Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/13/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica sudkyňou JUDr. Renátou Audovou v spore žalobcu: C. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX, XXX XX J., štátny občan D., právne zast.: JUDr. Jozef Drvár, advokát, P.O.BOX 149, Belinského 16, 851 01 Bratislava, proti žalovanej: Ing. Ľ. Y., rod. Y.Á., nar. XX.XX.XXXX, B. XXX, XXX XX Č., občianka D., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Súd žalovanej n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa svojou žalobou podanou na súde dňa 09.03.2018, upravenou podaním zo dňa 25.05.2018, 17.7.2019, 01.12.202 a 15.12.2020 domáhal toho, aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu a to: k nehnuteľnostiam zapísaným B. č. XXXX pre obec a k. ú. Č., parcelám reg. „R.“ ako

- parc.č.XXXX o výmere XXXX C., M. G.

- parc.č.XXXX o výmere XXXXmX, M. G.

- parc.č.XXXX/1 o výmere XXXX C., M. G.

- parc.č.XXXX/X o výmere XXX C., M. G.

- parc.č.XXXX/XXo výmere XXX C., M. G.

- parc.č.XXXX o výmere XXXX C., M. G.

- parc.č.XXXX o výmere XXX C., M. G.

- parc.č.XXXX/X o výmere XXXX C., M. G.

- parc.č.XXXX/X o výmere XXX C., M. G.

k nehnuteľnostiam zapísaným B. č. XXXX pre obec a k. ú. Č., parcelám reg. „R.“ ako

- parc.č.XXX o výmere XXX C., M. G.

- parc.č.XXX/Xo výmere XXXmX, M. G.

- parc.č.XXX/X o výmere XXX C., M. G.

- parc.č.XXXX/XX o výmere XXXX C., M. G.

- parc.č.XXXX o výmere XXX C., M. G.

- parc.č.XXXX/X o výmere XXXX C., M. G.

- parc.č.XXXX o výmere XXXX C., M. G.

- parc.č.XXXX/X o výmere XXXX C., M. G.

- parc.č.XXXX o výmere XXX C., M. G.

- parc.č.XXXX o výmere XXXX C., M. G.

- parc.č.XXXX o výmere XXXX C., M. G.

- parc.č.XXXX/X o výmere XXXX C., M. G.

- parc.č.XXXX o výmere XXX C., M. G.

- parc.č.XXXX o výmere XXXX C., M. G.

- parc.č.XXXX o výmere XXXX C., M. G.

- parc.č.XXXX o výmere XXXX C., M. G.

k nehnuteľnostiam zapísaným B. č. XXXX pre obec a k. ú. Č., parcelám reg. „R.“ ako

- parc.č.XXX/X o výmere XXX C., M. G.

- parc.č.XXX/Xo výmere XXXmX, M. G.

- parc.č.XXXX o výmere XXXX C., M. G.

- parc.č.XXXX/X o výmere XXXX C., M. G.

- parc.č.XXXX/X o výmere XXX C., M. G.

- parc.č.XXXX/X o výmere XXXX C., M. G.

- parc.č.XXXX/X o výmere XXXX C., P. P. G.

- parc.č.XXXX o výmere XXXX C., M. G.

- parc.č.XXXX o výmere XXX C., M. G.

- parc.č.XXXX/X o výmere XXXX C., M. G.

- parc.č.XXXX o výmere XXX C., M. G.

- parc.č.XXXX o výmere XXXXmX, P. P. G.

- parc.č.XXXX o výmere XXXX C., M. G. (ďalej len sporné nehnuteľnosti) a vyporiadal ho tak, že všetky spoluvlastnícke podiely žalovanej na sporných nehnuteľnostiach prikazuje do výlučného vlastníctva žalobcu . Žalobca je povinný zaplatiť žalovanej sumu uvedenú vo výrokovej časti rozsudku a žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca na v nehnuteľnostiach, ktoré sú predmetom sporu spoluvlastnícky podiel 2/3 a žalovaná spoluvlastnícky podiel vo výške 1/3-iny. Žalobcove snahy o zrušenie podielového spoluvlastníctva boli neúspešné a nie je dôvodné predpokladať, že príde ku konsenzu sporových strán. Postup právnych predchodcov žalovanej žalobca nekomentuje, od počiatku ho označuje ako špekulatívny a nelegálny. Žalobca má eminentný záujem o užívanie sporných nehnuteľnosti ako jediný výlučný vlastník, čo mu nebolo umožnené pri prvom scudzení sporných pozemkov v rámci predkupného práva. Žalobca sa už v minulosti domágal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k sporných nehnuteľnostiam súdnou cestou, ktorá žaloba však bola z formálnych dôvodov zamietnutá. Nárok uplatnený žalobou oprel o ustanovenie .

