Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10To/29/2020

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Monoka a sudcov JUDr. Evy Rešatkovej a JUDr. Mariána Mačuru na verejnom zasadnutí konanom dňa 05.05.2021, v trestnej veci proti obžalovanému J. Y. pre trestný čin úverového podvodu podľa § 250a ods. 1, ods. 4 Tr. zákona účinného do 31.12.2005 a iné, o odvolaniach obžalovaného a okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok sp. zn. zo dňa 21.01.2020 jednomyseľne takto

rozhodol:

Podľa z a m i e t a odvolania obžalovaného J. Y. a okresného prokurátora.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný J. Y. uznaný za vinného v bode 1/ z trestného činu úverového podvodu podľa , účinného do 31.12.2005 v štádiu pokusu podľa účinného do 31.12.2005 a v bode 2/ z trestného činu podvodu podľa , účinného do 31.12.2005, a to na tom skutkovom základe, že

v bode 1/

dňa 7.11.2005 v Kežmarku, na ul. P.. X, v pobočke Y.Y. L. a. s., podal za spoločnosť R. R. s r. o. so sídlom J. č. XX/XXX, F., žiadosť o úver pre malých podnikateľov - profiúver na sumu 2,5 milióna Sk, k žiadosti doložil originál výpisu z obchodného registra zo dňa 2.11.2005, originál výpisov z účtu z OTP banky za mesiace marec 2005, júl 2005, august 2005, september 2005, súvahy za r. 2004 a 2004, výkazy ziskov a strát za r. 2003 a 2004, fotokópie daňových priznaní za r. 2003 a 2004 overených Daňovým úradom Kežmarok, opatrených kolkom, ďalej predložil faxové kópie predbežných finančných výkazov, výkazov ziskov a strát, identifikačné doklady - občianske preukazy konateľov spoločnosti, pričom pri preverovaní týchto dokladov pracovníkmi banky bolo zistené, že tieto doklady javia známky falšovania a sú fiktívne a preto zo strany VÚB Banky a. s., pobočka Kežmarok, žiadosť o poskytnutie Profi - úveru v sume 2,5 milióna Sk bola zamietnutá a tak pre Y.Y. L. a. s., H. X. X, L., nebola spôsobená žiadna škoda,

v bode 2/

v priebehu roka 2002 v presne nezistený deň a mesiac, sa skontaktoval s finančným poradcom E. Y. v Poprade, ktorému ponúkol možnosť investovania peňazí od klientov s výhodným úrokom s tým, že ho požiadal, aby zabezpečil klientov, vyzbieral od nich peniaze a odovzdal mu ich na výhodné zhodnotenie, pričom v priebehu mesiacov november, december 2002 a prvých mesiacov roka 2003 v Poprade potom, ako E. Y. zozbieral finančné prostriedky od klientov a vložil ich na účet J. Y. vedený v Tatrabanke a. s., predstierajúc, že peniaze investuje prostredníctvom firiem korporácie IFC, Fidelity fond a Thomson Fond so sídlom vo Washingtone D.C., ktoré nemali oprávnenie vykonávať podnikateľskú činnosť na území Slovenskej republiky, takto vylákané peniaze od poškodených A.. H. Y. sumu 55.000,- Sk, od A.. O. P. sumu 55.000,-Sk, od Y. B. sumu 110.000,- Sk, od H. B. sumu 55.000,- Sk, od C. P. sumu 165.000,- Sk, od H. V. sumu 110.000,- Sk, vložené na účet obžalovaného vedený v Tatrabanke a. s., pobočka Poprad pod číslom XXXXXXXXXX/XXXX, obžalovaný pre seba a svoj prospech a takto získané finančné prostriedky nevrátil, čím takto spôsobil pre poškodených škodu celkovo 550.000,- Sk.

Za to mu bol podľa § 250a ods. 4 Tr. zákona účinného do 31.12.2005 s použitím § 35 ods. 2 Tr. zákona uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 24 mesiacov, výkon ktorého podľa § 58 ods. 1 písm. a) Tr. zákona bol podmienečne odložený a podľa § 59 ods. 1 Tr. zákona určená skúšobná doba v trvaní 48 mesiacov.

