Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6T/79/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Beáty Šuťakovej a prísediacich Heleny Schnirerovej a Anny Papcunovej na hlavnom pojednávaní dňa 5. mája 2021 v Prešove, takto

rozhodol:

Obžalovaný:

A. B. C., nar. XX. X. XXXX v D. E. F., trvale bytom F. G., H. I. J. XX,

je vinný, že

- dňa 11.3.2015 v dobe asi od 10.00 do 21.00 hod. v rodinnom dome vo F. G., I. J. XX ako profesionálny rodič I. I. v K., L. J. XX, ktorému bolo zverené dieťa mal. D. A., nar. XX.X.XXXX, na základe dohody o vykonávaní starostlivosti v profesionálnej rodine zo dňa 2.9.2014, spôsobil dvoma prstami na bruchu a opakovaným stláčaním hlavičky prstami a dlaňou väčší počet pomliaždenín hlavne na hlave a trupe, pomliaždenie tenkého a hrubého čreva na viacerých miestach, natrhnutie okružia a medziokružia tenkého a hrubého čreva na viacerých miestach s následným krvácaním do brušnej dutiny, ktoré viedlo k šoku po úraze, krvácaniu a následnej smrti toho istého dňa v čase o 21.58 hod., a to i napriek oživovaniu, ktoré vykonala zdravotná sestra zo susedstva a posádka RLP,

teda

- v úmysle spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví inému z nedbanlivosti spôsobil smrť a čin spáchal závažnejším spôsobom konania, na dieťati a blízkej osobe,

čím spáchal

- zločin zabitia podľa , s poukazom na , .

Za to mu súd ukladá

Podľa s použitím , pri existencii poľahčujúcej okolnosti podľa a neexistencii priťažujúcej okolnosti podľa , , trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov.

Podľa s použitím výkon trestu podmienečne odkladá a ukladá probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa určuje skúšobnú dobu podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody v trvaní 5 (piatich) rokov.

Podľa povinnosť spočívajúcu v príkaze zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo sa uchádzať preukázateľne o zamestnanie.

Podľa , trest zákazu činnosti vykonávať činnosť profesionálneho náhradného rodiča v trvaní 10 (desať) rokov.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Prešov podal dňa 9.7.2015 obžalobu na obvineného A. B. C. pre zločin zabitia podľa , s poukazom na ustanovenie , na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia.

Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie, aj v intenciách uznesenia Krajského súdu pod sp.zn.: , výsluchom obžalovaného A. B. C., svedkov A. D. K., A. A. C., A. M. K., A. B. N., A. N. O., O. P. A., N. A. C., O. Q. K., R. O., B. S. Q., B. C., K. C., prečítaním výpovede svedkov T. U., F. V., znalcov MUDr. Ivice Mitríkovej Kmečovej, PhDr. Kataríny Petrovej, MUDr. Martina Kováča a svedka I. A. P. W., N., ako aj prečítaním listinných dôkazov obsiahnutých v spise.

Obžalovaný A. B. C. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný, skutok nespáchal a pokračoval, že 11.3.2015 bol objednaný so D. ku obvodnej lekárke, ku ktorej šiel po tom, čo zaviezol svoje vlastné deti do škôlky a vrátil sa domov, kde ho čakala manželka a následne naložili všetky tri deti, ktoré mal na starosti z detského domova v Košiciach do auta a išli do Prešova. Potom, čo manželku vyložil pred jej prácou, on pokračoval k lekárke, kde D. bola zaočkovaná. D. bola podľa obžalovaného odvážená a pani doktorka skonštatovala aký je jej aktuálny stav, lebo D. mala problém s priberaním, bola pozadu vo vývine a konštatovala, že zrejme jej začali rásť zuby, keďže nemala ešte ani jeden zub, X. pani doktorka len vizuálne skontrolovala. Po návšteve lekára nastúpil s deťmi do auta, vrátil sa domov, mohlo byť okolo desiatej, deti vyložil, D. s X. z vrchného oblečenia vyzliekol a nechal ich v obývacej hale s hračkami, kde sa hrali. Potom, čo dal D., ktorá bola naučená každé štyri hodiny jesť, mlieko a dal ju spať, keďže furt po jedení spala, začal s prípravou obeda pre D. a X.. Deti v tom čase boli stále v obývacej hale, ktorá je prepojená s kuchyňou, hrali sa a obžalovaný si nevšimol nič nápadné. Okolo dvanástej išiel podávať obed s tým, že X. sa usadil na svoje miesto, D. dal do sedačky a vtedy si všimol, že D. má na čele modriny a na brade začervenané miesto, ale obžalovaný pokračoval, že normálne jedla, nakŕmil ju klasicky ako stále. Po jedle X. posadil na nočník, D. zobral do detskej izby, prezliekol ju, prebalil a uložil do postieľky. Potom šiel po X., ktorého taktiež dal do pyžamka a spať a tu si všimol, že D. je pozvracaná, ako ležala v postieľke mala zvratky okolo krku a hlavy. Obžalovaný pokračoval, že ju vybral z postieľky, vyzliekol, osprchoval, vymenil posteľné prádlo, obliekol do čistého a položil spať. O tretej, keď už končil poobedňajší oddych, vyzliekol ich do domáceho a išli chystať olovrant. Pri prezliekaní cítil, že D. je horúca, tak jej odmeral teplotu, ktorá bola 38,2. Podal jej Paralen 125, dal jej polovičku banánu. Potom deti pokračovali vo svojej dennej činnosti, boli v obývačke, lenže D. bola podľa obžalovaného bez nálady, čo sa mu zdalo normálne, keďže mala takú vysokú teplotu, tak ju zobral a dal ju do postieľky. Potom čo zase nakŕmil D., prebalil ju a s X. sa chvíľu hral, prišli domov jeho manželka s deťmi a jeho rodičia, ktorí sa zvítali s X., išli pozrieť D. do postieľky, keďže stále tam ležala, X. sa šalil s jeho otcom a manželka s mamou začali baliť deti, keďže jeho deti išli na predlžený víkend k jeho rodičom. Medzitým prišla pani suseda, ktorá doniesla dve tašky oblečenia, ktoré začali s manželkou preberať, ktoré sa hodia a ktoré nie. Mohlo byť okolo pol siedmej, keď sa rodičia rozhodli odísť, tak ich vyprevadili, deti naložili do auta a išli chystať večeru. Keď bola večera nachystaná, manželka šla pre D., nakŕmili ich, prezliekali do pyžamiek a keď manželka prezliekla D., prišla za ním, že má stále zvýšenú teplotu a že sa jej zdá byť divná. Obžalovaný pokračoval, že sa rozhodli kontaktovať pani doktorku, ktorej telefonoval, popísal jej všetko čo sa dialo, že má teplotu, že zvracala a pani doktorka mu poradila tri lieky, aby niektorý z nich jej podal. Keďže ani

jeden nemal, šiel k susede, ktorá je zdravotná sestra a ktorá jeden z nich mala a dala mu ho. Následne volal pani doktorke, že aký má liek, pani doktorka sa volá N., jednalo sa o Diazepam v tube a bolo mu povedané pani doktorkou, že má podať polovičku lieku do análneho otvoru s tým, že ich upozornila, že Simonka bude ospalá, malátna, upozornila ich, aby ju dali ľahnúť v polosede, aby sa v prípade zvratkov nezadusila a potom čo manželka pripravila, vlastne stočila perinu v polosede, poloľahu ju položili do postieľky. Obžalovaný ďalej vypovedal, že následne uložili X., D. išla spať, zhasili svetlo, privreli dvere, keďže D. bola v ten deň očkovaná, chodil ju pozerať, či je všetko v poriadku, mohlo to byť každých 10-15 minút čo bol v izbe, popritom, keď bol v izbe, skontroloval aj Simonku, ktorá spočiatku, nevedela si nájsť miesto, ale postupne videl, že sa ukladá, miesto si našla a mohlo byť niečo okolo pol deviatej, keď bol v izbe a videl, že si dala prsty do úst, že má prsty v ústach a keďže prsty v ústach, to bol jej spôsob zaspávania, tak hneď to povedal manželke, že už je pokojná, že má prsty v ústach, že už zaspáva. Potom s manželkou ešte chvíľu sedeli v kuchyni a následne sa rozhodli sa, že keď všetci spia, idú si ľahnúť aj oni. Manželka šla do sprchy, on popratal obývaciu halu, aj kuchyňu, postlal posteľ, tak ako každý večer, išiel ešte do detskej izby, či sú poprikrývaní, či je všetko OK, aby mohol zavrieť dvere, tu si všimol, zdalo sa mu, že D. nedýcha, tak hneď dal ucho na hruď, zdalo sa mu, že srdce jej ešte bilo, tak zobral ju na ruky a odniesol ju do spálne a súčasne volal manželku, tá hneď pribehla, a poslala po susedku, ktorá je zdravotná sestra a volala záchranku. On prišiel so susedkou, ktorá sa hneď obula, obliekla a utekali naspäť a keď prišla do spálne, zobrala D. z postele, položila si ju na zem a začala jej dávať umelé dýchanie a masáž srdca. Oni šli s manželku vonku čakať sanitku, keďže je dosť problematické ku nim trafiť. Po príjazde sanitky, záchranári hneď prebrali oživovanie od susedy, pán doktor sa pýtal aké má zdravotné problémy dieťa, takže mu predložil správu z kardiológie, pán doktor si ju prečítal a hneď sa pýtal, či bola operovaná a či sú si vedomí v akom je vážnom stave, kde všetkých ich poslal preč z izby a oživoval ju, asi 40-50 minút sa venovali D. a potom pán doktor vyšiel a skonštatoval, že sa jej už nedá pomôcť. Obžalovaný pokračoval, že ich utešoval, že v takýchto prípadoch sa to stáva. Išiel vypisovať papiere do obývacej haly a medzitým prišli policajti, následne kriminalisti, ktorí pochodili po dome a položili niekoľko otázok a potom sa čakalo kým príde obhliadajúci lekár. Pani doktorka spravila obhliadku a potom sa jej kriminalisti a policajti pýtali na cudzie zavinenie, ktoré odmietla, skonštatovala, že žiadne cudzie zavinenie tam nebolo, policajti, aj kriminalisti odišli. Dali mu ešte číslo na pohrebnú službu, ktorú zavolal, potom ju vlastne pohrebná služba zobrala tak, ako bola oblečená, v pyžamku, naložili ju do vaku a odišli. Obžalovaný k zdravotnému stavu D. uviedol, že ako spomínal, bola dosť pozadu vo vývine, lebo čo si pamätá tak v jej veku ich deti už fungovali samostatne, behali, hrali sa, D. nevedela chodiť, vedela sa postaviť, dokázala chodiť štvornožky, avšak keďže v januári mala zranenú ruku, tak používala ju minimálne a k jej spôsobu presunu uviedol, že sedela na zadku a sa posúvala. Obžalovaný ohľadne D. pokračoval, že keď sa hrala, dokázala sa postaviť, ale nedokázala koordinovať pohyby, keď spadla neprejavila žiadny pud sebazáchovy, spadla bez toho, že by sa snažila zachytiť, nedokázala sa sama najesť, napiť, aj keď v poslednom čase skúšali, aby sa naučila sama piť, netrafila si do úst, prevrátila sa dozadu a spadla. Pri hrách s X. ju nechával tak, že ju posadil na zem a hrali sa s tým, že sa stalo, že sa postavila k škatuli od hračiek, prevrátila sa a ostala v nej na hlave, nohy vo vzduchu a bez pomoci sa nedokázala z nej dostať, postaviť na nohy, avšak dodal, že keď sedela na zemi a hrala sa, mohol ju nechať bez dozoru s tým, že bol stále v miestnosti. K zdravotnému stavu D. obžalovaný dodal, že bola nervóznejšia, sem – tam zakašľala, mala soplíky, ale to u detí v jej veku podľa obžalovaného je bežné a pani doktorka skonštatovala, že jej idú zúbky, že to pramení z toho. D. pred návštevou u lekára deň predtým alebo v noci nevracala a takisto nemá vedomosť, aby sa niečo stalo, keď bol odprevadiť svoje deti, ani manželka sa na nič nesťažovala. Obžalovaný pokračoval, že keď sa vrátili od lekára, malá D. sa hrala v obývacej hale s X., pričom sa hrala na dlážke a on bol v miestnosti, ako stále predtým a deti sa šalili, X. ju vozil na tatrovke, autíčka si púšťali, s kockami sa hrali a nikdy sa nestalo, že by došlo k pádu z tej tatrovky a nemal ani strach, že by sa niečo také mohlo stať. Dodal, že nevidel žiadny pád, podľa obžalovaného šalili sa a pišťali ako stále. Ohľadne zvracania D. v priebehu rozhodného dňa obžalovaný ďalej vypovedal, že prvýkrát zvracala, keď ju dával spať poobede, kým s X. prišiel už bola pozvracaná, potom trošku zvracala po olovrante a potom už nevracala, len večer keď ju dával spať, tak ju napínalo a vtedy volali pani A. N. o 18.45 hod. On zvracanie pripisoval tomu, že idú jej zúbky, keďže doobedu im pani doktorka to povedala. K smrteľným poraneniam uvedených vo výroku obžaloby, ktoré mali spôsobiť smrť uviedol, že si to nevie vysvetliť a dodal, že on tlak, ani žiadne stláčanie nepôsobil, ani na D., ani na žiadne dieťa a nevie ani kto to spôsobil. Obžalovaný ohľadne D. ďalej pokračoval, že ráno na kontrole ju pani doktorka vážila a mala necelých 8 kíl, čo podľa neho na svoj vek mala nízku váhu a celkovo bola zaostalejšia.

K modrinám zopakoval, že prvýkrát ich registroval, keď ju položil do sedačky pri obede, že má na brade začervenané miesto a na čielku má dve – tri modriny a dodal, že keď ju prezliekal, nikde inde nemala modriny, pričom ráno ich neregistroval a pripisoval ich k ochoreniu srdca D., čo im aj pani doktorka, aj obhliadajúca lekárka, aj lekár – záchranár vysvetľovali, že pri jej ochorení je bežne zvýšený výskyt modrín, pričom podľa obžalovaného D. stačilo, že sa obtrela v postieľke o tyčku a zostala jej modrina. Oproti predchádzajúcim dňom v správaní D. registroval to, že nebola vo svojej koži, čo vysvetlil tak, že nevedela obsedieť, pričom ona je taká, že kde ju položí, tak tam je, ale keďže pani doktorka povedala, že to je zo zúbkov, tak bol spokojný, že to je zo zúbkov. Zmenu v jej stravovacích návykoch neregistroval a návšteva ráno u lekárky bola plánovaná, bola to bežná prehliadka, lebo D. bola kontrolovaná kvôli tomu, že bola pozadu vo vývoji a hneď pod jedným pani doktorka zaočkovala aj D.. Ohľadne teploty dodal, že ráno sa mu nezdalo, keď ju vybral z postieľky, aby mala teplotu, teplotu zaregistroval až poobede, keď vstala, že je horúca a potom čo jej dal Paralen už teplotu nemeral a keďže sa nechcela hrať s X., tak ju dal do postieľky a potom až pri prezliekaní manželka skonštatovala, že je horúca, aby zavolal pani doktorke. D. u hematológa, odkedy ju on mal, ošetrená nebola a keď si všimli, že tie modriny sa vytvárajú aj pri obtretí, tak pani doktorka povedala, že keď to bude častejšie a vo väčšom množstve, tak pôjdu na hematológiu. Obžalovaný na záver upresnil, že 18.45 hod. volal doktorke prvýkrát, 18.53 hod. volal druhýkrát, povedal aký liek má a ona mu povedala ako ho má podať a koľko, dali ju do postieľky, čo mohlo byť po siedmej niečo.

