Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18Pc-26-2019.pdf
PDF · 82.09 KB
Case nature
Area
Subarea
18Pc/26/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Zámky, v právnej veci navrhovateľky: U. Z., K.. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX, občan SR, právne zastúpená: JUDr. Ema Zacharová, advokát, s.r.o, so sídlom Forgáchova bašta 5676/7, 940 01 Nové Zámky, IČO: 47 237 023 proti odporcovi: Š. S., K.. XX.XX.XXXX, O. O. XXX, občan SR, o určenie otcovstva voči: U. Z., K.. XX.XX.XXXX, takto
rozhodol:
Súd u r č u j e , že Š. S., narodený XX.XX.XXXX j e o t c o m U. Z., rodenej Z., narodenej XX.XX.XXXX, narodenej z matky S. Z., rodená D., narodená XX.XX.XXXX.
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť trovy znaleckého dokazovania vo výške 0,67 eur na účet Okresného súdu Nové Zámky, do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobkyňa m á nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške trov konania súd rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa cestou svojej právnej zástupkyne návrhom doručeným na súd dňa 19.09.2019 domáhala, aby súd určil, že odporca je jej otcom. Návrh odôvodnila tým, že pôvodne bol ako jej otec uvedený v rodnom liste Š. Z.. Jej matka a Š. Z. sa rozviedli keď mala asi 4 roky. Po jednej oslave jej matka povedala, že jej otcom je odporca. Odporcu navštívila, chcela aby bol vykonaný test DNA, odporca nenamietal. V teste DNA zo dňa 22.01.2016 bolo napísané, že jej otcom je odporca. Uviedla ďalej, že v konaní vedenom na Okresnom súde Nové Zámky pod č.k. 5C/8/2018 jej matka potvrdila, že žalovaný je jej otcom. V uvedenom konaní žalovaný ako svedok potvrdil, že mal milostný vzťah s jej matkou. V uvedenom konaní bolo rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky sp.zn. 18Pc/5/2019 - 52 zo dňa17.05.2019 určené, že Š. Z. nie je jej otcom. Uviedla ďalej, že žalovaného požiadala, aby spolu s jej mamou vykonali súhlasné vyhlásenie rodičov na matrike, aby bol odporca zapísaný v jej rodnom liste ako jej otec. Odporca toto odmietol podľa nej z ekonomických dôvodov.
2. V priebehu konania navrhovateľka uviedla, že na návrhu na určenie otcovstva trvá tak ako bolo uvedené v písomnom vyhotovení návrhu. O tom, že odporca je jej otcom sa dozvedela keď mala 25 rokov. On ju vyhľadal, ten človek o ktorom si 25 rokov myslela, že je jej otcom, teda Š. Z., bola u neho taká slávnosť, išla mu zablahoželať, bol tam prítomný aj Š. S.. Ako vstúpila do domu, tak ju neustále sledoval. Keď si sadla k stolu, tak si sadol oproti nej, neustále sa jej vypytoval, pýtal sa jej odkiaľ pochádza, snažil sa s ňou nadviazať komunikáciu. Potom si vyžiadal od nej tel. kontakt, ona mu ho však nedala, lebo si myslela, že sa mu zapáčila, tak preto jej on poskytol jeho tel. číslo a keď išla domov tak jej povedal, že pozdravuje jej matku, pretože ho matka určite pozná. Ona prišla domov, povedal matke, že nejaký V. S. ju pozdravuje. Na druhý deň prišla za ňou matka, ona akurát upratovala, povedala jej, že sa chce s ňou porozprávať, aby išla do domu. Ona si sadla v kuchyni, vtedy jej povedala, že ten Š. S. je jej otcom. Ona
tomu nechcela veriť, celú noc nespala. Na druhý deň zavolala tomu S. a spýtala sa ho či je pravda, že je jej otcom. On jej na to povedal, že áno. Potom sa veľmi nahnevala a spýtala sa ho, že kde bol tých 25 rokov, keď ho potrebovala, keď potrebovala otcovskú lásku a on len mlčal. Potom mu povedala, že si chce spraviť test DNA, on s tým súhlasil. A potom v januári 2016 sa potvrdilo, že je jej otcom. Potom sa postupne zoznámili, rozprávali sa, oni navštevovali ju a ona ich tiež navštevovala. Aj pán S. aj jej matka jej hovorili, že keď sa narodila, tak jej priniesli dupačky, náušnice a polku prasaťa. Štyri roky žili v obci Č., ale potom ju už neprišli pozrieť - S. a jeho budúca žena A..
3. Právna zástupkyňa navrhovateľky v priebehu konania uviedla, že v konaní preukázali, že odporca je otcom navrhovateľky, poukázala na jeho výpoveď z iného konania a na výsledok znaleckého dokazovania. Žiadala, aby súd ich návrhu vyhovel. Pre prípad úspechu žiadala priznať nárok na náhradu trov konania.
4. Odporca sa k veci vyjadril písomne, uviedol, že vzťahy medzi ním a navrhovateľkou sa zhoršili po tom ako na navrhovateľku odmietol previesť nehnuteľnosti, ktoré sú v jeho vlastníctve krátko po oboznámení sa navrhovateľky s výsledkami testu DNA. Uviedol, že považuje za nevyhnutné preukázať otcovstvo objektívnym a nespochybniteľným spôsobom, za ktorý nepovažuje výsledky zdravotníckeho zariadenia GHC GENETICS SK zo dňa 22.01.2016. O tom, že má byť otcom navrhovateľky sa dozvedel až od navrhovateľkinej matky, ktorá mu túto skutočnosť zamlčala a v konečnom dôsledku ponechala svojho bývalého manžela Š. Z. v nevedomosti plniac si vyživovaciu povinnosť k cudziemu dieťaťu. Doposiaľ nie je zrejmé kto je biologickým otcom navrhovateľky, keďže matka navrhovateľky sa v období počatia navrhovateľky intímne stýkala s viacerými mužmi. Odporca súhlasil s tým, aby súd kvôli jeho zdravotnému stavu pojednával v jeho neprítomnosti.