Súčasne podľa obžalovanému uložil povinnosť nahradiť poškodeným škodu a to A.. O. P. vo výške 1.025, eur (30.899,- Sk), Y. B. vo výške 3.651,33 eur (110.000,- Sk), H. B. vo výške 497,90 eur (15.000,- Sk), C. P. vo výške 3.651,33 eur (110.000,- Sk) a H. V. - O. vo výške 1.825,66 eur (55.000,- Sk).

Podľa odkázal poškodeného E. Y. s jeho nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Proti uvedenému rozsudku podali včas odvolanie obžalovaný proti celému rozsudku a prokurátor proti výroku o treste v neprospech obžalovaného.

Obžalovaný vo svojom odvolaní uviedol, že napadnutý rozsudok nepovažuje za zákonný, nakoľko počas hlavných pojednávaní na okresnom súde neboli dostatočne dôkladne preverené dôkazy, ktoré navrhol súdu na doplnenie. Taktiež na hlavných pojednávaniach neboli vypočutí všetci svedkovia, ktorých navrhla vypočuť obžaloba. Písomne požiadal okresný súd, aby mu dal adresu, kde momentálne žije pán E. Y., aby mohla právnická kancelária APS tomuto poukázať finančné prostriedky na doplatenie pre klientov. V prílohe poslal email, ktorý mu kancelária APS zaslala a tiež písomné potvrdenie z banky, kde má vedený účet o vykonaných platbách pre kanceláriu APS od roku 2016 do roku 2020. Tieto platby boli poukázané na základe informácií, ktoré mu kancelária APS posielala. Namieta, že na hlavných pojednávaniach nebol ani raz vypočutý svedok, ktorého navrhol vypočuť - H. D.. V odvolacom konaní žiada Krajský súd v Prešove, aby pokiaľ to bude možné, vyvinul maximálne možné úsilie nato, aby pán D. mohol v tejto veci na súde vypovedať. Tiež na súde nebol ani raz vypovedať J. D.. Žiadal, aby okresný súd v rámci hlavných pojednávaní si zabezpečil kamerové záznamy z VÚB banky, aby mohol čo najspravodlivejšie rozhodnúť, keďže osobne žiadosť o úver pre spoločnosť R. R., spol. s r. o., nepodával, ale podávali ju sprostredkovatelia. Tvrdí, že so sprostredkovateľmi mal uzavretú zmluvu o sprostredkovaní úveru a aj notársky overeným splnomocnením im dal plnú moc konať za spoločnosť R. R., spol. s r. o., pri úverovom konaní v banke. Takmer všetky návrhy na doplnenie dokazovania boli zo strany súdu zamietnuté. Nevie, či to bolo tým, že sa bránil sám bez právneho zástupcu. V odvolacom konaní žiada, aby pokiaľ to umožnia okolnosti, vypovedali aj občania USA, s ktorými pri rekonštrukcii židovského cintorína v Kežmarku spolupracoval a od ktorých vyšla ponuka, ktorú neskôr ponúkol pánu Y.. Za prevod finančných prostriedkov pre pána Y. uhradil aj medzinárodnú daň vo výške 900,- eur.

Prokurátor svoje odvolanie podané proti výroku o treste písomne odôvodnil tak, že s rozhodnutím o uložení trestu obž. J. Y. na dolnej hranici zákonnej trestnej sadzby nesúhlasí, pretože uložený trest nekorešponduje so všeobecnými zásadami pre ukladanie trestov, najmä vo vzťahu k charakteru páchanej trestnej činnosti, spôsobenému následku, ako aj následku, ktorý pri skutku podľa bodu 1/ rozsudku hrozil, ako aj z dôvodu existencie viacerých priťažujúcich okolností. Berúc do úvahy všeobecné zásady ukladania trestov stanovené ustanoveniami , zásady generálnej, ako aj individuálnej prevencie, uloženie trestu odňatia slobody v trvaní 2 rokov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 4 rokov považuje za nezákonné a takto uložený trest za neprimerane nízky. Poukázal na ust. , v zmysle ktorého uložený trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom trestného činu, zabrániť mu v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvoriť podmienky pre výchovu páchateľa k tomu, aby v budúcnosti viedol riadny život a súčasne ho odradiť od páchania ďalšej trestnej činnosti akéhokoľvek charakteru. Podľa odseku 4 tohto ustanovenia , pri určovaní druhu trestu a jeho výmery, súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a na následok činu, zavinenie, pohnútku, okolnosti prípadu a osobu páchateľa, na jeho pomery a možnosť nápravy. Zdôraznil, že obžalovaný J. Y. je z miesta trvalého bydliska hodnotený všeobecne, doposiaľ bol celkovo 5-krát riešený v priestupkovom konaní a súdne trestaný nebol. Podľa neho závery okresného súdu po vyhodnotení všetkých podmienok podstatných pre ukladanie trestu obž. J. Y. a uloženie trestu odňatia slobody úplne na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby, je neprimerane nízke a nedostatočné, s poukazom najmä na všetky okolnosti prípadu, charakter páchanej trestnej činnosti a následok trestného činu. Zákonom stanovená trestná sadzba pre najprísnejší zo spáchaných trestných

