Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_6Co-27-2019.pdf
PDF · 98.67 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/27/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr. Zuzany Kučerovej a Mgr. Jany Janics Bajánkovej v právnej veci žalobkyne: V. B., Z. N. U.. Č.. X, Z., zast. AK JUDr. Lucia Kolníková, advokátska kancelária, spol. s r. o., Radvanská ul. č. 1, Bratislava, proti žalovanému: Slovenský plynárenský priemysel, a. s., Mlynské Nivy 44/a, Bratislava, zast. advokátskou kanceláriou MGA IURIS s.r.o., Pri starej prachárni č. 10, Bratislava, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a o náhradu mzdy, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo 6. februára 2015 č.k. 6C/119/2006-640, pomerom hlasov 3:0, takto
rozhodol:
Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sa vo výroku, ktorým bola zamietnutá žaloba o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru m e n í tak, že sa určuje, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalobkyni dňa 29.3.2006, je neplatné a pracovný pomer žalobkyne u žalovaného trvá naďalej.
Vo výroku o náhrade mzdy v súvislosti s neplatným skončením pracovného pomeru a vo výroku o trovách konania sa napadnutý rozsudok z r u š u j e a vec sa v tomto rozsahu v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 29.3.2006, ako aj určenia, že jej pracovný pomer naďalej trvá a náhrady mzdy za obdobie od 3.4.2006 do dňa vyhlásenia rozsudku. Zároveň súd prvej inštancie uložil žalobkyni povinnosť nahradiť žalovanému k rukám jeho právneho zástupcu trovy právneho zastúpenia vo výške 6.641,10 eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že žalobkyňa pracovala u žalovaného ako mzdová účtovníčka. V dňoch 15.3. až 22.3.2006 žalovaný vykonal kontrolu mzdovej agendy, za ktorú zodpovedala žalobkyňa a na základe tejto kontroly boli zistené viaceré nedostatky. Žalovaný listom z 28.3.2006 okamžite skončil pracovný pomer so žalobkyňou v zmysle § 68 ods. 1 písm. b) Zák. práce pre závažné porušenie pracovnej disciplíny. Jednotlivé skutky, ktorými malo dôjsť k závažnému porušeniu pracovnej disciplíny zo strany žalobkyne, žalovaný v okamžitom skončení pracovného pomeru špecifikoval takto: 1/ u celkovo 80 zamestnancov nebolo zo strany zamestnanca podpísané vyhlásenie na zdaňovacie obdobie rok 2006 na tlačive „Vyhlásenie na zdanenie príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti podľa zákona o dani z príjmov“ a u 10 zamestnancov sa toto tlačivo nenachádzalo v mzdovej agende, 2/ u 14 zamestnancov neboli podpísané vyhlásenia na zdaňovacie obdobie rok 2005 na tlačive „Vyhlásenie na zdanenie príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti podľa zákona o dani z príjmov“ a žalobkyňa bez podpísania týchto vyhlásení u týchto zamestnancov uplatnila nezdaniteľnú časť základu dane a daňové bonusy na vyživované deti v roku 2005 a v mesiacoch január a február
2006, 3/ u 20 zamestnancov chýbajú doklady (rodné listy detí, doklad o uplatnení nezdaniteľnej časti mzdy na manželku), ktoré sú nevyhnutným podkladom k vykonaniu ročného zúčtovania daní za rok 2005 a k uplatňovaniu daňových bonusov, 4/ žalobkyňa bez uplatnenia daňového bonusu zo strany zamestnanca od 1.1.2006 vyplatila daňový bonus na dieťa zamestnancovi W. Q. - N., 5/ zamestnancovi V. Q.L. pozastavila vyplácanie daňového bonusu, pričom na základe dokladov mu tento daňový bonus prináležal a zamestnanec o jeho