Bola vypočutá aj svedkyňa A. D. K., ktorá vypovedala, že pracuje ako riaditeľka I. I. v K. E. L. J. XX, kde bol obžalovaný zamestnaný od septembra roku 2014. Prvýkrát ho stretla v auguste 2014, keď sa zúčastnil výberového konania, ktorým prešiel spolu ešte s jednou uchádzačkou, avšak bytové podmienky lepšie vyhovovali u obžalovaného, tak na pozíciu profesionálneho rodiča bol vybratý práve on. Svoje pracovné povinnosti si plnil v súlade s potrebami zamestnávateľa, podľa jeho pokynov. Svedkyňa dodala, že psychologické testy na prácu profesionálneho rodiča sú súčasťou výberového konania. Svedkyňa pokračovala, že obžalovanému boli zverené dve maloleté deti, a to nebohá D. A. a chlapček X. C., ktoré mu boli zverené 2.9., a potom v januári v roku 2015 mu bolo do opatery zverené ešte jedno dieťa, sestra D. A. – D. W., v súlade s upevňovaním súrodeneckých väzieb. K zdravotnému stavu detí svedkyňa vypovedala, že deti boli v dobrom zdravotnom stave, na základe lekára všetky tri deti mohli vstúpiť do profesionálnej rodiny a mohli byť zaradené do profesionálnej rodiny. Nebohá D. A. mala vrodenú srdcovú vadu, avšak toho času stabilizovanú a sledovanú, bez potreby operačného zákroku, o čom bol obžalovaný informovaný a dodala, že bol informovaný o zdravotnom stave všetkých detí, čo je pravidelný postup pri prideľovaní detí do profesionálnej rodiny. Svedkyňa D. poznala osobne a nemala vedomosť, že jej na tele vyskakujú modriny častejšie ako u iných detí. K práci s týmito deťmi svedkyňa uviedla, že X. A. bol chodiace dieťa, nemal zvýšenú potrebu obchádzania, mal stabilnú chôdzu, D. W. bolo dieťa ležiace a D. A. robila prvé pokroky z hľadiska pohybu práve v profesionálnej rodine, pričom všetky deti, ktoré prijímajú do detského domova, sú v zanedbanom stave, avšak X., aj D. zaznamenali počas toho pobytu u neho progres, napredovali vo vývine, čo je zaznamenané v ich pravidelných správach a návštevách, ktoré boli u obžalovaného vykonávané alebo osobne u nich na pracovisku. Svedkyňa nevedela presne uviesť koľkokrát navštívili domácnosť obžalovaného a domnieva sa, že ten kontakt bol pravidelne jednomesačne, nehovorí však že v domácom prostredí, a to zastrešuje odborný tím detského domova, pričom podľa hodnotenia odborného tímu obžalovaný zvládal prácu primerane a mal v starostlivosti o deti systém. Svedkyňa ďalej vypovedala, že jednému profesionálnemu rodičovi je pridelené 1-3 deti, v ojedinelých prípadoch aj štyri, ale musí dať výnimku zriaďovateľ v odôvodnených prípadoch. Obžalovaný mal zverené dve deti, ale v januári, keď umiestňovali to tretie dieťa k nemu, tak bola alternatíva trojaká. On dostal na výber, buď, že vráti X. a spoja tie dve sestry u nich doma v profesionálnej rodine, D. a D., buď vráti D. a k X. mu bude pridelené iné dieťa alebo ak zvládne, tak bude mať na isté obdobie tri deti, dostal čas na rozmyslenie. Vzhľadom k tomu, že tie deti boli už naviazané na neho aj manželku, nevedeli, ktoré dieťa vrátiť, tak po porade s manželkou sa rozhodli, že budú mať tie tri deti. O smrti maloletej D. sa svedkyňa dozvedela 12.3. ráno, po príchode do zamestnania. Svedkyňa ďalej pokračovala, že pokiaľ ide o kontroly, z tých stretnutí toho odborného tímu, sú robené záznamy a ona nemá vedomosť, že by uvádzali nejaké nedostatky, boli to skôr odporúčania, nedostatky vytknuté neboli, pričom tie kontroly sú ohlásené, aj neohlásené a obžalovaného by charakterizovala ako bežného zamestnanca, ktorý si plnil svoje pracovné povinnosti podľa pokynov zamestnávateľa a dodala, že obžalovaný bol zamestnaný sám, ako zamestnanec. Manželka by s týmto mala súhlasiť, lebo už v rámci výberového konania, ak nesúhlasí druhý partner s výkonom tohto zamestnania, už je to pre nich rizikové prostredie a manželka podľa svedkyne s týmto súhlasila. Svedkyňa na záver

dodala, že považuje prácu profesionálneho rodiča za náročnú a je úplne podľa nej jedno, či má niekto jedno dieťa alebo tri, z hľadiska individualít toho dieťaťa, aj potrieb, ktoré to dieťa potrebuje, aby ich malo napĺňané a dodala, že si netrúfa hodnotiť, či peniaze a odmena za takúto prácu, je to motívom, u nich sa skúmajú osobnostné predpoklady a je to pracovná pozícia v ich zariadení.

Vzhľadom na skutočnosť, že si svedkyňa nepamätala podobnosti týkajúce sa návštev v domácnosti obžalovaného bola prečítaná aj časť výpovede z prípravného konania, na ktorej zotrvala a z ktorej zároveň vyplýva, že podľa ich vnútorných pravidiel majú možnosť kontrolovať profesionálneho rodiča jeden krát mesačne u neho doma alebo v kolektíve detí v ich zariadení a u neho realizovali obe formy, aj asi v novembri zrealizovali neohlásenú návštevu. Vtedy bol doma a nikdy pri kontrole nezistili pochybenia. O deti sa staral vždy správne na požadovanej úrovni a deti napredovali vo všetkom sledovanom a správali sa prirodzene.

Svedkyňa A. A. C. na hlavnom pojednávaní využila svoje právo a z dôvodu, že obžalovaný je jej manžel odmietla vypovedať. Následne súd prečítal jej výpoveď z prípravného konania, z ktorej vyplynulo, že manžel sa zamestnal ako profesionálny rodič v I. I. F. K. a boli mu zverené dve deti, a to X. C. a D. A. a koncom mesiaca januára 2015 mu bolo pridelené 3. dieťa a to D. W., ktorá je sestrou D. a obe majú šelest na srdci. Z výpovede ďalej vyplýva, že 11.3.2015 zobral manžel ich dve deti (E. a P.) do škôlky, kde po pol hodine sa vrátil a keďže má isť so všetkými troma deťmi na poradňu a očkovanie za A. B. N. tak ich vychystala a všetci piati šli do Prešove, pričom ju vyložil pri ÚPSVaR kde pracuje, kde končí o 16.30 hod. Pomaly šla ku škôlke, kde už deti vyberali svokrovci, s ktorými boli dohodnutí a domov došli asi o 17.30 hod. – 17.45 hod. Manžel jej povedal, že D. zvracala a má vyššiu teplotu. Nezdalo sa jej, ale jej rastie viac zubov, tak zvýšená teplota nie je neobvyklá. Manžel jej tiež povedal, že deti „šaleli“, nakoľko si všimla totiž pri príchode domov modrinu na čele X. a tak sa pýtala čo sa stalo. K „šaleniu „ uviedla, že D. je dieťa, ktoré ma oneskorený vývoj. Chce si ľahnúť tak sa zvalí dozadu ako lata a vtedy neplače. Taktiež sa zvalila do krabice s hračkami a po takom páde neplače. A. C. v prípravnom konaní ďalej vypovedala, že nevie, prečo sa domnievala, že D. má otras mozgu, asi to bolo pre zvracanie. Svokra sa na maloletú šla pozrieť a ukľudňovala ju, že nemôže mať otras mozgu, keď má teplotu. Keď ju ona pohladkala po hlave, tichučko stenkala. Všimla si tiež na tvári viacero modrín, ale to bolo u nej normálne. Keď sa oprela hlavičkou o postieľku, tak sa jej urobila modrina, keď silno plakala, tak sa jej vyhodili ďalšie modriny, ak vrešťala tak sa jej naliala krvou ušnica. Ona to nepovažovala za normálne a hovorila to aj A. N., ktorá jej povedala, že je to spôsobené vadou na srdci. Asi okolo 18.30 hod. prišla suseda P. A., ktorá sa zdržala krátko 5-10 minút Keď následne odišli svokrovci spolu s dvojičkami, šli skontrolovať D., ktorá sa znova pozvracala, a preto povedala manželovi, aby volal A. N. a opýtal sa jej, čo so zvracaním a ona mu vtedy poradila niekoľko liekov, pričom ani jeden z nich doma nemali, tak manžel šiel za susedou A., ktorá je zdravotná sestra a vrátil sa s tubou Diazepanu s tým, aby jej ju dali do konečníka. Lekárka, ktorej opäť volal, mu poradila, aby jej dal polovicu tuby, kde po podaní bude D. ospalejšia a nebude ju napínať a aby nedošlo k uduseniu, mali jej dať hlavu do vyššej polohy. Tak aj urobili, prezliekli ju a manžel ju mal na rukách. Znova zvracala, ale len malé množstvo žltozelených hlienov. Pomaly sa ukľudnila a nakoniec ju uložili a asi pred 21 hodinou zaspala, pričom manžel ju veľakrát kontroloval a keď zaspala, chceli sa uložiť aj oni. Ona šla do kúpeľne a manžel už na ňu volal, že D. nedýcha, vybehla hore a šli s ňou do spálne a tam ju položil na posteľ a hovoril, že nedýcha, ale srdce jej bije. Manžela poslala po susedu A. a ona asi o 21:05 hod. volala záchranku. Keď prišla suseda, dávala jej umelé dýchanie a masáž srdca a po príchode prevzali oživovanie záchranári a oživovali ju do 21.45 hod., a potom skončili s oživovaním a lekár konštatoval smrť. Potom vypisoval papiere a pozrel si aj správu od kardiológa a povedal, že D. trpela závažnou poruchou srdca. Potom prišla hliadka z OO PZ Veľký Šariš a neskôr aj kriminálka a asi o 23.00 hod. dorazila aj ohliadajúca lekárka, ktorá vylúčila cudzie zavinenie. Z prečítanej výpovede ďalej vyplynulo, že pokiaľ ide o deti, zo začiatku bol problém s X., lebo sa chcel hrať s ich deťmi, ktoré sú staršie o 3 roky, ale veľmi rýchlo si na seba zvykli a hrali sa spolu a D. bola taká bábika, o ktorú sa starali, lebo keď ju dostali do starostlivosti tak vo veku 1 roka mala 6 kg a pribrala na 8 kg a behala za deťmi, tak pri takom bláznení dochádzalo k pádom a drobným zraneniam. Ona bola zmierená, že sú u nich a snažila sa dať im všetko, čo deti potrebujú, aby boli spokojné, nebola to vrúcna láska ako k jej dvom deťom. Pokiaľ ide o zranenia, doplnila, že D. mala na tvári asi 6 modrín a jednu malú modrinu mala na brušku a sú to tie, ako sú zachytené na fotodokumentácii z vykonanej pitvy. Iné zranenia si nevšimla a na chrbát jej nepozerala. Ráno, keď ju obliekala k lekárke, zranenia na tvári nemala a k modrine na bruchu sa vyjadriť nevedela.

Bola vypočutá svedkyňa A. M. K., ktorá vypovedala, že v ten deň mala lekársku službu prvej pomoci, bolo jej telefonicky oznámené, že má ísť na ohliadku mŕtvolky dieťaťa v Šariši. Mala objednanú sanitku, nevedela k čomu ide, uvedené miesto dosť dlho hľadali, bolo to v noci o pol jedenástej. V byte ju zaviedli do spálne, kde na zemi ležala tá mŕtvolka, bolo tam prítmie, na dieťatku žiadne devastačné zranenia nevidela, boli tam modrinky na tváričke. Na otázku, že či dieťa trpí nejakým ochorením krvi, jej bolo povedané, že nie, ale že dieťa trpí srdcovou vadou a ona si tú správu prečítala, bol tam defekt komorového srdca a nevedela presne či altarna vada a že tam môžu byť nejaké cirkulačné poruchy u týchto detí, aj častejšia tvorba modrín. Pokračovala, že podľa náhradného rodiča, profesionálneho rodiča, dieťa v popoludňajších hodinách zvracalo, volali detskej lekárke, ktorá im odporučila podať Diazepam a sledovať dieťa. Vo večerných hodinách sa stav dieťaťa zhoršil, volali rýchlu, dieťa bolo zresuscitované, po konštatovaní smrti bola volaná na ohliadku, vypísala papiere a vrátila sa na ambulanciu. Jej náplňou bolo vykonať ohliadku mŕtvolky. Smrť toho dieťaťa skonštatoval lekár RZP, pričom jej záver z ohliadky mŕtvolky bol aspirácia do pľúc, k čomu došla na základe údajov o popoludňajšom zvracaní a celkovom výzore dieťaťa, ktoré bolo drobné, slabšie. K počtu modriniek sa svedkyňa nevedela vyjadriť, ale podľa nej boli povrchové v začiatočnom štádiu, bolo tam prítmie, tak farbu svedkyňa nevedela povedať. K priebehu ohliadky dieťaťa lekárka vypovedala, že musí ho vyzliecť, pokiaľ nie je, pozrieť ho z prednej strany, zozadu, snaží sa hýbať s končatinami, obsah dutiny ústnej a či nie sú prítomné nejaké devastačné zranenia a v tomto konkrétnom prípade ona vyzliekala dieťa. Svedkyňa si na telíčku nevšimla, či malo nejaké podliatiny. Podľa názoru svedkyne pri srdcových vadách môže byť znížené okysličovanie, tým môžu byť krehkejšie cievy, čo svedkyňa vysvetlila, že pri ľahšom dotyku tá modrinka sa môže urobiť, nemusí byť násilie. Svedkyňa ďalej vypovedala, že pri ohliadke farbu spojiviek asi nepozerala, tlak sa nemerala a dodala, že to bola jej prvá ohliadka dieťaťa, aj keď robí 40 rokov. K podliatinám na brušku mŕtvolky, nájdených pri fotodokumentácii mŕtvoly, svedkyňa uviedla, že tieto si nevšimla, zaregistrovala na chrbte drobnú modrinu a dodala, že v oblasti chrbtice bola drobná modrina, ale nie podliatina. Svedkyňa ohľadne času úmrtia vypovedala, že ona vypisovala podľa správy lekára RZP, nie je patológ, nevie určiť čas úmrtia, nemá s tým skúsenosti, ona nebola volaná k záchrane dieťaťa, ale už k mŕtvemu dieťaťu, ona sa s lekármi RZP nestretla, stretla sa s políciou, ktorá bola vonku. Svedkyňa si nemyslí, že obžalovaný bol vo veľkom strese, správal sa kľudne, opísal jej čo sa stalo, dal jej papiere z kardiológie a s jeho manželkou svedkyňa nekomunikovala. Svedkyňa uviedla, že smrť dieťaťa skonštatoval lekár RZP. Svedkyňa takisto dodala, že si nevšimla nič zvláštne, čo by nasvedčovalo na cudzie zavinenie. V čase, keď prišla pohrebná služba, ona nebola prítomná.

