Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20C-37-2020.pdf
PDF · 137.51 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-20C/37/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Z. súd P. II v právnej veci žalobcu : J., s. r. o., so sídlom P., H. prachárni XX, O.: XXXXXXXX, právne zast. AK I. & S. A. firm, s. r. o., so sídlom P., P. XX, proti žalovanému : P. poisťovňa, a. s., R. O. G., so sídlom T., R. 4, právne zast. AK D.. M. F., so sídlom C. nábrežie X/A, T., O.: XXXXXXXX, o zaplatenie X XXX,XX eur s prísl., sudkyňou D.. R. P.
rozhodol:
W. je povinný zaplatiť žalobcovi istinu X XXX,XX eur s úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy X XXX,XX eur od XX. 3. XXXX do zaplatenia a to všetko do X dní po právoplatnosti rozsudku. J. priznáva žalobcovi náhradu trov konania v miere XXX%.
odôvodnenie:
1. W. podal Z. súdu T. T. návrh na vydanie platobného rozkazu, ktorým sa domáhal zaviazania žalovaného na zaplatenie istiny X XXX,XX eur s prísl., ako aj náhrady trov konania.
2. W. návrh bol odôvodnený nasledovne : C. 3. XX. XXXX došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle I. I L. : KE XXX MO, ktoré v čase dopravnej nehody patrilo poškodenému : P. T., nar. XX. 9. XXXX, bytom P. XXXX/XX. F. spôsobil vodič motorového vozidla s L.: KE XXX MO, patriace : S. S., ktoré bolo v čase škodovej udalosti povinne zmluvné poistené za škodu, spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného. H. škodová udalosť bola žalovanému riadne ohlásená a ten ju zaregistroval ako H. udalosť č. XXXXXXXXXX.
3. H. si nechal opraviť svoje poškodené mot. vozidlo I. A4 v autoservise žalobcu. F. na opravu boli vo výške X XXX,XX eur s C.. F. táto suma bola uplatnená u žalovaného faktúrou č. XXXXXXX.
4. Z. o poistnom plnení zo dňa 3. 3. XXXX bolo žalovaným oznámené, že dňa 3. 3. XXXX bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti a bol predložený výpočet výšky poistného plnenia. H. vyjadrenia likvidátora k osobitostiam likvidácie poistnej udalosti : „ priznané primerané podľa obhliadky a nákladov podľa I. pre nezmluvný servis Nh XX - bez C. a lak.konštanta XXX%. „
5. W. poukázal v prvom rade na to, že v oznámení o poistnom plnení zo dňa 3. 3. XXXX žalovaný nesprávne označil ako poškodenú osobu I. C., ktorá je v osvedčení o evidencii vozidla uvedená len ako držiteľka, v lastníkom vozidla, ako to vyplýva z osvedčenia o evidencii vozidla, je P. T. a ten je aj poškodeným. M. suma za opravu X XXX,XX eur s C. bola žalovaným priznaná a uhradená iba vo výške X XXX,XX eur. W. nepriznal sumu vo výške X XXX,XX eur.
6. W. citoval v žalobnom návrhu zákonné ust. § 15 zák. č. XXX/XXXX Z. z., § 442 ods. X OZ, § 442 OZ. H. na rozhodnutie NS SR sp. zn. XMCdo/XX/XXXX, keď uviedol, že skutočnou škodou sa rozumie
ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu a preto je žalovaný povinný uhradiť skutočnú škodu, ktorá mu vznikla poškodením motorového vozidla a teda má byť priznaná vo výške nákladov za reálne vykonané opravy, ktoré boli nevyhnutné v dôsledku škodovej udalosti. F. na prácu sa vypočítajú s priznaním hodinovej sadzby, účtovanej autoservisom, ktorá neprevyšuje sumu obvyklú v danom regióne opravcu pre konkrétnu značku a typ vozidla. H. poukázal a predložil cenníky mechanických a lakovacích prác vybraných autoservisov v regióne : E. J., s. r. o., I. 4, P. - mechanické práce : XX eur bez C., klampiar/lakovňa : XX eur bez C., I. G., s. r. o., P., Z. XX, P. - mechanické, elektrické, lakovacie práce : XX eur bez C.. P. žalobca si účtoval normohodinu XX eur bez C., je táto suma v porovnaní s ostatnými servismi v danom regióne porovnateľná, resp. výhodnejšia a nižšia a preto považuje žalobca za nedôvodné, že cena práce nebola uznaná v plnej výške. W. ďalej zdôraznil, že žalovaný zároveň nedostatočne odôvodnil, na základe čoho považuje priznané náklady za neprimerané.
7. W. citoval z rozhodnutia KS v W. sp. zn. XXCob/XX/XXXX, ktoré rozhodnutie sa vyjadrovalo okrem iného aj ku samotnej kalkulácii poistného plnenia programov I. : „ ... H. I. môže paušálne ( odhadom podľa nastavenia systému ) stanoviť predpokladanú cenu opravy, avšak nemôže zohľadniť všetky rozhodné skutočnosti k výslednej skutočnej ( primeranej a účelnej ) cene realizovanej opravy poškodeného vozidla. H. názoru odvolacieho súdu predmetná kalkulácia žalovaného nie je bez ďalšieho objektívnym a už vôbec nie jediným nástrojom pre výpočet - zistenie výšky reálnej ceny uskutočnenej opravy a v podstate má poisťovni slúžiť ako porovnávacia pomôcka, čo vyplýva aj zo znenia článku IX ods. X písm. a/ W. dojednaní... „
8. W. nesúhlasil s rozlišovaním žalovaného medzi autorizovanými a neautorizovanými autoservismi, zmluvnými a nezmluvnými autoservismi. S. považoval v rozpore s platnou právnou úpravou a európskou legislatívou.