zrušenie nepožiadal, 6/ v dokladoch sa nachádzal originál dokladu o ošetrovaní člena rodiny u zamestnankyne W. Z. na obdobie od 6.6. do 10.6.2005, ktorý žalobkyňa neodovzdala Sociálnej poisťovni a z tohto dôvodu táto zamestnankyňa nemala vyplatenú OČR za toto obdobie, 7/ mzdová agenda nebola riadne zakladaná do mzdových spisov zamestnancov, mzdové spisy boli neúplné, osobné doklady zamestnancov, rodné listy detí, potvrdenia o návšteve školy, podklady k výplatám a pod. neboli založené v mzdových spisoch zamestnancov. Okamžité skončenie pracovného pomeru bolo žalobkyni doručené dňa 29.3.2006, kedy sa jej pracovný pomer u žalovaného skončil. Žalobkyňa listom z 30.3.2006 oznámila žalobcovi, že okamžité skončenie pracovného pomeru považuje za neplatné a požiadala ho, aby jej prideľoval prácu podľa pracovnej zmluvy. Súd prvej inštancie mal vykonaným dokazovaním, najmä výsluchmi svedkov, za preukázané, že žalobkyňa sa skutočne dopustila závažného porušenia pracovnej disciplíny špecifikovaného v predchádzajúcom odseku pod bodmi 1/, 2/ a 3/. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na výpovede svedkýň majúcich odborné znalosti v oblasti mzdového účtovníctva, ktorí vykonali kontrolu mzdovej agendy (F. M., E. G., O. U., X. B.Á.). Tieto svedkyne potvrdili existenciu nedostatkov zistených uvedenou kontrolou. Súd prvej inštancie nezistil žiadny dôvod, pre ktorý by bolo možné výpovede týchto svedkov spochybniť.
3. Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil záver, že žaloba nie je dôvodná. Každý z vyššie spomenutých skutkov podľa súdu prvej inštancie napĺňa znaky závažného porušenia pracovnej disciplíny, keďže ide o porušenie pracovnej disciplíny značného rozsahu, prípadne týkajúce sa značného počtu zamestnancov a trvajúce po dlhšiu dobu. Porušenie pracovnej disciplíny bolo zo strany žalobkyne zavinené, pretože v rámci svojej pracovnej náplne bola povinná zabezpečiť riadne vedenie mzdovej agendy u žalovaného. V dôsledku porušenia pracovnej disciplíny zo strany žalobkyne hrozila žalovanému od správcu dane sankcia, ktorá mu nebola uložená len kvôli tomu, že zistené nedostatky odstránil a medzičasom správca dane kontrolu nevykonal. Okamžité skončenie pracovného pomeru netrpí žiadnymi formálnymi vadami. S poukazom na tieto závery súd prvej inštancie žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 149 ods. 1 O.s.p.
4. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie žalobkyňa. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie. Vytkla súdu prvej inštancie, že napadnutý rozsudok riadne neodôvodnil. Súd prvej inštancie sa podľa nej „nezaoberá meritom veci, pretože nerozumie problematike.“ Uviedla, že súd prvej inštancie ignoroval jej návrh na nariadenie znaleckého dokazovania znalcom z odboru daňovníctvo. Mzdové listy boli podľa žalobkyne vedené v súlade s platnými predpismi. Protokol o vykonaní kontroly vypracovaný svedkyňami G. F. U. je klamstvo. Súd prvej inštancie nevzal do úvahy výpoveď svedka R.. J., ktorý vypovedal v jej prospech. Ďalej žalobkyňa v odvolaní v podstate argumentovala tým, že k porušeniu pracovnej disciplíny nedošlo, keďže mzdovú agendu viedla riadne a preto neexistoval zákonný dôvod pre okamžité skončenie pracovného pomeru. Počas svojej 26- ročnej praxe u žalovaného ani raz nedostala napomenutie pre nedostatky vo svojej práci a aj štátne kvalifikované a objektívne kontroly sa k jej práci odvedenej pre žalovaného