činov a to trestný čin úverového podvodu podľa § 250a ods. 1, 4 Tr. zákona účinného do 31.12.2005, je trest odňatia slobody s hranicou od 2 rokov až do 8 rokov. Uložením trestu odňatia slobody úplne na dolnej hranici trestnej sadzby okresný súd pri vyhodnotení všetkých okolností podstatných pre stanovenie primeranej výšky trestu neprihliadol na skutočnosť, že u obžalovaného J. Y. nebola zistená žiadna poľahčujúca okolnosť. V prvom rade považuje za potrebné uviesť, že obž. J. Y. sa k skutkom, ktoré sú mu kladené za vinu nepriznal. Priznanie páchateľa je vo všeobecnosti považované za výraznú poľahčujúcu okolnosť, ktorá by svedčila pre ukladanie trestu na dolnej hranici zákonnej trestnej sadzby. Ďalej obžalovanému priťažuje skutočnosť, že jeho konanie je právne kvalifikované pri oboch skutkoch ako konanie podľa kvalifikovanej skutkovej podstaty, a to podľa § 250a ods. 1, 4 Tr. zákona účinného do 31.12.2005 a podľa § 250 ods. 1, 3 Tr. zákona účinného do 31.12.2005. Skutkové podstaty trestných činov majú význam vtom, že presne vymedzujú podmienky trestno-právnej zodpovednosti výpočtom znakov trestného činu, pričom samotná kvalifikovaná skutková podstata pri oboch trestných činoch sama o sebe zvyšuje závažnosť konania páchateľa a spoločenskú nebezpečnosť. Obdobne tak kvalifikačným znakom je výška spôsobenej škody. Ďalej považuje za potrebné uviesť i ďalšie okolnosti, ktoré svedčia pre nezákonnosť uloženia trestu úplne na dolnej hranici zákonnej trestnej sadzby. Obžalovaný J. Y. sa dopustil viacerých skutkov, čo je možné v rámci súdnej praxe považovať za okolnosť priťažujúcu. Celková spôsobená škoda predstavuje viac ako 3 milióny slovenských korún, čo predstavuje v súčasnej dobe viac ako stotisíc eur, a aj keď v skutku podľa bodu 1/ rozsudku ide „len“ o trestný čin spáchaný v štádiu pokusu, nebyť dôslednej práce pracovníčky banky pri posudzovaní žiadosti o úver, bola by reálne spôsobená aj táto škoda. Berúc do úvahy vyššie uvedené skutočnosti za stavu, keď okresný súd pri výmere trestu nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť, keď absentuje priznanie obžalovaného ako výrazná poľahčujúca okolnosť a keď boli preukázateľne zistené viaceré priťažujúce okolnosti, uloženie trestu na dolnej hranici zákonnom stanovenej trestnej sadzby, je nezákonné a takto uložený trest považuje za trest neprimerane nízky. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam preto nesúhlasí s rozhodnutím súdu o uložení trestu odňatia slobody na dolnej hranici zákonom stanovenej sadzby v trvaní 2 rokov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 4 rokov a nepovažuje toto rozhodnutie za rozhodnutie zákonné. Navrhol, aby Krajský súd v Prešove napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec Okresnému súdu Kežmarok, aby ju v potrebnom rozsahu prejednal a rozhodol, resp. aby Krajský súd v Prešove sám rozhodol vo veci na podklade zisteného skutkového stavu.

Krajský súd na podklade podaných odvolaní podľa preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaniami vytýkané, pritom prihliadal len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa .

Po takomto preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolania obžalovaného a prokurátora nie sú dôvodné.

V prvom rade je nutné uviesť, že v konaní pred súdom prvého stupňa boli zákonným spôsobom vykonané dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu veci a to v rozsahu nevyhnutnom na spravodlivé rozhodnutie. Súd vykonané dôkazy vyhodnotil spôsobom uvedeným v a takýmto postupom dospel k správnym skutkovým a následne i právnym záverom.

