Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_19C-41-2020.pdf
PDF · 73.29 KB
Case nature
Area
Subarea
19C/41/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Michalovce sudkyňou JUDr. Agátou Štefaničovou v spore žalobcu Inkasáreň s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 35777974, zastúpeného Mgr. Zuzanou Bírovou, advokátkou, Americká 2, 831 02 Bratislava-Nové Mesto, IČO: 30849837, proti žalovanému P. o zaplatenie 70,70 Eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 73,70 Eur, úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 70,70 Eur od 7.3.2020 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Priznáva žalobcovi ako strane plne úspešnej v konaní náhradu trov konania v pomere 100 %, ktoré je povinný nahradiť žalobcovi žalovaný.
odôvodnenie:
1.Žalobca sa žalobou doručenou súdu 5.11.2020 domáhal proti žalovanému zaplatenia 70,70 Eur s 5 % ročným úrokom z omeškania od 10.9.2017 do zaplatenia, nákladov spojených s uplatnením práva 3,00 Eur a trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný cestoval dopravným prostriedkom žalobcu dňa 6.3.2020 bez preukázania sa platným cestovným lístkom. So žalovaným bolo spísané Hlásenie o porušení tarifných a prepravných podmienok vs. 20003506 a žalovaný bol zaviazaný na úhradu základného cestovného vo výške 0,70 Eur a prirážky. Kontrolný pracovník žalobcu mu preto v súlade s ustanovením § 12 a § 14 zák. č. 56/2012 Z.z. a v súlade s platným Prepravným poriadkom uložil zaplatiť cestovné 0,70 Eur a úhradu pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom 70,00 Eur spolu vo výške 70,70 Eur. Žalovaný túto sumu žalobcovi napriek písomnej upomienke doposiaľ nezaplatil. Pretože je v omeškaní s plnením peňažného záväzku, požaduje žalobca aj úroky z omeškania 5 % ročne od 7.3.2020 do zaplatenia celej pohľadávky a náklady spojené s uplatnením práva 2 x 1,50 Eur poštovné za výzvy žalovanému na úhradu pohľadávky.
2. Na preukázanie svojho nároku predložil hlásenie o porušení tarifných a prepravných podmienok, prepravný poriadok a výzvu na úhradu pohľadávky.
3. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril a dňa 5.5.2021 bol vo veci verejne vyhlásený rozsudok bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 219 ods. 3 CSP.
4. Súd vykonal dokazovanie predloženými listinami a zistil tento skutkový stav:
5. Dňa 6.3.2020 o 17.40 hod. cestoval žalovaný linkou číslo 23, ktorá patrí právnemu predchodcovi žalobcu Dopravnému podniku Bratislava, pričom počas jazdy bol kontrolovaný kontrolným pracovníkom prepravcu. Žalovaný sa nepreukázal platným cestovným lístkom, preto s ním bolo spísané hlásenie
o porušení tarifných a prepravných podmienok po variabilným symbolom 20003506. Podľa cenníka prepravcu bolo platné cestovné v čase cesty žalovaného 0,70 Eur.
6.Žalobca dňa 7.7.2020 vyzval žalovaného na úhradu cestovného 0,70 Eur a náhrady 70,00 Eur, avšak žalovaný doposiaľ pohľadávku žalobcovi neuhradil.
7. Po vykonanom dokazovaní súd vec právne posúdil takto:
Podľa § 14 ods. 1 písm. d) zák. č. 56/2012 Z.z. cestujúci je povinný zaplatiť cestovné a na výzvu vodiča, iného člena osádky autobusu alebo revízora preukázať sa platným cestovným lístkom. Podľa § 16 ods. 4 písm. c) zák. č. 56/2012 Z.z. cestujúci je povinný označiť si cestovný lístok v označovacom zariadení autobusu bezprostredne po nastúpení do autobusu, ak ide o cestovný lístok, ktorého platnosť sa začína až jeho označením. Podľa § 16 ods. 5 zák. č. 56/2012 Z.z. cestujúci je povinný mať cestovný lístok pri sebe po celý čas prepravy a bezprostredne pri vystupovaní z autobusu a na výzvu sa ním preukázať osádke autobusu, revízorovi alebo osobe poverenej výkonom odborného dozoru. Podľa § 17 ods. 2 zák. č. 56/2012 Z.z., sankčnú úhradu pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom určí dopravca najviac do stonásobku základného cestovného bez príplatkov. Podľa § 12 ods. 2 zák. č. 56/2012 Z.z., vodič, iný člen posádky alebo revízor sú oprávnení uložiť cestujúcemu, ktorý sa nepreukáže platným cestovným lístkom, povinnosť zaplatiť cestovné a sankčnú úhradu, alebo preukázať svoju totožnosť a poskytnúť údaje potrebné na vymáhanie cestovného a sankčnej úhrady podľa § 14 ods. 2, Podľa § 14 ods. 2 zák. č. 56/2012 Z.z., ak sa pri kontrole cestovných lístkov v autobuse alebo bezprostredne po vystúpení z neho na zastávke cestujúci nepreukáže vodičovi, inému členovi osádky autobusu alebo revízorovi na jeho výzvu platným cestovným lístkom, je povinný na mieste zaplatiť cestovné a sankčnú úhradu podľa tarify; inak je povinný poskytnúť identifikačné údaje na vymáhanie cestovného a sankčnej úhrady v rozsahu meno a priezvisko, dátum narodenia, adresa trvalého pobytu, číslo občianskeho preukazu alebo iného dokladu totožnosti. Ak ide o maloletého, zisťujú sa identifikačné údaje aj o jeho zákonnom zástupcovi.
8. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalovaný využil dopravné služby, ktoré poskytuje právny predchodca žalobcu cestujúcej verejnosti, ako aj to, že za túto službu nezaplatil. Pri kontrole kontrolným pracovníkom prepravcu sa nepreukázal platným cestovným lístkom, čím porušil prepravný poriadok ako aj ustanovenie § 14 ods. 1 písm. d) Zákona č. 56/2012 Z.z.. Z tohto dôvodu je podľa§ 14 ods. 2 zák. 56/2012 Z.z. povinný uhradiť žalobcovi cestovné 0,70 Eur a určenú sankčnú úhradu cestovného lístka v sume 70,00 Eur podľa § 17 ods. 2 zák. č. 56/2012 Z.z., teda spolu 70,70 Eur.
9. Žalovaný bol povinný zaplatiť cestovné a sankčnú úhradu na mieste podľa § 14 ods. 2 zák. č. 56/2012 Z.z., to znamená dňa 6.3.2020. Pretože tak neurobil, je od 7.3.2020 v omeškaní. Požadovaný úrok z omeškania a jeho výška 5% je v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v náväznosti na ustanovenie § 3 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z.z., preto súd priznal žalobcovi aj úroky z omeškania zo sumy 70,70 Eur vo výške 5% ročne od 7.3.2020 do zaplatenia. Zároveň v súlade s ustanovením § 121 ods. 2 Občianskeho zákonníka priznal žalobcovi náklady spojené s uplatnením práva, a to dvakrát poštovné po 1,50 Eur za výzvy žalovanému na úhradu pohľadávky.
10. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že ich priznal žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku vyšší súdny úradník samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 CSP uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Ak povinnosť uložená v tomto rozhodnutí nebude splnená, môže sa oprávnená osoba svojho nároku domáhať návrhom na vykonanie exekúcie.
Podľa § 127 ods. 1 CSP ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis.
Podľa § 127 ods. 2 CSP ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.