vyjadrovali kladne. Mzdové listy za roky 2005 a 2006 boli vedené v súlade so zák. č. 595/2003 Z. z. Tieto dokumenty žalobkyňa považovala za exaktný dôkaz toho, že výpočty v odvodoch, odvádzaní daní, výplatách, ktoré boli vyplatené všetkým zamestnancom boli vytvorené a vypočítané podľa zák. č. 595/2003 Z. z., t. j. v danej veci podľa podpísaných vyhlásení do konca januára 2006 a 2005 všetkých zamestnancov vrátane tých, ktorí sú uvedení v okamžitom skončení pracovného pomeru. K týmto vyhláseniam z rokov 2006, 2005 boli zároveň v súlade s právnymi predpismi priložené rodné listy, potvrdenia zo školy a ďalšie potrebné doklady, ktoré mala žalobkyňa založené prehľadne a hlavne tak, aby bola zastupiteľná. O tom podľa jej názoru svedčí skutočnosť, že v čase jej práceneschopnosti od 14. 2. 2006, teda bez jej prítomnosti, jej kolegyne zúčtovali mzdy všetkých zamestnancov (aj 80, 14, 10 a 20) za mesiac február 2006, pričom postupovali na základe podpísaných vyhlásení na rok 2006 a k nim priložených všetkých relevantných dokladov, z ktorých vychádzala pri výpočte miezd za mesiac január 2006 a ktoré nechala kolegyniam k dispozícii po odchode na práceneschopnosť. Mala za to, že ani 20 zamestnancom nechýbal žiaden doklad, pretože by im inak v mesiaci 2/2006 bez prítomnosti žalobkyne nevznikla rovnaká výplata po odpočte bonusov a odpočítateľnej položky ako vypočítala ona. Dodala, že na príkaz W.. V. nechala relevantné doklady (vyhlásenia za rok 2006, 2005) v otvorenej registračke a zásuvkách stola, pretože
W.. V. odmietla prevziať jej agendu. Preberanie, resp. dokonca kontrolu jej agendy dňa 15.3.2006, po uplynutí mesiaca odo dňa jej nástupu na PN 15.2.2006, považovala za účelové s cieľom znížiť počet mzdárok. Svoje pracovné povinnosti si vykonávala v súlade so zákonom č. 595/2003 Z. z. i ďalšími súvisiacimi zákonmi platnými v tom ktorom čase a v žiadnom prípade neporušila pracovnú disciplínu, už vôbec nie závažne. Vo vzťahu ku preberaniu/kontrole jej agendy vytýkala súdu prvej inštancie, že sa nezaoberal výpoveďou svedka B.. Š. ani F.. M. a nevysporiadal sa ani so mzdovými listami za roky 2006 a 2005. Výpočty podľa zák. č. 595/2003 Z. z. a ďalších súvisiacich zákonov a vyplatenie miezd podľa výpočtov na mzdových listoch a s tým súvisiace odvody pritom nezodpovedajú zmanipulovanému zoznamu preberania, pretože po jej odchode na PN 14.2.2006 za mesiace február až december 2006 uplatňovanie bonusov na deti a odpočítateľných položiek na zamestnanca uplatňovali všetkým, teda aj 80, 14, 10 a 20 zamestnancom, a to bez opráv. Žalobkyňa vytýkala súdu prvej inštancie aj to, že sa nevysporiadal s ošetrovaním člena rodiny B.. Z.. V tejto súvislosti uviedla, že podľa zákona platného v danom období B.. Z. nevznikol nárok na náhradu mzdy za ošetrovanie člena rodiny, pretože ošetrovala vnuka. Za správny považovala aj svoj postup v prípade p. Q. N., keďže si v daňovom vyhlásení uplatnil bonus na dieťa a tento mu aj počas neprítomnosti žalobkyne zúčtovali v mesiaci 2/2006 i po zvyšok roka 2006. Rovnako u B.. Q., ktorého dcéra prestala navštevovať školu, čo potvrdil podpisom na vyhlásení a priloženými dokladmi, zamestnankyne od mesiaca 2/2006 do 31.12.2006 prestali vyplácať bonus.
5. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.
6. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie na pojednávaní a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok nie je vecne správny.
7. Povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu patrí k základným povinnostiam zamestnanca vyplývajúcim z pracovného pomeru. Spočíva v plnení povinností, ktoré sú pre zamestnanca vymedzené právnymi predpismi, pracovným poriadkom, pracovnou zmluvou alebo príkazom či pokynom nadriadeného spoluzamestnanca. Ak má byť porušenie pracovnej disciplíny právne postihnuteľné ako dôvod na skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa musí byť porušenie pracovných povinností zo strany zamestnanca zavinené (aspoň z nedbanlivosti) a musí dosiahnuť určitý stupeň intenzity. Pri skúmaní intenzity porušenia pracovnej disciplíny sa musí prihliadnuť na osobu zamestnanca, na funkciu, ktorú zastával, na jeho doterajší postoj k plneniu pracovných úloh, na čas a situáciu, za ktorej došlo k porušeniu pracovnej disciplíny, k miere zavinenia zamestnanca, na spôsob a intenzitu porušenia konkrétnych povinností, na spôsobenú škodu a pod. (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 63/2003). Zákonník práce v znení platnom ku dňu okamžitého skončenia pracovného pomeru, t.j. ku dňu 29.3.2006, poznal menej závažné porušenie pracovnej disciplíny a závažné porušenie pracovnej disciplíny. Závažné porušenie pracovnej disciplíny bolo dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru v zmysle § 68 ods. 1 písm. b) Zák. práce. Aj v prípade závažného porušenia pracovnej disciplíny však zamestnávateľ nemusel okamžite skončiť pracovný pomer so zamestnancom, ale mohol mu dať z tohto dôvodu výpoveď z pracovného pomeru v zmysle § 63 ods. 1 písm. e) Zák. práce. Menej závažné porušenie pracovnej disciplíny zo strany zamestnanca predstavovalo vždy dôvod výpovede z pracovného pomeru v zmysle § 63 ods. 1 písm. e) Zák. práce. Zákon tu teda ponechával súdu širokú možnosť uváženia, aby rozhodnutie o platnosti skončenia pracovného pomeru okamžitým skončením alebo výpoveďou zodpovedalo tomu, či možno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby pracovný pomer zamestnanca u neho naďalej pokračoval až do uplynutia výpovednej doby.
8. Odvolací súd je zhodne so súdom prvej inštancie toho názoru, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobkyňa skutočne porušila pracovnú disciplínu spôsobom uvedeným v ods. 2 pod bodmi 1/, 2/, 3/. V konaní nebol zistený žiadny dôvod, pre ktorý by bolo možné spochybniť správnosť „Protokolu o prevzatí mzdovej agendy p. V. B.“ vrátane jeho prílohy č. 1 (č.l. 35), v ktorom sú uvedené výsledky kontroly mzdovej agendy vedenej žalobkyňou vykonanej v dňoch 15. až 22.3.2006. Naviac, správnosť tohto protokolu vyplýva aj z výpovedí svedkýň E. G., O. U. F. X. B. (viď zápisnica o pojednávaní konanom dňa 1.3.2007 na č.l. 94 - 96). Ide o zamestnankyne žalovaného, ktoré vykonávali predmetnú kontrolu, resp. boli pri nej prítomné. Túto kontrolu mzdovej agendy vedenej žalobkyňou nemožno vyhodnotiť ako neobvyklú alebo neočakávanú, pretože súvisela s právnou povinnosťou žalovaného ako zamestnávateľa pripraviť a odovzdať k 31.3. kalendárneho roka ročné zúčtovanie dane zamestnancov a to aj tých, ktorých agendu spravovala žalobkyňa. Keďže žalobkyňa bola v tom čase práceneschopná, žalovaný nemal inú možnosť ako zrealizovať kontrolu, prebrať agendu žalobkyne a túto prideliť