2. Žalovaná sa na výzvu súdu k žalobe vyjadrila písomným podaním zo dňa 04.08.2020, kde uviedla, že nárok uplatnený žalobou v plnom rozsahu neuznáva. Dňa 21.01.2016 nadobudli sporné nehnuteľnosti jej rodičia Š. Y. a E. Y.. Pôdu kúpili za účelom aktívneho hospodárenia, pretože otec vykonával činnosť D. už od roku 1992. Postupne ich činnosť preberá ona. Legitímnosť tejto KZ povolil OU Senica, odbor katastrálny povolením vkladu KZ zo dňa XX.XX.XXXX pod č. E. - XXXX/XXXX. Sporné nehnuteľnosti sú väčšinou orná pôda, ktorá je roztrúsená po celom katastrálnom území obce Č.. Pozemky sú neprístupné a nesúvislé. Vecné užívanie tejto pôdy je reálne len v prípade vydania náhradnej poľnohospodárskej pôdy doterajším užívateľom. Náhradné užívanie nie je podmienené veľkosťou podielu nehnuteľností a žalobca aj žalovaná majú rovnaké predpoklady na ich obhospodarovanie. Dňa 24.04.2012 bola zapísaná do evidencie D. na OU Č. a odvtedy aktívne túto činnosť vykonáva. V tejto súvislosti poukázala na ustanovenie , podľa ktorého : „ak nájomca užíva pozemok, kde sa nájom skončil alebo sa má skončiť alebo je pozemok užívaný bez nájomnej zmluvy a pozemok je neprístupný alebo ho nemožno racionálne užívať, je nájomca povinný s vlastníkom (ďalej len "") uzatvoriť na základe jeho písomnej žiadosti podnájomnú zmluvu k pozemkom v doterajšom obhospodarovaní nájomcu, a to v primeranej výmere a bonite. Kópiu žiadosti doterajší prenajímateľ súčasne doručí na vedomie orgánu štátnej správy na úseku pozemkových úprav podľa osobitného predpisu12ba) (ďalej len "okresný úrad"). Nájomcovi vzniká právo a povinnosť hospodárenia na pozemkoch, ktoré vlastní doterajší prenajímateľ, za tých istých podmienok, aké sú upravené v podnájomnej zmluve.“ Týmto chcela zdôrazniť, že vlastniť ornú pôdu v podielovom spoluvlastníctve nie je prekážka v jej užívaní. Keďže vypriadaním PS reálnym rozdelením veci podľa výšky podielov by vznikli pozemky s výmerou menšou ako XXXX C., navrhla, že možným riešením v by bolo vyporiadanie formou zámennej zmluvy prihliadnuc na posúdenie rôzneho umiestnenia jednotlivých parciel, kvality pôdy a tým aj rôznej hodnoty parciel. Takýto spôsob vyporiadania považuje za spravodlivý voči bom zúčastneným stranám sporu, pretože ona ako SHR nepríde o legitímne získaný výrobný prostriedok a žalobca sa stane výlučným vlastníkom nehnuteľností.

3. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom žalobcu, výpismi z B. pre obec a k. ú Čáry č. XXXX, XXXX,XXXX, listom zo dňa 21.07.2016 „Návrh na zrušenie spoluvlastníctva nehnuteľností- predloženie“, listom zo dňa 12.12.2017 „Návrh na zrušenie spoluvlastníctva nehnuteľností- predloženie“, listom zo dňa 20.10.2016 „Vyjadrenie k sp.zn. XC/XXX/XXXX-XX zo dňa 06.09.2016“, písomným vyjadrením žalovanej zo dňa 04.08.2020, osvedčením o zápise do evidencie D. zo dňa 24.04.2012, písomným vyjadrením žalobcu zo dňa 14.08.2020 a 18.8.2020, pripojenými spismi OU, odbor katastrálny č. E. - XXXX/XX a E. - XXXX/XXXX a zistil tento skutkový stav veci :

4. Z výpisov z B. č.XXXX, XXXX S. XXXX pre obec a k .ú. Č. je zrejmé, že strany sporu vlastnia sporné nehnuteľnosti a to žalobca v podiele 2/3-iny a žalovaná v podielel 1/3-iny. Vlastnícke právo žalobcu nikto nespochybnil. Žalovaná nadobudla spoluvlastnícky podiel k sporným nehnuteľnostiam na základe Kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX vloženej do T. pod č. E. - XXXX/XXXX. Z pripojeného spisu OU Senica, odbor katastrálny č. E. -XXXX/XXXX je zrejmé, že tento podiel nadobudla kúpou od svojich rodičov, teda účastníci zmluvy boli osoby príbuzné podľa .