9. W. namietal žalovaným svojvoľne určenú lakovaciu konštantu XXX% bez ohľadu na použitý lakovací materiál a odporúčanie jednotlivých výrobcov a distribútorov lakovacieho materiálu. A. konštantu ako takú tvorí cena farby a spotrebný lakovací materiál ( leštiace kotúče, leptacie handry, riedidlá, maskovací materiál, čističe a pod. ) a zároveň nepriamo zohľadňuje skutočnosť, či servis má vlastnú lakovňu, resp. striekaciu kabínu, či má vlastnú miešačku farieb. A. konštanta XXX%, ktorú žalovaný svojvoľne určil, tak predstavuje iba lak bez ďalšieho spotrebného materiálu, či ďalších nákladov na lakovanie. W. je presvedčený, že je potrebné zohľadniť aj pomocné materiály používané pri lakovaní a preto by lakovacia konštanta mala byť aspoň vo výške XXX%, aby došlo k pokrytiu všetkých nákladov potrebných na vrátenie poškodeného vozidla do stavu, v akom bolo pred škodovou udalosťou.
XX. W. s poukazom na ust. § 5X7 ods. 1 a X OZ uplatňuje aj úroky z omeškania. W. oznámením o poistnom plnení zo dňa 3. 3. XXXX oznámil, že týmto dňom bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti. P. nezaplatil riadne a včas, dostal sa do omeškania a preto si žalobca uplatnil zákonný úrok z omeškania 5% ročne zo sumy X XXX,XX eur od XX. 3. XXXX do zaplatenia. K. trovy konania.
XX. Z. súd T. T. v rámci upomínacieho konania vydal vo veci platobný rozkaz dňa XX. 5. XXXX, ktorým návrhu vyhovel ( sp. zn. XXUp/XXX/XXXX ).
XX. H. platobnému rozkazu podal žalovaný včas odpor.
XX. V podanom odpore žalovaný uviedol : F. žalobcu nespĺňa zákonné kritériá požadované ust. § 132 B., keď mal za to, že žalobca nešpecifikoval základné údaje, napr. ani len o priebehu škodovej udalosti a ďalších realizovaných úkonov, týkajúcich sa škodovej udalosti zo strany poškodeného. W. o týchto podstatných náležitostiach neuviedol údaje.
XX. W. ďalej namietal vecnú legitimáciu subjektov. B. z rozhodnutia NS SR sp. zn. XCdo/XXX/XXXX : „ Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjetívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. F. aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia ( žalobca ), nie je nositeľom toho hmotného oprávnenia, o ktoré v konaní ide, o nedostatok pasívnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí,
že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti ( žalovaný ), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide.
XX. W. poukazujúc na vyššie cit. rozhodnutie tvrdil, že z neho vyplýva, kedy ide o nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu a aplikáciou tohto judikátu je toho právneho názoru, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný a to z nasledovných dôvodov : H. mal voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre, teda poškodený predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom žalobcu. K. preukazuje faktúra, v zmysle ktorej subjektom zaviazaným na plnenie bol práve poškodený. F. poškodený predstavoval dlžníka žalobcu, nemohol so žalobcom platne uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávky a nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky.
XX. W. v odpore ďalej citoval rozhodnutie NS SR sp. zn. XObo/XX/XXXX zo dňa XX. 1. XXXX : „ H. § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. I. neplatný právny úkon je právny úkon, ktorý nie je dovolený. O takúto nedovolenosť a teda absolútnu neplatnosť právneho úkonu ide vtedy, ak svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo zákon obchádza. Z. zákona obsahom alebo účelom urobeného právneho úkonu spravidla znamená, že právny úkon neodporuje síce výslovnému zneniu ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol. „
XX. W. s poukazom na cit. rozhodnutie mal za to, že k uzatvoreniu zmluvy o postúpení pohľadávky medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, predmetom ktorej bolo postúpenie pohľadávky zo strany poškodeného, ktorú žalobca ako veriteľ eviduje voči poškodenému ako dlžníkovi, považuje s poukazom na ust. § 39 OZ za právny úkon absolútne neplatný. V predmetnom právnom úkone absentuje konkrétny prejav vôle poškodeného ako postupcu, týkajúci sa postúpenia samotnej pohľadávky.
XX. W. sa k výške poistného plnenia a teda k uplatnenému nároku vyjadril nasledovne : W. uplatnený nárok považuje za nedôvodný aj v časti uplatňovaných úrokov z omeškania. B. z rozhodnutia NS SR XCdo/XXX/XXXX, podľa ktorého povinnosť zaplatiť úroky z omeškania vzniká až doručením právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody a preto sa žalovaný nemohol dostať do omeškania. H. sankcia v podobe úrokov z omeškania, upravená v § 11 ods. X zák. č. XXX/XXXX Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu, spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, je viazaná na nesplnenie nepeňažnej povinnosti, vyjadrenej v § 11 ods. X písm. a/ alebo b/ W. o H.. K samotnej výške poskytnutého plnenia uviedol, že žalovaný riadne a dostatočne zdôvodnil vykonané krátenie.
