zákonník (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sži/3/2016 z 13.12.2017). Národná rada Slovenskej republiky je jediným ústavodarným a zákonodarným orgánom Slovenskej republiky podľa čl. 72 Ústavy Slovenskej republiky. Jej pôsobnosť je zakotvená v čl. 86 Ústavy Slovenskej republiky. Orgánmi Národnej rady Slovenskej republiky sú predseda a podpredsedovia Národnej rady SR, výbory Národnej rady SR a ostatné orgány Národnej rady SR, ktorými sú poslanecké kluby Národnej rady SR, komisie Národnej rady SR, overovatelia Národnej rady SR, Kancelária Národnej rady SR a poslanecké grémium Národnej rady SR. Z čl. 72 Ústavy SR a ustanovení § 2 a § 143 ods. 1 a 2 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky je možné ustáliť, že Kancelária národnej rady ako štátna rozpočtová organizácia by bola pasívne vecne legitimovaná v tomto konaní, resp. má právnu subjektivitu, keďže okrem iného plní odborné, organizačné a technické úlohy spojené so zabezpečovaním činnosti národnej rady, jej výborov, osobitných kontrolných výborov a komisií vrátane parlamentnej dokumentácie a tlačovej služby, plní aj úlohy, ktoré pre ňu vyplývajú z iných právnych predpisov, najmä v správe a ochrane majetku štátu. Naopak, Národná rada SR, t.j. žalovaná je jediným ústavodarným a zákonodarným orgánom Slovenskej republiky, ktorý vykonáva pôsobnosť podľa Ústavy Slovenskej republiky v zákonodarnej a kontrolnej činnosti, v oblasti zahraničných vzťahov a v zriaďovaní vlastných a iných orgánov. Žalovaná nie je právnickou osobou a nemá ani spôsobilosť na práva a povinnosti.
12. Vzhľadom na uvedené súd konanie o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zastavil pre neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, keď Národná rada Slovenskej republiky nemá právnu subjektivitu, a preto nemôže byť stranou sporu (viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sži/3/2016 z 13.12.2017).
13. O trovách konania súd osobitne nerozhodoval, keďže Národná rada Slovenskej republiky nemá spôsobilosť byť stranou v spore, preto je pojmovo vylúčené priznať jej nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na Okresný súd Bratislava I (§ 357 písm. d/ CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.