5. PZ žalobcu trval na podanej žalobe, pričom poukazoval na ustanovenie a , trval na tom, že konanie pôvodnej predávajúcej bolo od samého začiatku protiprávne, v rozpore so zákonom a nemôže preto požívať ochranu. Má za to, že strana žalovanej nadobudla príslušný podiel na sporných nehnuteľnostiach protizákonne a kataster porušil povinnosti, keď zapísal listinu, ktorá nebola schopná zápisu. Podľa jeho tvrdenia, žalobca je zapísaný do evidencie samostatne hospodáriaceho roľníka( D. ) .

6. Žalobca sa pri svojej výpovedi uviedol, že hneď ako sa dozvedel, že jeho predkupné právo bolo porušené obrátil sa v dobrej viere na právnu pomoc. Takto mu bolo poradené a takto preto koná. On prejavuje dlhodobý záujem o pôdu, ktorá je predmetom sporu. Je to riešenie dedičstva po jeho prarodičoch. Pani O., ktorá previedla pozemky na rodičov žalovanej vedela o jeho záujme, ktorý jej bol v minulosti prezentovaný, pričom v tom čase bol spoluvlastníkom sporných pozemkov aj jeho brat. Na pripomienku sudkyne potvrdil, že pani O. previedla svoj podiel na sporných nehnuteľnostiach niekedy v roku 2016 , pričom od sa doposiaľ nikdy na súde nedomáhal svojich nárokov z porušenia predkupného práva.

7. Z osvedčenia o zápise do evidencie D. zo dňa XX.XX.XXXX je zrejmé, že žalovaná je v evidencii D..

8. Podľa ( ďalej len ), ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

9. Podľa z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.

10. Podľa , ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe (, 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.

11. Podľa ( ) , súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak.

12. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyvodil súd ten právny záver, že žalobca neuniesol v spore dôkazné bremeno. V (sporovom) súdnom konaní sú strany sporu povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi. Dôkazná povinnosť predstavuje špecifickú procesnú povinnosť, ktorou je zaťažená sporová strana. Dôkazná povinnosť nestíha v kontradiktórnom spore len žalobcu. Dokazovať je povinný každý, kto v spore niečo tvrdí. To znamená,

že aj žalovaný v rámci svojej procesnej obrany znáša povinnosť tvrdenia, a tým pádom i dôkaznú povinnosť. Nedodržanie dôkaznej povinnosti a následne neunesenie dôkazného bremena vedie v prípade žalovaného k procesnej pasivite, ktoré je sankcionovaná stratou sporu. Dôkazné bremeno v spore nepredstavuje statický prvok, ale nasleduje konkrétny priebeh sporu, pri ktorom procesné strany procesne útočia alebo sa procesne bránia. Možno teda konštatovať, že v spore stíha dôkazné bremeno obe sporové strany, hoci nie v rovnakom rozsahu. Rozsahu dôkazného bremena žalovaného sa odvíja od miery aktivity žalobcu. Ak je samotný žalobca v spore pasívny, unesie žalovaný jemu prislúchajúce bremeno ľahšie, keďže mu v zásade stačí vierohodne spochybňovať nedôsledné skutkové tvrdenia žalobcu. Ak však žalobca splní svoju povinnosť tvrdenia dôkladne, žalovanému spravidla nebude stačiť spochybňovať skutkové tvrdenia žalobcu, ale musí predostrieť vlastné relevantné skutkové tvrdenia týkajúce sa konkrétneho prejednávaného procesného nároku. Pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva súd musí vychádzať zo zásad stanovených v citovanom ustanovení . Ani v konaní pred súdom vzhľadom na nečinnosť žalobcu, ktorý trval len na tom, že chce sporné nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva neprišlo k dohode spoluvlastníkov, spornou bola aj otázka prípadného vyplatenia primeranej náhrady spoluvlastníckeho podielu žalovanej.

