Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_34P-44-2020.pdf
PDF · 95.99 KB
Case nature
Area
Subarea
34P/44/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou Mgr. Katarínou Šimkovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti S. : W. A. nar. XX.XX.XXXX a L. nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpené kolíznym a procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny J., deti rodičov : matky P. S., štátnej občianky Slovenskej republiky, trvale bytom B. nad K., Z. G. XXXX/XX, t. č. bytom K. D., ulica E., dom bez súp.č. a otca A. I., štátneho občana L. republiky, trvale bytom L. republika, Z. XX, Z., C. č.p.XXX, t. č. bytom K. D., ulica E., dom bez súp.č., za účasti prokurátora Okresnej prokuratúry J., I. 2, J., o návrhu matky na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom takto
rozhodol:
Návrh matky na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom s a z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom na začatie konania sa matka maloletých detí domáhala úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým deťom A. W. a L., ktoré navrhovala zveriť do jej osobnej starostlivosti a otca detí zaviazať výživným, ktorú výšku najprv navrhovala v sume 150,-Eur mesačne pre maloletého W. a v sume 150,-Eur mesačne pre maloletého L.. Na poslednom pojednávaní uviedla, že sa s otcom detí dohodli na výživnom 200,-Eur mesačne spolu na obe deti. Matka detí uviedla, že s otcom detí sa zoznámili v r.XXXX, žili dlho v zahraničí, kde sa im dňa X.X.XXXX narodil aj starší syn W. A.. Potom si zadovážili bývanie na S. a tu si dali postaviť dom na kľúč, ktorý bol financovaný hypotekárnym úverom. Po návrate na S. sa im narodil druhý syn L. nar. XX.X.XXXX. Počas druhého tehotenstva ona zistila, že ju otec detí podvádza, ich spolužitie sa narušilo. Keďže ho chcela opustiť, dala zvyšok úveru prepísať na jej meno s tým, že otec detí tam naďalej istý čas žil. Nakoľko on nemal stabilný príjem, kopili sa ďalšie problémy so splácaním ich záväzkov a tým sa stupňovali ich nezhody. Z toho dôvodu si otec detí našiel bývanie v prenajatom byte, na nej nechal záväzky spojené s bývaním a starostlivosťou o deti, ale v dôsledku koronakrízy zostala aj ona bez stabilného príjmu. Na pojednávaní dňa 20.11.2020 matka detí uviedla, že otcovi detí sa skončil podnájom a teraz býva s nimi v spoločnej domácnosti v dome, ktorého je aj on spoluvlastníkom, ale ako partneri neobnovili spolužitie a on má v úmysle sa odsťahovať. Vtedy na pojednávaní uzavrela matka s otcom detí aj rodičovskú dohodu o zverení maloletých detí do jej osobnej starostlivosti a úprave vyživovacej povinnosti otca k maloletému W. A. vo výške 170,- Eur mesačne a k mal. L. v sume 130,-Eur mesačne. Keďže zo strany súdu bolo konštatované, že nie je dôvodne súdne upravovať rodičovské práva a povinnosti k maloletým deťom, pokiaľ rodičia detí žijú v spoločnej domácnosti a matka avizovala plánované odsťahovanie otca detí, bolo pojednávanie odročené. Na poslednom pojednávaní dňa X.X.XXXX matka detí uviedla, že s otcom detí naďalej žijú v spoločnej domácnosti, ale otec detí jej uviedol, že sa plánuje do dvoch mesiacov odsťahovať a teraz sa
dohodli na výživnom spolu 200,-Eur mesačne spolu na obe deti. Matka trvala na podanom návrhu na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom.
2. Otec detí súhlasil s podaným návrhom a bol ochotný uzavrieť rodičovskú dohodu. Na prvom pojednávaní XX.XX.XXXX otec uviedol, že s matkou detí sa rozišli a on sa vo 02/2020 odsťahoval zo spoločnej domácnosti do podnájmu, ale prenajímateľ predal ten byt a preto sa vrátil bývať do toho ich spoločného domu, ktorý majú s matkou detí v spoluvlastníctve, čo považoval za dočasné riešenie, nakoľko sa chcel do konca roka 2020 odsťahovať. Uviedol, že zarába 700,- až 800,-Eur mesačne, na bývanie prispieva. Na poslednom pojednávaní otec potvrdil, že stále bývajú s matkou a deťmi v spoločnej domácnosti a on sa plánuje odsťahovať, hoci sa nevedel vyjadriť kedy.