V odôvodnení svojho rozhodnutia prvostupňový súd uviedol, ktoré konkrétne dôkazy vo veci vykonal, ktoré skutočnosti z nich vyplývali a na základe ktorých konkrétnych dôkazov svoje skutkové závery ustálil. Podrobne a logicky popísal akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, ako aj to, prečo obrane obžalovaného neuveril a akými právnymi úvahami sa spravoval.

V uvedenom smere sú dôvody napadnutého rozsudku podrobné a vecne správne, odvolací súd sa s nimi stotožnil a v podrobnostiach na nich aj poukazuje. Len vzhľadom na odvolacie námietky obžalovaného, podávajúceho odvolanie proti celému rozsudku, odvolací súd považuje za potrebné niektoré skutočnosti zvýrazniť.

Hoci obžalovaný spáchanie trestného činu uvedeného pod bodom 1/ poprel tvrdiac, že on žiadosť o úver priamo nedával, ale podali ju sprostredkovatelia, tak aj podľa krajského súdu výrok o vine je možné oprieť o súhrn dôkazov, ktoré po ich zhodnotení jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností odôvodňujú záver, že sa obžalovaný konania uvedeného v skutkovej vete napadnutého rozsudku pod bodom 1/ dopustil.

Tento záver odôvodňuje predovšetkým svedecká výpoveď H. R., pracovníčky VÚB banky a.s., podľa ktorej bol obžalovaný so žiadosťou o úver pre svoju spoločnosť R. R., s. r. o., v pobočke banky sám a túto aj podpisoval, pričom na pobočke VÚB v Kežmarku bol viackrát. Obžalovaný predložil banke aj daňové priznania, súvahu a ďalšie doklady za dva roky a následne aj výpisy z OTP banky. Keďže predložené doklady vykazovali podozrivé znaky, úver bol zamietnutý.

Skutočnosti plynúce z výpovede svedkyne H. R. potvrdila vo svojej výpovedi svedkyňa Y. F., ktorá pracovala ako riaditeľka pobočky Y., a. s., F.. Uviedla, že s obžalovaným sa stretla ako s klientom banky VÚB v Kežmarku, ktorý požiadal o poskytnutie úveru s tým, že prvý kontakt s obžalovaným ako klientom mala jej kolegyňa pani R.. S pani R. sa zúčastnila aj osobnej návštevy v sídle spoločnosti R. R., s. r. o., čo bol súčasne rodinný dom obžalovaného. Potom sa začal na pobočke proces schvaľovania žiadosti, obžalovaný predložil aj doklady z Daňového úradu v Kežmarku, ktoré si všimla na stole pani R.. Po ich obhliadnutí sa jej na nich niečo nepozdávalo, pečiatka bola stále na rovnakom mieste na každom doklade, čo bolo neobvyklé, a preto začali túto situáciu riešiť. Postupovali podľa interných predpisov a túto informáciu o podozrivej bankovej transakcii oznámili Bratislave. Centrála im po týždni oznámila, že svojím konaním zabránili úverovému podvodu. Obžalovaný predložil aj výpisy z OTP banky, keďže nebol ich klientom.

