Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_15CoP-28-2024.pdf
PDF · 104.33 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoP/28/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a členiek senátu Mgr. Silvie Tisovej a JUDr. Miriam Štillovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A. B., nar. XX.XX.XXXX a C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec, deti rodičov, matka: D. E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. F. XX, XXX XX G. G., zastúpená JUDr. Jánom Marčokom, advokátom so sídlom C. H. XX, XXX XX I. a otec: A. B., B., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. C. K. XXXX/ XX, XXX XX I., zastúpený JUDr. Erikou Mochnackou, advokátkou so sídlom A. H. C. XX/X, XXX XX I., o návrhu otca na zníženie výživného, na odvolanie otca voči rozsudku Okresného súdu Lučenec, č. k. 17P/76/2023 - 258 zo dňa 09.11.2023, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Lučenec (ďalej aj „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom č. k. 17P/76/2023-258 zo dňa 09.11.2023 vo výroku I. rozhodol tak, že mení uznesenie Okresného súdu Lučenec č. k. 6P/19/2022-143 zo dňa 18.05.2022 do výroku o výživnom tak, že znižuje vyživovaciu povinnosť otca na maloletého A., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 360 eur mesačne na sumu 310 eur mesačne a na maloletého C., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 300 eur mesačne na sumu 250 eur mesačne o sumy vo výške 50 eur mesačne určené u oboch maloletých na tvorbu úspor, a to od 01.11.2023. Vo výroku II. takto určené výživné je otec povinný zasielať k rukám matky vždy mesačne vopred do 15. dňa toho ktorého mesiaca. Vo výroku III. súd prvej inštancie rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil § 62 ods. 1, 2, 4, 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“), ako aj § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 78 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine. V odôvodnení súd prvej inštancie poukázal na to, že v danej veci nie sú splnené podmienky pre úplné zníženie výživného na maloleté deti, nakoľko od poslednej úpravy výživného neuplynuli ani dva roky. Naposledy bolo o výške výživného rozhodované uznesením Okresného súdu Lučenec č. k. 6P/19/2022-143 zo dňa 18.05.2022, ktorým bol otec maloletých detí zaviazaný prispievať na výživu maloletého A. sumou 360 eur mesačne, pričom suma 50 eur bola určená na tvorbu úspor a na maloletého C. sumou 300 eur mesačne, pričom suma 50 eur bola určená na tvorbu úspor. Otec sa návrhom domáhal zníženia jeho vyživovacej povinnosti, a to na maloletého A. na sumu 130 eur mesačne a na maloletého C. na sumu 110 eur mesačne. Súd prvej inštancie poukázal na to, že pri skúmaní oprávnených potrieb maloletého je nutné vziať do úvahy nielen potreby obvyklé a pravidelne sa vyskytujúce, ale aj potreby, ktoré sa vyskytnú len niekedy, napr. v dobe školských prázdnin, v súvislosti s úhradou školských výletov a iných školských aktivít, nakupovanie školských potrieb a v súvislosti so záujmami a mimoškolskými aktivitami maloletých. Výživné pre maloleté dieťa má pritom prednosť
pred inými výdavkami rodičov a o toto právo nemôže byť ukrátené. Pokiaľ ide o materiálne podmienky, tieto sa realizujú prostredníctvom povinností rodičov podieľať sa na vyživovacej povinnosti k svojim deťom podľa kritérií uvedených v ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Súd prvej inštancie poukazuje na výdavky, ktoré sú nevyhnutné na výživu maloletého dieťaťa, mal za to, že náklady vyčíslené matkou sú primerané, korešpondujú s ich potrebami a v tejto súvislosti poukázal na notoricky všeobecne známu skutočnosť niekoľkonásobného zvyšovania cien potravín, drogérie, pohonných hmôt, nákladov spojených s bývaním, vysokú infláciu. Zároveň prihliadal aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o deti