13. V danom konaní mal súd preukázané, že strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi sporných nehnuteľností. Nadobudnutie spoluvlastníckych podielov stranami sporu je legitímne a vyplýva jednak z daných B. ako i z pripojeného spisu OU Senica, odbor katastrálny E. - XXXX/XXXX a E. - XXXX/XX . Neobstojí obrana žalobcu v tom smere, že žalovaná nadobudla podiel na sporných nehnuteľnostiach protiprávne, nakoľko bolo porušené predkupné právo žalobcu. Je nesporné, že žalovaná nadobudla podiel na sporných nehnuteľnostiach kúpou od svojich rodičov, teda účastníci zmluvy boli osoby príbuzné podľa a preto na danú kúpnu zmluvu nie je možné aplikovať ustanovenie a nie je možné ani uvažovať o porušení predkupného práva, čím stále argumentoval žalobca resp. jeho právny zástupca.

14. Najprirodzenejším spôsobom likvidácie spoluvlastníckych vzťahov je rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Predpokladom použitia tohto spôsobu zrušenia spoluvlastníctva však je, že ide o deliteľnú vec (z technického hľadiska) a že jej rozdelenie je aj funkčne opodstatnené, t. j. vtedy, keď rozdelením veci vzniknú samostatné veci, ktoré ich vlastníkom môžu aj naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému poslaniu (záujmu). Pri reálnom rozdelení nehnuteľnosti súd musí dbať o to, aby rozdelením vznikli samostatné veci v právnom zmysle a aby rozdelenie bolo možné zapísať vkladom práva do katastra nehnuteľností. Ak je predmetom reálneho rozdelenia pozemok, pričom dochádza k vytvoreniu nových parciel, a tým aj k zmene hraníc pôvodnej nehnuteľnosti, treba vyhotoviť grafický polohopisný plán, ktorý má mať náležitosti geometrického plánu zodpovedajúceho všetkým požiadavkám geodézie a kartografie, potvrdený jeho zhotoviteľom a overený príslušnou správou katastra. Len takýto technický podklad na zmenu týkajúcu sa pozemkových nehnuteľností sa môže stať súčasťou rozsudku o ich reálnom rozdelení.

15. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, súd použije ďalší spôsob zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu. Pre rozhodnutie o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva súdom, a to nielen rozdelením veci, ale aj prikázaním doterajšej spoločnej veci niektorému (niektorým) zo zostávajúcich podielových spoluvlastníkov za primeranú náhradu, zákon v druhá a tretia veta sú od účinnosti novely () zakotvené tri kritériá, a to veľkosť spoluvlastníckych podielov, účelné využitie veci a prípadné násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Vychádzajúc najmä zo slov "prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci", možno vyvodiť, že to nie sú jediné hľadiská, podľa ktorých sa vo veci musí rozhodnúť, ale sú jediné, ktoré zákon výslovne uvádza, a teda aj prioritné, na ktoré súd musí prihliadnuť v takom poradí, v akom sú uvedené v zákone. Hľadisko účelného využitia veci sa teda uplatní najmä pri rovnosti spoluvlastníckych podielov sporových strán. Závery súdu o veľkosti spoluvlastníckych podielov a o tom, kto môže predmet spoluvlastníctva po jeho vyporiadaní využiť účelnejšie, sú závermi skutkovými, a nie právnymi. V tomto smere prichádzajú do úvahy právne závery len vo vzťahu k hodnoteniu významu jedného kritéria a jeho porovnania s iným. Možno však prihliadať aj na iné skutočnosti, než sú uvedené v zákone (napr. na to, kto a akou mierou sa pričinil o nadobudnutie spoločnej veci, kto ju zveľaďoval, a pod.). Okrem uvedených kritérií súd pri rozhodovaní, komu vec prikáže, môže prihliadnuť aj na ďalšie kritérium, a to skutočnosť, že spoluvlastník sa správal násilne voči ostatným spoluvlastníkom. Ide najmä o prípady výtržníctva, prípadne o fyzické napádanie či hrubé urážanie spoluvlastníkov, ale aj o prípady poškodzovania veci,

ktoré sú v spoluvlastníctve. Tento spôsob vyporiadania prichádza do úvahy len vtedy, keď aspoň jeden zo spoluvlastníkov prejavuje o celú vec záujem.