Skutkové okolnosti uvedené pod bodom 1/ napadnutého rozsudku potom potvrdzujú aj svedecké výpovede zástupcu VÚB banky a.s. H.. Z. F., jeho predchodcu H.. J. E., kontrolóra vo VÚB A.. K. O., pracovníčky Daňového úradu v Kežmarku Bc. G. B., pracovníčky OTP banky, a. s., Prešov, A.. V. H. a J. D., ako aj listiny predložené obžalovaným VÚB banke a listiny predložené OTP bankou a daňovým úradom. Z týchto dôkazov vyplýva, že obžalovaný dňa 07.11.2005 podal za svoju spoločnosť R. R., s. r. o., žiadosť o Profi úver vo výške 2,5 milióna Sk v pobočke VÚB banky Kežmarok. Úver procesovala vzťahová manažérka H. R. a supervízorom bola riaditeľka pobočky Kežmarok Y. F.. Žiadosť o Profi úver bola zamietnutá supervízorom. Keďže išlo o nového klienta, žiadateľ predložil výpisy z OTP banky za mesiace marec, júl, august a september 2005. Pri kontrole dokladov zamestnanci pobočky Kežmarok zistili, že výpisy z účtov OTP banky vykazujú nezrovnalosti. Konkrétne nesedel počet položiek v hlavičke výpisu s počtom položiek v textovej časti výpisu, nesedel súčet kreditov, resp. debetov matematickým prepočtom, ďalej poplatok za vedenie účtu bol každý mesiac rovnaký, bez ohľadu na počet položiek, alebo vykonané transakcie, a nesúhlasil ani IBAN a číslo účtu. Rovnako na daňových priznaniach predložených obžalovaným boli podozrivé znaky na pečiatkach daňového úradu. Falšovanie dokladov predložených obžalovaným k žiadosti o úver potvrdili aj správy OTP banky a daňového úradu, a nimi predložené originály predmetných dokladov. Z nich je tiež zrejmé, že zisky a obraty v dokladoch predložených obžalovaným k žiadosti o úver boli značne nadhodnotené tak, aby spoločnosti R. R., s. r. o., bol poskytnutý úver, hoci v skutočnosti bola táto spoločnosť v roku 2003 v strate a v roku 2002 mala príjem len 8.658,- Sk.

Uvedenými dôkazmi bola obrana obžalovaného jednoznačne vyvrátená. Naviac je potrebné súhlasiť s prvostupňovým súdom, že tvrdenia obžalovaného prezentované v priebehu konania sa javili často ako nelogické a menili sa v závislosti na stave dokazovania. Týkalo sa to ako „príbehu“ o skontaktovaní sa so sprostredkovateľmi úveru, tak aj tvrdení o podpísaní a opečiatkovaní nevypísanej žiadosti o úver, lebo sprostredkovateľom dôveroval (hoci predtým tvrdil, že bol v strehu, keď začul ruský prízvuk, a skôr ho už chceli oklamať pri obsahu sprostredkovateľskej zmluvy). Nedôveryhodne vyznieva aj predloženie sprostred-kovateľskej zmluvy s neidentifikovateľným sprostredkovateľom (hoci predtým s ním mal telefonovať), či neschopnosť vysvetliť, prečo najprv tvrdil, že sprostredkovateľovi žiadne doklady nedal, no následne už vypovedal o tom, ako sprostredkovateľovi odovzdal doklady vo veľkej zalepenej obálke.

Vzhľadom na uvedené ani krajský súd nemal dôvod pochybovať o tom, že skutok uvedený pod bodom 1/ sa stal tak, ako ho v napadnutom rozsudku ustálil prvostupňový súd a že tento ako trestne zodpovedný subjekt spáchal obžalovaný. Týmto konaním obžalovaný po objektívnej i subjektívnej stránke naplnil všetky pojmové znaky trestného činu úverového podvodu podľa § 250a ods. 1, 4 Tr. zákona účinného do 31.12.2005 v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1 Tr. zákona, pretože sa dopustil konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, ktorým chcel vylákať od iného úver tým, že ho uvedie do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru a na splácanie úveru, a tak mu spôsobiť značnú

škodu, pričom k dokonaniu činu nedošlo. Správne prvostupňový súd posúdil aj priaznivosť z hľadiska ich časovej pôsobnosti.

Rovnako k správnym záverom dospel prvostupňový súd aj ohľadom konania obžalovaného ustáleného pod bodom 2/ napadnutého rozsudku. Obžalovaný aj tu spáchanie trestného činu poprel brániac sa v podstate tým, že on nič nepredstieral, ale že išlo len o neúspešný obchod a že prijaté peniaze vrátil. Napriek tomu aj ohľadom tohto skutku bolo v konaní dokázané, že sa skutok stal a že ho spáchal obžalovaný.