Bola prečítaná jej výpoveď z prípravného konania, z ktorej vyplynulo, že je zamestnaná ako detská lekárka v jej ambulancii na sídlisku Šváby a okrem toho pracuje aj ako lekárka Lekárskej služby prvej pomoci, kde do náplne patrí aj obhliadka mŕtvol detí. Takú službu mala aj 11.3.2015 o 15.00 hod., pričom slúžila na Reimanuse na Sekčove a telefón, čas si nepamätala, prebrala sestra s tým, že je potrebné vykonať obhliadku tela mŕtveho dieťaťa vo F. G.. Bola to jej prvá obhliadka. Po vybavení pacientov, asi za 20-30 minút, čakala na sanitku, s ktorou šla na uvedenú adresu, pričom navigačný systém tú adresu nevedel nájsť. Po príchode na miesto zistila, že sa jedná o D. A., pričom sa podľa svedkyne jednalo o drobnejšie dieťa, ktoré malo na tváričke a hrudníku podliatiny a hneď sa pýtala otca, či dieťa netrpí poruchou zrážanlivosti krvi, na čo otec jej povedal, že nie, ale dieťa má srdcovú vadu a berie liek Digoxín. Z výpovede ďalej vyplýva, že videla aj lekársku správu zo septembra 2014, kde toto ochorenie bolo uvedené a po prehliadnutí dieťaťa a získaní informácii z celého dňa uzatvorila tento prípad ako udusenie po vdýchnutí zvratkov. Po poznamenaní si nacionálií doporučila manželom C. pohrebnú službu a odišla do ambulancie na pohotovosti, kde vypísala papiere, ktoré si prišiel prevziať pracovník pohrebnej služby. Nasledujúci deň sa dozvedela z médií, že dieťatko malo byť násilné odpravené z toho sveta, čo jej sa nezdalo. Z výpovede ďalej vyplýva, že po prezretí fotodokumentácie vyhotovenej pri pitve, dieťa malo také zranenia, ale neboli také výrazné a osvetlenie bolo v miestnosti slabé. Odreninu na brade a modriny na chrbte si nevšimla a podľa nej počet modrín na tvári bol nižší. Pri obhliadke si nevšimla ani modriny na brušku. Svedkyňa v prípravnom konaní k skutočnosti, či vznik modrín môže súvisieť aj s vrodenou srdcovou vadou vypovedala, že podľa nej modriny môžu vznikať, ale nie pri bežnom dotyku, vznikajú pri tlaku. Pri obhliadke si svedkyňa nevšimla nič, čo by nasvedčovalo na cudzie zavinenie a podľa nej srdcová vada a zvracanie mohlo spôsobiť úmrtie dieťaťa. Pri ohliadke farbu spojiviek, ktoré by mohli poukázať na vykrvácanie, nepozerala. K skutočnosti ako dospela k časom, keď v správe o prehliadke mŕtveho uvádza „čas 21.47 hod. - dieťa zomiera“ a v dolnej časti uvádza čas úmrtia 22.00 hod. vypovedala, že bolo to na základe správy RLP, ktorú tam nechal a čas úmrtia 22.00 hod. je podľa posmrtných zmien a presne sa podľa svedkyne určiť nedá. Svedkyňa A. K. na hlavnom

pojednávaní k rozporom uviedla, že to je dlhá doba, aj pri tej ohliadke je časová tieseň a človek pracuje tu i tam. Rozpor ohľadne vzniku modrín vysvetlila tak, keď niekoho pohladí po tvári, tak modrina nevznikne, ale keď dieťa spadne, udrie sa, tak to je už podľa nej tlak a dodala, že je to individuálne. Tiež vysvetlila, že modrinka je, keď popraskajú povrchové cievy a podliatina je už výraznejšie zakrvácanie, pričom k rozporu, keď z hlavného pojednávania vyplynulo, že podliatiny neregistrovala, uviedla, že asi to zle povedala, boli tam modriny, podliatiny nie, aspoň teraz z jej pohľadu, ale to už bolo dávno. Na počet modrín si už nespomínala, ale na tej fotografii sa jej zdalo, že tvárička je viacej poškodená, ako ju videla pri ohliadke. Na fotografii je osvetlenie, ona videla za prítmia.

Svedkyňa A. B. N. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že maloletá D. bola v jej starostlivosti, odkedy bola zverená obžalovanému, ktorý ju prišiel ukázať. V ten deň prišiel obžalovaný k nim do ambulancie so všetkými tromi deťmi s tým, že hlavné bolo ošetrenie sestry maloletej, ktorej meno jej vypadlo, ktorá bola na poradňu a očkovanie, ostatné dve deti, 2-ročný chlapček sa hral, ten nebol chorý, bol ako sprievod, resp. s nimi, D. bola v nosítku, boli sami, nikto iný nebol v ambulancii, boli to tri deti, tak preto sestru prehliadli, zaočkovali, chlapčeka nepozerali, lebo nebol chorý, Simonu prevážili, bola vyzlečená v body a bola prevážená, čo bol plánovaný výkon každý mesiac, vzhľadom na dlhodobé neprospievanie a celkový stav. Svedkyňa ďalej pokračovala, že ináč bola v poriadku, len skontrolovali hmotnosť, iný patologický nález v zmysle choroby, poranenia nebol, bola v tom body. Podľa svedkyne, v podvečer, aj keď čas si už nepamätala, jej volal pán C., že zvracala jedenkrát po mlieku, takže sa dohodli na diéte, na to, aby ju uložil do zvýšenej polohy, vzhľadom na zvracanie sa pýtala, či majú lieky, ktoré sa podávajú u detí pri zvracaní, povedala tri lieky, napokon si zohnal jeden z liekov, kde mu povedala dávku, vzhľadom na hmotnosť a celkový stav a kázala ďalej deti sledovať. Svedkyňa ďalej vypovedala, že ráno ju kontaktoval, že D. je mŕtva, že im prestala dýchať, popísal stav, čo sa stalo, že ju našla manželka, že nedýcha, že ju začali kriesiť a volali rýchlu pomoc, ešte spomenul, ale nevie pri ktorom telefonáte, že má modrinku na čele, ale svedkyňa dodala, že to dieťa môže k tomu prísť pri bežných hrách, i keď dieťa nechodilo, to dieťa iba sedelo. Svedkyňa pokračovala, že pri zvracaní sa pýtala, čo jedla, či sa niekde neudrelo, lebo sú mnohé príčiny zvracania, takže vylúčili príčinu typu vážny úder a predpokladala, že to mala zo stravy. Svedkyňa uviedla, že ona modriny na telíčku neregistrovala. K maloletej Simone ďalej uviedla, že táto mala vážnu srdcovú chybu, sa narodilo drobné, malo nižšiu pôrodnú hmotnosť, už do pol roka prekonala závažný zápal pľúc, priedušiek, bola dlho hospitalizovaná, mala neurologické obtiaže, slabý svalový tonus, pomalé prospievanie, ktoré sa zlepšilo až v poslednom pol roku. Poruchu zrážanlivosti krvi u maloletej neregistrovala. K zdravotnému stavu D. svedkyňa ďalej vypovedala, že čo sa týka toho, že dieťa trpelo vážnou poruchou srdca, tak dieťa bolo sledované kardiológom, vyšetrené aj v Kardiocentre v Bratislave, čo je jediné najvyššie pracovisko pre deti na Slovensku a pravidelne sledované rajónným kardiológom v Košiciach, nebolo indikované, aby sa pristúpilo k operačnému výkonu, užívalo lieky na podporu činnosti srdca, užívalo ich pravidelne, lebo chodili na predpis, aj tie kontroly boli každý mesiac, mesiac a pol. Okrem toho bolo sledované na pľúcnej ambulancii, vzhľadom na závažné respiračné infekty. Nespozorovala, že by bola náchylná na vznik modrín a neriešila túto otázku s profesionálnym rodičom a nebola z jeho strany požiadavka na nejaké vyšetrenie u hematológa. Svedkyňa si nepamätá a ani sa s takým nestretla, aby v súvislosti s vážnou poruchou srdca, ktorú mala D., bol zvýšený výskyt modrín pri bežnom dotyku. Maloletá D., podľa svedkyne, v jej evidencii pacientov bola od 4.9.2014 a táto prekonala dvakrát respiračný infekt, z toho iba jeden vyžadoval podanie antibiotík, čo nie je podľa svedkyne veľa, vzhľadom na závažný celkový stav. Podľa názoru svedkyne, kým sa nestala táto udalosť, obžalovaný prácu s tromi zverenými deťmi zvládal veľmi dobre a ohľadne D. uviedla, že odkedy bola v starostlivosti, začala sa zlepšovať neurologicky, čo sa týka hmotnosti, ani tie infekcie sa nekomplikovali, bol to bežný priebeh infektov s kontrolami, očkovaná bola. Svedkyňa ďalej vypovedala, že v ten deň D. teplotu nemala a ohľadne dôvodu telefonátu obžalovaného uviedla, že najdôležitejšia otázka bolo to zvracanie a možno tam bola aj spomenutá teplota.

Vzhľadom na rozpory bola prečítaná jej výpoveď z prípravného konania, z ktorej vyplynulo, že D. videla naposledy dňa 11.3.2015 v čase okolo 8.30 hod., kedy obžalovaný prišiel so všetkými troma zverenými deťmi, kde u D. zistila hmotnosť 7860 g, čiže len o 20 g viac ako pri poslednej kontrole pred mesiacom. Dieťa bol zdravotne v poriadku a dieťa malo oblečené body, ktoré ona dole nedávala, čiže stav trupu nehodnotila. Prezrela jej hlavu, krk, ruky, nohy, na ktorých neboli čerstvé zranenia, všimla si však modrinu na ľavej ruke na lakti o priemere asi 2-3 cm. Zdržali sa asi pol hodiny a okolo 9.00 hod. odišli. Z výpovede ďalej vyplynulo, že v čase o 18.42 hod. jej volal pán C., že D. má zvýšenú teplotu a dvakrát poobede zvracala a vtedy ju len

opakovane napínalo na zvracanie a opisoval, že má aj triašku, kde keď sa ho pýtala na iné problémy odpovedal záporne. Poradila mu, že musí zastaviť zvracanie a znížiť teplotu, pýtala sa či nemá doma Kinedryl alebo Diazepam, poprípade iné lieky. V ďalšom telefonáte o 18.53 hod. jej oznámil, že doniesol od susedy, zdravotnej sestry Diazepam v tube, na čo mu povedala, aby jej dal polovičku tuby do zadočku a že ju treba sledovať a dať hornú polovicu tela do zvýšenej polohy, kde následne na druhý deň ráno o 8.13 hod. jej telefonicky oznámil, že D. odišla, že prestala dýchať okolo 21.00 hod. Z výpovede tiež vyplynulo, že deti pri kontrole nemali žiadne zranenia na viditeľných miestach. Pri telefonáte ráno jej povedal, že D. mala modriny, že si budú myslieť, že ju zbil.

Svedkyňa A. N. na hlavnom pojednávaní dodala, že zabudla na tú modrinu, bola to modrina v štádiu hojenia, nebola to čerstvá modrina. K časovému úseku tvorby modrín uviedla, že pokiaľ je dieťa zdravé, že nemá žiadne poruchy zrážania krvi, tak je to rovnaké ako u dospelých, keď sa udrie, tak aj do dvoch hodín a závisí od toho, že kde. Skutočnosť, že ráno modriny nemala a večer už ich mala si svedkyňa vysvetliť nevedela.

Na hlavnom pojednávaní vypočutý svedok A. N. O. uviedol, že bol v daný deň v službe v RZP v Prešove a v rámci tej činnosti a výjazdu prišli ku dieťaťu, ktoré nejavilo známky života a bolo to hlásené ako porucha vedomia a ten výjazd netrval viac ako 15 minút a bolo to v dobe, kedy v Prešove bola dosť silná premávka, ten prejazd medzi križovatkami býva dosť komplikovaný, naviac adresa bola v lokalite, ktorá je zrejme nová, pamätá si, že navigácia im nezistila presnú adresu, hľadali to, ale cez to všetko si nemyslí, že to bolo viac ako 15 minút. Pri príjazde k domu a samotnému vybratiu, vyloženiu potrebných prístrojov sa dostali do rodinného domu, kde po prejdení chodbou boli usmernení vľavo do miestnosti, kde na posteli ležalo dieťa a tam boli tri osoby, pán magister, asi jeho manželka a ešte jedna pani v okuliaroch. Svedok pokračoval, že dieťa ležalo na posteli, pokiaľ si pamätá a tá pani v okuliaroch masírovala hrudník, keďže resuscitácia na lôžku, resp. na mäkkom poklade nie je účinná alebo menej účinná a nemalo by sa tak robiť, tak požiadali dotyčných, aby opustili tú miestnosť, priestor, dieťa dali na zem na pevnú podložku, po zhodnotení zdravotného stavu a všetkých životných funkcií pristúpili ku kardiokulmunálnej resuscitácii, čiže k oživovaniu. Svedok dodal, že už pri príchode, pri prvotnej ohliadke tela nebohej bolo zjavné, že nežije, bola široká midriáza zreníc, dieťa bolo fialové, cyanotické, napriek tomu, že bolo rómskeho pôvodu, pretože tam niekedy, keď je tmavšej pleti je to ťažšie rozlíšiť, nebol prítomný obeh, nebola prítomná akcia srdca, dieťa nedýchalo, takže vlastne obnažili hrudník, dieťa bolo zaintubované, zabezpečili dýchacie cesty a pokračovali v masírovaní hrudníka spôsobom, ktorý je predpísaný, nakoľko podľa svedka tá pani, ktorá masírovala predtým, robila to takým drastickým spôsobom. Svedok A. O. ďalej vypovedal, že nápadné hneď prvotnou prehliadkou po obnažení hrudníka, boli mnohopočetné krvné podliatiny na čele, na tvári, niečo na hrudníku a aj v okolí pupka, teda na bruchu. Potom, keď nalepovali elektródy, tak zistili, že sú prítomné aj krvné podliatiny na chrbte, pýtal sa okamžite čo to je, z čoho pochádzajú tie modriny. Dodal, že ešte samozrejme hneď pri príjazde nastala komunikácia, čo sa stalo, prečo boli privolaní, na to im povedali, obžalovaný, aj jeho manželka, pokiaľ si pamätá, že dieťa je druhý deň nejaké slabé, malátne, teda choré a neustále prízvukovali, že dieťa má vrodenú srdcovú chybu s tým, že už nevie, či boli na ošetrení alebo kontaktovali svoju detskú lekárku. Ďalej pokračoval, že keďže dieťa malo studené horné končatiny a akrálne, teda koncové časti tela boli už studené, všetko svedčilo o tom, že smrť trvá dlhšie, nie tých 15 minút, kedy bola privolaná záchranka a pokračoval, že nebolo možné napichnúť žiadnu žilu, krvný obeh bol skolabovaný, preto pristúpili v rámci oživovania k nastreleniu špeciálnej ihly do kosti a takouto formou podávali liečivá, ktoré sú potrebné pri oživovaní a napriek tomu, že tá resuscitácia kontinuálne pokračovala nejakých 40 minút, tak pristúpili aj k elektrickým výbojom, ktoré nie sú indikované pri nečinnosti a praktickej smrti, pretože už pri naložení elektród, aj EKG, žiadna srdcová činnosť nebola prítomná. Svedok k počtu modrinám na tvári uviedol, že pokiaľ si pamätá, tak boli dve väčšie a čo sa týka menších, dodal, že asi aj boli, ale prvé čo udrie do očí podľa svedka, tak sú tie väčšie a doplnil, že boli aj na tele, aj na hrudníku, na krku, potom, keď nalepovali tie kvikonby, tak aj na chrbátiku, kde počet uviesť nevedel. Ďalej k skutočnosti, či sa pýtal na vznik podliatin vypovedal, že k mechanizmu sa nedostali, stále opakovali, že dieťa má vrodenú srdcovú vadu a podľa svedka, pri tomto type srdcovej vady, aj keď nie je odborník, pediater alebo kardiológ, dochádza tam k miešaniu okysličenej a neokysličenej krvi a literatúra udáva, že takéto deti, jedinci majú zvýšenú prepozíciu k tvorbe krvných podliatin. K osvetleniu v izbe svedok vypovedal, že svietilo tam nejaké svetlo a dieťa videl dobre. Nepamätal si už, či registroval modrinu na brade alebo podliatinu, avšak na bruchu registroval, a to v okolí pupka na pravo dole a bol toho názoru, že aj na ľavej strane. Svedok A. O. ďalej vypovedal, že tlak

u dieťaťa bol nemerateľný, a teda krvný obeh bol zastavený, srdce nepracovalo a podľa neho zvratky v ústnej dutine neboli prítomné. Dodal, že to nevylučuje, že predtým mohla vracať, dokonca podľa neho ich mohla aspirovať, čiže vdýchnuť, lebo pri tej obhliadke vidíte len laringoskopom len dutinu ústnu a tie príslušné partie, kde sa dá dostať a tam neboli.

