Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Sžk-47-2020.pdf
PDF · 70.98 KB
No categories available
1Sžk/47/2020
Uznesenie
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Krajská prokuratúra Bratislava, so sídlom Vajnorská č. 47, 812 56 Bratislava proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, so sídlom Tomášikova č. 46, 832 05 Bratislava, za účasti ďalších účastníkov: 1/ Mestská časť Bratislava - Záhorská Bystrica, so sídlom Námestie Rodiny č. 1, 843 57 Bratislava, (v konaní ako sťažovateľ) 2/ V.. X. O., bytom Y. Č.. XX, XXX XX Z., zast. SCHWEIZER LEGAL, s.r.o., advokátske spoločenstvo so sídlom Palisády č. 32, 811 06 Bratislava, IČO: 36 681 075, a 3/ S. J., bytom V. L. Č.. X, XXX XX Z. v konaní o všeobecnej správnej žalobe, o návrhu na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 04. júna 2020 č. k. 6S/128/2017-169, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky n e p r i z n á v a kasačnej sťažnosti odkladný účinok.
odôvodnenie:
I.
1. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) rozsudkom zo dňa 4. júna 2020 č. k. 6S/128/2017-169 zrušil opatrenie Okresného úradu Bratislava, odboru cestnej dopravy a pozemných komunikácií č. OU-BA-OCDPK2-2016/063038/VME zo dňa 28.07.2016 (ďalej len „preskúmavané opatrenie“) a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. V uvedenej veci dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a opatrenie žalovaného je postihnuté vadou podľa § 191 ods. 1 písm. c) a e) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „S.s.p.“).
2. Preskúmavaným opatrením žalovaný oznámil ďalšej účastníčke 3/, že jej odvolanie zo dňa 29.04.2016, podané proti rozhodnutiu Mestskej časti Bratislava - Záhorská Bystrica (špeciálny stavebný úrad) č. 2016/38/K/3/Ry zo dňa 04.04.2016 o povolení stavby „Dopravné napojenie a technická infraštruktúra - I. etapa“ pre plánovanú výstavbu rodinných domov na ul. Jána Raka v k. ú. Záhorská Bystrica, bolo podané po zákonnej lehote.
3. Proti rozsudku správneho súdu popri kasačnej sťažnosti žalovaného podal ďalší účastník 2/ (ďalej len „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť zo dňa 24.07.2020 (č.l. 187), v ktorej zároveň navrhol kasačnému súdu priznať kasačnej sťažnosti odkladný účinok (viď IV. časť kasačnej sťažnosti), nakoľko s ohľadom na napadnutý rozsudok je tu riziko hrozby závažnej ujmy na strane sťažovateľa ako stavebníka a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Podľa sťažovateľa je návrh odôvodnený aj s ohľadom na nejednoznačnú a neustálenú rozhodovaciu prax a aj skutočnosť, že ďalšie účastníčka 3/ neuplatňovala svoje práva v územnom konaní a následne až v stavebnom konaní oneskorene podala odvolanie.
4. Vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti žalobca označil navrhované priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti za nedôvodné a neopodstatnené a zároveň nepovažuje tento návrhu sťažovateľa s poukazom
na § 447 ods. 1 S.s.p. za riadne odôvodnený. Podľa žalobcu sťažovateľ neuviedol žiadne také relevantné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali podaný návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti. Žalobca preto navrhol, aby kasačný súd návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti zamietol.
II.
5. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 S.s.p.) dospel po preskúmaní návrhu na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti s poukazom na § 447 S.s.p. k záveru, že potreba priznania odkladného účinku kasačnej sťažnosti nie je odôvodnená. Podľa § 447 ods. 1 S.s.p. kasačný súd môže na návrh sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa uznesením priznať kasačnej sťažnosti odkladný účinok, ak by právnymi následkami napadnutého rozhodnutia krajského súdu hrozila závažná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.
Podľa § 447 ods. 2 S.s.p. nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia kasačného súdu podľa odseku 1 sa do právoplatného rozhodnutia kasačného súdu o kasačnej sťažnosti pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia krajského súdu a takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení iných orgánov verejnej moci. Na rozhodovanie o odkladnom účinku sa primerane použijú ustanovenia § 186 až 189 okrem lehôt podľa § 187 ods. 1 a 3.