XX. W. sa k odporu žalovaného vyjadril v tomto smere : I. žalovaného v tom smere, že zo strany žalobcu neboli dodržané ust. § 132 B., považoval za nedôvodnú a bol presvedčený, že zákonom stanovenú povinnosť o náležitosti žaloby v zmysle § 132 B. si splnil. H. udalosť v žalobe je špecifikovaná dostatočne jasne, zrozumiteľne a bez možnosti omylu s inými poistnými udalosťami, kedy je v žalobe uvedené, kedy došlo k poistnej udalosti, aké motorové vozidlo bolo poškodené a pod akým číslom danú poistnú udalosť žalovaný zaregistroval.
XX. K námietke aktívnej vecnej legitimácie žalobca uviedol nasledovné : H., ktorej zaplatenie je predmetom sporu medzi žalobcom a žalovaným a ktorá bola postúpená, predstavuje nárok na náhradu škody, ktorý v tomto konaní vznikol krátením časti nároku na náhradu škody, ktorú si uplatnili poškodení, resp. žalobca voči žalovanému v zmysle § X5 ods. 1 zák. č. XXX/ XXXX Z. z. ( H. ). B., resp. poukázal na publikáciu s názvom H. zmluvy autorov O.., E.. H. a E.. R., ktorí na str. X publikácie uvádzajú : „ H. poistenia je prenos finančných dopadov rizika z jeho nositeľa na iný subjekt ( poisťovňu ). N. poistenia je najmä prostredníctvom poistného plnenia zabezpečiť finančné prostriedky, ktoré slúžia na zmiernenie dopadov na vzniknutej poistnej udalosti. „
XX. W. teda s poukazom na citovanú publikáciu uviedol, že z podstaty poistenia nevyplýva, že by poškodený poistnou udalosťou mal najprv znášať finančné dopady rizika, ktoré si pre daný prípad poistil, preukázať tieto finančné dopady poisťovni a až tak ich preniesť na poisťovňu. H. práve naopak slúži na to, aby subjekt odlišný od poisteného ( poisťovňa ) znášal tieto finančné dopady rizika, ktoré si poistil poistený a za ktoré v pravidelnom intervale uhrádza poisťovni poistné. H. žalovaného sa teda prieči samotnému princípu poistenia. F. na náhradu škody vzniká okamihom vzniku škody ( § 797 ods. X OZ )
a neviaže sa na vykonanie opravy motorového vozidla. F. je preto rozhodujúce v prípade navrátenia veci do predošlého stavu, kto a ako uhradí škodu. H. skutočnosť, ktorá podmieňuje vznik nároku, je vznik poistnej udalosti. Ak by poistený alebo poškodený z poistných udalostí museli najprv uhradiť náklady a tak žiadať preplatenie, poprel by sa základný význam a účel samotného poistenia. W. je povinný uhradiť škodu, ktorá vznikla poškodením mot. vozidla. R. nároku na poskytnutie poistného plnenia sa odvíja od výšky škody. W. žiada zaplatiť za vykonanú a fakturovanú opravu. B. z rozhodnutia NS ČR sp. zn. XXCdo/XXX/XXXX, XXCdo/XXXX/XXXX, XCdo/XX/XXXX, v zmysle ktorých rozhodnutí nie je podstatné, či poškodený vec skutočne opravil alebo nie, pretože výšku škody nie je možné robiť závislú na tom, ako poškodený s vecou naloží, teda napr. či ju niekomu daruje, predá alebo vymení a za akú cenu. R. škody nemusí byť preukázaná len vyúčtovaním jej opravy.
XX. W. tvrdil, že konanie žalovaného a jeho tvrdenie je v rozpore s podstatou a zmyslom povinného zmluvného poistenia, ktoré má chrániť poškodeného. H. nemôže byť sankcionovaný za to, že mu niekto iný spôsobil škodu. S. náhrady škody poskytnutý žalobcovi by mal zohľadňovať všetky účelne vynaložené prostriedky použité na navrátenie poškodeného vozidla do predošlého stavu. F. je daný dôvod, aby náklady neuhradené žalovaným, musel znášať žalobca, resp. poškodený, ktorý nezavinil dopravnú nehodu. H. by mal zákonodarca v úmysle ako predpoklad priznania poistného plnenia splnenie povinnosti poisteného predložiť doklad o tom, že náklady na uvedenie veci do stavu pred poistnou udalosťou poistený vynaložil, výslovne by túto požiadavku uviedol v zákone. C. ani z praxe samotnej žalovanej nevyplýva, že by k likvidácii poistnej udalosti od svojich klientov - poistených alebo poškodených vyžadovala predkladanie dokladov o úhrade faktúry za opravu vozidla. Q. požiadavka nemá oporu v zákone a preto žalovaný, ktorý o tom dobre vie, predkladanie takýchto dokladov ani nevyžaduje. Z uvedeného je zrejmé, že výklad, ktorým žalovaný dospel k záveru, že poškodený je dlžníkom žalobcu, je nesprávny bez opory v zákone, ktorý popiera logicky spravodlivý výklad právnych predpisov a samotnú prax poisťovní. H. ako veriteľ postúpil krátený nárok na náhradu škody, ktorý mal voči žalovanému ako dlžníkovi, pričom faktúra žalobcu predstavovala iba vyčíslenie. F. svoj dlh voči žalobcovi, ako to nesprávne a účelovo prezentuje žalovaný.