Na odstránenie rozporov bola prečítaná na hlavnom pojednávaní aj výpoveď z prípravného konania, na ktorej zotrval a z ktorej vyplynulo, že je zamestnaný ako neštátny odborný lekár v jeho ambulancii v Bardejove, asi 30 rokov pracuje aj ako lekár záchranár pre Košickú záchrannú službu v Prešove a čo sa týka služby dňa 11.3.2015, do tejto nastúpil po 18.00 hod. a spolu s ním slúžil záchranár O. Q. K. a vodičom bol R. O.. V čase o 21.10 hod. boli vyslaní krajským operačným strediskom na výjazd k dieťaťu, ktoré ťažšie dýcha, nereaguje a vyrazili v čase o 21.11 hod. a na miesto prišli o 21.19 hod. Po príchode na miesto dieťa ležalo na posteli a boli prítomné dve ženy a jeden muž, kde jedna žena v okuliaroch stláčala dieťaťu hrudník oboma dlaňami pomerne drastickým spôsobom. Dieťa preložili na dlážku a tam pokračovali v resuscitácii, dieťa zaintubovali a dali mu laryngeálnu masku, ktorú on zaviedol a pokračoval v masáži srdca a ostatní dvaja robili svoju prácu, zabezpečovali prístup do žily, nalepili elektródy pre EKG a guicomb, ktoré sa lepia pri predpokladanej defibrilácii. Dodal, že dieža vyzliekli alebo roztrhli oblečenie, to si už nepamätal, čo je potrebné pre správne vykonanie resuscitácie a pýtal sa prítomných na hmotnosť a jedna zo žien mu povedala, že má asi 11 kg. Z výpovede ďalej vyplýva, že podľa A. O., dieťa bolo zjavne hypotrofické, menšie a najmä veľkosť nezodpovedala ročníku narodenia XXXX. Z výpovede ďalej vyplýva, že už po príchode bolo zjavné, že dieťa nedýcha asi 10-15 minút, dieťa bolo chladné s rozšírenými zreničkami bez reakcie a predpokladal, že dieťa bolo mŕtve asi hodinu pred jeho príchodom. Resuscitáciu poskytovali asi trištvrťhodinu a smrť skonštatoval v čase o 21.58 hod. Z výpovede ďalej vyplynulo, že tiež po príchode už zaznamenal posmrtné zmeny na chrbte a tiež dieťa malo na vyzlečenej časti, čiže hlave, bruchu a hrudníku množstvo krvných podliatin a najviac ich malo podľa svedka na tvári a bruchu, hlavne na čele a asi aj na pravom líčku a v okolí pupku, čo vyzeralo ako keby to bolo odtlačené od ruky, od prstov, pričom najväčšia krvná podliatina bola na čele v pravej časti asi 2x1,5 cm a niekoľko menších podliatin a na brušku bolo asi 5-6 podliatin vo veľkosti asi 1x1,5 cm. Z výpovede ďalej vyplynulo, že sa na podliatiny hneď pýtal prítomných, nakoľko podľa neho museli vzniknúť skôr, kde mu odpovedali, že dieťa má vrodenú srdcovú vadu. Z prečítanej výpovede tiež vyplynulo, že nie je možné, aby defibriláciou alebo resuscitáciou boli spôsobené nejaké zranenia a v tomto prípade použil 100 Joule. K časom uvedených v zázname z predmetného výjazdu dodal, že čas 21.20 hod. je čas prvotného zhodnotenia zdravotného stavu a vtedy zistil, že systolický tlak je neprítomný, dyastolický tiež neprítomný, akcia srdca neprítomná, dýchanie neprítomné a saturácia kyslíkom je pokles pod 50 %. Ohľadne modrín na chrbte svedok na hlavnom pojednávaní, nakoľko v prípravnom konaní zaznamenal posmrtné škvrny, vysvetlil, že boli modriny aj na chrbte a boli tam zmeny farby kože, už v zmysle tých posmrtných škvŕn. K počtu modrín dodal, že podľa neho určite bola jedna veľká. Rozpor ohľadne príčiny vzniku podliatin, pokiaľ z prečítanej výpovede vyplynulo, že mu prítomný povedali, že malo vrodenú srdcovú vadu, vysvetlil, že k mechanizmu vzniku sa nedostali, stále opakovali, že má vrodenú srdcovú vadu. K času úmrtia svedok na hlavnom pojednávaní dodal, že píšu čas úmrtia vtedy, kedy skončia oživovanie, resuscitáciu a ďalšia ich činnosť už je nepotrebná.

Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá aj svedkyňa O. P. A., ktorá uviedla, že večer prišiel sused zazvoniť, či má doma nejaké lieky, ktoré mu odporučila pani doktorka pre D., tak mu dala Diazepam rektálny, kde jej povedal, že rozprával s pani doktorkou, že D. zvracia a že vylúčili nejaký otras mozgu, pričom svedkyňa si nepamätala všetky detaily a ďalej sa tým nejako nezapodievala a večer okolo deviatej znova zazvonil sused, že či môže prísť k nim, že sa mu zdá, že D. nedýcha. Svedkyňa pokračovala, že sa rýchlo obliekla a išla tam, suseda, jeho manželka, už telefonovala so záchrankou, ona skontrolovala dieťa, ktoré ležalo na posteli a bolo tam zjavné, že dieťa nedýcha, nemalo srdcovú frekvenciu, tak ho dala na zem, rozopla a začala s okamžitou resuscitáciou, s ktorou pokračovala do príchodu záchranky. Keď prišla záchranka, začali dieťa oživovať, pokračovali v tom asi hodinu, po tej hodine skonštatovali exitus a ona potom išla domov a potom prišla kriminálka, ktorá si ju dala zavolať a sa pýtali na veci, čo sa tam dialo a potom prišla obhliadajúca lekárka, potom na konci prišla čierna sanitka. Svedkyňa ďalej pokračovala, že u obžalovaného a jeho manželky bola poobede, lebo sľúbila, že donesie nejaké veci po jej deťoch a mohlo to byť okolo 17-stej hodiny, kde sa nezdržala dlho, lebo mali návštevu, jeho mamu s otcom s tým, že deti mali ísť na prázdniny. Vybalila tie veci, nech si vyberie a išli preč. D. nevidela a len chvíľočku strávila s jeho manželkou a obžalovaného nevidela. Svedkyňa pokračovala, že keď dávala obžalovanému Diazepam, ohľadne zdravotného stavu maloletej jej obžalovaný povedal len to,

že D. zvracala a ohľadne času a množstva si už nespomínala. Svedkyňa ďalej vypovedala, že videla na tvári tie podliatiny a inde si nevšimla, aj keď mala rozopnutý overal, kde k počtu sa vyjadriť nevedela, iba že ich bolo viacej. S istotou takisto nevedela povedať, či videla krvné podliatiny na brade, myslí si, že nie, ale vtedy riešila to, že nežije, že ju oživujú, nezameriavala sa na podliatiny na tvári, len bolo viditeľné, že sú tam. Ďalej vypovedala, že počas svojej práci sa stretla s mŕtvolou a jej oživovaním, ale nie s detskou. S detskou sa stretla, len keď mali kurz prvej pomoci a tiež už videla posmrtné škvrny na mŕtvole, pričom čo sa týka maloletej, tak vypovedala, že si stále pamätá len na tie modriny na tvári, aj keď ju mala celú rozopnutú, nevidela nikde inde a je pravda, že keď niekto zomrie, tak je viac namodretý, má tie škvrny, ale ona si akurát pamätá, že keď do nej dýchala, oživovala, tak taký zvuk, že niečo v nej hrká. Ďalej pokračovala, že brucho videla, lebo ju mala rozopnutú a chrbát videla, keď ju obhliadajúca lekárka otáčala, si ju pozerala, svedkyňa nevidela nič a následne ona povedala, že nevidí cudzie zavinenie. Podľa svedkyne, keď prišli k nebohej D., čo bolo cca o deviatej hodine, tak bola ešte na dotyk teplá, pričom najprv skontrolovala, či D. dýcha, či má tep a začala s klasickou masážou, umelým dýchaním. Podľa svedkyne nemohlo prísť pri masáži hrudníka k stlačeniu brucha, brušnej dutiny, pričom svedkyňa dodala, že jedinú modrinu, ktorú by mohla ona spôsobiť, je v mieste stláčania hrudníka, kde pri masáži sa stane, že dôjde aj k prasknutiu alebo vylomeniu sterna, teda hrudnej kosti. Ona podávala prvú pomoc na zemi, nakoľko vždy sa musí dávať masáž na tvrdej podložke. Podľa svedkyne keď skončila obhliadajúca lekárka, D. bola v pyžamku a zároveň sa jej zdá, že ju potom aj zapli. Svedkyňa na záver dodala, že sa s jeho manželkou rozprávala o tom, že to nie je v poriadku, aby mala Simona každú chvíľu modriny, či na ušnici a či na tvári, líci, na tvárovej časti mala často modriny, lebo ona ju videla aj pri kúpaní, inde nevidela modriny, že by mala, na čo jej mala manželka obžalovaného spomínať, že sa rozprávala aj s doktorkou, že jej dala lístok na krvné vyšetrenie, že keď sa to bude opakovať, že by išli na to ošetrenie. K charakteru podliatin svedkyňa vypovedala, že ona nemala už dobrú farbu, nevyzerala dobre, to bolo takej veľkosti ako otlačok prsta, možno niektoré boli aj väčšie, ale vie, že keď na polícii vypovedala, keď jej ukázali tú dokumentáciu, tak sa jej zdalo, že ich je strašne veľa, že v tom čase, keď tam bola, ich toľko nebolo a k sfarbeniu uviedla, že boli také fialové. K zvuku, ktorý svedkyňa spomínala, uviedla že vie, že ľudia majú pred skončením života také agonálne dychy, tak ona to tomu pripisovala.

Na hlavnom pojednávaní bola prečítaná aj jej výpoveď z prípravného konania, z ktorej vyplynulo, že potom, čo večer asi okolo 21.00 hod. sedela v obývačke, počula klopanie na dvere kde po otvorení videla suseda C. vyplašeného, ktorý hovoril, že D. asi nedýcha. Potom čo prišla k ním, Simonka ležala na posteli v spálni a mala na tvári viac modrín alebo flekov, bledú tvár a modré pery. Skontrolovala pulz a dych a ten nebol prítomný. Na tele nevidela žiadne modriny. Dieťa dala na dlážku a začala s resuscitáciou, kedy po prvých dychoch z úst do úst a nepriamej masáže srdca pozrela na hodinky a bolo 21.08-21.10 hod. Resuscitáciu robila asi 15 minút do príchodu RZP, ktorú robili asi do 22.00 hod. a skonštatovali smrť a po vypísaní svojich papierov zavolal na políciu. Policajti sa jej pýtali na okolnosti smrti. Nakoniec prišla ohliadajúca lekárka, ktorá si ju prezrela sprava a zľava a povedala, že smrť nie je zapríčinená cudzím zavinením. Z prečítanej výpovede ďalej vyplynulo, že svedkyňa na hrudníku nevidela žiadne modriny, mala D. na zemi a rozopla jej dupačky na hrudníku, chrbát nevidela. Nepamätala si, že by bola v takom zlom stave, ako keď jej bola predložená fotodokumentácia z pitvy. Nevidela modriny na jej bruchu ako sú zachytené na fotografii. Na fotografiách má veľa modrín, ona si nepamätá tak veľké množstvo modrín na tele Simonky. Nevie sa vyjadriť k modrinám na chrbte, lebo ho nevidela a ohliadajúca lekárka si dieťa pootáčala a pozrela si boky a tie videla aj ona a neboli tam modriny. Svedkyňa O. A. na hlavnom pojednávaní po prečítaní výpovede z prípravného konania vysvetlila, že keď dieťa oživovala, nemala čas ho točiť na chrbát a potom ho hneď prevzali záchranári a pokračovali oni. Keď si ho obhliadajúca lekárka otáčala, vtedy videla chrbát dieťaťa a nevidela modriny, ona nikdy nepovedala, že chrbát nevidela, keď ho pani otáčala, ona povedala, že nevidela chrbát ona, keď ona riešila D.. Dodala, že keď ju otáčala, ona bola blízko dverí a svedkyňa stála vo dverách, čo je necelý meter osemdesiat cm a bolo zapnuté hlavné svetlo, nebolo to nejaké silné svetlo, ale mali svetlo.

Súd vypočul na hlavnom pojednávaní aj svedka N. A. C., ktorý vypovedal, že bol vyslaný na výjazd operačným dôstojníkom, spolu s kolegom, bol to čo si pamätal, E. G., po príchode na miesto sa už tam nachádzala RZP, kolegovia z OO PZ Veľký Šariš, čakali na príchod ošetrujúcej lekárky, keďže ona mala dať vyjadrenie k príčine úmrtia, ona sa k tomu vyjadruje a v tom čase povyťažovali pána profesionálneho rodiča a manželku a taktiež susedku, meno si už pre odstup času nespomínal, kde

pri vyťažovaní profesionálneho rodiča, čo sa vlastne udialo a ako došlo k úmrtiu dieťaťa, odpovedal, že dieťatko trpí na nejakú chorobu srdiečka, následne na jeho otázku, keďže pozoroval malé modré fľaky, tak odpovedal, že pri náraze v postieľke mu ostávajú tieto modrinky, fľaky v dôsledku tejto choroby. Svedok pokračoval, že už potom nezisťoval aké lieky berie, lebo nie je to ani jeho povinnosťou, ale pokiaľ si dobre spomína, bolo tam spomenuté aj užívanie Diazepamu po konzultácii s pani doktorkou, na ktorej meno si tiež už nespomenul. Následne vyťažovali susedku, či manželku, poradie si už nespomínal, kde susedka k veci uviedla, že bola privolaná, aj keď si nespomínal, či otcom alebo matkou, profesionálnym rodičom, na miesto, kde sa snažila dieťatko oživiť. Pri ich príchode dieťatko bolo už v zadnej časti izby naľavo dole na podlahe. Susedka taktiež uviedla, keď sa pýtali, či dochádzalo k nejakému týraniu, resp. bitiu dieťaťa, detí, že nie, že sú to vzorní a svedomití rodičia. S odstupom času si už svedok viac nepamätal. Dodal, že po príchode ošetrujúcej lekárky, bolo telíčko ňou obhliadnuté a na otázku aký záver, odpovedala, že vylučuje cudzie zavinenie. Z miesta potom odchádzajú po vyrozumení riaditeľa, operačného, keď je vylúčené cudzie zavinenie. Iba, keď je niečo podozrivé, resp. lekár to pripustí, tak volajú patológa na ďalšie úkony. Svedok ďalej uviedol, že si všimol škvrny, nakoľko telíčko videl, bolo vzadu v izbe na podlahe a pokiaľ si pamätá bolo oblečené v celistvom pyžamku a na hrudi malo troška rozopnuté a škvrny vysvetlil tak, že boli okrúhleho charakteru, možno centimeter na centimeter, pripomínajúce modrinky, kde on sa následne pýtal a bolo mu vysvetlené, že údermi, že bolo v drevenej postieľke, že mohlo dôjsť k rôznym nárazom, k týmto modrinkám, keďže dieťatko trpí tou chorobou srdiečka. Modriniek podľa svedka nebolo viac než 3-4, pričom svedok nevylúčil, že to, mohlo byť aj bruško, ale nevedel s určitosťou povedať, či to bolo po pupok, ale vedel, že určite už nôžky a rúčky to neboli, čo si spomínal boli v hornej časti na hrudi. Svedok sa nevedel vyjadriť, či videl modriny na hlave, brade a takisto sa nevedel vyjadriť, či bolo nejaké podozrenie z násilia. K osvetleniu svedok vypovedal, že to bolo také bežné izbové osvetlenie aké sa používa v domácnostiach. V čase, keď obhliadajúci lekár obhliadal dieťatko, on bol v kuchyni a dieťa na dlážke videl zo vzdialenosti 2-3 metrov.

