Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Er/1103/2006

Uznesenie

Okresný súd Nové Zámky vo veci exekúcie oprávneného: Slovenská republika - Ministerstvo vnútra SR, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866, proti povinnému: B.. N. Z., G.. XX.XX.XXXX, K. M. K. XXXX/XX, G. J., o vymoženie 33,19 Eur a trov exekúcie, takto

rozhodol:

Súd n e p r i z n á v a náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Hildegarda Laclavíková, Exekútorský úrad so sídlom Slovenská 52, 080 01 Prešov.

odôvodnenie:

1. Súdny exekútor svojím podnetom na zastavenie exekúcie zo dňa 17.02.2014 oznámil súdu, že nakoľko počas exekúcie došlo k uplynutiu prekluzívnej lehoty, počas ktorej bolo možné vykonať rozhodnutie, na základe ktorého je vedené toto konanie, sú splnené predpoklady na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

2. Podľa veta prvá o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „“), ak tento zákon v až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“).

3. Tunajší súd po preskúmaní návrhu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku túto zastavil uznesením č. k. -10 zo dňa 05.06.2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 29.07.2019.

4. Súdny exekútor doručil dňa 14.12.2018 tunajšiemu súdu vyčíslenie trov exekúcie, a uviedol, že na povinného bol vyhlásený konkurz Uznesením sp. zn. .

5. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

6. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

7. Podľa § 197 ods. 1 náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

8. Vzhľadom na skutočnosť, že exekúcia bola zastavená z dôvodu preklúzie, súd skúmal, koho je možné zaviazať na úhradu trov exekúcie.

9. Ustanovenie Exekučného poriadku zakotvuje zásadu, podľa ktorej trovy exekúcie uhrádza zásadne povinný. však v , , zakotvuje výnimky, na základe ktorých je k úhrade trov exekúcie zaviazaný oprávnený. Výnimky zo zásady, že trovy exekúcie pri jej zastavení uhrádza povinný ustanovuje v prípade, že k zastaveniu exekúcie došlo zavinením samotného oprávneného, v prípade, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a v prípade, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz.

10. Z vyššie uvedených výnimiek by do úvahy v danom prípade prichádzala len možnosť, kedy k zastaveniu exekúcie došlo zavinením oprávneného. Súd po preskúmaní predmetného prípadu dospel k záveru, že oprávnenému nemožno pričítať zavinenie zastavenia exekúcie. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie včas (pred uplynutím prekluzívnej lehoty). Z tohto dôvodu nemožno zavinenie zastavenia exekúcie pričítať oprávnenému. Oprávnený nemohol v danom prípade ovplyvniť postup súdu, resp. súdneho exekútora v exekučnom konaní. Súd vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že zastavenie exekúcie nezavinil oprávnený, a preto k náhrade trov exekúcie by mohol zaviazať len povinného.

11. Obdobný názor vyslovil i Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení 1EMCdo/1/2013 zo dňa 23.10.2014, v ktorom okrem iného konštatoval aj to že „...pokiaľ oprávnená podala včas návrh na vykonanie exekúcie, neprichádza do úvahy jej procesné zavinenie na zastavení exekúcie z dôvodu straty účinnosti exekučného titulu v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty, určenej na jeho vykonanie. Oprávnená skutočne nemohla nijako ovplyvniť postup súdu, resp. súdneho exekútora v exekučnom konaní, ako i dĺžku trvania tohto postupu, teda ani prípadné vykonanie exekučného titulu do straty jeho účinnosti v priebehu konania.“

12. V danom prípade bol na majetok povinného uznesením Okresného súdu Nitra sp. zn. zo dňa 08.11.2018 vyhlásený konkurz a povinný bol oddlžený tak, že bol zbavený všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze a dlhov, ktorú sú vylúčené z uspokojenia. Teda nie je tu možnosť na zaviazanie na znášanie trov exekúcie povinného, nakoľko neexistuje možnosť nakladať s jeho majetkom. Pokiaľ ide o oprávneného, ako už bolo vyššie zdôvodnené, nie sú dané okolnosti za ktorých by mohol byť zaviazaný na znášanie trov.

13. Ústavný súd k takýmto, resp. obdobným prípadom poznamenáva, že samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré exekútor nesie je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. V unesení Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 16.12.2008, sp. zn. -16, súd poukázal na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 23.11.1983, séria A, č. 70, vo veci Van der Mussele proti Belgicku, v ktorom bolo zdôraznené, že riziko s výkonom určitej profesie (v danom prípade advokáta), kam spadá i riziko neuhradenia odmeny za odvedenú prácu je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie.

14. Z dôvodov vyššie uvedených, nakoľko súd nemohol zaviazať na znášanie trov exekučného konania povinného ani oprávneného, súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.