3. Kolízny opatrovník na prvom pojednávaní uviedol, že keďže sa rodičia dohodli, oni budú odporúčať schváliť ich rodičovskú dohodu. Kolízny opatrovník predložil súdu správy zo šetrenia pomerov zo dňa XX.XX.XXXX, z ktorej vyplynulo, že otec detí býva spolu s matkou detí a s deťmi v spoločnej domácnosti v dome, ktorý majú rodičia detí v spoločnom vlastníctve. Matka detí im uviedla, že otec detí dostáva výplatu každý piatok a prispieva na bývanie a stravu cca 50,- až 70,-Eur. Otec detí im zhodne uviedol, že býva spolu s matkou a deťmi v spoločnom rodinnom dome a do budúcnosti sa plánuje odsťahovať, platí na deti 200,-Eur mesačne a robieva pravidelné nákupy do domácnosti. Z ďalšieho úradného záznamu KO zo dňa 24.2.2021 vyplynulo, že matka stále býva v spoločnej domácnosti spolu s maloletými deťmi a otcom maloletých detí. Na poslednom pojednávaní kolízny opatrovník uviedol, že robili pohovor s účastníkmi, odporučili im navštíviť RPPS, k čomu sa im účastníci vyjadrili, že nemienia obnoviť partnerstvo a otec detí avizoval, že sa mieni odsťahovať, doposiaľ tak neurobil kvôli exekučným konaniam.
4. Okresný prokurátor na prvom pojednávaní uviedol, že súhlasí s uzavretou rodičovskou dohodou a odporúča ju schváliť. Po odročení pojednávania z dôvodu, že zo strany súdu bolo konštatované, že nie je dôvodne súdne upravovať rodičovské práva a povinnosti k maloletým deťom, pokiaľ rodičia detí žijú v spoločnej domácnosti a na poslednom pojednávaní bolo zistené, že rodičia stále žijú v spoločnej domácnosti, odporučil okresný prokurátor pojednávanie ešte odročiť, keďže otec detí avizoval, že sa plánuje odsťahovať.
5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil návrh návrh z čl. 1, RL detí, lustrácie v RO, lustrácie v SP, daňové priznanie matky za rok 2019, oznámenie SP z č.l. 30, mzdový list otca, potvrdenie UPSVaR o dávkach vyplácaných matke, záznam KO zo sociálnej práce, zápisnica z pojednávania z č.l. 38, úradný záznam z č.l. 48, potvrdenie o dávkach vyplácaných matke, lustrácie v SP, obsah spisu tunajšieho súdu XXP/XXX/XXXX a zistil nasledovný skutkový a skutočný stav :
6. Maloleté deti pochádzajú z mimomanželského vzťahu ich rodičov. Rodičia detí prezentovali, že sa ako partneri rozišli vo 02/2020, potom bol otec detí aj krátko odsťahovaný do podnájmu, ale vrátil sa späť do spoločnej domácnosti v ich spoločnom dome. Podľa ich udania nežijú síce spolu ako partneri, ale faktom je, že stále žijú obaja rodičia spolu s ich deťmi v spoločnej domácnosti v rodinnom dome, ktorý majú v podielovom spoluvlastníctve. Úmysel otca detí odsťahovať sa zo spoločnej domácnosti prezentovali rodičia detí už na prvom pojednávaní v 11/2020. Vtedy tiež uzavreli rodičovskú dohodu o úprave rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, ktorú však súd neschválil, nakoľko konštatoval, že hmotnoprávnou podmienkou pre súdne rozhodnutie o úprave rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, vrátane schvaľovania rodičovskej dohody, je, že rodičia detí nežijú spolu. A keďže uvedená podmienka nebola splnená, súd rodičovskú dohodu neschválil, ale s poukazom na rodičmi avizované plánované prerušenie spolužitia a odsťahovanie sa otca detí zo spoločnej domácnosti do konca r.2020, súd pojednávanie ešte odročil na nový termín pojednávania na deň 3.3.2021 za účelom preskúmania a vývoj skutkového stavu, či potom bude dôvodné súdne konanie o úprave rodičovských práv a povinností k maloletým deťom.