Podľa § 121 ods. 1 prvá veta S.s.p. účastníci konania sú povinní označiť v žalobe a vo vyjadrení k nej dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
6. Kasačný súd na prvom mieste poznamenáva, že rozhodnutie súdu o priznaní odkladného účinku kasačnej sťažnosti má výnimočný charakter. Výnimočnosť tohto procesného úkonu správneho súdu spočíva v tom, že takýmto rozhodnutím sa paralyzujú účinky právoplatného rozhodnutia správneho súdu, a preto je k nemu nutné pristupovať skôr reštriktívne.
7. Predovšetkým má kasačný súd preukázané, že v konaní neboli splnené podmienky ustanovené v § 447 ods. 1 S.s.p. pre priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti, pretože nebolo sťažovateľom preukázané, že právnymi následkami napadnutého rozsudku mu hrozí závažná ujma.
8. Hrozbu závažnej ujmy, ktorá je základnou podmienkou pre priznanie odkladného účinku, musí sťažovateľ nielen tvrdiť, ale v súlade s ustanovením § 121 S.s.p. o dôkaznej povinnosti aj preukázať. Sťažovateľ v návrhu na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti síce tvrdil, že s ohľadom na rozhodnutie krajského súdu je tu riziko hrozby závažnej ujmy na strane sťažovateľa ako stavebníka, no toto tvrdenie žiadnym spôsobom nepreukázal.
9. Sťažovateľ, napriek svojej hore uvedenej povinnosti, nielenže nepredložil dôkazy na podporu tvrdenia o existencii reálnej či potenciálnej hrozby ako príčiny možnej ujmy, ale ani nepreukázal samotnú závažnosť takejto hrozby ako ani tvrdenie o vzniku na to nadväzujúcej, t.j. následnej ujmy. Iba na základe naplnenie týchto zákonných predpokladov by mohol kasačný súd dospieť k odôvodnenosti tohto návrhu.
10. Z tohto pohľadu je sťažovateľov návrh na priznanie odkladného účinku všeobecný, bez relevantného zdôvodnenia závažnej ujmy v konkrétnej veci, ktorá má hroziť stavebníkovi zrušením opatrenia žalovaného. Ani sťažovateľov odkaz na nekonzistentnosť judikatúry či neuplatňovanie práv v územnom konaní účastníčkou 3/ tento záver nemení.
11. Iba na záver kasačný súd zdôrazňuje, že je vo verejnom záujme, aby správne súdy, a v konkrétnej veci konajúci Krajský súd v Bratislave, vykonávali správne súdnictvo najmä tým, že preskúmavajú akty a činnosť orgánov verejnej správy spochybnených správnou žalobou a tento proces zavŕšia vydaním súdneho rozhodnutia. Preto samotné zrušenie opatrenia žalovaného o oneskorene podanom odvolaní voči stavebnému povoleniu a s tým spojené vrátenie veci orgánu verejnej správy na ďalšie konanie a rozhodnutie (či už v stavebnom alebo inom správnom konaní) nie je takýmto dostatočným dôvodom na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti (ako výnimočného inštitútu).
12. Vzhľadom na to, že podľa kasačného súdu nebolo sťažovateľom preukázané, že nastali také výnimočné okolnosti, ktoré by odôvodňovali nutnosť priznania odkladného účinku kasačnej sťažnosti, rozhodol kasačný súd v súlade s § 447 ods. 1 S.s.p. o nepriznaní odkladného účinku kasačnej sťažnosti. Kasačný súd naviac dodáva, že ustanovenie § 447 ods. 1 S.s.p. mu neukladá povinnosť priznať odkladný účinok, ale len diskrečnú právomoc založenú na úvahe kasačného súdu, či zistí také závažné skutočnosti, ktoré by jeho priznanie odôvodňovali.
13. Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3 : 0 (§ 147 ods. 2 v spojení s § 139 ods. 4 S.s.p.). K aplikácii ustanovenia § 147 ods. 2 S.s.p. kasačný súd pristúpil s prihliadnutím na rozhodnutie R 65/2016 a dôvodovú správu k Správneho súdneho poriadku, v zmysle ktorého nemeritórne rozhodnutie kasačného súdu vo forme uznesenia podpisuje iba predseda senátu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 v spojení s § 439 S.s.p.).