Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13CoP-57-2024.pdf
PDF · 75.84 KB
Case nature
Subarea
13CoP/57/2024
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, Mgr. Zuzany Štolcovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. B., nar. XX.XX.XXXX, D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, ako kolíznym opatrovníkom, deti rodičov: matka B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX/XX, F., zastúpená právnym zástupcom JUDr. Katarínou Filipovičovou, advokátkou so sídlom: B. XXXX/X, F., a otec A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX/XX, F., o návrhu D. G. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX/X, I. J. C. (stará matka), na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č.k. 21P/15/2024-22 zo dňa 16. februára 2024
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením Okresný súd Žilina nariadil neodkladné opatrenie, ktorým umožnil starej matke styk s maloletými deťmi každý tretí týždeň v mesiaci v sobotu od 9.00 hod. do 17.00 hod. za prítomnosti otca maloletých detí, vo zvyšnej časti návrh starej matky zamietol a určil, že neodkladné opatrenie bude trvať do rozhodnutia súdu vo veci samej.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 2 ods. 1 CMP v spojení s ust. § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, § 329 ods. 1 a 2, § 330, § 331 ods. 1 CSP a Čl. 5, ust. § 25 ods. 1 až 5 Zákona o rodine a ust. § 116 a § 117 Občianskeho zákonníka, keď konštatoval, že sú osvedčené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia. Rodičia s maloletým A. a maloletou C. žili do februára 2020 v spoločnej domácnosti so starou matkou, kedy sa odsťahovali do D.. Odvtedy stará matka vídava maloleté deti iba sporadicky. Vzťahy matky so starou matkou sú vyostrené, hraničiace s averziou, v dôsledku uvedeného stará matka nebola s maloletými chlapcami od 4/2023 a s maloletou C. od 8/2022. Matka súhlasila, aby sa styk maloletých so starou matkou uskutočňoval v jej domácnosti, pod jej dohľadom, s čím nesúhlasila stará matka a otec vyjadril súhlas byť zo začiatku prítomný pri styku starej matky s maloletými deťmi. Medzi rodičmi maloletých detí existujú rozpory ohľadom práva starej matky z otcovej strany stretávať sa s maloletými deťmi najmä v prípade, ak by sa stretávanie malo uskutočniť v mieste bydliska starej matky a bez prítomnosti matky. Zo správy zo šetrenia kolízneho opatrovníka vyplývalo, že v domácnosti starej matky majú maloleté deti vytvorené podmienky na realizovanie styku. Maloleté deti majú v byte starej matky pripravenú detskú izbu zariadenú podľa ich potrieb a s ohľadom na ich vek. Kolízny opatrovník odporučil určiť styk starej matky s maloletými deťmi za prítomnosti otca, s ktorým odporučením sa okresný súd stotožnil aj z dôvodu vyjadrenej obavy starou matkou, či si ju maloleté deti s odstupom času a s prihliadnutím na ich nízky vek vôbec pamätajú (maloletí A. s C. sa pred kolíznym opatrovníkom vyjadrili, že nie). Stretávanie v prítomnosti otca má maloletým deťom zabezpečiť pocit istoty a bezpečia potrebný pri vytváraní si citových väzieb so starou matkou. Súd sa nestotožnil s návrhom starej matky v celom rozsahu s ohľadom na vek maloletých detí, ako aj skutočnosť, že maloleté deti si starú matku (podľa ich vyjadrenia) nepamätajú, pričom rovnakú obavu vyjadrila stará matka aj pred kolíznym opatrovníkom.
3. Proti tomuto uzneseniu, podala v zákonnej lehote odvolanie matka (č.l. 42-44 spisu), z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP a ust. § 62 ods 1 CMP, ktorá navrhla, aby súd druhej inštancie napadnuté rozhodnutie zrušil v celom rozsahu. Mala za to, že okresný súd pri svojom rozhodovaní nezohľadnil vyjadrenie matky, ktoré bolo súdu doručené dňa 15.02.2024, čím došlo k porušeniu práva matky na spravodlivý súdny proces. Ďalej namietala, že v konaní neboli splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, čím došlo k zásahu nielen do práv matky, ale tiež maloletých detí. Stará matka sa styku s maloletými deťmi nedožadovala a od výchovy maloletých sa dištancovala. V konaní nebolo osvedčené, že by matka starej matke v styku s maloletými deťmi bránila. Otec maloletých detí je svojprávny a slobodný človek, rodič s rovnakými rodičovskými právami ako matka, a preto na styk s maloletými deťmi so starou matkou nepotrebuje povolenie matky. Mala za to, že medzi starou matkou a otcom sú nedostatočné rodinné väzby, otec má zo starej matky nevysvetliteľný strach. Vyjadrenie otca považovala za účelové a tendenčné v snahe poškodiť matku v dôsledku narušených vzťahov medzi rodičmi. Podľa názoru odvolateľky otec nedokáže zabezpečiť deťom pocit bezpečia a istoty so starou matkou, k čomu poukázala na incident zo dňa 15.02.2024, kedy si maloletý A. rozbil hlavu na poschodovej posteli. V danom prípade podľa názoru matky nemožno ustáliť, že stará matka nemala nijakú možnosť sa s maloletými deťmi stretávať. Súd nerešpektoval režim maloletých detí a nebral do úvahy ich silnú citovú väzbu k matke, čím zasiahol do práv detí na zabezpečenie pocitu istoty a stability ich výchovného prostredia. Každé vybočenie z rámca zaužívaného spôsobu fungovania maloletých považovala za stresujúce pre maloletých s ohľadom na ich vek. Citová väzba medzi starou matkou a maloletými, ktorá by osvedčovala potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, podľa názoru odvolateľky neexistuje. Stará matka sa styku s maloletými nedomáhala inak ako súdnou cestou, pričom správa, ktorou stará matka argumentuje, že matka by jej styk s maloletými umožnila len cez jej mŕtvolu, je podľa názoru matky „vytrhnutá z kontextu“ a je výsledkom prechodného rozčúlenia. Za podstatné považovala posúdenie schopnosti výchovného pôsobenia starej matky na maloleté deti.
4. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k podanému odvolaniu matky (č.l. 50 spisu) uviedol, že sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie stotožňuje.
5. K podanému odvolaniu matky sa vyjadrila stará matka (č.l. 51 spisu), podľa názoru ktorej sa deformácia vzťahu so starým rodičom v dôsledku odcudzenia len veľmi ťažko napráva. Keby sa s maloletými mohla stretávať, návrh na súd by nepodala. Maloletých nechce vystatovať situáciám, kedy by sa nasilu domáhala vidieť ich, a to s ohľadom na pretrvávajúce konflikty medzi matkou a starou matkou. Mala za to, že matka maloleté deti straší tým, že pôjdu k cudzej tete, budú tam samé, matka tam s nimi nebude a budú tam musieť aj spať. Rozporovala tvrdenia matky, že so synom má narušené rodinné väzby, nakoľko so synom sa pravidelne vída aj komunikuje. Poukázala na SMS správy, ktoré poslala matka starej matke ako aj otcovi, z ktorých je podľa názoru starej matky zrejmé, že matka si nepraje aby sa s maloletými deťmi vídala. Neodkladné opatrenie považovala za jediný spôsob, aby svoje vnúčatá na pár hodín v priebehu mesiaca videla. Syn (otec maloletých) chce, aby mohol ku svojej matke s maloletými chodiť. Zároveň poukázala na schopnosť sa o maloletých postarať, nakoľko je detskou sestrou, desať rokov pracovala v jasliach, je stále zamestnaná a nie je invalidná. Záverom podaného vyjadrenia zotrvala na návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
6. Otec vo svojom vyjadrení k odvolaniu matky (č.l. 65 spisu) uviedol, že tvrdenia matky maloletých detí sú zavádzajúce, nezakladajúce sa na pravde a zároveň sú snahou oddialiť, prípadne úplne znemožniť stretávanie sa starej matky s maloletými, a preto s napadnutým uznesením súhlasil.
7. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu mu danom ustanovením § 65 a § 66 CMP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.
8. Úpravou neodkladných opatrení umožňuje zákon rýchlo a pružne riešiť situáciu, keď je potrebný rýchly a okamžitý zásah súdu. Je potrebné zdôrazniť, že sa tu jedná o výnimočné opatrenie, ktorým súd neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej, čo plne platí i o neodkladných opatreniach nariadených v priebehu konania vo veci samej.
9. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností súd prvej inštancie postupoval správne, keď na základe návrhu starej matky maloletých detí skúmal, či v prejednávanej veci je potrebné dočasne upraviť pomery medzi účastníkmi. V tomto smere, na základe doposiaľ osvedčených skutočností, dospel i k správnemu
záveru, keď neodkladným opatrením upravil styk starej matky s maloletými každý tretí týždeň v mesiaci v sobotu od 9.00 hod. do 17.00 hod. za prítomnosti otca maloletých detí.
10. Z doteraz osvedčených skutočností, aj zo samotných vyjadrení rodičov maloletých detí a starej matky je zrejmé, že medzi rodičmi, ako aj medzi matkou a starou matkou (matkou otca) pretrvávajú nezhody, v dôsledku ktorých nie je starej matke umožnený kontakt so svojimi vnúčatami (maloletými deťmi). Za takéhoto stavu potom i odvolací súd dospel k presvedčeniu, že je potrebné dočasne upraviť pomery medzi účastníkmi, a to vzhľadom na prebiehajúce konanie vo veci samej (sp.zn. 21P/237/2022) tak, aby nepretrvával stav vzájomného odcudzovania sa medzi starou matkou a maloletými deťmi.
11. Pokiaľ matka namietala, že súd prvej inštancie nezohľadnil jej vyjadrenie k podanému návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, uvedené odvolací súd nepovažoval za porušenie práva na spravodlivý proces matky, nakoľko neodkladné opatrenie je špecifickým opatrením súdu prijímaným s ohľadom na rýchlosť konania, o ktorom súd rozhoduje v zákonom stanovenej lehote a na základe osvedčených skutočností, na ktoré okresný súd správne v napadnutom rozhodnutí poukázal a ktoré i podľa názoru odvolacieho súdu dostatočne dôvodili záver súdu prvej inštancie vyjadrený v napadnutom rozhodnutí.
12. Rozsah úpravy tak, ako ho ustálil súd prvej inštancie, je i podľa názoru odvolacieho súdu v súčasnej dobe primeraný a postačuje na nadviazanie citových väzieb medzi deťmi a starou matkou na strane otca. Súd prvej inštancie v tomto smere správne prihliadol na rodinnú situáciu, kedy maloleté deti prakticky dlhú dobu neboli v styku so starou matkou a upravil styk za prítomnosti otca ako blízkej osoby, ku ktorému majú maloleté deti vytvorenú citovú väzbu, a preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. Záverom je potrebné zdôrazniť, že sa jedná o rozhodnutie, ktoré neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej (o návrhu starej matky rozhodne súd po vykonanom dokazovaní rozhodnutím vo veci samej).
13. Vzhľadom na to, že v odvolacom konaní sa posudzovalo rozhodnutie okresného súdu, ktoré nie je rozhodnutím vo veci samej, nebolo rozhodované o nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania (o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí vo veci samej).
14. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).