7. Z úradného záznamu kolízneho opatrovníka zo šetrenia pomerov zo dňa XX.X.XXXX vyplynulo, že matka stále býva v spoločnej domácnosti spolu s maloletými deťmi a otcom maloletých detí. Pred ďalším pojednávaním, ktoré bolo vytýčené na XX.X.XXXX, matka detí žiadala o odročenie pojednávania z dôvodu, že stále zdieľajú s otcom detí spoločné bývanie a na poslednom pojednávaní dňa X.X.XXXX obaja rodičia zhodne uviedli, že zatiaľ stále bývajú v spoločnej domácnosti a otec detí znova avizoval, že sa plánuje odsťahovať, ale nevedel sa vyjadriť kedy.
8. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn.XXP/XXX/XXXX vyplynulo, že už v minulosti sa matka detí návrhom zo dňa XX.XX.XXXX domáhala úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému W. A., ale návrh vzala späť z dôvodu obnovenia spolužitia a uvedené konanie bolo zastavené.
9. Terajším návrhom sa matka domáha súdnej úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, hoci zo zhodných vyjadrení rodičov je zrejmé, že rodičia detí žijú v spoločnej domácnosti spolu s ich maloletými deťmi v ich spoločnom rodinnom dome. Už dlhodobo avizujú úmysel prerušenia uvedeného spolužitia a odsťahovania sa otca detí zo spoločnej domácnosti, napriek tomu k uvedenému doposiaľ nedošlo.
10. Maloletý W. A. má XX rokov a je žiakom 6. ročníka ZŠ. Navštevuje krúžok rakby s poplatkom 20,-Eur ročne. Je zdravý. Maloletý L. má X rokov a navštevuje MŠ, kde stravné predstavuje XX,-Eur mesačne a ZRPŠ pre obe deti je 14,-Eur polročne. Navštevuje tanečný krúžok, ktorý je bezplatný. Je zdravý. Rodičia detí majú v podielom spoluvlastníctve rodinný dom, v ktorom všetci spolu bývajú a ich náklady bývania predstavujú cca 220,-Eur mesačne. Matka spláca hypotekárny úver po 570,-Eur mesačne, ktorý mala v čase koronakrízy odložený. Matka detí do 09/2019 pracovala ako S. s vymeriavacím základom 511,68 Eur mesačne a podľa jej daňového priznania ako fyzickej osoby za rok 2019 pre činnosť poisťovacích agentov a maklérov dosiahla príjmy 4.338,-Eur, jej výdavky predstavovali 2.770,69 Eur, základ dane čiastkový predstavoval 1.567,31 Eur a základ dane znížený o nezdaniteľné činnosti 0,-Eur. Potom matka bola podľa jej udania nezamestnaná, evidovaná na ÚPSVaR ako uchádzačka o zamestnanie a od 06/2020 poberá dávky v hmotnej núdzi v sumách 89,- až 273,-Eur mesačne, ako ktorý mesiac a podľa lustrácie v Sociálnej poisťovni je nepravidelne priebežne zamestnávaná na krátke obdobia u rôznych zamestnávateľov. Za 06/2020 boli jej vymeriavacie základy 32,- Eur + 319,-Eur, v 12/2020 v sume 289,- Eur a za 01 a 02/2021 po 43,-Eur mesačne. Od 02/2021 pracuje na opakované dohody o vykonaní práce pre W. S. s.r.o. Matka poberá prídavky na dve deti spolu vo výške 51,-Eur mesačne. Otec detí je od 09/2019 zamestnaný pre F. s.r.o. s vymeriavacím základom XXX,-Eur mesačne a podľa vlastného udania zarába 700,- až 800,-Eur mesačne. Pred kolíznym opatrovníkom dňa 11.11.2020 otec uviedol, že on spolu s matkou a deťmi býva v spoločnom rodinnom dome, platí na deti 200,-Eur a robieva pravidelné nákupy do domácnosti, platí exekúciu 150,-Eur mesačne. Na pojednávaní uviedol, že na bývanie prispieva podľa toho, ako mu to vyjde. Matka detí pred KO uviedla, že otec detí býva s nimi, výplatu dostáva každý piatok a prispieva jej na bývanie a stravu sumou 50 - 70,-Eur.
11. Podľa 36 ods.1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.6) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/20160101> Ustanovenia § 24 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/20160101>, § 25 a 26 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/20160101> sa použijú primerane.
