Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18Cpr-5-2013.pdf
PDF · 75.08 KB
Case nature
Area
Subarea
18Cpr/5/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudcom Mgr. Raulom Pospíšilom v právnej veci žalobcu: R.. Z.. R. Š., D.., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXXX/X, U., proti žalovanému: Národné poľnohospodárske a potravinárske centrum, Hlohovecká 2, so sídlom Lužianky, Nitra, IČO: 42 337 402, zastúpenému spoločnosťou REKEN & PARTNERS Law Firm s. r. o., so sídlom Tichá 45, Bratislava, o zaplatenie 2.528,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd s ch v a ľ u j e medzi stranami sporu súdny zmier v tomto znení:
„Žalovaný zaplatí žalobcovi nemajetkovú ujmu v celkovej výške 400 eur v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom nadobudne rozsudok o súdnom zmieri právoplatnosť splatnú najneskôr v 15. deň príslušného mesiaca, čím budú všetky nároky žalobcu v konaní vyporiadané.“
„Žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania.“
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu 5.8.2013, zmenenou uznesením č. k. 18Cpr5/2013-97 zo dňa 15.7.2015, sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia 2.528,- eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9,75 % od 1.2.2013 do zaplatenia a náhradu trov konania.
2. Podaním doručeným súdu dňa 31.03.2021 žalovaný doručil návrh na schválenie súdneho zmieru a to z dôvodu, že strany sporu uzavreli dňa 22.03.2021 dohodu o sporných nárokoch, v ktorej sa dohodli na urovnaní všetkých medzi sebou sporných nárokov. Na základe uzatvorenej dohody sa strany sporu dohodli, že v konaní sp. zn. 18Cpr/5/2013 navrhnú súdu uzavretie súdneho zmieru a uzavrú súdny zmier, ktorého výsledkom bude povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi nemajetkovú ujmu v celkovej výške 400 eur v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom nadobudne uznesenie o súdnom zmieri právoplatnosť splatnú najneskôr v 15. deň príslušného mesiaca, pričom žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania a súd žalobcovi vráti 50 % zo všetkých zaplatených poplatkov. Žalovaný k návrhu na schválenie súdneho zmieru ako prílohu doručil dohodu o sporných nárokoch, ktorá bola podpísaná oboma stranami.
3. Podaním doručeným súdu dňa 09.04.2021 žalobca doručil návrh na schválenie súdneho zmieru a žiadal o schválenie súdneho zmieru nasledujúceho znenia: „Žalovaný zaplatí žalobcovi nemajetkovú ujmu v celkovej výške 400 eur v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom nadobudne uznesenie o súdnom zmieri právoplatnosť splatnú najneskôr v 15. deň príslušného mesiaca, čím budú všetky nároky žalobcu v konaní vyporiadané. Žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania a súd vracia žalobcovi 50 % zo všetkých zaplatených súdnych poplatkov“.
4. Podľa § 148 ods. 1 Civilného sporového poriadku, žalobca a žalovaný môžu uzavrieť zmier. O uzavretie zmieru sa má súd vždy pokúsiť.
5. Podľa § 148 ods. 2 Civilného sporového poriadku, súd rozhodne o tom, či uzavretý zmier schvaľuje; neschváli ho, ak je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
6. V prípade zmieru je vec sama konzumovaná dohodou sporových strán, ktorá tak nahrádza meritórne rozhodnutie súdu. Preto je zmier považovaný za pomerne špecifický úkon, ktorému ako jedinému možno priznať povahu hmotnoprávneho úkonu sporových strán. Procesný úkon sa realizuje voči súdu a súd ho zohľadní pri meritórnom rozhodnutí. Hmotnoprávny úkon realizujú sporové strany v rovine ich vzájomného hmotnoprávneho postavenia, a uzavretím takejto dohody o predmete konania predmet konania odpadne. Súd neschváli dohodu sporových strán v prípade, ak dohoda odporuje hmotnému právu. Pôjde predovšetkým o porušenie kogentných ustanovení hmotného práva, predovšetkým o náležitostiach platnosti právnych úkonov. Naopak, dohodu sporových strán nemôže súd neschváliť, ak dohoda hmotnému právu neodporuje - inak povedané súd posudzuje iba a výlučne toto kritérium, nie napríklad výhodnosť či nevýhodnosť uzavretej dohody, pretože by tým porušil princíp rovnosti zbraní.
7. Podľa § 11 ods. 7 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, ak konanie skončia strany alebo účastníci schválením zmieru do začiatku prvého pojednávania, vráti sa im 90 % zo všetkých zaplatených poplatkov. Ak konanie skončia strany alebo účastníci schválením zmieru po začatí prvého pojednávania, vráti sa im 50 % zo všetkých zaplatených poplatkov. Podľa § 13. ods. 3 citovaného zákona, o vrátení poplatku podľa § 11 nemôže súd rozhodnúť po uplynutí troch rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom bol zaplatený; to neplatí, ak sa žaloba, návrh na začatie konania, odvolanie, žaloba na obnovu konania, dovolanie alebo kasačná sťažnosť vzala späť pred prvým pojednávaním. Žalobca v konaní zaplatil súdny poplatok za žalobu vo výške 151,50 eur dňa 19.05.2014. Vzhľadom k tomu, že od konca kalendárneho roka, v ktorom bol súdny poplatok za žalobu zaplatený uplynulo viac ako tri roky, súd v súlade s § 13 ods. 3 cit. zákona nemôže rozhodnúť o jeho vrátení.
8. Súd schválil stranami navrhovaný zmier v znení, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia, nakoľko má za to, že tento nie je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Schváleným zmierom si strany sporu vyporiadali svoje práva a povinnosti k žalovanej pohľadávke, pričom sa dohodli aj v otázke náhrady trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 ods. 2 Exekučného poriadku). Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods. 1 Exekučného poriadku).