osobne stará. Matka sa osobne o maloleté deti stará, zabezpečuje im bývanie, rodinnú starostlivosť, uspokojuje ich každodenné potreby a stará sa o ich spoločnú domácnosť. Súd prvej inštancie poukázal na to, že v súčasnosti došlo hlavne k zmene pomerov na strane otca, tento bol odvolaný z funkcie riaditeľa na L. M. F. dňom 31.03.2023. Od 01.04.2023 sa stal už len poberateľom starobného dôchodku, ktorý v súčasnosti poberá vo výške 949,20 eur mesačne, čím sa mu podstatne znížil príjem, nakoľko v čase posledného rozhodovania bol otec zamestnaný v D. a jeho priemerná čistá mzda predstavovala 2.170,61 eur a matka v N. B. G. G. C. O. F. K. s priemerným čistým zárobkom 823,43 eur. Zároveň súd prvej inštancie uviedol, že pri ukončení pracovného pomeru boli však otcovi vyplatené sumy, a to dňa 12.01.2023 odchodné vo výške 5.497 eur a odmena vo výške 16.000 eur a dňa 12.04.2023 okrem platu aj náhrada za nevyčerpanú dovolenku v sume 4.365,76 eur. Zároveň otec zdedil v dedičskom konaní sp. zn. 2D/354/2022 po otcovi spolu so sestrou nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXXX katastrálne územie I. - garáž, ktorú odpredal kúpnou zmluvou zo dňa 08.06.2023 za 8.900 eur s tým, že vyplatil spoludedičku - sestru a taktiež zdedil aj finančné prostriedky v súhrne vo výške 6.973,15 eur, z ktorých má jeho sestra ako spoludedička nárok na 1/2 z obdržaného zostatku. V súhrne v priebehu roka 2023 tak otec maloletých detí nadobudol sumu 33.799,33 eur, z ktorej je momentálne v jeho schopnostiach a možnostiach naďalej platiť doposiaľ určené výživné. Neobstojí jeho tvrdenie, že finančné prostriedky už minul na stavbu domu, nakoľko jeho právna zástupkyňa uviedla v priebehu konania, že tieto finančné prostriedky majú slúžiť ako finančná zábezpeka do budúcna. Otec napriek tvrdeniam, že finančne vypomáha aj matke, hradil pohreb otca a náhrobný kameň, tieto svoje tvrdenia ničím nepreukázal. Tvrdil, že rodinný dom, ktorý obýva s priateľkou, treba ešte dokončiť, kolízneho opatrovníka nepustil ani do domácnosti s odôvodnením, že stratil kľúče od domu. Súd prvej inštancie mal za to, že vzhľadom na jeho súčasnú finančnú situáciu, aj na skutočnosť, že mu ubudla vyživovacia povinnosť voči plnoletému synovi P. (300 eur mesačne) odhliadnuc od vlastníctva k nehnuteľnosti vedenej na liste vlastníctva č. XXX katastrálne územie G. - N., ktorú podľa udania otca užívajú maloleté deti, je spôsobilý platiť pôvodne určené výživné, keďže nepreukázal žiadne ďalšie výdavky okrem tých, ktoré má platiť v polovici s priateľkou, s ktorou žije a súvisia s bývaním a platením poistky za auto. Od poslednej úpravy výživného sa pomery na strane matky a maloletých detí až tak nezmenili, napriek tomu, že odišla bývať spolu s maloletými deťmi do G. G.. Matke sa zvýšil príjem na sumu okolo 1.500 eur, ale zvýšili sa jej náklady na bývanie, znížili náklady na štúdium maloletého C., ktorý už nenavštevuje súkromnú školu. Maloletý A. naďalej navštevuje súkromné gymnázium. Výdavky, ktoré matka doložila, zohľadňujú reálne potreby detí a reálne vynaložené náklady na potreby detí. Výživné má tzv. spotrebný charakter a toto nemožno spotrebné mesačné výživné priznať vo vyššej výške, než preukázané náklady na deti. Súdom priznané výživné môže uspokojovať len odôvodnené potreby maloletých detí, pričom hranica výšky priznaného výživného je limitovaná vedeným spotrebným charakterom výživného. V ďalšom súd prvej inštancie uviedol, že vysoká životná úroveň povinného rodiča a nadštandardný príjem môže byť dôvodom pre určenie tvorby úspor, čo bolo aj v danom prípade, kedy bol otec zaviazaný na platenie sumy po 50 eur na každé maloleté dieťa na tvorbu úspor. Keďže sa otcovi podstatne znížil príjem, čím sa znížila aj jeho doposiaľ vyššia životná úroveň, súd prvej inštancie znížil otcovi výživné o sumu, ktorá bola doposiaľ určená, o tvorbu úspor, nakoľko otec bude mať k dispozícii len starobný dôchodok, ale keďže v poslednej dobe získal značný obnos finančných prostriedkov, môže hradiť v súčasnej dobe ešte aj doposiaľ určené výživné na maloleté deti, nakoľko mu to momentálne aktuálne majetkové pomery umožňujú. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie otec. V odvolaní uviedol, že ho podáva podľa § 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP. Má za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. V odvolaní poukázal na to, že dôvodom podania jeho návrhu na zníženie výživného bola skutočnosť, že na jeho strane sa podstatne zmenili pomery. Od 01.04.2023 sa stal starobným dôchodcom, bol odvolaný z funkcie riaditeľa L. M. ku dňu 31.03.2023. V čase posledného
rozhodovania o výživnom bol jeho čistý mesačný príjem 2.170,61 eur a práve takáto výška príjmu odôvodňovala určené výživné v sume 360 eur na maloletého A. a 300 eur na maloletého C., pričom 50 eur na každé dieťa bolo určené na tvorbu úspor. Tvorba úspor z výživného bola veľmi dôležitá, nakoľko bolo zrejmé, že otec dovŕši o istý čas dôchodkový vek a jeho príjem už nebude umožňovať platenie takto určeného výživného. V súčasnej dobe otec dosahuje skoro o viac ako polovicu nižší príjem ako to bolo v čase poslednej úpravy výživného. Naproti tomu matka naopak v roku 2022 dosahovala príjem vo výške 823,43 eur, teraz má vyšší príjem cca 1.500 eur, pričom je poberateľkou aj rodinných prídavkov a daňového bonusu. Otec nesúhlasí s argumentáciou súdu, že v súvislosti so skončením pracovného pomeru dostal odchodné, odmenu, preplatenú dovolenku, zdedil ďalší majetok a získal tak finančný obnos cca v sume 33.799,33 eur, a preto má k dispozícii prostriedky, z ktorých výživné je schopný platiť. Tieto finančné prostriedky sú rezervou otca do budúcnosti, nakoľko vzhľadom k jeho veku už nie je predpoklad, že bude zárobkovo činný. Otec v tomto roku dovŕšil 66. rok veku a nie je možné spoľahlivo žiadať, aby ešte pracoval a dosahoval príjem. Nedovoľujú mu to ani vek, ani jeho zdravotný stav. Považuje finančnú rezervu za potrebnú vzhľadom k tomu, že je určená na pokrytie výdavkov otca, ktoré sa môžu vyskytnúť v budúcnosti, pokiaľ ide o uhradenie výdavkov na potrebnú zdravotnú starostlivosť, osobnú starostlivosť, či dobudovanie nehnuteľnosti (rodinného domu, ktorého je podielovým spoluvlastníkom v 1, a ktorý nie je stále dokončený). Zároveň otec sa stará aj o svoju matku, ktorá je vo vyššom veku. V ďalšom poukázal na to, že po rozvode manželstva matka dostala z titulu vyporiadania finančný obnos v sume 100.000 eur, predala svoj byt v I. za sumu 150.000 eur, pričom zakúpila nehnuteľnosť v G. G. za sumu 185.000 eur. V súdnom konaní matka uviedla, že peniaze, ktoré získala z vyporiadania BSM, čiastočne použila na bežnú spotrebu, nakoľko náklady na starostlivosť o deti a domácnosť sú vysoké. Otec opakovane upozorňoval, že životné náklady matky prevyšujú jej možnosti a schopnosti, deti študujú na súkromných školách, pričom ich študijné výsledky tomu nezodpovedali. Dokonca maloletý A. do minulého roka kvôli štúdiu na F. H. G. býval aj na internáte. Čo sa týka syna P., súd prvej inštancie poukázal na to, že otcovi odpadla aj ďalšia vyživovacia povinnosť s tým, že otec uvádza, že je síce plnoletý, v školskom roku 2022/2023 mal prerušené štúdium na F. H. O. I., od 02.09.2023 školu opätovne navštevuje, sústavne sa pripravuje na budúce povolanie, a teda vyživovacia povinnosť k nemu otcovi nezanikla. Pokiaľ by otec platil výživné v sume 310 eur na maloletého A., 250 eur na maloletého C., maloleté deti by s príjmom matky mali vyšší príjem ako otec sám. Navrhol, aby odvolací súd výrok rozsudku zmenil a rozhodol tak, že zníži vyživovaciu povinnosť otca na maloletého A. zo sumy 360 eur mesačne na sumu 130 eur mesačne a na maloletého C. zo sumy 300 eur mesačne na sumu 110 eur mesačne.
3. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že pokiaľ otec prostriedky, ktoré získal, či už v súvislosti s ukončením pracovného pomeru, dedičstvom považuje za rezervu do budúcnosti, je potrebné uviesť, že plnenie vyživovacej povinnosti je zákonná povinnosť a samotné výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Z vykonaného dokazovania naviac vyplynulo, že otec je aktuálne poberateľom starobného dôchodku v sume 949,20 eur. Otec pred súdom (na rozdiel od odvolania) netvrdil, ani nepreukázal žiadne zdravotné problémy, a teda nie je zrejmé, na aké výdavky otca by mala rezerva slúžiť. Nie je pravdivé ani tvrdenie otca o tom, že tvorba úspor bola maloletým deťom vytvorená práve na uspokojovanie potrieb detí v čase, keď už otec nebude pracovať. Otec poukazuje na starostlivosť o svoju matku, ktorá je už vo vysokom veku, je potrebné uviesť, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom predchádza vyživovaciu povinnosť detí k rodičom. Nebolo preukázané v konaní, či otec reálne aj vynakladá prostriedky na starostlivosť o jeho matku a či vôbec je matka odkázaná na takúto starostlivosť. Zároveň z dedičského osvedčenia vyplýva, že otec má sestru, ktorá má rovnako ako on povinnosť podieľať sa na tvrdenej starostlivosti o matku. Čo sa týka maloletého A., tento navštevuje F. H. G.. Túto školu si vybral práve maloletý. Doteraz býval na internáte, pričom výdavky na internát, jedáleň, stravovanie a cestovné začali predstavovať značnú záťaž. Preto sa matka rekvalifikovala, namiesto práce úradníčky na okresnom úrade si našla lepšie platenú prácu ako príslušníčka Q. O. P. R. F. O. G. G., kde sa napriek nutnosti absolvovania dodatočného štúdia aj presťahovala. Ak otec namieta, že študijné výsledky A. nezodpovedajú škole, za ktorú je potrebné platiť, matka uvádza, že maloletý dosahuje štandardné študijné výsledky a študuje školu, ktorú si vybral. Štúdium na tejto škole vychádza v priemere na sumu 89 eur mesačne, pričom z výpisu z účtu, ktorý otec predložil, vyplýva, že otec mesačne vynaloží viac na pohonné hmoty. Naviac maloletý A. študoval na tejto škole už v priebehu konania o zvýšení výživného, pričom v tomto čase otec voči tejto škole nenamietal. Čo sa týka prostriedkov z vyporiadania BSM, matka uviedla, že je pravdou, že jej bola vyplatená táto suma. Z tejto sumy sumu 80.000 eur použila na kúpu bytu pre seba a maloleté deti, časť zostatku z vyporiadania BSM používala priebežne aj na úhradu potrieb maloletých detí, keďže na tieto otec odmietal prispievať a bola nútená domáhať sa
zvýšenia výživného v konaní vedenom na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 6P/19/2022. Byt, ktorý má v súčasnosti, predala za sumu 150.000 eur a kúpila si byt v G. G. za sumu 180.000 eur. Čo sa týka dospelého syna P., vyživovacia povinnosť určená otcovi súdom zrušená nebola, avšak nepredpokladá, že by sa P. voči otcovi naďalej domáhal platenia výživného. Čo sa týka časti výživného, ktorá bola určená na tvorbu úspor, táto bola pravidelne matkou poukazovaná na samostatné účty maloletých detí, ktoré sú vedené v F. F., pričom nakladanie na týchto účtoch je podmienené súhlasom súdu. Matka považuje odôvodnenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie za jasné, presvedčivé a logické. S ohľadom na výdavky, ktoré otec v konaní deklaroval, je schopný zo starobného dôchodku v sume 949 eur platiť výživné aj vo výške určenej mu napadnutým rozhodnutím. Navrhla, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny.
4. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že zotrváva na všetkých doterajších písomných aj ústnych vyjadreniach.
5. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu kolízneho opatrovníka uviedla, že nemá voči nemu žiadne pripomienky.
6. Otec v ďalšom vyjadrení uviedol, že už neuvádza žiadne iné skutočnosti. Trvá na podanom odvolaní.
7. Iné vyjadrenia do konania doložené neboli.
8. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“ v spojení s § 3 ods. 5 písm. a/ CMP), preskúmal vec v intenciách ust. § 65 a § 66 CMP a postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 2 ods. 1 CMP rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
9. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
10. Odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, na základe ktorého dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie návrhom uplatnených požiadaviek, odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil. S poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia a odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku súdu prvej inštancie. Na zdôraznenie správnosti dopĺňa nasledovné.
11. Vo vzťahu k predmetnej veci odvolací súd vo všeobecnosti považuje za potrebné uviesť, že platná právna úprava vyživovacej povinnosti rodičov k deťom (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine) je založená na rovnakom postavení muža (otca) a ženy (matky). Obaja rodičia tak majú povinnosť prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov (§ 62 ods. 2 veta prvá Zákona o rodine). Schopnosti predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti a rozumejú sa nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami, konkrétnej osoby rodiča, zdravotným stavom, vlohami, nadaním, vedomosťami, získanými skúsenosťami. Z hľadiska vyživovacej povinnosti je podstatné, ako sa prejavia v reálnych schopnostiach dosahovania príjmu. Majetkové pomery rodiča umožňujú komplexne posúdiť celkovú situáciu, životnú úroveň rodiča pre potreby výživného, keďže príjmové pomery sami o sebe neposkytujú úplný obraz o situácii povinného rodiča. Rodič totižto nemusí mať žiaden preukázateľný príjem alebo nízky preukázateľný príjem, disponuje však značnými majetkovými podstatami. Obligatórnym zákonným hľadiskom je tiež osobný výkon starostlivosti o dieťa (§ 62 ods. 4 Zákona o rodine). Miera, v akej treba prihliadať na osobnú starostlivosť o dieťa v rámci plnenia vyživovacej povinnosti, sa mení podľa veku dieťaťa, resp. jeho zdravotného stavu. S vývojom dieťaťa sa mení skladba starostlivosti o dieťa (pribúda školská dochádzka, záujmy, voľný čas dieťaťa, na druhej strane sa dieťa stáva samostatnejšie, čo je dôvodom, pre ktorý podiel osobného výkonu starostlivosti na vyživovacej povinnosti klesá). Na druhej strane rozsah vyživovacej povinnosti rodiča je limitovaný odôvodnenými potrebami dieťaťa (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine), pričom dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 2 veta druhá Zákona o rodine). Predpokladom
na zmenu právoplatného rozhodnutia o výživnom je zmena pomerov podstatného (kvalifikovaného rázu), v dôsledku ktorého je treba zmeniť aj výšku výživného. Zmena pomerov v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine je základnou a prvoradou skutočnosťou, relevantnou pre posúdenie opodstatnenosti nároku osoby dožadujúcej sa návrhom buď zníženia alebo zvýšenia výživného. Pri rozhodovaní o zmene výživného musí súd porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného ako v čase predchádzajúceho, tak i nového rozhodnutia, a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Pri posudzovaní zmenených pomerov je potrebné prihliadať ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výšky výživného. Musí ísť o takú zmenu pomerov, za ktorých bolo doposiaľ určené výživné. Dôvodom pre zmenu vyživovacej povinnosti rodičov je len taká zmena pomerov, za ktorých bolo doposiaľ určené výživné, ktorá sa výrazným spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov, ktorá dosahuje relevantnú intenzitu pre zmenu rozhodnutia. Pokiaľ teda ide o výšku výživného, vychádzajúc z ust. § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1 Zákona o rodine, súd pri určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené potreby maloletých detí, ako aj na zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov. V zmysle § 63 ods. 3 Zákona o rodine je možné za odôvodnené potreby dieťaťa (maloletého i plnoletého) považovať okrem výživného i tvorbu úspor pri splnení podmienky, že to majetkové pomery povinného rodiča umožňujú.