Predovšetkým z výpovedí svedka E. Y., poškodených a samotného obžalovaného, ako aj z výpisov z účtov a pokladničných dokladov je zrejmé, že o žiadne zhodnocovanie peňazí poškodených v danom prípade nešlo, ale že obžalovaný zhodnocovanie vkladov poškodených len predstieral a jemu odovzdané peniaze používal na iné účely. E. Y. pracoval ako finančný poradca, ktorého obžalovaný oslovil s tým, že má možnosť investovať finančné prostriedky od klientov s výhodným úrokom. Malo ísť o investíciu, resp. nejaké operácie na finančných trhoch v Amerike. Šlo o investovanie cez židovské organizácie. Na základe plnomocenstva od obžalovaného vyberal peniaze od klientov a vkladal ich na účet obžalovaného vedený v Tatrabanke. Jednalo sa o sumu 55.000,- Sk alebo násobok tejto sumy s tým, že peniaze mali byť vrátené v priebehu 2 až 3 mesiacov s úrokom. Peniaze mali byť vrátené z USA obžalovanému, no nevedel na aký účet, ani v akej mene. Obžalovaný mu potom mal dať finančné prostriedky a on ich mal dať konkrétnym klientom. K tomu aj čiastočne došlo, ale vracali sa len vklady bez výnosov, a to na naliehanie klientov. Keď začali klienti naliehať po termíne, kedy mali byť vrátené peniaze, oslovil obžalovaného aj viackrát, bol osobne za ním v Kežmarku s tým, že je potrebné vrátiť klientom peniaze, že ho doslova idú zabiť, vyhrážali sa jeho rodine. Obžalovaný mu hovoril, že je to na dobrej ceste. K splácaniu dochádzalo takým spôsobom, že na jeho naliehanie mu obžalovaný dal 55.000,- Sk, potom bola pauza, potom opäť 55.000,- Sk a takto to išlo ďalej. Okamžite, ako dostal sumu 55.000,- Sk, kontaktoval klientov a hneď im peniaze vrátil. Stávalo sa aj tak, že túto sumu rozdelil na dve časti, aby uspokojil aspoň čiastočne 2 klientov. Nikdy žiadnu sumu nezadržiaval, ani nevyužil pre vlastnú potrebu. Peniaze vrátil zhruba -70 % klientov.

Uvedenej výpovedi E. Y. zodpovedajú svedecké výpovede poškodených C. P., H. B., Y. B., A.. O. P. a H. O. (rod. V.). Z týchto svedeckých výpovedí, ako aj z pokladničných dokladov vyplýva, že títo poškodení dali E. Y. celkom 550.000,- Sk s tým, že budú zhodnotené a do dvoch mesiacov vrátené spolu s 1.000,- eur, resp. 40.000,- Sk. Uvedené peniaze E. Y. vložil na účet obžalovaného č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený v Tatrabanke. Obžalovaný z účtu peniaze vyberal, no nie vo vkladaných sumách (teda 55.000 a násobky), ale v sumách rôznych. Už z tejto skutočnosti je zrejmé, že obžalovaný vklady nepoužíval na tvrdené investovanie v USA a že od začiatku konal s podvodným úmyslom. Tieto peniaze si ďalej ponechával a použil na iné, neznáme účely.

Obžalovaný síce tvrdil, že vklady osobne odovzdával akýmsi konkrétnym osobám, ktoré mu vystavovali potvrdenie o prevzatí sumy a potom mu prišiel aj výpis z účtu z USA, na ktorý boli peniaze vkladané. Avšak (rovnako ako u sprostredkovateľa K. pri skutku 1/) „konkrétne osoby“ hodnoverne identifikovateľné nie sú a ani žiadne potvrdenia či výpisy neexistujú. Preverené boli v trestnom konaní aj účty obžalovaného v Rakúsku a Lichtenštajnsku, prostredníctvom ktorých mal peniaze vkladať na investovanie, avšak ani na týchto účtoch nikdy žiadne peniaze neboli. Je teda zrejmé, že aj v tomto prípade si obžalovaný vytvoril „príbeh“, ktorý mal zakryť jeho podvodné konanie, pričom tento podľa dôkaznej situácie prispôsoboval a menil. Hoci E. Y. s investormi obžalovaného nič nemal, nepoznal ich a nikdy im žiadne peniaze nezasielal a ani od nich neprijímal, obžalovaný začal dokonca tvrdiť, že z USA bol Y. zaslaný šek na 20.000,- USD, ktorý však Y. neprevzal, čím mal zmariť uspokojenie poškodených. Hodnoverný dôkaz o týchto svojich tvrdeniach pritom nikdy v konaní neoznačil a nepredložil.