XX. W. uviedol, že žalovaný uznal svoj dlh voči poškodenému, keď mu poskytol časť svojho poistného plnenia. J. je preto len rozsah škody, a nie samotný vznik škody. K postúpeniu pohľadávky ako takej citoval ust. §§ 524 a XXX OZ a uviedol, že účelom postúpenia pohľadávky je, aby došlo ku zmene veriteľa a nie, aby nastala zmena v obsahu postúpenej pohľadávky. K.. § 525 ods. X OZ taxatívne vymedzuje pohľadávky, ktoré nemožno postúpiť, pričom nárok na poistné plnenie tam uvedený nie je. H. na základe písomnej zmluvy prechádza pohľadávka doterajšieho veriteľa ( postupcu ) na nového veriteľa ( postupníka ) v tom stave, v akom okamihu postúpenia existovala a to aj spolu s jej príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými. H. nový veriteľ nadobúda spolu s postúpenou pohľadávkou aj legitimáciu na jej uplatnenie a vymoženie cestou súdu. V predmetnom prípade poškodený v jasne špecifikovanej poistnej udalosti, t.j. veriteľ postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému, ktorá mala byť vyplatená žalovaným z titulu nároku na náhradu škody na postupníka, t. j. žalobcu, aby priamo žalobca vymáhal neuhradenú pohľadávku od žalovaného.
XX. W. poukázal tiež na to, že na postúpenie je spôsobilá aj pohľadávka, ktorej existencia je sporná alebo pohľadávka, ktorej vznik je viazaný na splnenie podmienky. Na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje súhlas dlžníka, keďže zmenou v osobe veriteľa sa netýka jeho oprávnení a povinností, vyplývajúcich pre neho zo záväzku. W. oznámením o poistnom plnení priznal a následne uhradil poškodenému nárok na náhradu škody čiastočne, čím fakticky uznal, že na strane poškodeného skutočne ku škode došlo. Q. žalovaný v čiastočnom rozsahu písomne uznal svoj dlh v zmysle § 558 OZ, t. j. uznal svoj záväzok vzniknutý z poistnej udalosti, ktorý je povinný uhradiť poškodenému v zmysle zák. č. XXX/XXXX Z. z. ( ďalej len H. ). W. v oznámení o poistnom plnení vyjadril, v akej výške dlh uznáva a taktiež vyjadril prísľub dlh zaplatiť. Z uvedených dôvodov námietky žalovaného ohľadne aktívnej vecnej legitimácie žalobcu považuje za irelevantné a zavádzajúce.
XX. W. k otázke platnosti, resp. neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky poukázal aj na skutočnosť, že v aplikačnej praxi je nevyhnutné aplikovať princíp preferencie právnych úkonov. F. právneho úkonu je reštriktívnou výnimkou, ku ktorej možno interpretačne dospieť iba v prípade, ak konkrétny úkon za žiadnych okolností neobstojí ako platný. „ H. určitosti zmluvy o postúpení pohľadávok je naplnená tiež v prípade, ak je súhrn postupovaných pohľadávok označený osobou dlžníka a právnym dôvodom vzniku, aniž by postupované pohľadávky museli byť v postúpenej zmluve výslovne jednotlivo identifikované „ ( R
ČR XX/XXXX ). E. základným princípom výkladu zmlúv je priorita výkladu, ktorý nezakladá neplatnosť zmluvy pred takým výkladom, ktorý neplatnosť zmluvy zakladá, ak sú možné obidva výklady. Je tak vyjadrený a podporovaný princíp autonómie zmluvných strán, povaha súkromného práva a s ním spojená spoločenská a hospodárska funkcia zmluvy. F. zmluvy má byť teda výnimkou a nie zásadou. F. je teda ústavne konformné a v rozpore s princípmi právneho štátu vyplývajúcimi z čl. X N. taká prax, keď všeobecné súdy preferujú celkom opačnú tézu uprednostňujúcu výklad vedúci k neplatnosti zmluvy pred výkladom, neplatnosť zmluvy nezakladajúcim nep ( ( F. ÚS SR sp. zn. O./XXX/XX-XX ). V čl. II predmetnej W. o postúpení pohľadávky postupca jednoznačne prehlasuje, že špecifikácia postúpenej pohľadávky je úplná a správna.
XX. W. sa k odporu žalovaného týkajúceho sa samotného nároku žalobcu, v ktorom uviedol, že akékoľvek nároky žalobcu sú nepreukázané, neoprávnené, neodôvodnené vyjadril tak, že žalovaný bližšie zdôvodnenie alebo poskytnutie dôkazu o správnosti svojho postupu nepredložil, tvrdenia neoprel o žiadnu relevantnú obranu. W. neuviedol skutočnosti spochybňujúce žalobcom uplatnený nárok čo do základu a výšky. F. žiadny relevantný dôvod, pre ktorý by žalobca nemal právo na uplatnený nárok a ani neuplatnil prostriedky procesnej obrany včas. W. v odpore nevyvrátil žalobcom uplatnený nárok na náhradu škody uvedený v návrhu na vydanie platobného rozkazu. Z. žalovaného je iba v teoretickej a nepodloženej rovine tvrdenia a v tomto ohľade žalovaný neuniesol dôkazné bremeno.