Bola prečítaná aj jeho výpoveď z prípravného konania, z ktorej vyplynulo, že je zamestnaný ako policajt na OKP, OR PZ v Prešove starší referent na oddelení násilnej kriminality a dňa 11.3.2015 mal službu a potom čo ich operačný dôstojník vyslal na preverenie miesta úmrtia maloletého dieťaťa, na miesto prišiel večer po 22.00 hod., kde už boli kolegovia z OO PZ Veľký Šariš a taktiež sa balili aj z RLP, kde po ich odchode prišla ohliadajúca lekárka, ktorá vylúčila cudzie zavinenie, o čom informoval operačného dôstojníka a potom, čo sa vrátil na OR PZ, napísal záznam a odovzdal ho vedúcemu oddelenia a považoval vec za vybavenú. Z výpovede tiež vyplynulo, že na tele dieťaťa nezbadal žiadne modriny, opuchy, začervenania alebo iné zranenia, len si všimol, že na tváričke dieťaťa sa vyskytujú nejaké malé akoby škvrny a preto sa na ne pýtal pána C., ktorý mu odpovedal, že tieto škvrny si dieťatko spôsobilo samo a to tak, že keď sa pohybuje v postieľke, tak sa tváričkou udiera o hrany a hovoril, že má maličká choré srdiečko a vtedy je to bežné. Po nahliadnutí na fotodokumentáciu z pitvy tiež svedok v prípravnom konaní uviedol, že sú tam už zreteľnejšie a lepšie viditeľné zranenia, ako keď ich večer videl. Odreninu na brade si nevšimol. Rozpor týkajúci sa skutočnosti, že nezbadal žiadne modriny, neexistencie modrín oproti výpovedi na hlavnom pojednávaní vysvetlil tak, že opuchy si nevšimol a či to boli modriny s odstupom času sa presne vyjadriť k modrinám nevie, už si presne nepamätá a trvá na tom, čo podpisoval.

Svedok O. Q. K. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že bolo to už dávno, veľa si toho nepamätá, stojí si za tým, čo vypovedal na polícii a dodal, že oni tam boli privolaní ako posádka RLP, slúžil vtedy s A. O.. Prišli na adresu, nachádzala sa tam ešte jedna osoba, ktorá sa predstavila ako suseda, ktorá začala s neodkladnou kardiopulmonálnou resuscitáciou bez pomôcok, no a následne, keď došli na adresu, začali pracovať, kde on sa riadil inštrukciami A. O.. Svedok pokračoval, že pán doktor stláčal hrudník, medzitým zabezpečil tie dýchacie cesty, on sa snažil zabezpečiť venózny prístup a keďže sa mu to nedarilo, tak použili kostenú ihlu a keď mali zabezpečený obeh, pokračovali v resuscitácii a nevie či to bolo 40 minút alebo viac, pričom po vykonaní tej resuscitácie doktor konštatoval exitus, nebolo pomoci a na miesto bola privolaná polícia a obhliadajúci lekár. Svedok ďalej uviedol, že potom pán doktor išiel informovať rodičov, oni začali pratať, odkladať veci do sanitky a on už potom na mieste nebol, on pracuje na pozícii ako zdravotnícky záchranár, obhliadku môže robiť len lekár, už došiel na adresu s tým že tam bola mŕtvola, ale on musí volať lekára, on obhliadať nemôže. Dodal, že konštatovaná smrť bola až následne po vykonaní KPR, mala zastavený obeh, tep nebol, nedýchalo. Myslí, že na tváričke mala podliatiny, keď sa snažil zabezpečiť venózny prístup, ona mala na tele dupačky a musel to dievčatko vyzliecť, aby mohol zabezpečiť ten prístup do kosti, takže všimol si modriny po hrudníku,

po brušku a videl aj na čele, v oblasti tváre, ale presne už svedok nevedel povedať. Svedok tiež sa nevedel vyjadriť presne k veľkosti podliatin, podľa neho boli o veľkosti cca 3-4 cm. Takisto sa nevedel vyjadriť k počtu, nakoľko ako uviedol, jedna modrina prechádzala do druhej, videl na tvári, na hrudníku a nevedel presne povedať, či aj na nohe. Svedok dodal, že chrbát nevidel, lebo oni mali dievčatko na chrbte, tak ju oživovali. K priebehu oživovania vypovedal, že úvodný rytmus bola asystólia. Svedok si presne nepamätal, kde sa v čase ich príchodu do miestnosti nachádzalo dieťa, dodal, že buď na posteli alebo na dlážke, ale sa mu vidí, že na dlážke a k spôsobu oživovania susedou uviedol, že bola sklonená nad ňou a dvoma prstami stláčala hrudník, čo bolo podľa neho bežným spôsobom. Svedok ďalej uviedol, že pri elektrošokoch napätie nastavil tak, ako mu povedal lekár.

Vzhľadom na skutočnosť, že svedok si pre odstup času podrobnosti nepamätal, bola prečítaná aj jeho výpoveď z prípravného konania, z ktorej vyplynulo, že je zamestnaný v Košickej záchranke ako záchranár a je zaradený na RZP Prešov a dňa 11.3.2015 nastupoval do nočnej služby v čase o 18.00 hod. V čase o 21.10 hod. dostali hlásenie z operačného strediska, výjazd do Veľkého Šariša, slúžil spolu s A. O. a vodiča robil R. O., pričom na uvedenú adresu dorazili o 21.19 hod. Na ceste už ich čakala pani, asi manželka a ukázala im smer. S potrebnými vecami bežali do domu, kde pri dieťati ležiacom na dlážke bola nejaká žena, ktorá stáčala hrudník a tak dieťa prevzali a pokračovali v kardiopulmunálnej resuscitácii. A. O. pokračoval v nepriamej masáži srdca a jeho inštruoval čo má robiť. Mal zabezpečiť venózny prístup, ale to sa mu nedarilo, a preto dieťa vyzliekol z dupačiek, ale prístup do žily sa mu nepodarilo zabezpečiť, tak na základe pokynu A. O. zabezpečil prístup do kostí, do ľavej nohy tesne pod kolenom a podal adrenalín. Dieťa nereagovalo, bola izoelektrická čiara, čiže srdce sa nehýbalo. Nedarilo sa im zistiť, kedy dieťa prestalo dýchať, ale podľa tvrdení prítomných to bolo len krátko. Z výpovede ďalej vyplynulo, že podali lieky, ktoré naordinoval lekár, ale dieťa na resuscitáciu nereagovalo. Lekár vypísal záznam a šiel za rodičmi a on volal políciu cez operačné stredisko. Z prečítanej výpovede tiež vyplýva, že podľa svedka dieťa malo na hlave modriny, aj na tele, niekde na hrudníku alebo brušku, presne si to nepamätal. Dieťa nevidel zozadu, tak k modrinám na chrbte sa vyjadriť nevedel. On sa nepýtal rodičov odkiaľ má toľko modrín, ale podľa svedka sa pýtal lekár a rodičia mu odpovedali, že dieťa je náchylné na vznik modrín. Dodal, že situácia bola kľudná, matka začala plakať, ale vždy v kľude. Dodal, že dieťa po príchode ležalo asi v spálni na dlážke, oblečené v dupačkách, nedýchalo, nemalo pulz a tlak krvi bol nemerateľný. Počas oživovania bolo napojené na EKG pomocou defistimulačných elektród a na umelú pľúcnu ventiláciu a taktiež bolo napojené na pulzný oximeter, ktorý zisťuje obsah kyslíka v krvi. Z výpovede vyplýva, že boli použité elektrošoky na rozbehnutie činnosti srdca a použili asi 4 J na kg hmotnosti, čo lekár ešte prepočítaval.

Bola vypočutá MUDr. Ivica Mitriková Kmečová, ktorá vypracovala spolu s MUDr. Kornéliou Fabišikovou, obe znalkyne z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Psychiatria, znalecký posudok č. XX/XXXX ohľadne vyšetrenia duševného stavu obvineného A. B. C. v tejto veci a ktorá na hlavnom pojednávaní na záveroch uvedených znaleckom posudku v plnom rozsahu zotrvala a vypovedala, že na základe znaleckého vyšetrenia možno konštatovať, že obžalovaný A. C., v čase, keď mal byť spáchaný trestný skutok, a v čase znaleckého vyšetrenia netrpel na žiadnu duševnú poruchu, ani chorobu v zmysle psychózy, rozpoznávacie a ovládacie schopnosti obžalovaného v čase skutku boli plne zachované a keďže obžalovaný nie je duševne chorý ochranné psychiatrické liečenie nie je potrebné. Znalkyňa dodala, že obžalovaný plne chápe zmysel trestného konania, trestný čin, pokiaľ ho obžalovaný spáchal, nebol motivovaný teda žiadnou duševnou poruchou, ani chorobou. Znalkyňa ďalej pokračovala, že u obžalovaného nezistili žiadne osobnostné charakteristiky v zmysle nejakej emočnej lability, zníženej frustračnej tolerancie, osobnosť menovaného je plne diferencovaná, skôr introvertne zameraná so zvýšenou sebakontrolou, s dostatočnou schopnosť sociálnej adaptácie. Dodala, že ako zo štúdia spisového materiálu, tak aj zo samotného psychiatrického vyšetrenia obžalovaného bolo zistené, že menovaný svoju profesiu profesionálneho rodiča vykonával primerane, nepredstavovalo to pre neho nejaký nadmerný stres, či frustráciu, ktorá by viedla k rozvoju akejkoľvek, či aj krátkodobej duševnej poruchy alebo choroby, napr. v zmysle nejakého nezvládnuteľného afektu, či patického afektu.

Na hlavnom pojednávaní súd vypočul aj svedka R. O., ktorý vypovedal, že pracuje v záchrannej zdravotnej službe v Košiciach ako vodič – záchranár. V ten deň boli v nočných hodinách vyslaný na zásah operačným strediskom do Veľkého Šariša, kde po príchode na miesto našli dieťa v bezvedomí a okamžite začali s rozšírenou kardiopulmonálnou resuscitáciou, riadil sa podľa pokynu službukonajúceho lekára, to bol I. O. a žiaľ po určitej dobe sa im dieťa nepodarilo

zachrániť. Došiel tam s posádkou rýchlej pomoci, doktorom O. a záchranárom K. a mohlo byť okolo 22- hej, pričom dieťa bolo v bezvedomí, nejavilo žiadne známky života. Ako prvý došiel doktor, potom kolega záchranár a potom on a v miestnosti oni boli ako 3-členná posádka, potom tam bolo dieťa, bola tam prítomná aj nejaká žena a muž a polícia. Svedok registroval modriny na telíčku dieťaťa, nakoľko podľa neho boli viditeľné, avšak si už nespomínal na akom mieste, vie, že boli na tele a už si nespomínal, či registroval nejaké modriny na hlavičke, tváričke dieťaťa a takisto sa nevedel vyjadriť k počtu modrín. Svedok pokračoval, že pri vykonávaní resuscitácie asistoval kolegovi a pánovi doktorovi pri oživovaní dieťaťa, nalepení elektrických zvod, zavedenia intraoseálného prístupu do kosti, nepamätal však, či masíroval hrudník a nepamätal si na podliatiny a modriny na bruchu a chrbte a takisto si už nepamätal, či videl dieťa od chrbta. Svedok si už takisto nespomínal, či sa pýtal niekto na vznik podliatin rodičov a nespomínal si ani na to, aby bolo na mieste konštatované podozrenie z cudzieho zavinenia na úmrtí dieťaťa. Svedok si nespomínal takisto ani aké bolo osvetlenie v izbe.

Vzhľadom na skutočnosť, že svedok si už nespomínal na akom mieste na telíčku registroval modriny bola prečítaná aj jeho výpoveď z prípravného konania, na ktorej zotrval a z ktorej vyplynulo, že dňa 11.3.2015 nastupoval do nočnej služby v čase o 18.00 hod., kde spolu s ním bol v posádke RLP A. N. O. a O. Q. K. a potom čo dostali o 21.10 hod. hlásenie z operačného strediska na výjazd do Veľkého Šariša, vyrazili zo stanice o 21.11 hod. a do miesta došli o 21.19 hod. Na mieste ich čakal niekto z príbuzných, A. O. šiel ako prvý a on s Kentošom zobrali potrebné zdravotnícke pomôcky a šli za ním. Keď vošiel do izby, kde ležalo dieťa na zemi a už ho oživoval A. O.. On sa pri poskytovaní kardiopulmunálnej resuscitácie riadil pokynmi lekára. Resuscitácia nebola úspešná a v čase o 21.58 hod. s ňou prestali a lekár skonštatoval smrť. Z výpovede ďalej vyplýva, že dieťa bolo v bezvedomí bez činnosti srdca, nedýchalo a na poskytovanú resuscitáciu vôbec nereagovalo. Dieťa malo modriny na tvári. On videl len spredu, takže k modrinám vzadu sa nevedel vyjadriť.

Súd vypočul na hlavnom pojednávaní aj svedka B. S. Q., ktorý vypovedal, že prišli na miesto s kolegom T. U., už tam bola sanitka, ktorá oživovala asi dieťa, boli ešte tam, už si nespomínal presne, on do detskej izby nešiel, išiel tam len kolega, on ostal na chodbe, dieťa ani nevidel v akom je stave, potom lekár vylúčil cudzie zavinenie a bol zavolaný obhliadajúci lekár a potom prišiel aj druhý lekár, tiež vylúčil cudzie zavinenie, jeden lekár bol v sanitke a potom chodil ešte obhliadajúci lekár na miesto. Svedok ďalej pokračoval, že on dieťa nevidel, preto sa nevedel vyjadriť ani či malo dieťa na tele podliatiny, ale pokračoval, že sa hovorilo, že boli spomenuté ani nie podliatiny, ale skôr nejaké fleky, ale on to nevidel. Ďalej k skutočnosti, či nebolo na mieste konštatované, že úmrtie dieťaťa mohlo byť spôsobené cudzím zavinením uviedol, že lekármi nebolo. Svedok k osvetleniu izby vypovedal, že bolo umelé osvetlenie, nakoľko bola vonku tma a bola to normálna kvalita ako v rodinnom dome. Obžalovaný a jeho manželka sa podľa svedka správali vystrašene, nevedeli čo sa deje, z čoho to je. Následne dodal, že vec prevzali kolegovia z OKP a oni rozhodli po rozhovore s nadriadeným, nakoľko lekári vylúčili cudzie zavinenie, že dieťa zoberie pohrebná služba a vec bola ukončená z ich strany záznamom.

Za súhlasu procesných strán bola na hlavnom pojednávaní prečítaná výpoveď svedka T. U., z ktorej vyplynulo, že je zamestnaný ako policajt na OO PZ Veľký Šariš od roku 2005 ako referent s územnou a objektovou zodpovednosťou. Dňa 11.3.2015 nastúpil do nočnej služby o 19.30 hod. a v čase o 22.05 hod. boli odoslaní operačným dôstojníkom na adresu I. XX F. F. G., kde malo dôjsť k úmrtiu maloletého dieťaťa. Na miesto prišli rýchlo a bola tam ešte RLP a on nahliadol do miestnosti, kde bolo malé dieťa vo veku asi 1 rok a dieťa ležalo na chrbte a malo na sebe dupačky. Z výpovede ďalej vyplynulo, že svedok sa k príčine smrti nevedel vyjadriť, ale rodič mu hovoril, že dieťa počas dňa zvracalo a že má nejakú srdcovú vadu a potom prišla aj hliadka OKP a za nimi prišla ohliadajúca lekárka, ktorá vylúčila cudzie zavinenie. Hliadka OKP ďalej konala vo veci, ktorá po viacerých telefonátoch uviedla, že tento prípad vybaví záznamom, lebo sa nejedná o cudzie zavinenie.

Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá aj PhDr. Katarína Petrová, znalkyňa z odboru psychológia, odvetvie klinickej psychológie, ktorá vypracovala znalecký posudok č. XX/XXXX, ako aj znalecký posudok č. XX/XXXX.

Vo vzťahu k obžalovanému A. B. C. znalkyňa zotrvala v plnom rozsahu na svojom posudku a uviedla, že ide o človeka s nadpriemerným intelektom, s bežným testovaním reality. V osobnostnej štruktúre ide podľa nej o skôr o sociálne introvertného človeka a jeho emocionalita je vo svojej vnútornej

štruktúre labilnejšia, ale navonok je to človek s vysokou sebakontrolou, až takého ako nutkavého charakteru. Vo vonkajšom správaní zistila takú kultivovanosť, sebakontrolu, umiernenosť. Aktuálny psychický stav v čase vyšetrenia podľa znalkyne vykazoval ľútostivosť, labilizáciu vnútornú, viazanú na obavy z budúcnosti a nejaké znaky, že by v repertoári zážitku bol prežitok nejakého dramatického stresu znalkyňa nezistila. Podľa znalkyne obžalovaný nie je nejaký agresor v pravom slova zmysle alebo asociál a v prípade, že skutok sa stal, tak to z psychologického hľadiska musel byť naozaj zhluk nepriaznivých vonkajších okolností v podobe toho, že podľa jeho popisu, bolo to dieťa v ten deň nadmerne zaťažujúce. K všeobecnej vierohodnosti znalkyňa uviedla, že tá sa javila ako dostatočná, u špecifickej zistila mierne zvýšené lži skóre, s tendenciou sa zaprezentovať v sociálne žiadúcejšom svetle, čo bolo podľa znalkyne z psychologického hľadiska, v situácii v akej obžalovaný bol, takmer prirodzené. K osobnosti obžalovaného ďalej znalkyňa uviedla, že tým, že je to typ osobnosti, ktorá naozaj v rámci bežného správania sa vysoko kontroluje a má tendenciu sa správať a prejavovať skôr tak vecne, racionálne, uhladene a aj sa taká tá kapacita pre bežnú kontrolu stresu javí ako zrovnateľná s ostatnou populáciou, tak dá sa podľa nej hypoteticky predpokladať, že pri určitej miere preťaženia môže u neho dochádzať k takým menej adaptívnym a impulzívnym reakciám. Znalkyňa pokračovala, že psychologické vyšetrenie nepreukazuje, že by to bol človek, ktorý by bol každú chvíľu naštvaný.

Vo vzťahu k A. C. znalkyňa PhDr. Petrová vypovedala, že ide o osobu takisto nadpriemerne intelektovo vybavenú, konvenčnú osobu, tiež skôr sociálne takú introvertnú, pričom pôsobí skôr odťaživo, vecne s vnútornou silou, s prevahou racionality. V aktuálnom psychickom stave znalkyňa zistila ustarostenosť z pragmatických problémov, ktorá spolu so situáciou vyvstali. Znalkyňa ďalej pokračovala, že jej štruktúra nevykazuje predpozíciu k nejakým skratkovitým, afektívnym reakciám a celý postoj menovanej, aj k tej aktuálnej situácii mohol celé byť obranný mechanizmus, že sa od toho celého emočne odstrihla a tým sa vlastne chránila. Tak sa podľa znalkyne v tom čase tak javila. Ohľadne vierohodnosti znalkyňa uviedla, že tiež sa mala tendenciu prezentovať tak menej kriticky, sociálne žiaduco, čo vierohodnosť znižuje.

Na hlavnom pojednávaní súd vypočul aj svedkov K. C. a B. C., rodičov obžalovaného, ktorí využili svoje právo a odmietli vypovedať.

Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý aj MUDr. Martin Kováč, ktorý spolu s Dr. Daliborom Kallayom (obaja znalci v odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo) vypracoval znalecký posudok č. XXX/XXXX, na ktorého záveroch zotrval a uviedol, že bezprostrednou príčinou smrti nebohej bol šok po úraze a krvácaní pri poranení tváre a trupu. Pri pitve zistili viaceré poranenia, a to kožné odreniny v oblasti brady, na oboch ušniciach a na predobočnej ploche hrudníka vľavo, krvné podliatiny v čelovej a lícovej oblasti obojstranne, na spodnej ploche brady uprostred, na oboch ušniciach, na predobočnej ploche hrudníka vľavo, na prednej ploche brucha uprostred a obojstranne, na bočnej ploche pravého ramena, na zadnej ploche pravého lakťa, na zadnej ploche ľavého ramena, na prednej ploche pravého kolena, v oblasti chrbta obojstranne a nad chrbticou, prekrvácanie podkožia a svaloviny v oblasti chrbta, prekrvácanie mäkkých pokrývok lebečných v čelovej oblasti uprostred a temennej oblasti uprostred a obojstranne, ľahký ložiskový krvný výron medzi mäkké mozgové pleny, drobnoložiskové pomliaždenie a prekrvácanie mozgovej kôry s drobným krvácaním v okolí ciev (histologický nález), ľahké prekrvácanie svaloviny hrudníka na predobočnej ploche vľavo, ľahké pomliaždenie a prekrvácanie oboch pľúc (pravdepodobne po resuscitácii), masívne prekrvácanie podbrušnice, pomliaždenie, prekrvácanie tenkého i hrubého čreva s pomliaždením, prekrvácaním a natrhnutie okružia tenkého čreva a medzikružia hrubého čreva, zakrvácanie brušnej dutiny, nedokrvením vnútorných orgánov, opuch mozgu ťažkého stupňa s mozočkovým kužeľom, akútne rozdutie a ložiskový opuch oboch pľúc. Následkom poranenia viacerých tkanív a vnútorných orgánov došlo k šoku po úraze a krvácaní, čo viedlo k centrálnym i periférnym zlyhaním srdcovo cievnej a dýchacej činnosti k smrti D. A.. K mechanizmu vzniku poranení v oblasti hlavy a tváre, horných a dolných končatín uviedol, že boli spôsobené tupými predmetmi o užšej i širšej kontaktnej ploche, ktoré pôsobili na uvedené oblasti malou až strednou silou a prudkosťou a najmä tlakom a mohlo sa tak stať s najväčšou pravdepodobnosťou pri opakovanom stláčaní hlavičky dieťaťa dlaňou a prstami dospelej osoby so vznikom vyššie uvedených poranení. Poranenia pľúc, spomínané vyššie, mohli vzniknúť pri nešetrnej resuscitácii menovanej, ale tieto neboli bezprostrednou príčinou smrti menovanej Viaceré v dvojiciach usporiadané krvné podliatiny v oblasti hrudníka prednej plochy brucha a chrbta s masívnym prekrvácaním podbrušnice, pomliaždením a prekrvácaním tenkého i hrubého čreva s pomliaždením, prekrvácaním a natrhnutím okružia tenkého čreva a medzikružia hrubého čreva so zakrvácaním brušnej dutiny mohli vzniknúť pri opakovanom

vyvíjaní tlaku na malú plochu bližšie neurčenými tupými predmetmi, napríklad koncami prstov ukazováka a prostredníka strednou až väčšou silou a prudkosťou spôsobených druhou osobou. Odtlačkovitá krvná podliatina v oblasti chrbta vľavo a krvná podliatina v sedacej oblasti vpravo boli spôsobené bližšie neurčenými tupými predmetmi o širšej kontaktnej ploche, ktoré pôsobili na uvedené oblasti malou až strednou silou a prudkosťou a tlakom druhou osobou.

Vzhľadom na skutočnosť že išlo o dieťa, ktoré sa samo nevedelo pohybovať chôdzou, ani loziť je vylúčené, aby uvedené poranenia boli spôsobené náhodnými pádmi a neboli zistené ani iné skutočnosti, ktoré by svedčili, že príčinou smrti sú chorobné zmeny v dôsledku zlyhania srdca alebo poruchy zrážanlivosti krvi. V tomto prípade išlo o šok po úraze a krvácaní pri viacnásobnom poranení hlavy a trupu a smrti menovanej sa nedalo zabrániť ani poskytnutím včasnej a odbornej lekárskej pomoci a došlo by k nej za 15 až 30 minút po vzniku poranení brušnej dutiny.

Histologickým vyšetrením neboli zistené žiadne zmeny, ktoré by svedčili o začínajúcom sa hojení uvedených poranení a reakciou organizmu na tieto poranenia, napr. vyplavenie bielych krviniek, a preto znalci vylúčili, aby poranenia boli staršie okolo obeda. Takisto nezistili žiadnu zápalovú reakciu charakteristickú pre hojenie rán a takisto nezistili prítomnosť železa, ktoré vzniká pri staršom krvácaní z dôvodu rozpadu červených krviniek, a preto všetky úrazové zmeny vyhodnotili ako čerstvé. V prípade staršieho úrazu môže byť sprievodným príznakom zvýšená teplota ako reakcia organizmu na prebiehajúce krvácanie, ako aj zvracanie, ktoré vzniká pri pomliaždení orgánov brušnej dutiny.

K určeniu doby smrti uviedol, že podľa spisového materiálu k smrti menovanej došlo okolo 22.05 hod. a predtým už bola resuscitovaná a v čase o 21.20 hod. bola zistená neprítomnosť tlaku, akcie srdca, neprítomnosť dýchania, neboli zistené známky pohybu a tento stav bol aj pri ďalších zisťovaniach a doba smrti bola stanovená až na čas po skončení resuscitácie. Presnejší čas smrti sa nedá určiť, lebo nebola zmeraná konečníková teplota u mŕtveho človeka, ale ako čas smrti bol určený čas konca resuscitácie. Pokiaľ lekár RZP konštatoval, že koncové časti tela už boli studené a smrť trvala dlhšie, tak s týmto jeho záverom je možné sa stotožniť. Predpokladá, že k smrti menovanej došlo ešte pred začatím resuscitácie.

Pri pitve bolo zistené prekrvácanie tenkého a hrubého čreva na viacerých miestach, a preto je možné uzatvoriť, že v danom prípade došlo k poraneniu malých až stredných ciev v krátkom časovom rozpätí na viacerých miestach, ktoré následne spôsobili vykrvácanie poškodenej do brušnej dutiny a zároveň nedošlo k poškodeniu žiadnej veľkej cievy.

Teoreticky je možné pripustiť, že od 10.00 hod. do 17.30 hod. mohli byť spôsobené ľahšie porania v oblasti kože, ktoré samy o sebe by neznamenali smrť poškodenej. Všetky najťažšie poranenia boli objektivizované ako čerstvé, ako aj poranenie mozgu a podliatiny a kožné odreniny mohli vzniknúť aj skôr, ale tieto by smrť nespôsobili. Histologicky skúmali iba najzávažnejšie poranenia. Podliatiny, ak by boli vznikli skôr, by si bol všimol pediater a podliatiny boli v dvojiciach a modriny malo aj za ušnicou, čo vylučuje možnosť, že by vznikli pri páde, lebo najprv by bola poškodená ušnica. Na brušnej časti boli tri dvojice krvných podliatin, ktoré korešpondovali s poranením vo vnútri brušnej dutiny a takisto aj na chrbte podliatiny korešpondovali s prekrvácaním podkožia a svaloviny a tlak pôsobil aj na hlbšie štruktúry. Podliatiny sa zvýrazňujú v rozpätí niekoľkých minút, až hodín po ich vzniku, preto pediater, ani záchranári si ich nemuseli všimnúť.

Znalec uviedol, že pokiaľ by tie krvné podliatiny vznikli až po kontrole u pediatra, ale násilie by pôsobilo skôr, dieťa by sa správalo ináč a bolo by citlivé na dotyk. Histologickým vyšetrením neboli zistené žiadne chorobné zmeny žalúdka, ani ďalších orgánov a taktiež žiadne vyšetrenia nevykazovali známky akútneho vírusového ochorenia. Pokiaľ ide o vracanie, ktoré sa opakovane vyskytovalo, drobné poranenie mozgu môže spôsobiť zvracanie a v žalúdku nebol zistený žiadny obsah, čo môže svedčiť pre stav po zvracaní. Zvracanie môže byť príznakom aj poranenia brušnej dutiny, najmä ak poranenie vzniklo tlakom. Vzhľadom na rozsah poranení v brušnej dutine je možné predpokladať, že k poraneniu hlavy a mozgu mohlo dôjsť aj skôr so vznikom následného zvracania. Pri poranení brušnej dutiny sa stav až k smrti zhoršoval rýchlo a pokiaľ poranenie mozgu by viedlo k nejakému krvácaniu, mohlo to byť najprv ľahšie poranenie, až potom so vznikom tohto drobnoložiskového krvácania. Opuch mozgu je dlhodobejší proces, ktorý vzniká pri poranení mozgu alebo pri krvácaní a v tomto prípade sa spolupodieľal na úmrtí menovanej a zhoršoval jej celkový stav. Opuch mozgu vznikol ako

následok poranenia mozgu, ako aj následok krvácania a nedá sa určiť presná hranica a je možné povedať, že opuch mozgu bol súčasť zlyhávania cirkulácie v dôsledku vykrvácania a keďže boli aj úrazové zmeny na mozgu, celé sa to prelínalo a samotné poranenie mozgu, pokiaľ by neboli ostatné poranenia, dieťa by išlo do bezvedomia, ale dalo by sa ho zachrániť a mohlo dôjsť k tomu, že bezvedomie nebolo spôsobené hneď tým krvácaním, ale najprv mohlo ísť do bezvedomia kvôli nedostatočnému prekrveniu mozgu, až následne nastal šok z vykrvácania. Malátnosť mohla byť prejavom otrasu mozgu alebo vnútrolebečného krvácania. Pokiaľ ide o podliatiny na bočnej ploche vľavo v strednej tretine a prednej pazuchovej čiare, mohli byť spôsobené resuscitáciou a uvedené krvácanie je prítomné aj na svalstve hrudníka vľavo. K mongoloidným škvrnám uviedol, že podliatiny, ktoré boli zistené na chrbte a na sedacej oblasti pravo boli zistené aj drobné ložiska prekrvácania podkožia a svaloviny v mieste krvných podliatin, čo nie je charakteristické pre mongoloidné škvrny a tieto zmeny sú vyvolané úrazom a nie chorobnými alebo genetickými zmenami. Vzhľadom na rozsah a charakter poranení, ich rozmiestnenie a poranenie hlbokých štruktúr je možné ustáliť, že uvedené poranenia, a to opuch mozgu a krvácanie do brušnej dutiny neboli spôsobené dieťaťom vo veku jeden a pol roka, ani náhodnými pádmi a skôr to evokuje pre stlačenie prstov. V prípade opakovaných pádov na hlavu by došlo k dyfuznému krvácaniu v mieste kontaktu vo väčšom rozsahu, ktoré sa nazýva masívne prekrvácanie mäkkých pokrývok lebečných a tieto vznikajú skôr pri sústredenom tlaku, ako pri dopade na tupý predmet o širšej kontaktnej ploche.

