Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_1CoCsp-11-2020.pdf
PDF · 87.85 KB
Case nature
Area
Subarea
1CoCsp/11/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr. Ľuboša Kunay a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobkyne: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom v Žiline, Hodžova č. 11 proti žalovanému: H. O., bytom S. A. W., X. I. XXX/XX, o zaplatenie 2.343,76 eura s prísl., o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Košice-okolie zo dňa 15.10.2019 č.k. 10Csp/296/2019-58 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v zamietajúcom výroku a vo výroku o trovách konania.
Náhradu trov odvolacieho konania stranám sporu n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 2.343,76 eura s 12% úrokom od 24.4.2019 do 17.6.2024, úrok vo výške 5% zo sumy 2.343,76 eura od 24.4.2019 do zaplatenia, úrok z úveru v sume 99,22 eura s 5% úrokom od 24.4.2019 do zaplatenia, úrok z omeškania z úroku z úveru vo výške 1,35 eura a poplatok za poistenie 2,40 eura, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100%.
2. Týmto rozsudkom rozhodol súd prvej inštancie o peňažnom nároku žalobkyne titulom poskytnutého úveru.
3. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že strany sporu uzatvorili dňa XX.X.XXXX úverovú zmluvu, na základe ktorej žalobkyňa poskytla žalovanému úver vo výške 3.000,00 eur. Vzhľadom na to, že žalovaný nedodržal podmienky zmluvy, žalobkyňa vyhlásila predčasnú splatnosť úveru a teda súd bol toho názoru, že žalobkyňa dôvodne uplatnila nárok v sume 2.343,76 eura, vyčíslené úroky z úveru v sume 99,22 eura, úroky z omeškania v sume 1,32 eura, ako aj poplatky z titulu poistenia v sume 2,40 eura. Uvedené nároky súd nepovažoval za sporné.
4. Žalobkyňa ďalej požadovala priznať aj úrok z úveru vo výške 12% ročne zo sumy 2.343,76 eura od 24.4.2019 do zaplatenia. V tejto súvislosti súd prihliadol na skutočnosť, že obsahom úverovej zmluvy nie je výslovná dohoda zmluvných strán, z ktorej je žalovaný ako spotrebiteľ povinný uhrádzať úroky z poskytnutého úveru. Súd bol teda toho názoru, že žalobkyni patria úroky z úveru len do doby pôvodne dohodnutej konečnej splatnosti úverovej zmluvy, t.j. do 17.6.2024, do ktorej by mu boli patrili, ak by žalovaný si plnil svoje povinnosti v súvislosti s úverovou zmluvou riadne a včas. Z uvedeného dôvodu preto súd priznal žalobkyni úrok z istiny úveru, t.j. vo výške 15% ročne od 24.4.2019 do 17.6.2024 a v prevyšujúcej časti úroky z úveru zamietol.
5. Výrok o trovách konania odôvodnil súd s poukazom na ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov konania v celom rozsahu.
6. Proti tomuto rozsudku v zamietajúcom výroku podala včas odvolanie žalobkyňa. Žiadala, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom zamietajúcom výroku zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel.
7. V odvolaní namietala, že súd porušil jej právo na spravodlivé súdne konanie a postupoval v rozpore so zásadou kontradiktórnosti súdneho konania, keď v rozpore s § 151 skúmal tvrdenia žalobkyne, ktoré neboli žalovaným spochybnené. Podľa tohto ustanovenia sa výslovne nepopreté tvrdenia považujú za nesporné. V odvolaní ďalej vyslovila nesúhlas s názorom súdu prvej inštancie, že nemá nárok na zmluvný úrok po zosplatnení úveru až do vrátenia poskytnutej sumy, nakoľko nárok na zaplatenie úroku trvá od poskytnutia peňažných prostriedkov až do ich vrátenia, teda aj po predčasnom zosplatnení. V tejto súvislosti poukázala aj na ust. § 497, § 502 ods. 1 a § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka. Zastávala názor, že úrok z úveru je nárokom, na ktorý nemá vplyv omeškanie dlžníka ani prípadné zosplatnenie dlhu, ktoré je skutočnosťou zakladajúcou vznik nových sankčných záväzkov dlžníka, pričom nárok na úrok z úveru neovplyvňuje. Ohľadom platenia úrokov ďalej poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č.k. 6Cdo 113/2018 a taktiež poukazuje na rozhodnutia krajských súdov. Ohľadne nároku na zmluvný úrok po predčasnom zosplatnení má žalobkyňa vzhľadom na uvedené za to, že nárok na zaplatenie úroku trvá od poskytnutia peňažných prostriedkov až do ich vrátenia, teda aj po predčasnom zosplatnení poukazujúc na § 502 ods. 1, 3 v spojení s § 499 a § 497 Obchodného zákonníka.
8. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutom zamietajúcom výroku, ako aj konanie mu predchádzajúce podľa § 379 v spojení s § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.
9. Odvolací súd po preskúmaní odvolania dospel k záveru, že vecne správne rozhodol súd prvej inštancie, pokiaľ zamietol nárok žalobcu, pokiaľ ide o úrok z istiny úveru, ktorý žalobkyňa žiadala priznať aj po 17.6.2024. Podľa názoru odvolacieho súdu niet pochýb o tom, že zmluva o úvere uzavretá medzi stranami sporu je spotrebiteľskou zmluvou podliehajúcou zákonu č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Tento zákon ale nepokrýva všetky otázky vzniku úverového zmluvného vzťahu, práv a povinností strán, ktoré zo zmluvného vzťahu vyplývajú, riešenia otázok, na akú dobu je dlžník povinný platiť úroky z poskytnutého úveru, vzťah úrokov z úveru a úrokov z omeškania, výšku úrokov z omeškania, ktoré sú predmetom úpravy Obchodného zákonníka. Zmluva o úvere je v zmysle § 261 ods. 6 písm. d/ Obchodného zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere tzv. absolútnym obchodom, a preto bez ohľadu na povahu účastníkov zmluvy o úvere je potrebné pri posudzovaní tohto právneho vzťahu vychádzať aj z ustanovení Obchodného zákonníka o zmluve o úvere § 497 a nasledujúcich. Ustanovenia Občianskeho zákonníka sa v prípade právneho vzťahu, účastníkom ktorého je spotrebiteľ, použijú vtedy, ak v Občianskom zákonníku existuje také ustanovenie, ktoré je možné prednostne aplikovať (§ 52 ods. 2 OZ).
10. Z ustanovenia § 497 a § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka vyplýva, že zmluva o úvere nemôže byť dohodnutá ako bezúročná. Pri spotrebiteľských úveroch je jednou z náležitostí, ktoré musí zmluva obsahovať, uvedenie doby trvania zmluvy (§ 9 ods. 2 písm. d/ zák. č. 129/2010 Z.z.). To znamená, že doba trvania zmluvy pri jej vzniku je časovo ohraničená. V súčasnej právnej úprave zmluvy o úvere absentuje explicitná úprava konečného okamihu povinnosti dlžníka platiť úroky z poskytnutých peňažných prostriedkov, v § 502 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka je uvedené len to, že dlžník je povinný platiť veriteľovi úroky z úveru od doby poskytnutia peňažných prostriedkov.
11. Podľa názoru odvolacieho súdu zo žiadneho ustanovenia Obchodného zákonníka, Občianskeho zákonníka či zákona o spotrebiteľských úveroch nevyplýva zákaz dohody účastníkov úverovej zmluvy o povinnosti dlžníka platiť úroky z úveru až do úplného splatenia úveru. Obchodný zákonník, ani Občiansky zákonník nemodifikuje moment trvania záväzku platiť úrok, ani jeho výšku v prípade omeškania dlžníka s platením úveru ani v prospech dlžníka, ani v prospech veriteľa.
12. Za situácie, ak dlžník z úverového vzťahu porušil povinnosť splácať úver, v dôsledku čoho došlo k jeho zosplatneniu veriteľom, je nutné dospieť k záveru, že neexistuje rozumný dôvod na to, prečo by dlžník nemal platiť úroky z úveru, ktoré sú odplatou za poskytnutý úver, a to vo výške, na akej sa
s veriteľom dohodol. Peňažnými prostriedkami, resp. protihodnotou za nich získanou dlžník disponuje, zmluvné povinnosti porušil a z porušenia povinností profitovať nemôže, keďže zmluvné úroky sú spravidla vyššie ako úroky z omeškania.