12. Odvolací súd mal za to, že od posledného rozhodnutia o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, a teda aj o výživnom bola ku dňu vyhlásenia napadnutého rozsudku preukázaná existencia zmeny pomerov na strane otca, ktorú súd prvej inštancie správne premietol do zníženia výšky výživného v časti týkajúcej sa tvorby úspor. Odvolací súd v súlade s názorom súdu prvej inštancie výšku bežného výživného považoval za správnu, zodpovedajúcu možnostiam a schopnostiam otca, a to aj napriek tomu, že otec nie je už zamestnaný, je poberateľom starobného dôchodku, čím sa mu znížil príjem z pracovnej činnosti. Zároveň súd prvej inštancie správne konštatoval, že majetkové pomery otca mu umožňujú platiť takto určené bežné výživné s poukazom na to, že otec maloletých detí je vlastníkom rodinného domu, 1/2 parciel v katastrálnom území I., na základe dedičského konania zdedil nehnuteľnosť, a to garáž, ktorú odpredal kúpnou zmluvou za určitú čiastku a vyplatil sestre 1/2, rovnako zdedil aj finančné prostriedky, z ktorých mal nárok na 1/2 spolu s jeho sestrou ako spoludedičkou. Bolo jednoznačne preukázané, čo sa týka jeho majetkových pomerov, že v priebehu roka 2023 otec nadobudol sumu 33.799,33 eur. Zároveň súd prvej inštancie vychádzal zo skutočnosti, že otec maloletých detí v čase posledného rozhodovania mal ďalšiu vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k toho času plnoletému synovi P. (300 eur mesačne) a táto vyživovacia povinnosť mu ubudla, resp. nezanikla, ale túto vyživovaciu povinnosť si neplní. Správne súd prvej inštancie konštatoval, že, keďže sa otcovi znížil príjem, znížila sa aj jeho doposiaľ vyššia životná úroveň, na základe ktorej v čase posledného rozhodovania bolo určené výživné aj na tvorbu úspor a keďže už bude len poberateľom starobného dôchodku, súd znížil vyživovaciu povinnosť práve v súvislosti s tvorbou úspor vo vzťahu k maloletým deťom. Pokiaľ otec považuje prostriedky, ktoré nadobudol od začiatku roka 2023 v súhrne 33.799,33 eur za rezervu do budúcnosti, je potrebné uviesť, že plnenie vyživovacej povinnosti je zákonná povinnosť a samotné výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Rovnako z vykonaného dokazovania naviac vyplynulo, že otec je poberateľom starobného dôchodku, netvrdil a nepreukázal žiadne zdravotné problémy, a teda nie je zrejmé, ani na aké výdavky otca by mala rezerva slúžiť. Čo sa týka námietok otca, že poukazuje na starostlivosť o svoju matku, odvolací súd uvádza, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom predchádza vyživovaciu povinnosť detí k rodičom.
13. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, poukazujúc na správne závery súdu prvej inštancie, s ktorými sa stotožnil, ako vecne a právne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
14. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP v spojení s § 396 ods. 2 CSP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
15. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 (za) : 0 (proti).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).