K otázke, či krvné podliatiny mohli vzniknúť neodbornou manipuláciou pri prevoze tela pohrebnou službou uviedol, že zistené krvné podliatiny mali známky vitálnej reakcie spojených s krvácaním a nejavili známky posmrtného vzniku. Po smrti sa už podliatiny nevytvárajú, prípadne odreniny majú medovo žlté sfarbenie spodiny. Poranenia v oblasti hrudníka mohli vzniknúť pri resuscitácii, ale poranenia zistené v brušnej dutine nemohli vzniknúť pri resuscitácii z dôvodu, že najprv by musela byť masívne prekrvácaná svalovina hrudníka, aby mohlo dôjsť k poraneniu orgánov uložených pod bránicou, ako je pečeň a žalúdok. V čase vykonávania resuscitácia svedkyňou A. už u menovanej nebol aktívny krvný obeh a z toho dôvodu nevznikla žiadna reakcia na násilie vznikajúce pri silovo vedenej resuscitácii. Pečeň je krehký orgán a v tokom prípade by došlo skôr k jej poškodeniu, ako k poškodeniu tenkého a hrubého čreva, čo v tomto prípade pri pitve zistené nebolo. Je možné ustáliť, že na hrudníku a v oblasti nad pečeňou poškodenej sa nenachádzajú žiadne známky vitálnej reakcie a poranenia brušnej dutine vykazujú známky čerstvého krvácania, ktoré vzniklo za života dieťaťa. V prípade nadmernej masáži, ktorá mala zasahovať hrudník a dolnú polovicu brušnej dutiny s neporanením pečene a žalúdka a poranenia tenkého a hrubého čreva pri pitve by bolo zistené masívne prekrvácanie v celom rozsahu v kontaktnej ploche. Po preparovaní kože a podkožia v oblasti hrudníka neboli viditeľné žiadne známky prekrvácania, ktoré boli naopak zistené na prednej brušnej stene v oblasti predstienky na tenkom a hrubom čreve. Z toho je zrejmé, že masáž musela byť prevádzaná v čase, keď nebol prítomný krvný obeh. Pokiaľ v znaleckom posudku bolo uvedené zakrvácanie brušnej dutiny s obsahom 320 milimetrov uviedol, že množstvo krvi nezodpovedá celkovej strate krvi dieťaťa, lebo okrem krvácania okružia tenkého čreva a medzikružia hrubého čreva, táto celková strata spolu s krvnou stratou v oblasti mäkkých pokrývok lebečných viedla v konečnom dôsledku k úmrtiu menovanej a k smrti došlo za 15 až 30 minút po vzniku poranení. Uvedený čas je možné posunúť iba v prípade, ak by útok trval dlhší čas radovo o pár minút.

Na otázku prečo nedošlo k poškodeniu pečene uviedol, že tlak bol vedený na prednú plochu brucha dvojicou tupých predmetov, napr. končekov prstov v takých oblastiach, kde sa nenachádzala pečeň ani slezina, čo pri stlačení bruška o chrbticu mohlo spôsobiť poranenie tenkého a hrubého čreva. Tlak bol vedený na oblasť brucha, kde sa nenachádza pečeň ani iný dôležitý orgán. Poranenie brucha nemohlo vzniknúť iným spôsobom, lebo miesto kontaktu zraňujúceho predmetu je pomerne ostro ohraničené a výrazné, čo svedčí pre vyvíjaný tlak a nie úder. V danom prípade išlo o pomerne typické krvné podliatiny vznikajúce po tlaku dvoch prstov a nie je možné vylúčiť ani úder päsťou alebo kopnutie nohou rôznej intenzity, ktoré však nezanechá typický odkaz na povrchu. Masáž bola vykonávaná na hrudníku, ale v čase, keď už u menovanej nebol prítomný krvný obeh a podľa názoru znalca spôsob ako vzniklo uvedené poranenie svedčí pre skutočnosť, že osoba, ktorá ho spôsobila si bola vedomá skutočnosti, že takto pôsobí dieťaťu bolesť bez závažného porušenia zdravia. Ostatné podliatiny v oblasti tváre, nadušniciach a v oblasti hlavy nesvedčí pre vykonávanie činnosti osoby školenej na poskytovanie resuscitácie. Rozsah a umiestnenie poranení svedčí skôr pre prebiehajúci útok voči orgánom, ktoré nie sú priamo ohrozené pri uvedenej intenzite a určite nesúvisí s poskytovaním laickej, ani odbornej lekárskej starostlivosti. Stláčanie v oblasti chrbtice spôsobuje výrazne bolesti a

prekrvácanie mäkkých pokrývok lebečných s vnútrolebečným krvácaním, nesúvisí s resuscitáciou.

Taktiež poranenia tráve a chrbta nevie dať so súvisu s resuscitáciou. Pre stanovenie presného okamihu smrti je podstatné vyhodnotenie teploty v konečníku a následne ďalšie fyzikálne pochody, ktoré prebiehajú na tele po úmrtí, a to najmä posmrtná tvorba škvŕn, vytváranie stuhnutosti tela a podľa objektívneho nálezu a prvotného zhodnotenia zdravotníckym pracovníkom o 21.20 hod. je možné z medicínskeho hľadiska predpokladať, že dieťa v čase o 21.20 hod. už bolo mŕtve. K prípadnej vrodenej srdcovej vady uviedol, že defekt medzikomorovej priehradky sám o sebe nepredstavuje riziko zvýšenej tvorby krvných podliatin a v prípade, ak by dieťa bralo podporne prostriedky na riedenie krvi, čo v tomto prípade zistené nebolo, mohlo by mať sklon k tvorbe krvných podliatin, avšak nie ohraničených ako bolo zistené v tomto prípade, ale dyfuzných, bez ostrého ohraničenia, ktoré by sa navzájom zlievali a neboli by ostro ohraničené, ako tomu bolo v tomto prípade.

Bol dopočutý MUDr. Kováč, ktorý vo vzťahu k poraneniam hlavy maloletej uviedol, že drobnoložiskové pomliaždenie a prekrvácanie mozgovej kôry s drobným krvácaním v okolí ciev vzniklo ako následok pôsobiacej sily, ktorá vznikla v dôsledku tlaku na hlavičku dieťaťa a tieto drobnoložiskové poranenia súvisia s poraneniami v čelovej oblasti uprostred a temennej oblasti uprostred a obojstranne, kde došlo k prekrvácaniu mäkkých pokrývok lebečných. Histologický preparát uvedeného mozgového tkaniva bol odobratý štandardne z temennej oblasti, pričom histologickým vyšetrením bolo zistené uvedené pomliaždenie – prekrvácanie mozgovej kôry a toto vnútrolebečné krvácanie súvisí aj s krvnou podliatinou v čelovej oblasti, pričom prekrvácanie mäkkých pokrývok lebečných v temennej oblasti uprostred a obojstranne nemuselo byť z vonku viditeľné v zmysle krvnej podliatiny, ale bolo zistené až po odpreparovaní a obnažení vnútornej plochy mäkkých pokrývok lebečných, čo je štandardný postup pri pitve hlavy a mozgu. Pokračoval, že je možné predpokladať, že tieto poranenia boli dieťaťu spôsobené opakovaným stláčaním hlavičky dieťaťa dlaňou a prstami druhej osoby vzhľadom na skutočnosť, že v danom prípade išlo o dieťa, ktoré sa nedokázalo samostatne presúvať chôdzou po dvoch ani po štyroch končatinách a pokiaľ by aj toto dieťa opakovane spadlo do strán alebo dopredu zo sedacej polohy, nedošlo by u neho k vzniku drobnoložiskového pomliaždenia a prekrvácania mozgovej kôry v takom rozsahu ako bolo zistené u dieťaťa. Uvedené poranenie mozgu s vnútrolebečným krvácaním muselo vzniknúť s najväčšou pravdepodobnosťou v čase ako ostatné poranenia, teda pred smrťou dieťaťa, pričom prebiehajúce vnútrolebečné krvácanie a pomliaždenie sa navonok prejavuje znížením stavu vedomia s postupným prechádzaním do stavu pripomínajúceho spánok, kde prejavy zvracania a malátnosť, mohli byť prejavom úrazu na mozgu. Znalec doplnil, že poranenie mozgu možno hodnotiť ako stredne ťažké poranenie s dobou liečenia do 42 dní, avšak nie smrteľné pre všeobecné povahu a toto poranenie mohlo zhoršiť celkový zdravotný stav poškodenej, ale samo o sebe neviedlo k smrti dieťaťa pri poskytnutí odbornej a adekvátnej lekárskej starostlivosti. Pokiaľ ide o ospalosť dieťaťa v čase príchodu profesionálnej matky o 17.00 hod znalec uviedol, že táto môže byť v príčinnej súvislosti s rôznymi zmenami ako aj poranením mozgu, kde v danom prípade nezistili žiadne závažné chorobné zmeny, na základe ktorých by bolo možné uvažovať o nich, ako o príčine vzniku malátnosti. Z uvedeného potom vyplýva, že ak bolo dieťatko malátne v čase o 17.00 hod. mohlo mať ľahké úrazové zmeny mozgu už prítomné. Pri pitve nebohej boli zistené kožné odreniny na spodnej ploche brady uprostred, na oboch ušniciach, krvné podliatiny v čelovej a lícovej oblasti obojstranne, na spodnej ploche vzadu uprostred, na oboch ušniciach, prekrvácanie mäkkých pokrývok lebečných v čelovej oblasti uprostred a temennej oblasti uprostred a obojstranne, pričom uvedené kožné odreniny, krvné podliatiny a prekrvácanie mäkkých pokrievok lebečných svedčia podľa znalca pre opakované stláčanie hlavičky dieťaťa dlaňami a prstami dospelej osoby s následným vznikom pomliaždenia mozgu s vnútrolebečným krvácaním. Znalec doplnil, že všetky poranenia zistené u dieťaťa boli spôsobené bližšie neurčenými tupými predmetmi najpravdepodobnejšie prstami a dlaňami ruky, kde je možné predpokladať, že boli spôsobené opakovane určitou silou a intenzitou, ktorá nemala spôsobiť dieťaťu ťažké poranenia. V danom prípade je možné pozorovať určitú podobnosť medzi použitím zraňujúceho predmetu prstom dospelej osoby v oblasti hlavy a trupu dieťaťa, kde vzhľadom na rozsah, charakter a uloženie poranení, konštantnú intenzitu pôsobenia zraňujúcej sily je možné ustáliť, že tieto poranenia nemohli byť spôsobené iným dieťaťom. Vzhľadom na intenzitu vzniku poranení je možné ustáliť, že takéto poranenia môžu byť technicky spôsobené osobou mužského aj ženského pohlavia, kde pri zohľadnení rozsahu umiestnenia poranení je možné predpokladať a pripustiť, že skôr išlo o osobu s väčšou ako s menšou rukou z dôvodu potreby stláčania hlavičky dieťaťa jednou rukou.

Bol vypočutý aj svedok I. A. P. W., N., ktorý uviedol, že pri vyjadrení vychádzal z fotodokumentácie a z dokumentácie, ktorá mu bola dostupná a v stanovisku úradu pre dohľad je uvedené, že bezprostrednou príčinou bol šok po úraze a krvácaní pri poranení brušnej dutiny a pri pitve bolo popisované zakrvácanie brušnej dutiny a tieto poranenia boli spôsobené 15 až 30 minút pred smrťou a jemu bola položená otázka, či poranenia (viditeľné modriny na tvári, bruchu a pomliaždenie tenkého a hrubého čreva a ciev závesu týchto čriev) mohli byť spôsobené resuscitáciou a je toho názoru, že a pokiaľ je napísané, že ide o šok po úraze a krvácaní do brušnej dutiny, to muselo byť predtým, ako sa začalo s oživovaním. Je podľa jeho názoru mimoriadne zriedkavé, aby poranenie brušných orgánov vzniklo pri oživovaní. Pri oživovaní môže dôjsť k zlomeninám rebier, prasknutiu pľúc. Ak dôjde k poraneniu brušných orgánov je na prvom mieste pečeň a slezina a poškodenie čreva so závesom je extrémne ojedinelé. Ak dochádza k poraneniu čriev a okružia tohto závesu, tak obyčajne dochádza aj k poraneniu pečene, lebo je to v blízkej súvislosti.

K výpovedi svedka I. W. sa vyjadril aj znalec MUDr. Kováč, ktorý sa stotožnil s vyjadrením svedka, že pri resuscitácii by došlo skôr k poraneniu pečene a sleziny a nie okružia a medzikružia.

Za súhlasu procesných strán bola prečítaná výpoveď svedkyne F. V., z ktorej vyplynulo, že je zamestnaná ako učiteľka v A. G. na ul. J.. X. J. XX F. N., kde chodia deti, dvojčatá, manželov C.. Keďže sa narodili predčasne, majú k tomu adekvátne zdravotné problémy. Podľa nej sa pán C. ešte viac stará ako jeho manželka, aj keď jej starostlivosť je tiež na vysokej úrovni. Nikdy si nevšimla u detí ľakavé reakcie alebo zranenia, ktoré by spôsobili iné osoby. Niekedy 9.3.2015 jej pani C. hovorila, že na štvrtok a piatok zoberú deti k starým rodičom, čo nebolo nič výnimočné. Dňa 11.3.2015 priviezol deti do škôlky pán C.. Podľa svedkyne bol obžalovaný pohodový, všetko riešil v kľude a mal na všetko čas, nikdy deti nehnal a správal sa k nim milo. Obe deti sa mu zverovali a bolo vidno, že majú k sebe vrúcny vzťah. A. A. C. bola o niečo strohejšia, i napriek tomu na deti nekričala. Z výpovede tiež vyplynulo, že deti hovorili o D. veľmi často, ďalšie deti nespomínali a ak by niečo nebolo v poriadku v rodine, tak by to vybadala alebo by jej E. povedala.

Súd vykonal dokazovanie aj oboznámením listinných dôkazov, z ktorých zistil nasledovné:

Bola oboznámená aj obhliadka miesta spolu s fotodokumentáciou, ako aj dodatočná obhliadka zaznamenajúca topografiu miesta činu.

V sprievodnom liste o obhliadke mŕtveho ku pitve vypracovaným MUDr. Zdenkou Karabinošovou je uvedená ako príčina smrti „VVCH srdca, sups. Aspirácia zvratkov“ s dobou smrti podľa posmrtných zmien 22.00 hod. a tento čas je uvedený aj v oboznámenej správe o prehliadke mŕtveho.

Súčasťou spisu je aj fotodokumentácia z vykonanej pitvy nebohej D. A..

Bola oboznámená aj predbežná správa z pitvy Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou zo dňa 12.3.2015, vypracovaná MUDr. Martinom Kováčom a MUDr. Daliborom Kállayom, v zmysle ktorej bezprostrednou príčinou smrti maloletej D. A. bol šok po úraze a krvácaní pri poranení brušnej dutiny. V správe je zároveň uvedené, že pri pitve boli zistené viaceré krvné podliatiny a kožné odreniny v oblasti tváre, trupu a končatín, viacnásobné pomliaždenie tenkého i hrubého čreva, s natrhnutím okružia a medzikružia tenkého i hrubého čreva so zakrvácaním brušnej dutiny. Zo súdnolekárskeho hľadiska išlo podľa lekárov o násilné úmrtie – viacnásobné poranenia tupým predmetom spôsobené druhou osobou.

Boli oboznámené aj lekárske správy týkajúce sa zdravotného stavu nebohej D. A..

Obžalovaný A. B. C., ako profesionálny rodič, poskytoval starostlivosť nebohej D. A. na základe Dohody o vykonávaní starostlivosti v profesionálnej rodine uzatvorenej dňa 2.9.2014 medzi obžalovaným a I. I. K. v zastúpení A. D. K., riaditeľky DeD.

Zo správy vypracovanej riaditeľskou I. I. K. zo dňa 13.3.2015 vyplýva, že v súlade s internou normou IN 041/2012 boli vykonávané pravidelné návštevy v DeD alebo domácnosti PR, z ktorých sú vyhotovované záznamy. Tieto návštevy nepreukázali žiadne negatívne skutočnosti

a žiadne negatívne skutočnosti a nevyvolávali nijaké pochybnosti o riadnej starostlivosti a výchove detí profesionálnym rodičom.

Obžalovaný A. B. C. nebol doposiaľ súdne trestaný.

Z vyjadrenia DeD Košice je zrejmé, že tento subjekt si bude náhradu škody od obžalovaného uplatňovať iba v prípade požiadavky zo strany biologických rodičov formou regresných platieb.

Rozsudkom Okresného súd Košice II. bola nad nebohou D. A. nariadená ústavná starostlivosť v I. I. L. XX, K..