12. Podľa § 24 ods. 1, 2 a 3 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
13. Podľa § 62 ods. 1 - 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
14. Podľa § 65 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
15. Podľa 217 ods.1 veta prvá z.č.160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP), pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
16. Z vykonaného dokazovania mal súd za to, že návrh matky na súdnu úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom nie je dôvodný, pretože nebola splnená základná hmotnoprávna podmienka pre súdnu úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom. Podmienkou pre súdnu úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom v zmysle Zákona o rodine, vrátane schvaľovania rodičovskej dohody, je, že rodičia spolu nežijú (§ 36 ods.1 Zákona o rodine) a ak aj žijú spolu, ak si jeden z nich dobrovoľne neplní vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu (§ 65 ods.2 Zákona o rodine). V danej veci mal súd za preukázané, že hoci rodičia detí majú medzi sebou partnerské nezhody, ale v súčasnosti stále obaja rodičia spolu s ich deťmi žijú v spoločnej domácnosti v ich spoločnom rodinnom dome, vedú spoločnú domácnosť, obaja robia nákupy do domácnosti, obaja sa podľa svojich možností podieľajú na nákladoch bývania, teda obaja podľa svojich možností zabezpečujú potreby rodiny, a keďže žijú v jednej domácnosti, je zrejmé, že sa obaja podieľajú na výchove a starostlivosti o ich deti. Preto bol návrh matky nedôvodný a súd ho zamietol. Pokiaľ matka poukazovala na budúcu zmenu pomerov, že otec detí sa o 2 mesiace odsťahuje, k tomu súd uvádza, že pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozsudku, pričom v danej veci bolo preukázané, že v súčasnosti rodiča stále spolu žijú v spoločnej domácnosti, obaja rodičia, teda každý rodič podľa svojich možností prispieva na chod domácnosti a na starostlivosť o ich maloleté deti a ich výživu. Okrem toho rodičia prezentovali úmysel prerušiť spolužitie už na pojednávaní v 11/2020, pričom z ich vyjadrenia na poslednom pojednávaní v 05/2021 vyplynulo, že stále žijú v spoločnej domácnosti. Preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku a návrh matky zamietol ako nedôvodný. Ako už súd konštatoval vyššie, pre súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozsudku a v súčasnosti nie sú splnené hmotnoprávne podmienky pre rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, nakoľko v súčasnosti rodičia žijú v spoločnej domácnosti. To samozrejme nevylučuje, že v budúcnosti, ak dôjde k zmene pomerov a prerušeniu ich spolužitia, bude si ktorákoľvek strana môcť podať nový návrh na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom. Ale v súčasnosti nie je možné bez splnenia hmotnoprávnej podmienky, ktorou je, že rodičia spolu nežijú, vydávať vopred len preventívne rozhodnutia z dôvodu predpokladanej budúcnosti. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na skutočnosť, že ak aj niekedy rodičia nežili spolu a boli súdne upravené ich rodičovské práva a povinnosti k maloletým deťom, obnovením spolužitia rodičov nastáva skutočnosť, v dôsledku ktorej zaniká aj predchádzajúca súdna úprava rodičovských práv a povinností, teda rozhodnutie súdu o výchove a výžive sa stane neúčinným. Preto je zrejmé, že ak rodičia spolu žijú, nie je možné upravovať ich rodičovské práva a povinnosti k maloletým deťom. Rovnako nie je v danej veci dôvodné ani súdne upravovať samotnú otázku vyživovacej povinnosti, nakoľko otec detí sa tiež podieľa na výžive maloletých detí, robí nákupy do domácnosti, podľa svojich možností prispieva aj finančne a pokiaľ by aj otec detí neprispieval na náklady spoločnej domácnosti podľa predstáv matky, nakoľko platí aj exekúcie, to nie je ešte dôvod na súdne konanie o výživnom, nakoľko rodičia prispievajú na výživu detí podľa svojich schopností a možností. Aj v tomto konaní otec prejavoval ochotu naďalej sa podieľať na výžive detí. S poukazom na všetky vyššie uvedené dôvody, keďže rodičia detí žijú v spoločnej domácnosti a obaja sa podľa svojich možností podieľajú na výžive svojich detí, súd návrh matky zamietol ako nedôvodný.
17. Podľa § 52 z. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (CMP) žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
18. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
19. V danej veci súd v zmysle § 58 v spojení s § 52 CMP rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia a to na Okresný súd Trenčín (štvormo). O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trenčíne.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie v zmysle § 365 ods.1 CSP možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( § 62 ods.1 CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods.2 CMP).