Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9CoP/16/2021

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jozefa Turzu a členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Ladislava Mejstríka, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti R. Z., nar. XX.XX.XXXX a I. Z., nar. XX.XX.XXXX, obe bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, deti rodičov, matka: U. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/X, P. Z., a otec: V. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. I. XXX/XX, Z., korešpondenčná adresa J. XXX/X., Z., Česká republika, o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Žilina, č. k. -16 zo dňa 28.01.2021 v spojení s opravným uznesením č.k. -38 zo dňa 24.02.2021 a opravným uznesením č.k. -63 zo dňa 08.04.2021, takto

rozhodol:

Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku II. m e n í tak, že otec j e p o v i n n ý platiť výživné na maloletého R. vo výške 100,- eur mesačne a na maloletého I. vo výške 100,- eur mesačne, vždy do 15. dňa kalendárneho mesiaca, na ktorý sa výživné poskytuje, k rukám matky maloletých detí.

Vo zvyšnej časti ponecháva uznesenie nedotknuté.

odôvodnenie:

1) Napadnutým uznesením súd vo výroku I. dočasne zveril maloletého R. a maloletého I. do osobnej starostlivosti matky a vo výroku II. uložil otcovi povinnosť platiť výživné na maloletého R. vo výške 150,- eur mesačne a na maloletého I. vo výške 150,- eur mesačne, vždy do 15. dňa kalendárneho mesiaca, na ktorý sa výživné poskytuje, k rukám matky maloletých detí. Vo výroku III. vyslovil, že neodkladné opatrenie platí v časti úpravy zverenia do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej a v časti výživného do rozhodnutia vo veci samej. Pri rozhodovaní vychádzal z ust. , , a ust. a dospel k záveru, že z dôvodu právnej istoty vzťahu rodičov a maloletých detí je potrebné, aby boli maloleté deti dočasne zverené do osobnej starostlivosti matky, ktorá má na to lepšie predpoklady, pretože sa o ne celodenne stará. Pri určovaní nevyhnutného výživného pre maloleté deti vychádzal najmä z tvrdenia matky a prihliadol na to, že matka je poberateľkou rodičovského príspevku a jej príjem postačuje len na úhradu jej vlastných nevyhnutných potrieb, pričom otec má mesačný príjem cca 1.267,- eur, žije v nájme u rodičov, kde má mesačné náklady na bývanie 115,- eur. Aj keď má otec povolené oddlženie podľa insolvenční zákon, pohľadávky na výživné zo zákona je možné uhradiť v plnej výške bez toho, aby otec ako dlžník porušil zákaz nakladania s majetkom v rámci insolvenčného konania, a preto mal za to, že je v schopnostiach a možnostiach otca dočasne platiť výživné na maloleté deti v matkou požadovanej výške.

2) Proti tomuto rozhodnutiu čo do výroku o vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom, podal otec v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že zmení výšku vyživovacej povinnosti k maloletým deťom zo 150,- eur mesačne na 50,- eur mesačne na každé dieťa. Uviedol, že z dôvodu pandémie (štátnych nariadení), ako aj z časového hľadiska mu nie je umožnený prístup k deťom, a preto nemá možnosť vykonávať svoje rodičovské práva. V

súčasnosti nemá žiadny majetok, pričom je proti nemu vedené insolvenčné konanie, a preto potrebuje stále zamestnanie, aby bol schopný uhradiť maximum svojich záväzkov voči veriteľom. Mal za to, že výživné vo výške 150,- eur na každého syna je vzhľadom na ich vek a potreby neadekvátne, pretože matka poberá na synov rodičovský príspevok a prídavky na deti vo výške 512,- eur s tým, že náklady na bývanie predstavujú sumu 220,- eur, čo znamená, že matke zostane na živobytie 292,- eur.

3) Kolízny opatrovník vo vzťahu k odvolaniu otca oznámil, že súhlasí s rozhodnutím odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania.

4) Matka k odvolaniu otca uviedla, že s otcom ukončili vzťah v októbri 2020 s tým, že otec chcel čas na plnenie si vyživovacej povinnosti do januára 2021. V tomto mesiaci jej však oznámil, že musel vyhlásiť osobný bankrot. Neskôr sa dozvedela o množstve záväzkov, o ktorých netušila. Otec sa zaujímal od ich rozchodu o deti, avšak s nimi od vtedy nebol. Momentálne už viac ako mesiac neprejavil o deti žiadny záujem. Neprispel žiadnou finančnou čiastkou. Návrh otca na platenie výživného vo výške 50,- eur na jedno dieťa považovala za neadekvátny, neprimeraný, nezodpovedajúci odôvodneným životným potrebám maloletých detí a výdavkom spojeným s ich výchovou, starostlivosťou a opaterou, ktoré sú primerané ich veku a režimu.