5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky č.k. 18Pc/5/2019, zápisnicami o pojednávaní v konaní vedenom na Okresnom súde Nové Zámky pod č.k. 5Pc/8/2018, určením otcovstva, testom DNA zo dňa 22.01.2016, rodným listom navrhovateľky, znaleckým posudkom znalca Mgr. Jána Matúšeka č. 12/2020, ďalšími v spise doloženými dokladmi a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
6. Z výsluchu navrhovateľky a z rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č.k. 18Pc/5/2019 zo dňa 17.05.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 03.07.2019 mal súd preukázané, že súd určil, že Š. Z., narodený XX.XX.XXXX nie je otcom navrhovateľky.
7. Z výsluchu navrhovateľky a z rodného listu navrhovateľky mal súd preukázané, že matkou navrhovateľky je S. Z., rodená D., narodená XX.XX.XXXX.
8. Zo zápisnice o pojednávaní vedenom na Okresnom súde Nové Zámky pod č.k. 5Pc/8/2018 zo dňa 20.11.2018 mal súd preukázané, že odporca Š. S., narodený XX.XX.XXXX v tomto konaní ako svedok vypovedal, že navrhovateľku chce na svoje meno. V čase keď sa narodila vedel, že sa narodila a vedel aj o tom, že môže byť jeho dcérou. S matkou navrhovateľky mal milostný pomer a mal ho v takom období, že mohlo dôjsť ku splodeniu navrhovateľky. Podrobil sa aj znaleckému skúmaniu pomocou testov DNA a z nich vyšlo na 99 %, že je otcom navrhovateľky.
9. Zo zápisnice o pojednávaní vedenom na Okresnom súde Nové Zámky pod č.k 5Pc/8/2018 zo dňa 16.10.2018 mal súd preukázané, že matka navrhovateľky S. Z. ako odporkyňa v 2. rade vypovedala, že sa jej veľmi zhoršil manželský život a východiskom bol Š. S.. V rozhodnom období mala pohlavný styk so Š. S., bola si istá, že navrhovateľka je ich spoločné dieťa.
10. Z určenia otcovstva pomocou testu DNA zo dňa 22.01.2016, ktoré vypracovalo neštátne zdravotnícke zariadenie GHC GENETICS SK mal súd preukázané, že otcovstvo označeného muža, ktorý bol označený ako „Š.“ k dieťaťu označenému ako „U.“ je prakticky dokázané.
11. Zo znaleckého posudku znalca Mgr. Jána Matúšeka č. 12/2020 mal súd preukázané, že otcovstvo odporcu teda Š.I. S., narodeného XX.XX.XXXX voči navrhovateľke U. Z., narodenej XX.XX.XXXX je prakticky dokázané s mimoriadne vysokou pravdepodobnosťou, ktorú možno pre praktické účely stotožniť s istotou.
12. Podľa § 2 ods.1 C.m.p. na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovili e inak.
13. Podľa § 53 C.s.p. v konaní vo veciach určenia rodičovstva a v konaniach vo veciach notárskych úschov môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci úspech proti účastníkom, ktorí úspech nemali, ak tu možnosť spravodlivo požadovať.
14. Podľa § 58 C.m.p. o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
15. Podľa § 108 ods.2 C.m.p. účastníkom konania o určenie otcovstva je navrhovateľ podľa predpisov rodinného práva, dieťa, matka a muž, ktorého otcovstvo má byť určené.
16. Podľa § 94 ods.1 zákona o rodine ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.
17. Podľa § 94 ods.2 zákona o rodine za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.
18. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že odporca mal s matkou navrhovateľky v období, v ktorom mohlo dôjsť k splodeniu navrhovateľky pohlavný styk. Podľa testu vykonaného spoločnosťou GHC GENETICS SK a aj podľa znaleckého posudku je otcovstvo odporcu k navrhovateľke prakticky dokázané. Súd preto návrhu vyhovel a určil, že odporca je otcom navrhovateľky.
19. Súd konštatuje, že odporca sám súhlasil s tým, aby navrhovateľka nechala vyhotoviť DNA testy spoločnosťou GHC GENETICS SK a bol s výsledkami riadne oboznámený. Jeho spochybňovanie testu v priebehu konania súd považuje za účelové. Podľa názoru súdu je teda spravodlivé, aby náklady na znalecké dokazovanie znášal odporca v plnom rozsahu. Navrhovateľka a odporca zaplatili preddavkovo za vyhotovenie znaleckého posudku každý po 200 eur. Uznesením Okresného súdu Nové Zámky č.k. 18Pc/26/2019 zo dňa 04.12.2020 priznal súd znalcovi odmenu za znalecké úkony v celkovej výške 400,67 eur, zostatok tejto odmeny, ktorý nebol krytý preddavkami vo výške 0,67 eur preto súd nariadil zaplatiť odporcovi.
Z vyššie uvedených dôvodov súd priznal úspešnej navrhovateľke v súlade s § 53 C.m.p. s prihliadnutím na § 58 C.m.p aj nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon exekúcie podľa osobitného zákona.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).