Pravdou nie je ani to, aby obžalovaný vrátil E. Y. peniaze, ktoré vložil na účet obžalovaného. Z výpisov účtov obžalovaného a E. Y. je totiž zrejmé, že kým na účet obžalovaného bolo po 55.000,- Sk a ich násobkoch len v období 05.12.2002 až 20.02.2003 vložených 1.925.000,- Sk, tak na účet E. Y. obžalovaný vložil len celkom 945.000,- Sk. To zodpovedá výpovedi E. Y., že poškodených klientov bolo viac, než je poškodených v tomto konaní, a že peniaze boli vrátené len 60 - 70 % klientov. Potvrdzujú to aj výpovede svedkov K. Z., K. S. a A. H., ktorí taktiež obžalovanému prostredníctvom Y. odovzdali vklady, a tieto im boli vrátené až po podaní trestného oznámenia.

Aj ohľadom skutku uvedenom pod bodom 2/ teda prvostupňový súd dospel k správnemu záveru, že sa skutok stal a že ho spáchal obžalovaný.

Správne zistenému skutkovému stavu zodpovedá aj správna právna kvalifikácia. Obžalovaný na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že iného uviedol do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu. Čin pritom spáchal v priamom úmysle. Naplnil tak všetky znaky trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, 3 Tr. zákona účinného do 31.12.2005.

Pokiaľ obžalovaný v odvolaní namieta, že prvostupňový súd dostatočne dôkladne nepreveril dôkazy, že neboli vypočutí všetci svedkovia navrhnutí obžalobou, že chcel opäť vypočuť E. Y. a J. D., že nebol vypočutý H. D. a že neboli zabezpečené kamerové záznamy z VÚB banky, tak je potrebné v prvom rade uviesť, že vo všeobecnosti platí, že to, na akých dôkazoch súd založil svoje rozhodnutie a či ich považoval za postačujúce z hľadiska dokázania viny obžalovaného, je vecou jeho úvahy, pričom táto je vedená zásadou voľného hodnotenia dôkazov vyjadrenou v § 2 ods. 12 Tr. zákona. Je teda výlučne na úvahe súdu, ktoré dôkazy vykoná, a tieto následne vyhodnotí podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral sám, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Súd čo do rozsahu dokazovania nie je viazaný návrhmi strán ani ich názormi. Je výlučne na jeho zvážení, vykonanie ktorého z dôkazov má pre rozhodnutie veci podstatný význam a vykonanie ktorého naopak nie je právne významné, keďže pre vydanie rozhodnutia nie je podstatné, koľko dôkazov je vykonaných, ale aká je ich dôkazná sila. Súd je však povinný zaoberať sa každým dôkazným návrhom a najneskôr pred meritórnym rozhodnutím tomuto návrhu buď vyhovieť alebo ho odmietnuť (272 ods. 3 ), alebo rozhodnúť, že sa ďalšie dôkazy vykonávať nebudú ( ).

Z obsahu predloženého spisu vyplýva, že svedok E. Y. bol na hlavnom pojednávaní na návrh obžalovaného opakovane vypočutý (13.08.2014 a 20.06.2019). Na hlavnom pojednávaní 27.08.2012 bol vypočutý aj zástupca poškodenej VÚB banky a.s. H.. Z. F.. Tohto obžalovaný síce navrhol vypočuť opätovne, neuviedol však k akým skutočnostiam ho navrhuje vypočuť. Tento svedok totiž nebol prítomný pri páchaní skutku a preto je zrejmé, že jeho opätovný výsluch by nemohol prispieť k objasneniu okolností významných pre rozhodnutie súdu. Takéto okolnosti boli totiž už objasnené najmä svedeckými výpoveďami pracovníčok VÚB banky, ktoré sa podieľali na vybavovaní žiadosti o úver podanej obžalovaným.

Prvostupňový súd sa procesne správne vysporiadal s návrhmi obžalovaného na doplnenie dokazovania výsluchom H. D. a zabezpečením kamerového záznamu z VÚB banky, keď ich na hlavnom pojednávaní dňa 23.11.2017 uznesením podľa ako nedôvodné odmietol. Iné návrhy na doplnenie dokazovania na hlavnom pojednávaní už obžalovaný ani nemal. Aj podľa odvolacieho súdu ide o návrhy nedôvodné, keď H. D. sa dlhodobo nachádza na neznámom mieste mimo územia SR a zabezpečenie kamerového záznamu z VÚB Kežmarok po 15-tich rokoch je nereálne. Naviac ani vykonanie týchto dôkazov by závery o trestnej činnosti obžalovaného, vzhľadom na obsah vykonaných dôkazov, nijako neovplyvnili. Aj podľa odvolacieho súdu by išlo o dôkazy nadbytočné, pretože by sa nimi dokazovali skutočnosti, ktoré už boli spoľahlivo zistené inými dôkazmi, alebo sa týkajú okolností nepodstatných pre rozhodnutie.