XX. W. sa k námietke žalovaného týkajúcej sa úrokov z omeškania, keď poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. XCdo/XXX/XXXX vyjadril tak, že závery tohto rozsudku nemožno aplikovať na predmetný právny prípad. NS SR sa v predmetnom rozsudku nezaoberal skutočnosťou, či žalobca má alebo nemá nárok na zaplatenie úrokov z omeškania podľa § 517 ods. X OZ za nesplnenie peňažnej povinnosti, ale vo svojich úvahách sa venuje len úroku z omeškania podľa § 11 ods. X W. o H.. NS SR teda nevylúčil aplikáciu úroku z omeškania podľa § 517 ods. X OZ v prípade omeškania s poskytnutím peňažného plnenia. Z citovaného rozsudku vyplýva, že § 11 ods. X W. o H. sa viaže na splnenie výlučne nepeňažnej povinnosti, resp. W. o H. upravuje iba úrok z omeškania pri nesplnení nepeňažnej povinnosti. H. nesplnení peňažnej povinnosti sa má aplikovať ust. § 517 ods. X OZ so začiatkom plynutia lehoty od ukončenia šetrenia, t. j. splnenia nepeňažnej povinnosti. V prípade aplikácie uvedeného rozsudku by došlo k diskriminácii dlžníkov odlišných od poisťovní, kedy by došlo k zvýhodneniu poisťovateľov ( poisťovní ) na úkor ostatných dlžníkov, ktorí by boli na rozdiel od poisťovateľov zaviazaní zaplatiť úroky z omeškania od momentu, kedy sa dostali do omeškania s plnením peňažného dlhu. N. z omeškania majú povahu sankcie za omeškanie dlžníka so splnením záväzku splniť dlh riadne a včas. K.. § 11 ods. X W. o H. upravuje osobitnú sankciu vo forme peňažných úrokov z omeškania pre prípad, ak poisťovateľ nesplní svoju povinnosť podľa § 11 ods. X W., teda v lehote do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti, neskončí prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinností, resp. neposkytne poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť poistné plnenie. Q. podaním žalobca zároveň navrhol pokračovanie v konaní na Z. súde P. II, ktorého príslušnosť je založená v zmysle § 19 ods. X B., nakoľko ku skutočnosti, ktorá zakladá právo na náhradu škody, t. j. škodovej udalosti, poistnej udalosti, došlo v P. na H. ulici.
XX. Z. súd P. II, ktorému bola predmetná právna vec postúpená, doručil vyjadrenie žalobcu a procesné poučenia žalovanému, ktorý ich dňa XX. 7. XXXX prevzal. W. doručil procesné poučenia, ktorý sa zároveň podaním zo dňa 2. 7. XXXX vyjadril tak, že nesúhlasí s rozhodnutím bez nariadenia pojednávania. W. sa nevyjadril.
XX. J. nariadil termín pojednávania na 4. 5. XXXX. H. zástupca žalovaného súdu doručil vyjadrenie, ktorým súhlasil s vykonaním pojednávania v jeho neprítomnosti vzhľadom na pretrvávanie mimoriadnej situácie a núdzového stavu v súvislosti s ohrozením verejného zdravia z dôvodu ochorenia B.-XX, spôsobeného koronavírusom J. - B.-X na území SR. F. žalobu zamietnuť ako nedôvodnú a priznať nárok na náhradu trov konania vo výške XXX%.
XX. J. uskutočnil pojednávanie dňa 4. 5. XXXX, ktorého sa zúčastnil právny zástupca žalobcu. Q. zotrval na svojich písomných vyjadreniach a stanoviskách, žiadal žalobe vyhovieť.
XX. J. vo veci rozhodol, vychádzajúc z dôkazov, predložených stranami sporu a ich písomných stanovísk.
XX. K námietke žalovaného, týkajúcej sa náležitosti žaloby :
J. túto námietku považuje za nedôvodnú.
XX. H. § X32 B.
ods. 1 : V žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. ods. X : Z. rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. ods. X : W. k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.
XX. J. zastáva stanovisko, že žalobca zrozumiteľne a určito opísal okolnosti, ktoré viedli k podaniu žaloby a zrozumiteľne opísal skutkový stav. H. udalosť, z ktorých má vyplynúť oprávnenosť uplatneného nároku
- nároku na náhradu škody, je v žalobe špecifikovaná jasne, zrozumiteľne, bez možnosti uvedenia do omylu s inou poistnou udalosťou, nakoľko je v nej uvedené, kedy došlo k dopravnej nehode: 3. XX. XXXX, na akom vozidle bola spôsobená škoda : I. I L.: KE XXX MO, kto je vlastníkom poškodeného vozidla : P. T., nar. XX. 9. XXXX, bytom P. XXXX/XX, P., aké vozidlo spôsobilo dopravnú nehodu : vozidlo s L.: KE XXX MO. V žalobe je uvedené číslo poistnej udalosti XXXXXXXXXX, pod ktorým vedie poistnú udalosť žalovaný. V žalobe je uvedená výška škody, ktorá sa žalobou uplatňuje a ktorá je odvodená od nákladov na opravu v autoservise žalobcu, ktoré boli faktúrou č. XXXXXXX riadne vyúčtované do výšky X XXX,XX eur s C.. E. je v žalobe uvedené, že žalovaný oznámením o poistnom plnení zo dňa 3. 3. XXXX týmto oznámil ukončenie šetrenia poistnej udalosti a bol predložený výpočet výšky poistného plnenia, z ktorého poškodený zistil, že žalovaný z vyfakturovanej sumy X XXX,XX eur s C. priznal a následne uhradil iba X XXX,XX eur, takže nepriznaná a v konaní uplatňovaná suma je X XXX,XX eur.