13. Zosplatnenie je inštitút slúžiaci ochrane veriteľa, podstata úverového vzťahu a jeho existencia však zostáva zachovaná, z čoho vyplýva, že veriteľ nemá peňažné prostriedky, patrí mu za ne dohodnutá odmena, záväzok dlžníka v zmysle platenia dohodnutej odmeny zostáva nedotknutý a aplikuje sa na dobu, na ktorú bola zmluva dohodnutá ako doba riadneho splácania úveru, keďže dohodnuté úroky majú zmluvný základ. Rozdiel je len v tom, že pre omeškanie povinnosti platiť zmluvné úroky pristupuje povinnosť platiť úroky z omeškania. Inak povedané dlžníkovi zostáva záväzok platiť úrok rovnaký, ako v čase jeho dojednania, t. j. veriteľovi patrí úrok v rovnakej výške a za rovnaké obdobie, bez ohľadu na to, či k omeškaniu dlžníka s platením úveru došlo alebo nedošlo.
14. Pre spotrebiteľa je však nevýhodné, aby platil úroky až do zaplatenia istiny. Dojedanie, ktorého obsahom je platenie dohodnutých úrokov až do zaplatenia istiny jeho postavenie zhorší. Pokiaľ by totiž spotrebiteľ, ktorý sa pre svoju ekonomickú situáciu dostal s plnením splátok úveru do omeškania a musel v dôsledku vyhlásenia predčasnej doby splatnosti úveru platiť dohodnuté úroky až do úplného splatenia istiny, zaplatil by v konečnom dôsledku sumu neprimerane vysokú ako náhradu za poskytnutie peňazí. Dohodnuté úroky predstavujú cenu peňazí za ich poskytnutie na vopred dohodnuté obdobie, tzn. že ich výška musí byť stanovená v čase uzatvorenia zmluvy o úvere. Dlžník vtedy presne vie koľko bude povinný za poskytnuté peniaze veriteľovi zaplatiť.
15. Túto vedomosť však dlžník - spotrebiteľ nemá v prípade dojednania, ktoré umožňuje navyšovanie tejto ceny bez jej presného ohraničenia. Keďže spotrebiteľ nevie predpokladať časový úsek svojho omeškania, nie je možné ani určiť celkovú výšku zmluvného úroku, ktorý sa môže bez fixného ohraničenia navyšovať neobmedzene. Takto stanovená cena teda nie je vyjadrená určito, jasne a zrozumiteľne. Z tohto dôvodu potom dojednanie, ktorým sa dlžník - spotrebiteľ zaviaže platiť dohodnuté úroky až do úplného zaplatenia istiny po vyhlásení predčasnej doby splatnosti úveru spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Takéto dojednanie je porušením ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
16. Na druhej strane postavenie veriteľa - dodávateľa sa aj bez uvedeného dojednania nezhorší, pretože v prípade, ak mu v dôsledku nesplatenia úveru v dohodnutej dobe vznikne škoda, jeho právo zostáva zachované, pravda po zohľadnení zaplatených úrokov z omeškania, ktoré plnia funkciu paušalizovanej náhrady škody.
17. Odvolací súd na základe týchto úvah dospel k záveru, že v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako „cenu peňazí“. Odvolací súd pritom vychádzal z rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 8Cdo/135/2020, 8Cdo 118/2020, 8Cdo/237/2019.
18. Za opodstatnenú nemožno považovať ani námietku žalobkyne, ktorá vytýka súdu prvej inštancie, že skúmal tvrdenia žalobkyne, ktoré neboli žalovaným spochybnené v rozpore s ust. § 151 C.s.p.
19. Ako už bol skôr uvedené, v danom prípade ide o vzťah spotrebiteľský, ktorý je charakterizovaný aj tým, že súd skúma náležitosti zmluvného vzťahu zo zákona (ex lege) bez toho, žeby ich žalovaná strana namietala. Ust. § 295 C.s.p. dáva súdu možnosť vykonať aj také dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
20. Navyše pokiaľ ide o otázku priznania úrokov z úverov a ustálenie otázky, do akého časového momentu je potrebné tieto úroky priznať, ide o otázku právneho posúdenia veci, ktorej zodpovedanie náleží len súdu.
21. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd v súlade s § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil rozsudok v napadnutom zamietajúcom výroku, vrátane výroku o trovách konania ako vecne správny.
22. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že náhradu trov odvolacieho konania stranám sporu nepriznal. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní neúspešná a žalovanému trovy odvolacieho konania nevznikli.
23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).