16. Primeranou náhradou tomu spoluvlastníkovi, ktorému vec nebola prikázaná do vlastníctva, by nemala byť len cena podľa cenového predpisu, ale všeobecná cena, t.j. taká cena, za ktorú by sa nehnuteľnosť mohla predať z voľnej ruky v mieste, kde sa nachádza, a v čase nadobudnutia vlastníctva, teda cena určená podľa ponuky a dopytu. Podľa nej sú niektoré nehnuteľnosti vzhľadom na svoju polohu, využiteľnosť, celkovú atraktívnosť a pod. nepredajné za cenu zistenú podľa cenového predpisu, zatiaľ čo iné možno predať za vyššiu cenu. Týmto smerom sa uberá aj súdna prax (pozri R 43/1997), ktorá poukazuje najmä na dikciu zákonného ustanovenia § 142 ods. 1, ktoré výslovne hovorí o primeranej náhrade, a nie o náhrade určenej podľa cenového predpisu, a preto súdy priznávajú náhradu vo výške všeobecnej ceny veci. Len v takomto prípade nie je žiaden zo spoluvlastníkov rozhodnutím súdu zvýhodnený alebo znevýhodnený, pretože nadobúdateľ musí zaplatiť za skutočnú hodnotu získanej veci a odstupujúci spoluvlastník za svoj podiel dostane taký finančný ekvivalent, za ktorý si môže v prípade potreby zaobstarať podobnú vec alebo podiel na nej, ktorý v tomto konaní stratil. Súd nie je povinný v každom prípade rozhodnúť aj o priznaní náhrady na vyporiadanie podielov. Ak sa spoluvlastník výslovne vyjadrí, že pri prikázaní veci inému spoluvlastníkovi náhradu za svoj podiel nežiada, stačí, ak súd v rozhodnutí okrem výroku o prikázaní veci vysloví, že vec prikazuje do vlastníctva bez náhrady. Dikcia zákona ukladajúca povinnosť prikázať vec za náhradu, je iba deklarovaním zásady poskytnúť majetkový ekvivalent zodpovedajúci spoluvlastníckemu podielu.

17. Ak nie je reálne rozdelenie spoločnej veci dobre možné a žiadny zo spoluvlastníkov nemá o ňu záujem, prichádza do úvahy tretí z uvedených spôsobov zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva, a to nariadenie predaja veci a rozdelenie výťažku medzi spoluvlastníkov podľa podielov. Keďže ide o iudicium duplex, najvhodnejšie je výrok formulovať tak, že "súd zrušuje spoluvlastníctvo predajom nehnuteľnosti". Z tohto výroku je totiž zrejmé, že kým nedôjde k predaju, nehnuteľnosť zostáva naďalej v spoluvlastníctve. Vo výroku treba uviesť aj podiely, podľa ktorých sa má medzi účastníkov rozdeliť výťažok predaja. Až do úspešného predaja veci spoluvlastníci môžu dohodou spoluvlastníctvo zrušiť iným spôsobom. Predaj spoločnej veci sa uskutoční podľa Exekučného poriadku; ak ide o predaj hnuteľnej veci, podľa § 114 až 128 EP a ak ide o predaj nehnuteľnosti, podľa § 134 až 166 EP.

18. Zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, sú aj výnimky. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku. Súd takto môže postupovať len v prípade, keď k zrušeniu spoluvlastníctva a vykonaniu jeho vyporiadania nemôže dôjsť reálnym rozdelením veci. Súčasne však pre taký postup súdu musí byť splnená ďalšia podmienka, ktorou sú dôvody hodné osobitného zreteľa. Tieto dôvody musí súd v každej veci veľmi starostlivo skúmať a zaobstarať si o nich spoľahlivé skutkové podklady a vždy spravodlivo posúdiť s prihliadnutím na dôležitosť jednotlivých sporných záujmov a na celkovú povahu konkrétneho prípadu. Takými dôvodmi môže byť napríklad vysoký vek spoluvlastníkov a ich želanie v nehnuteľnosti dožiť, ďalej skutočnosť, že o nehnuteľnosť sa vždy starali len tí, ktorí by sa mali vysťahovať, že prípadným vyhovením návrhu sa aj tak nevyrieši bytová situácia účastníkov, a pod. V uvedených prípadoch však nič nebráni tomu, aby spoluvlastníci neskôr zrušili svoje spoluvlastníctvo dohodou, alebo aby si pri podstatnej zmene pomerov podali nový návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva súdom.