XX. J. námietku žalovaného, týkajúcu sa nedostatku aktívnej vecnej legitimácie, považuje za nedôvodnú z nasledovných dôvodov : H., zaplatenie ktorej je predmetom sporu a ktorá bola postúpená, predstavuje nárok na náhradu škody, ktorý vznikol krátením časti nároku na náhradu škody, ktorú si uplatnil poškodený voči žalovanému v zmysle § X5 ods. 1 zák.č. XXX/XXXX Z. z. o H.. Z podstaty poistenia nevyplýva, že by poškodený poistnou udalosťou mal najprv znášať finančné dopady rizika, ktoré si pre daný prípad poistil, preukázať tieto dopady poisťovni a až tak ich preniesť na poisťovňu. H. slúži na to, aby subjekt odlišný od poisteného ( poisťovňa ) znášal tieto finančné dopady rizika, ktoré si poistil poistený a za ktoré v pravidelnom intervale uhrádza poisťovni poistné. H. poistenia je teda prenos finančných dopadov rizika z jeho nositeľa na iný subjekt ( poisťovňu ) a úlohou poistenia je prostredníctvom poisteného plnenia zabezpečiť finančné prostriedky, ktoré slúžia na zmiernenie dopadov vzniknutej poistnej udalosti ( publikácia s názvom H. zmluvy autorov O.., E.. H. a E.. R. ).
XX. H. § 797 ods. X OZ právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť ( poistná udalosť ).
XX. F. na náhradu škody teda vzniká okamihom vzniku škody a neviaže sa na vykonanie opravy, v danom prípade motorového vozidla. H. skutočnosť, ktorá podmieňuje vznik nároku, je vznik škodovej udalosti. H. na náhradu škody alebo na poistné plnenie nevznikne až vtedy, keď poškodený preukáže poisťovateľovi finančné dopady rizika, t. j. doklad o úhrade nákladov vynaložených na uvedenie vecí do stavu pred poistnou udalosťou, nakoľko ak by poistení alebo poškodení z poistných udalostí museli najprv uhradiť náklady a následne žiadať ich preplatenie, poprel by sa základný význam a účel samotného poistenia. H. by zákonodarca mal v úmysle ako predpoklad priznania poistného plnenia splnenie povinnosti poisteného predložiť doklad o jeho úhrade, tak by určite takúto požiadavku v zákone uviedol. F. v konaní vyvrátené tvrdenie žalobcu, že žalovaný aj v predmetnom spore čiastočne plnil bez toho, aby vyžadoval doklad o úhrade faktúry za opravu poškodeným. R. žalovaného, ktorým dospel k záveru, že poškodený je dlžníkom žalobcu, je preto podľa názoru súdu nesprávny, nemajúci oporu v zákone. H. ako veriteľ postúpil krátený nárok na náhradu škody, ktorý mal voči žalovanému ako dlžníkovi.
XX. J. sa stotožňuje s právnym výkladom žalobcu, že žalovaný tým, že poskytol časť poistného plnenia, uznal svoj dlh voči poškodenému. J. zostal rozsah tejto škody a práve neuznaný rozsah škody bol predmetnou zmluvou postúpený. H. ( postupca ) postúpil na žalobcu nárok na poistné plnenie z poistnej udalosti v súlade s nižšie uvedenými zákonnými ustanoveniami : XX. V zmysle § 5X4 OZ ods. X : R. môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
ods. 2 : S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
ods. X : H. nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej by sa obsah zmenou veriteľa zmenil. H. nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. ods. X : F. postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.
XX. H. postúpení pohľadávky dochádza ku zmene veriteľa a nie ku zmene v obsahu postúpenej pohľadávky. H. peňažnej pohľadávky sa postavenie dlžníka nezhoršuje a zmena veriteľa peňažnej pohľadávky nemá vplyv ani na obsah pohľadávky. H. na základe písomnej zmluvy totiž prechádza pohľadávka z pôvodného doterajšieho veriteľa na nového v takom stave, v akom sa v okamihu postúpenia nachádza a to aj s príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými. H. postúpení nový veriteľ nadobúda spolu s postúpenou pohľadávkou legitimáciu na jej uplatnenie a vymoženie. V predmetnom prípade poškodený z jasne špecifikovanej poistnej udalosti postúpil svoju pohľadávku, ktorú má voči žalovanému z titulu nároku na náhradu škody, na žalobcu. H., ktorá bola postúpená, je spôsobilá na postúpenie. Na platnosť zmluvy o postúpení sa nevyžaduje súhlas dlžníka, keďže zmena v osobe veriteľa sa netýka jeho oprávnení a povinností, vyplývajúcich pre neho zo záväzku.
XX. H. úkon, akým bez pochyby je postúpenie pohľadávky, sa uskutočňuje so zámerom vyvolať riadne právne účinky. F. právneho úkonu je reštriktívnou výnimkou, ku ktorej možno interpretačne dospieť iba v prípade, ak konkrétny právny úkon za žiadnych okolností neobstojí ako platný.
XX. J. cituje z F. ÚS SR z 3. 7. XXXX sp. zn. O./XXX/XX : „ H. interpretácii zmlúv treba rešpektovať princíp priority skutočnej vôle účastníkov zmluvy nad jej formálnym prejavom a princíp priority výkladu, ktorý nezakladá neplatnosť zmluvy pred takým výkladom, ktorý neplatnosť zmluvy zakladá, ak sú možné obidva výklady.