na spracovanie iným zamestnancom mzdového oddelenia. Porušenie pracovnej disciplíny zo strany žalobkyne vyplýva aj z výpovede svedkyne W.. S. V. vypočutej v priebehu odvolacieho konania. Pokiaľ ide o charakter porušenia pracovnej disciplíny zo strany žalobkyne, odvolací súd trvá na svojom názore, ktorý vyjadril vo viacerých rozhodnutiach v tejto veci, teda že každé z porušení pracovnej disciplíny uvedených v ods. 2 pod bodmi 1/, 2/, 3/ má charakter závažného porušenia pracovnej disciplíny. Záver o tom, že každý z týchto skutkov je závažným porušením pracovnej disciplíny, odvolací súd vyvodil z charakteru týchto skutkov, z toho, že ide o porušenia pracovnej disciplíny značného rozsahu, resp. týkajúce sa značného počtu zamestnancov žalovaného trvajúce po dlhšiu dobu a z miery zavinenia žalobkyne. Bola to totiž žalobkyňa, ktorá bola povinná zabezpečiť riadne vedenie mzdovej agendy u žalovaného. Napriek tomu je však odvolací súd aj s prihliadnutím na názor Ústavného súdu SR vyjadrený v náleze zo 16.11.2018 sp. zn. IV. ÚS 279/2018-42 toho názoru, že vzhľadom na všetky okolnosti veci tu neboli podmienky pre okamžité skončenie pracovného pomeru so žalobkyňou. Totiž v konaní nebolo preukázané, že by v dôsledku predmetného porušenia pracovnej disciplíny vznikla žalovanému akákoľvek škoda (i keď treba so žalovaným súhlasiť v tom, že mu hrozili sankcie vyplývajúce zo zákona č. 595/2003 Z.z. a zo zákona o správe daní). Súčasne nebolo v konaní preukázané, že by žalobkyňa počas jej 20 - ročného trvania pracovného pomeru u žalovaného mala niekedy v minulosti problémy s pracovnou disciplínou, že by si neplnila riadne pracovné povinnosti a že by v súvislosti s ňou vykonávanou agendou dochádzalo k sťažnostiam zamestnancov žalovaného. Vzhľadom na tieto skutočnosti je odvolací súd toho názoru, že okamžité skončenie pracovného pomeru so žalobkyňou bolo neprimerane radikálnym opatrením zo strany žalovaného. Žalovaný mal možnosť skončiť pracovný pomer so žalobkyňou výpoveďou v zmysle ust. § 63 ods. 1 písm.e) Zák. práce, keďže v konaní nevyšli najavo také skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že nebolo možné od žalovaného požadovať, aby žalobkyňa u neho zotrvala v pracovnom pomere do uplynutia výpovednej doby. Ak by žalobkyňa zotrvala u žalovaného do skončenia výpovednej doby, mohla sama napraviť zistené nedostatky vo vedení mzdovej agendy.
9. Z týchto dôvodov odvolací súd v zmysle § 388 C.s.p. zmenil napadnutý rozsudok vo výroku, ktorým bola zamietnutá žaloba žalobkyne o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a o určenie, že pracovný pomer trvá, tak, že žalobe v tejto časti vyhovel.
10. Odvolací súd v zmysle § 389 ods. 1 písm. c) C.s.p. zrušil výrok napadnutého rozsudku, ktorým bola zamietnutá žaloba o náhradu mzdy v súvislosti s neplatným okamžitým skončením pracovného pomeru a podľa § 391 ods. 1 C.s.p. vec v tomto rozsahu vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a preto sa logicky nezaoberal otázkou náhrady mzdy. V súvislosti s náhradou mzdy tu teda neexistuje výrok, správnosť ktorého by odvolací súd mohol v rámci odvolacieho konania podrobiť prieskumu. Vzhľadom na to odvolací súd nemohol, rozhodnúť o náhrade mzdy v súvislosti s neplatným okamžitým skončením pracovného pomeru. Ak by tak totiž urobil, odňal by sporovým stranám možnosť napadnúť závery odvolacieho súdu týkajúce sa náhrady mzdy, resp. odňal by im možnosť prezentovať vlastnú argumentáciu v tomto ohľade. Odvolací súd si je vedomý dôsledkov vyplývajúcich z ust. § 390 C.s.p., ale z vyššie uvedených dôvodov o náhrade mzdy nemohol sám rozhodnúť.
11. Vzhľadom na zrušenie napadnutého rozsudku vo výroku o náhrade mzdy odvolací súd musel zrušiť aj výrok o nároku na náhradu trov konania a aj v tejto časti musel vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
12. V novom rozhodnutí o veci súd prvej inštancie rozhodne o nároku na náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.).
13. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( § 420 C.s.p. ).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods. 1 prvá veta C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ ( § 428 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( § 429 ods. 2 C.s.p. ).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods. 2 C.s.p. ).