19. Nová právna úprava postupu súdu v procese dokazovania sa výrazne odlišuje od právnej úpravy v . Podľa novej právnej úpravy súd môže zásadne vykonať iba tie dôkazy, ktoré navrhli strany sporu. Proces dokazovania je teda v novej právnej úprave vybudovaný výlučne na princípe prejednacom, princípe kontradiktórnosti konania, ako aj koncentračnej zásade. Súd má obmedzenú dôkaznú iniciatívu a táto sa v novej právnej úprave presúva na procesné strany. Súd však vykonáva dokazovanie len v prípade, ak došlo k účinnému popretiu skutkových tvrdení podľa , k čomu v danom spore zo strany žalovanej prišlo .Výnimočne môže súd vykonať aj tie dôkazy, ktoré strany nenavrhli, ak je to potrebné pre rozhodnutie vo veci, ale iba v tých sporových konaniach, v ktorých to umožňuje explicitne zákon, pričom v danej veci takéto konania nešlo. Napriek tejto skutočnosti vykonal dokazovanie v intenciách ustanovenia tým, že si vyžiadal spisy od OU, odbor katastrálny, tákajúce sa nadobudnutia vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam stranami sporu. Jedná sa o spisy OU Senica, odbor katastrálny č. E. XXXX/XX a E. -XXXX/XXXX.

20. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhol vykonať dôkaz len výsluchom žalobcu, čo súd vykonal a ďalej navrhol vykonať výsluch svedkov a to p. O., ktorá by podľa vyjadrenia PZ žalobcu mohla ozrejmiť tie skutočnosti, že žalobca jej svojho času oznámil, že má záujem o odkúpenie jej podielu na sporných nehnuteľnostiach, ktoré ona v tom čase vlastnila a táto jeho požiadavku nerešpektovala a tiež navrhol vypočuť brata žalobcu p. Ľ. C., ktorý by mohol ozrejmiť tie isté skutočnosti. Vzhľadom k tomu, že otázka nadobudnutia vlastníckeho práva žalovanou nebola sporná, táto nadobudla vlastnícke právo k príslušnému podielu na sporných nehnuteľnostiach legitímne, súd zamietol tieto návrhy na vykonanie dokazovania výsluchom týchto svedkov ako irelevantné.

21. Žalovaná nenavrhla vykonanie žiadnych dôkazov. V záverečnej reči navrhla žalobu zamietnuť ,náhradu trov konania nežiadala.

22. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva záver, že napriek tomu, že súd pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva nie je viazaný žalobným návrhom a podielové spoluvlastníctvo sa vyporiadava podľa zásad uvedených v o vyššie citovanom ustanovení a nasl. , na druhej strane daná vec je klasickým sporovým konaním spadajúcim pod režim ustanovenia a vzhľadom k tomu, že zo strany žalovanej prišlo k úplnému popretiu skutkových tvrdení žalobcu, bolo na žalobcovi aby navrhol dôkazy potrebné pre rozhodnutie vo veci. V prvom rade bolo potrebné navrhnúť vykonanie dôkazu a to znalecké dokazovanie k otázke reálnej deliteľnosti sporných nehnuteľností, následne k všeobecnej hodnote sporných nehnuteľností, pričom bez týchto dôkazov nebolo možné žalobe vyhovieť a súd preto žalobu zamietol pre neunesenie dôkazného bremena zo strany žalobcu .

23. V neposlednom rade súd poukazuje aj na skutočnosť, že podľa tvrdenia PZ žalobcu, žalobca je zapísaný do evidencie samostatne hospodáriaceho roľníka (SHR), ktoré tvrdenie nebolo ničím spochybnené a preto ho súd považuje za preukázané. Žalovaná je tiež zapísaná v evidencii SHR a to na základe osvedčenia citovaného zhora, obaja teda potrebujú vlastniť pôdu, ktorá skutočnosť by mohla byť poňatá ako dôvod hodný osobitného zreteľa, tak ako to má na mysli ustanovenie pre ktorý súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku, čo je ďalším dôvodom na zamietnutie žaloby.

24. O trovách konania súd rozhodol podľa a žalovanej ako úspešnej strane v spore, ktorej by patrila náhrada trov konania, jej náhradu trov konania nepriznal, nakoľko táto ju nežiadala.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozhodnutia a to na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania . Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci .

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uzneseniu súdu prvej inštancie , ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania . Ak povinný dobrovoľne neplní , čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa resp. návrh na výkon rozhodnutia podľa a nasl. .