XX. F. zmluvy má byť výnimkou a nie zásadou. Q. výkladový argument je ústavne konformný a súladný s princípmi právneho štátu, je ním vyjadrená zásada autonómie zmluvných strán, povaha súkromného práva a s ním spojená spoločenská a hospodárska funkcia zmluvy, ako i zásada pacta sund servanda ( zmluvy majú byť dodržiavané ) ( uznesenie NS SR sp. zn. XCdo/XXX/XXXX).
XX. Z F. ÚS SR sp. zn. I XXX/XX-XX : „ F. je teda ústavne konformné a v rozpore s princípmi právneho štátu vyplývajúcim z čl. X N. taká prax, keď všeobecné súdy preferujú celkom opačnú tézu uprednostňujúcu výklad vedúci k neplatnosti zmluvy pred výkladom neplatnosť zmluvy nezakladajúcim.
XX. Z rozsudku NS SR sp. zn. XMobdoV/X/XXXX : „ H. postúpení práv a povinností zo zmluvy, ktorá sa už pred postúpením čiastočne plnila je prirodzené, že na jej základe dochádza k postúpeniu ( prechodu ) len tých práv a povinností, ktoré z nej v čase prechodu ešte vyplývajú. F. sa dotýkať práv a povinností, ktoré už boli konzumované, pretože ich už povinná strana splnila. „
XX. V čl. II predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávky je špecifikácia postúpenej pohľadávky úplná a právna.
XX. Na základe týchto právnych argumentov má súd za to, že došlo k platnému postúpeniu pohľadávky zo strany poškodeného na žalobcu a preto je žalobca v právnej veci aktívne vecne legitimovaný.
XX. J. sa stotožňuje so stanoviskom žalobcu, že žalovaný v odpore nijako nereagoval na skutočnosti uvedené žalobcom týkajúce sa samotného nároku. F. žiadny relevantný dôvod, pre ktorý by žalobca nemal právo na uplatnený nárok, neuplatnil prostriedky procesnej obrany preto včas. W. k poistnému plneniu v odpore v bode X uviedol : „ Vo vzťahu k výške a odôvodnenosti poskytnutého plnenia zo strany žalobcu poukazujeme na Z. o poistnom plnení, ktoré predložil sám žalobca, v zmysle ktorého žalovaný riadne a dostatočne uviedol zdôvodnenie vykonaného krátenia poistného plnenia. „
XX. W. tak nijakým spôsobom nereagoval na skutočnosti, uvádzané v žalobe.
XX. H. § X51 ods. 1 B. skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
XX. H. § X51 ods. X B., ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
XX. H. § 153 ods. 1 B. strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. H. procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.
XX. H. § 153 ods. X B. na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.
XX. Vo vyššie cit. zák. ustanoveniach je vyjadrená koncentrácia konania, ktorá predstavuje efektný nástroj zrýchlenia sporového konania. D. cieľom je to, aby strany využili všetky svoje prostriedky procesnej obrany, resp. procesného úkonu čo najskôr, aby nedochádzalo ku zdĺhavým súdnym konaniam. H. strany, ktorá tvrdí určité skutočnosti v sporovom konaní je, aby túto skutočnosť preukázala, t. j. uniesla dôkazné bremeno. Q. povinnosť platí pre každého účastníka sporového konania.
XX. W. dôvodnosť žaloby preukázal listinnými dôkazmi, keď predložil cenníky mechanických a lakovacích prác servisov v danom regióne. D. sa o servis E. J., s. r. o., so sídlom I. 4, P., z ktorého vyplýva, že mechanické práce sú v sume XX eur bez C., klampiarske a lakovacie práce v sume XX eur bez C. a B. I. G., s. r. o., P., so sídlom Z. XX, P., z ktorého vyplývajú ceny mechanických, elektrických a lakovacích prác XX eur bez C.. W., autoservis J., s. r. o., so sídlom H. prachárni XX, P., účtoval pri poškodenom motorovom vozidle I. A4 normohodinu XX eur bez C.. Q. suma je v porovnaní s predloženými cenníkmi ostatných servisov nižšia a tým výhodnejšia. F., žalovaný pri zamietajúcom stanovisku nepredložil žiadne cenníky autoservisov, ktorými by preukazoval ním priznanú cenu práce vo výške XX eur/NH bez C..
XX. H. žalovaný poukazuje na kalkuláciu poistného plnenia programom I., súd má za to, že žalobca poukázaním na právoplatný rozsudok KS v W. sp. zn. XXCob/XX/XXXX, spochybnil jediný možný spôsob výpočtu vzniknutej škody, ktorý uplatňuje žalovaná poisťovňa, odvolávajúc sa na program I.. J. v tomto kontexte cituje z rozhodnutia KS v W. sp. zn. XXCob/XX/XXXX : „ ... H. I. môže paušálne ( odhadom podľa nastavenia systému ) stanoviť predpokladanú cenu opravy, avšak nemôže zohľadniť všetky rozhodné skutočnosti k výslednej skutočnej ( primeranej a účelnej ) cene realizovanej opravy poškodeného vozidla. H. názoru odvolacieho súdu predmetná kalkulácia žalovaného nie je bez ďalšieho objektívnym a už vôbec nie jediným nástrojom pre výpočet, t.j. zistenie výšky reálnej ceny uskutočňovanej opravy a v podstate má poisťovni slúžiť ako porovnávacia pomôcka, čo vyplýva aj zo znenia čl. IX ods. X písm. a/ W. dojednaní. „
XX. J. sa s touto argumentáciou stotožňuje a premieta ju aj do predmetného prípadu s tým, že žalovaný nevyvrátil žalobcom uplatnený nárok žiadnymi skutkovými tvrdeniami opierajúcimi sa o dôkazy. F. tvrdenia žalobcu, že cena za vykonané práce v autoservise J. bola výhodná, ba dokonca nižšia, ako sú ceny ostatných servisov v danom regióne.