Bola oboznámená aj príprava na profesionálne vykonávanie náhradnej starostlivosti, ktorého sa podrobil obžalovaný B. C. a z ktorého je zrejmé, že tento pohovor absolvoval a taktiež sa podrobil psychodiagnostickému vyšetreniu ohľadne uchádzania o pracovnú pozíciu profesionálneho rodiča. Taktiež bola oboznámená zápisnica z výberového konania, ktorého sa zúčastnil obžalovaný a na základe výberového konania bolo odporúčanie obžalovaného prijať na miesto profesionálneho rodiča.

Bolo oboznámené aj celkové hodnotenie jednotlivých krokov počas starostlivosti o nebohú D. A..

Zo správ je ďalej zrejmé, že obžalovaný doposiaľ nebol hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení FNsP Prešov. Taktiež bolo oboznámené aj oznámenie o zamestnaní za predchádzajúcich desať rokov zabezpečených cestou Sociálnej poisťovne. Obžalovaný je od svojho zamestnávateľa DeD Košice hodnotený všeobecne a je hodnotený kladne z miesta svojho bydliska.

Súd zhodnotil všetky dôkazy jednotlivo, ako aj v ich súhrnne a zistil nasledovné:

Dňa 11.3.2015 v čase o 22.00 hod, kedy bola ukončená resuscitácia záchranármi, bola konštatovaná smrť maloletej D. A., nar. XX.X.XXXX, kde uvedené dieťa bolo zverené obžalovanému A. B. C., ktorý bol zamestnaný ako profesionálny rodič I. I. F. K., so sídlom L. XX od 2.9.2014 a pričom v dôsledku konania obžalovaného spôsobom popísaným v obžalobe boli maloletej spôsobené poranenia uvedené v obžalobe, a to väčší počet pomliaždenín hlavne na hlave a trupe, pomliaždenie tenkého a hrubého čreva na viacerých miestach, natrhnutie okružia a medziokružia tenkého a hrubého čreva na viacerých miestach s následným krvácaním do brušnej dutiny, a následne došlo k šoku po úraze a krvácaniu, čo uviedlo k zlyhaniu srdcovo cievnej a dýchanej činnosti a k smrti maloletej, ktorej sa nedalo zabrániť ani poskytnutím včasnej a odbornej lekárskej pomoci.

Obžalovaný spáchanie skutku v celom rozsahu poprel a uviedol, že s nebohou bol uvedený deň u lekára a po príchode domov zvracala a následne mala zvýšenú teplotu a následne ju uložili spať a okolo pol deviatej bol ešte v izbe, kde mala prst v ústach a zaspávala a následne, keď ju prišiel skontrolovať okolo deviatej, zdalo sa mu, že D. nedýchala, a preto volal manželku, ako aj susedu, ktorá je zdravotná sestra a žiadnym spôsobom jej neublížil.

Skutočnosť, že maloletá D. A. bola dňa 11.3.2015 vo večerných hodinách bez známok života vyplýva jednak z výpovede svedkyne O. A., ktorá uviedla, že k dieťaťu prišla cca okolo deviatej a dieťa nedýchalo, ani nemalo srdcovú frekvenciu, a preto začala s jeho oživovaním až do príchodu záchranárov, ktorí v tom pokračovali. Táto svedkyňa sa nevedela vyjadriť, či mala už maloletá modriny a o deviatej hodine po jej príchode bola ešte teplá. S resuscitáciou začala medzi 21.08 hod. až 21.10 hod., lebo sa pozrela na hodiny a v oživovaní pokračovala až do príchodu profesionálnych záchranárov, ktorí ju oživovali do 22.00 hod., kedy konštatovali jej smrť. Ohliadajúca lekárka konštatovala, že nie sú viditeľné známky cudzieho zavinenia smrti. A. O., ako svedok uviedol, že po ich príchode o 21.18 hod. bolo zjavné, že už dieťa nežije, bolo fialové, cyanotické a všimol si mnohopočetné krvné podliatiny na hrudníku a v okolí bruška a dieťa už malo studené horné končatiny, teda smrť už trvala dlhšie ako 15 minút, kedy bola privolaná záchranka.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že sa skutok stal, lebo je nepochybné, že došlo k úmrtiu maloletej D. A., a to cudzím zavinením, lebo pri pitve nebola zistená chorobná príčina smrti, ale išlo o úrazové poranenie a znalec MUDr. Kováč uviedol, že bezprostrednou príčinou smrti

bol šok po úraze a krvácaní pri poranení tváre a trupu, a to najmä krvácania z okružia tenkého čreva a medzikružia hrubého čreva a krvné podliatiny vznikli bližšie neurčenými tupými predmetmi strednou silou a prudkosťou spôsobených druhou osobou. Znalec zároveň vylúčil, že by k vzniku uvedených poranení mohlo dôjsť pri opakovaných pádoch na zem alebo, aby smrť mu mohlo spôsobiť rok a pol staré dieťa a taktiež jednoznačne vylúčil ako mechanizmus vzniku poranení resuscitáciu. V prípade nešetrnej a násilnej resuscitácii by došlo k poraneniu orgánov nachádzajúcich sa v hrudnom koši, napr. k zlomenine rebier, poraneniu pľúc a bezprostredne by došlo k poraneniu orgánov uložených tesne pod bránicou ako je pečeň a žalúdok a v žiadnom prípade by nedošlo k poškodeniu tenkého a hrubého čreva, čo korešponduje aj s výpoveďou svedka I. W..

K mechanizmu vzniku uvedených poranení je potrebné poukázať na závery znalca MUDr. Kováča, ktorý uviedol, že tieto mohli vzniknúť pri opakovanom vyvíjaní tlaku na malú plochu bližšie neurčenými tupými predmetmi, napr. koncami prstov, ukazovákom a prostredníkom, strednou až väčšou silou a prudkosťou spôsobených druhou osobou. Z vykonaného dokazovania bolo jednoznačne vylúčené, aby poranenia, ktoré boli bezprostrednou príčinou smrti si spôsobila poškodená sama náhodnými pádmi alebo aby jej ich spôsobili deti, ktoré boli v ten deň doma.

Súd ustálil vzhľadom na vykonané dokazovanie aj osobu páchateľa daného skutku, kde sa stotožnil s obžalobou prokurátora.

K uvedenému záveru dospel nasledovným úvahami. Aj keď vo vzťahu k času smrti obžalovaný tvrdí, že okolo cca 21.00 hod., keď bol deti skontrolovať, nebohá už nedýchala, ale evidoval ešte srdcovú činnosť, a preto utekal po svedkyňu A. a manželka volala záchranku. Svedkyňa A. uviedla, že keď začala s resuscitáciou, pozrela na hodinky, bol čas medzi 21.08 hod. až 21.10 hod. a neevidovala žiadne známky srdcovej činnosti ani dýchania, ale nebohá mala telíčko ešte teplé. Záchranár A. O. uviedol, že do domu prišli o 21.18 hod. a s resuscitáciou začali o 21.20 hod., ktorá trvala 40 minút a smrť konštatovali o 22.00 hod. Ďalej však uviedol, že po ich príchode nebohá už bola cyanotická a okrajové časti vrchných končatín už mala studené, podľa jeho názoru smrť nastala asi pred 15 minútami podľa znalca k poraneniam, ktoré boli bezprostrednou príčinou smrti došlo 15 až 30 minút pred smrťou. Z vykonaného dokazovania však tiež vyplynulo, že maloletá pred smrťou utrpela aj drobnoložiskové pomliaždenie a prekrvácanie mozgovej kôry s drobným krvácaním v okolí ciev, a to vzniklo ako následok pôsobiacej sily, ktorá vznikla v dôsledku tlaku na hlavičku dieťaťa, kde prebiehajúce vnútrolebečné krvácanie a pomliaždenie sa navonok prejavuje znížením stavu vedomia s postupným prechádzaním do stavu pripomínajúceho spánok a aj keď uvedené nie je smrteľné pre všeobecné povahu, ale toto poranenie mohlo zhoršiť celkový zdravotný stav poškodenej. V tejto súvislosti súd poukazuje na výpoveď svedka A. A. C., ktorá aj keď na hlavnom pojednávaní odmietla vypovedať, z prečítanej výpovede z prípravného konania vyplynulo, že po príchode domov D. mala na tvári asi 6 modrín a jednu malú modrinu mala na brušku a takisto bola informovaná obžalovaným o zvracaní maloletej ako aj o teplote a D. zvracala aj za jej prítomnosti. Aj z výsluchu A. N. je zrejmé, že dieťa počas dňa zvracalo. Z výpovede znalca MUDr. Kováča je zrejmé, že prejavy zvracania a malátnosť mohli byť prejavom úrazu na mozgu a pokiaľ aj dieťa bolo ospalé v čase príchodu profesionálnej matky okolo 17.00 hod, mohlo mať ľahké úrazové zmeny mozgu už prítomné. Znalci zároveň v danom prípade nezistili žiadne závažné chorobné zmeny, na základe ktorých by bolo možné uvažovať o nich, ako o príčine vzniku malátnosti.

Keďže z vykonaného dokazovania vyplynulo, že je možné pozorovať určitú podobnosť medzi použitím zraňujúceho predmetu, prstov dospelej osoby v oblasti hlavy a trupu dieťaťa a v čase, keď vznikli poranenia na hlave, pričom tieto mohli zhoršiť celkový stav dieťaťa, bol obžalovaný s maloletou D. A. sám a znalec jednoznačne vylúčil, aby si uvedené poranenia mohla Simona spôsobiť sama a tiež vylúčil, aby ich spôsobili prítomné deti, súd uzavrel, že práve v dôsledku vyššie uvedeného a popísaného konania obžalovaného A. B. C., teda stáčaním hlavičky v priebehu dňa a tiež aj brucha maloletej boli spôsobené také poranenia, v dôsledku ktorých v konečnom dôsledku nastala smrť maloletej D. A., pričom obžalovaný vzhľadom na okolnosti mal a mohol predpokladať, že na základe jeho konania smrť môže nastať, čím zároveň bola naplnená objektívna stránka žalovaného trestného činu.

Obžalovaný je plne trestnoprávne zodpovedný subjekt, nakoľko zo záveru znaleckého posudku vypracovaného znalcami MUDr. Mitrikovou Kmečovou a MUDr. Fabišíkovou, je zrejmé, že obžalovaný

v čase skutku netrpel na žiadnu duševnú poruchu, ani chorobu, rozpoznávacie a ovládacie schopnosti boli zachované.

Obžalovaný konal minimálne formou nepriameho úmyslu, lebo vedel, že svojím konaním takéto porušenie alebo ohrozenie môže spôsobiť (objektom je záujem štátu na ochrane života a zdravia každej fyzickej osoby) a bol s tým uzrozumený. Minimálne nepriamym úmyslom chcel spôsobiť ťažkú umu na zdraví, nakoľko poranenia boli spôsobené opakovane určitou silou a intenzitou a smerovali nielen na brucho, ale aj na oblasť hlavy, kde sú životne dôležité orgány a nastal taktiež nedbanlivostný následok, t. j. smrť nebohej. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že obžalovaný porušil záujem chránený týmto zákonom, t. j. záujem štátu na ochrane života a zdravia každej fyzickej osoby.

Príčinná súvislosť medzi konaním obžalovaného, t. j. stláčaním brucha a hlavičky prstami a dlaňami ruky a smrťou nebohej, ktorá nastala dňa 11.3.2015 je zrejmá najmä zo záverov znaleckého posudku z odboru zdravotníctva vo vzťahu k mechanizmu vzniku poranení, kde následkom uvedeného došlo k vyššie popísaným zraneniam a následne k smrti, ktorej sa nedalo zabrániť ani poskytnutím včasnej lekárskej odbornej prvej pomoci.

Na základe vykonaného dokazovania a vyššie uvedené faktory dospel súd k názoru, že spôsob počínania obžalovaného a okolností za akých k tomu došlo umožňuje prijať záver, že konanie bolo takého charakteru, že došlo k naplneniu skutkovej podstaty žalovaného trestného činu po stránke objektívnej ako aj subjektívnej.

V tomto prípade naplnil obžalovaný svojim konaním aj kvalifikovanú skutkovú podstatu, pretože došlo k spáchaniu daného činu na chránenej osobe, ktorou sa v zmysle rozumie dieťa, kedy dieťaťom v zmysle sa rozumie osoba mladšia ako 18 rokov a zároveň sa vo vzťahu k obžalovanému jednalo aj o blízku osobu ( ), nakoľko blízkou osobou v zmysle sa rozumie príbuzný v priamom pokolení, osvojiteľ, osvojenec, súrodenec a manžel a iné osoby v rodinnom alebo obdobnom pomere ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá právom pociťovala ako ujmu vlastnú.

Teda súd uzavrel, že obžalovaný A. B. C. svojim konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty zločinu zabitia podľa , s poukazom na , .

Súd pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu vychádzal z rozhodných okolností uvedených v , pričom prihliadol najmä na spôsob spáchania skutku a jeho následok zavinenie, pohnútku, osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy, ako aj na pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností v súlade s citovaným , pričom skutočnosť, že obžalovaný A. B. C. doposiaľ viedol riadny život súd posúdil ako poľahčujúcu okolnosť podľa . Z priťažujúcich okolností súd nezistil žiadnu.

Podľa , trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

v jeho osobitnej časti umožňuje za trestný čin kvalifikovaný ako vo výroku rozhodnutia, a to zločin zabitia podľa Trestného uložiť trest v rozmedzí 9 až 12 rokov.

Súd pri ukladaní trestu zohľadnil časový odstup, ktorý uplynul od skutku ako aj závery znaleckých posudkov vo vzťahu k osobnosti obžalovaného, kde podľa znalcov MUDr. Ivice Mitrikovej Kmečovej a MUDr. Kornélie Fabišíkovej, títo u obžalovaného nezistili znaky emočnej lability a svoju profesiu vykonával bez nejakého nadmerného stresu, či frustrácie a kde podľa znalkyne PhDr. Petrovej obžalovaný nie je agresor v pravom slova zmysle, súd dospel k záveru, že na uvedomenie si následkov konania u obžalovaného trest ukladaný v rámci trestnej sadzby ustanovenej zákonom by bol neprimerane prísny a na dosiahnutie individuálnej a generálnej prevencie postačí aj

trest odňatia slobody uložený pod spodnou hranicou trestnej sadzby, a to v trvaní 3 rokov, kedy zároveň obligatórne uložil probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.

Zároveň dospel k záveru, že na obžalovaného nie je potrebné pôsobiť trestom odňatia slobody spojeným s jeho výkonom, ale účel trestu je možné dosiahnuť aj samotnou hrozbou trestu, a preto výkon trestu podmienečne odložil a určil skúšobnú dobu v trvaní 5 rokov, ktorú považoval za primeranú na preukázanie, či aj len hrozba trestu postačí na to, aby sa do budúcna vyvaroval akémukoľvek protiprávnemu konaniu a či išlo len o mimoriadne vybočenie, lebo bude povinný v skúšobnej dobe viesť riadny život, kde v opačnom prípade sa vystaví riziku, že súd a to už aj v priebehu skúšobnej doby rozhodne, že sa neosvedčil a nariadi výkon trestu odňatia slobody, ktorý mu bol podmienečne odložený.

Obžalovanému uložil aj povinnosť spočívajúcu v príkaze zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo sa uchádzať preukázateľne o zamestnanie, nakoľko na posilnenie účelu trestu v nadväznosti na spojitosť s výkonom činnosti profesionálneho náhradného rodiča ukladal obžalovanému A. C. aj zákaz činnosti špecifikovaný vo výroku rozhodnutia v trvaní 10 rokov, ktorého dĺžku v tomto prípade vzhľadom na všetky okolnosti považoval za primeranú a dostatočnú na uvedomenie si následkov daného skutku.

Tento trest uložený obžalovanému súd považoval za dostatočný na zabezpečenie účelu a že bude výchovne pôsobiť na obžalovaného, aby v budúcnosti viedol riadny život.

Rozhodnutie neobsahuje žiadny výrok o náhrade škody, nakoľko si poškodená nárok na náhradu škody riadne a včas neuplatnila.

Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom Okresného súdu Prešov.