5) Krajský súd, ako súd odvolací ( ), preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia a a bez nariadenia pojednávania ( ) odvolaním napadnuté uznesenie súdu vo výroku II., ktorým rozhodol, že otec je povinný platiť výživné na maloletého R. vo výške 150,- eur mesačne a na maloletého I. vo výške 150,- eur mesačne, vždy do 15. dňa kalendárneho mesiaca, na ktorý sa výživné poskytuje, k rukám matky maloletých detí, podľa ust. zmenil tak, že otcovi uložil povinnosť platiť výživné na maloletého R. vo výške 100,- eur mesačne a na maloletého I. vo výške 100,- eur mesačne, vždy do 15. dňa kalendárneho mesiaca, na ktorý sa výživné poskytuje, k rukám matky maloletých detí. Vo zvyšnej časti ponechal uznesenie nedotknuté.

6) V danom prípade súd prvej inštancie neodkladným opatrením rozhodol aj o povinnosti otca prispievať na výživu maloletých detí v nevyhnutnej miere, a to vo výške 150,- eur poukazujúc na skutočnosť, že matka je poberateľkou len rodičovského príspevku s tým, že je v schopnostiach a možnostiach otca, vzhľadom na jeho príjem, dočasne platiť výživné v matkou požadovanej výške, ktorá zodpovedá nákladom detí do 3 rokov. Otec uložené výživné vo výške 150,- eur na každé dieťa považoval za neadekvátne.

7) Neodkladné opatrenie je celkom výnimočným opatrením a súd pri rozhodovaní musí vždy prihliadnuť na to, aby prípadným vyhovením návrhu nedošlo k neprimeranému zásahu do práv dotknutých osôb. Na tieto okolnosti je potrebné obzvlášť prihliadať pri rozhodnutiach týkajúcich sa maloletých detí, kde súd prihliada v prvom rade na ich záujmy, a teda musí zvažovať, či bez takéhoto rozhodnutia hrozí ujma práve na strane maloletých.

8) V danom prípade odvolací súd zdôrazňuje, že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia sa nevykonáva dokazovanie v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní, toto dokazovanie teória práva označuje ako osvedčovanie. Osvedčovaním sa zisťujú najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Pri ich zisťovaní súd neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, výsledkom takéhoto postupu je, že osvedčované skutočnosti sa so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia ako nanajvýš pravdepodobné. Nie je účelom (v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia) zisťovať správne a úplne skutkový stav, nakoľko nejde o rozhodnutie vo veci samej a na nariadenie neodkladného opatrenia postačilo osvedčiť uvedené skutočnosti.

9) Vychádzajúc z obsahu spisového materiálu mal aj odvolací súd osvedčené, že v danom prípade sa vyžadovala okamžitá úprava neodkladným opatrením vo vzťahu k vyživovacej povinnosti k maloletým deťom, pokiaľ nedôjde k rozhodnutiu vo veci samej, ktorá posilní istotu v právnych vzťahoch účastníkov. Aj odvolací súd mal osvedčené, že rodičia maloletých detí spolu nežijú. Matka sa sama stará o maloleté deti, pričom otec sa toho času podieľa na starostlivosti o ne iba peňažnou formou tým, že matke posiela výživné na deti (a aj to podľa vyjadrení matky nepravidelne).

10) Na druhej strane však odvolací zdôrazňuje, že pokiaľ ide o výšku výživného v nevyhnutnej miere, v danom štádiu konania (t. j. pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia) súd neskúma zákonné podmienky podstatné pre určenie vyživovacej povinnosti (uvedené v § 62 a nasl. Zákona o rodine) a nezaoberá sa ani rozsahom a výškou odôvodnených potrieb tak na strane oprávneného (maloletých detí), ani na strane povinného (v danom prípade otca). Okolnosti vo vzťahu k rozsahu odôvodnených potrieb maloletých detí (vrátane preskúmavania majetkových a zárobkových pomerov na strane oboch rodičov) budú predmetom dokazovania v konaní o veci samej. Inštitút neodkladného opatrenia je celkom výnimočným opatrením, ktorého definičným znakom je dočasnosť a nevyhnutnosť dočasnej úpravy s tým, že vo vzťahu k navrhovanej vyživovacej povinnosti ho charakterizuje aj ďalší znak a to je nevyhnutná miera (ust. ). V okolnostiach daného prípadu, vzhľadom k veku a potrebám cca jednoročných detí, sa odvolaciemu súdu nejavila suma výživného vo výške 150,- eur na jedno dieťa primeraná, resp. ako taká, ku ktorej by mohol dospieť súd bez vykonaného dokazovania. Na základe uvedeného preto odvolací súd určil výživné na každé dieťa sumou 100,- eur, ktorou sa bude otec podieľať na výžive maloletých detí tak, aby boli ich bežné potreby zabezpečené.

11) Je potrebné zdôrazniť, že sa jedná o dočasné rozhodnutie s tým, že po vykonanom dokazovaní súd vo veci rozhodne konečným rozhodnutím. Skutočnosti tvrdené matkou a otcom môžu byť relevantné pri rozhodovaní vo veci samej, keď prebehne dostatočné dokazovanie, no nemohli mať za následok iný záver ako ten, ktorý prijal odvolací súd vo výroku tohto rozhodnutia. Týmto rozhodnutím sa neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej.

12) Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).