XX. J. vyhodnocuje obranu žalovaného ako teoretickú, jeho tvrdenia nie sú podložené žiadnymi dôkazmi a preto konštatuje, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno.
XX. F. žalovaného, týkajúcich sa uplatnených úrokov z omeškania, súd považuje za nedôvodnú z nasledovných právnych dôvodov :
XX. H. § 5X7 ods. 1 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote, poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť, ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
XX. V zmysle § 517 ods. X OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
XX. H. § 11 ods. X zák. č. XXX/XXXX Z. z. o H. poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do XX dní po skončení prešetrenia potrebného na zistenie rozsahu povinností poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.
XX. W. oznámením o poistnom plnení zo dňa 3. 3. XXXX oznámilô, že dňa 3. 3. XXXX bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX.
XX. N. z omeškania v zmysle § 517 OZ majú povahu sankcie za omeškanie dlžníka so splnením záväzku.
XX. J. cituje z rozhodnutia KS v P. sp. zn. XCo/XXX/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX : „ W.. č. XXX/XXXX Z. z. v znení neskorších predpisov je osobitným zákonom vo vzťahu k Z. zákonníku, ktorý je všeobecným právnym predpisom upravujúcim súkromno-právne vzťahy ( § 1 ods. X OZ ). R. týchto dvoch predpisov vyplýva zo zásady „ lex specialis derogat legi generali „, čo znamená, že ustanovenie osobitného predpisu sa použijú prednostne v prípade, ak tento osobitný zákon upravuje niektorú otázku odlišne od všebecného právneho predpisu. K.. § 11 ods. X W. o H. výslovne ustanovuje, kedy vzniká poistiteľovi povinnosť poskytnúť poistné plnenie poškodenému. O. zároveň o úpravu termínu, kedy nastáva splatnosť poistného plnenia. Z. dlžníka je sankciou za porušenie povinnosti splniť dlh riadne a včas. Z. začína uplynutím doby splatnosti, ktorá vyplýva z hmotného práva. Vo všeobecnosti platí, že ak sa dlžník dostane do omeškania s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od neho popri plnení úroky z omeškania ( § 517 ods. X OZ ). K.. § 11 ods. X W. o H. upravuje osobitnú sankciu vo forme peňažných úrokov z omeškania pre prípad, ak poisťovateľ nesplní svoju povinnosť podľa § 11 ods. X W., teda v lehote do X mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti, neskončí prešetrovanie, potrebné na zistenie rozsahu jeho povinností, resp. neposkytne poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť poistné plnenie. Z. súd je toho názoru, že zákonná povinnosť zaplatiť veriteľovi úroky z omeškania vyplývajúce z ust. § 51X ods. X OZ, vznikne vždy aj v tom prípade, ak poisťovateľ nevyplatí bezdôvodne plnenie v lehote podľa § 11 ods. 7 W. a to bez ohľadu na to, či pritom porušil alebo neporušil povinnosti, vyplývajúce z ust. § 11 ods. X W. o H. „.
XX. Z rozsudku KS P. sp. zn. XCob/XX/XXXX zo dňa XX. 6. XXXX : „ H. však poisťovateľ oznámil v zákonnej lehote, že nebude plniť, prípadne, že bude plniť len čiastočne, nezbavuje ho to povinnosti platiť úrok z omeškania zo sumy, ktorú mal plniť a neplnil, lebo svoju povinnosť, riadne prešetril škodovú udalosť a plnil v zákonnej lehote, t. j. v lehote XX dní po skončení prešetrenia škodovej udalosti, nevykonal. F. súhlasiť s tvrdením žalovaného, že povinnosť platiť úroky z omeškania by mu vznikla až doručením právoplatného rozsudku vo veci, keďže v tomto prípade bol žalovaný stranou sporu, teda sa mu nedoručuje právoplatný rozsudok, ale rozsudok, proti ktorému má ako strana sporu právo odvolať sa, čo žalovaný aj využil. C. právoplatného rozsudku žalovanému by prichádzalo do úvahy napr. v prípade, ak by nebol stranou sporu, ani intervenientom a poistený
- škodca by žalovanému ako poisťovateľovi predložil právoplatné rozhodnutie súdu o povinnosti plniť poškodenému.
XX. Na základe týchto právnych argumentov súd má za to, že žalovaný je povinný zaplatiť úrok z omeškania v zmysle § 5X7 OZ od termínu XX dní po obdŕžaní oznámenia, ktorým bolo poškodenému oznámené ukončenie šetrenia poistnej udalosti, t. j. od XX. 3. XXXX.
XX. H. § 262 ods. X B. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
XX. H. § X55 ods. 1 B. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
XX. Žalobca mal v konaní plný úspech, preto súd mu priznal náhradu trov konania v miere 100%.
72. Podľa § 262 ods. 2 B. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Podľa § 355 ods. 1 C.s.p. proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon nevylučuje. Podľa § 356 CSP odvolanie nie je prípustné proti rozsudku a/ vydanému na základe uznania nároku alebo vzdania sa nároku okrem prípadov odvolania, podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia, b/ pre zmeškanie okrem prípadov odvolania, podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia. Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Podľa § 362, ods. 1 CSP odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody ) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ). Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365, ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.