Pokiaľ obžalovaný v odvolaní namieta, že na hlavnom pojednávaní nebol vypočutý svedok J. D., tak dôkaz prečítaním jeho svedeckej výpovede z 20.02.2007 bol vykonaný na hlavnom pojednávaní 21.01.2020 a to postupom podľa .

Nedôvodné boli rovnako aj návrhy obžalovaného na verejnom zasadnutí konanom 05.05.2021, podľa ktorých na doplnenie dokazovania predloží komunikáciu so spoločnosťou, ktorá od neho preberala peniaze a mala vyplatiť finančné prostriedky. Priestor pre predloženie takejto komunikácie mal totiž obžalovaný už minimálne od podania obžaloby v roku 2008, resp. aj v odvolacom konaní, ktoré sa viedlo od septembra 2020, a v ktorom na verejné zasadnutie bol prvýkrát predvolaný ešte 15.01.2021. Pokiaľ aj nejaké doklady po vyhlásení napadnutého rozsudku obžalovaný súdu predložil, tie sa netýkali obdobia páchania trestnej činnosti, ale išlo o nepodpísaný list z roku 2020 a o kópiu potvrdenia o vedení účtu vo Fio banke založeného 25.04.2016, teda 14 rokov po spáchaní trestného činu, pričom pre objasnenie veci sú bezvýznamné.

Odvolacie námietky obžalovaného je tak potrebné vyhodnotiť ako nedôvodné.

Za nedôvodné je však potrebné považovať aj odvolanie prokurátora. Pochybenia totiž nezistil krajský súd ani pri rozhodovaní o treste. Všetky prokurátorom namietané skutočnosti prvostupňový súd pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu zvážil. Nie je možné súhlasiť s námietkou prokurátora, že obžalovanému priťažuje nepriznanie sa k trestnej činnosti. Považovanie nepriznania sa za priťažujúcu okolnosť by jednoznačne znamenalo porušenie práva na obhajobu a práva na spravodlivé súdne konanie. Tiež nie je pravdou, že obžalovaný spôsobil škodu viac ako 3 milióny Sk. K dokonaniu trestného činu úverového podvodu totiž nedošlo a škoda ním spôsobená nebola.

Práve skutočnosť, že sa páchanie trestného činu úverového podvodu dostalo len do štádia pokusu, a že ku škode, ku ktorej konanie obžalovaného smerovalo, nedošlo, ako aj skutočnosť, že obžalovaný doposiaľ súdne trestaný nebol, sú skutočnosti významne vplývajúce na rozhodovanie o treste.

Význam mala aj skutočnosť, že obžalovaný dvoma skutkami spáchal dva úmyselné trestné činy. Aj keď vzhľadom na nález Ústavného súdu SR je potrebné považovať za protiústavnú časť ustanovenia § 35 ods. 2 Tr. zákona účinného do 31.12.2005, podľa ktorej je súd povinný uložiť páchateľovi trest v hornej polovici zvýšenej trestnej sadzby, tak naďalej je potrebné pri splnení zákonných podmienok zvýšiť hornú hranicu trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu zo zbiehajúcich sa trestných činov najprísnejšiu o jednu tretinu. Keďže najprísnejší zo zbiehajúcich sa trestných činov je trestný čin úverového podvodu podľa 250a ods. 4 Tr. zákona, ustanovujúci trestnú sadzbu na 2 až 8 rokov, obžalovanému bolo potrebné ukladať úhrnný trest odňatia slobody v rámci upravenej sadzby 2 roky až 10 rokov 8 mesiacov.

Správne však prvostupňový súd prihliadol aj na dobu od spáchania skutkov (15 a 18 rokov) a na dĺžku trestného stíhania, ktoré sa vedie 14 rokov, keď v rámci nápravy porušenia práva na skončenie veci v primeranej dobe ako satisfakciu uložil úhrnný trest odňatia slobody na spodnej hranici trestnej sadzby vo výmere 2 rokov a jeho výkon podmienečne odložil na skúšobnú dobu 4 rokov.

Chyby odvolací súd nezistil ani vo výroku o náhrade škody.

Preto odvolania obžalovaného a prokurátora ako nedôvodné podľa zamietol. jednomyseľne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.