Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_64Ek-746-2021.pdf
PDF · 85.8 KB
Case nature
Subarea
64Ek/746/2021
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 35776005, proti povinnému: J.. Q. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. 31X/XX, XXX XX X., o vymoženie 166 EUR, vedenej u súdneho exekútora Mgr. Dušan Sopko, so sídlom exekútorského úradu Okružná 17, 059 21 Svit, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 64Ek/746/2021 zo dňa 31. marca 2021, takto
rozhodol:
I. Súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 64Ek/746/2021 zo dňa 31. marca 2021 z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, doručeného súdu dňa 06.03.2021, sa začalo proti povinnému exekučné konanie pre vymoženie peňažného plnenia, a to na základe exekučného titulu, ktorým je Rozhodnutie Pamiatkového úradu Slovenskej republiky č.k. KPUPO-2017/660-4/41586/ Zj zo dňa 13.07.2017, v spojení s Rozhodnutím Krajského pamiatkového úradu Prešov č.k. PUSR-2017/197769-4/86755/60/KUB zo dňa 15.01.2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22.01.2018 a vykonateľnosť dňa 22.02.2018 (ďalej len „exekučný titul“).
2. Vykonaním exekúcie poveril tunajší súd Poverením sp. zn. 64Ek/746/2021 dňa 31.03.2021 súdneho exekútora Mgr. Dušan Sopko, so sídlom exekútorského úradu Okružná 17, 059 21 Svit.
3. Napadnutým uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 64Ek/746/20251 zo dňa 31.03.2021, vydaným vyšším súdnym úradníkom, súd exekúciu podľa ustanovenia § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku zastavil (I. výrok) a nepriznal súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie (II. výrok).
4. Vyšší súdny úradník svoje rozhodnutie odôvodnil márnym uplynutím lehoty 3 rokov na nariadenie výkonu rozhodnutia vydaného v správnom konaní. Poukázal na ustanovenie § 71 ods. 3 Správneho poriadku, v zmysle ktorého je možné výkon rozhodnutia nariadiť do 3 rokov po uplynutí lehoty určenej pre splnenie uloženej povinnosti (tzv. paričnej lehoty), pričom ako príklad uviedol rozhodnutie Krajského súdu v Nitre č. KSNR/25CoE/275/2015, zo dňa 18.5.2016. Vyšší súdny úradník poukázal aj na skutočnosť, že: „táto lehota má prekluzívny charakter, čo znamená, že jej uplynutím právo na vykonanie rozhodnutia zaniká. Začiatok plynutia tejto lehoty je viazaný na uplynutie lehoty určenej na splnenie uloženej povinnosti. Na uplynutie prekluzívnej lehoty prihliada príslušný orgán (v danom prípade exekučný súd) z úradnej povinnosti (ex offo). Súd hneď po vydaní poverenia zistil, že v danej exekučnej veci zákonná trojročná prekluzívna lehota začala plynúť dňom 23.02.2018 (rozhodnutie nadobudlo vykonateľnosť dna 22.02.20118) a uplynula dňom 23.02.2021. Exekučné konanie sa začalo dňom, kedy bol návrh oprávneného na vykonanie exekúcie doručený súdu t. j. dňa 06.03.2021. Na základe uvedených skutočností súd z úradnej povinnosti prihliadol na márne uplynutie prekluzívnej lehoty. V danom prípade tak právo na vykonanie rozhodnutia zaniklo a nastala skutočnosť, ktorá bráni
vymáhateľnosti exekučného titulu a z toho dôvodu súd exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku zastavil.“ K nepriznaniu trov exekúcie súdneho exekútora vyšší súdny úradník uviedol, že nakoľko k zastaveniu exekúcie došlo presne v rovnaký deň, v ktorý bolo súdnemu exekútorovi doručené poverenie na vykonanie exekúcie, súdnemu exekútorovi žiadne trovy exekúcie nevznikli.
5. Proti takémuto uzneseniu vyššieho súdneho úradníka podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote sťažnosť, v ktorej vytkol súdu, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci pre neaplikovanie ustanovení zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID - 19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákona. Oprávnený má zato, že: „Návrh na vykonanie exekúcie bol podaný na príslušný súd v zákonnej lehote, nakoľko v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 zákonodarca normatívne upravil plynutie zákonných resp. tzv. sudcovských lehôt, ktorých uplynutím by inak došlo k premlčaniu alebo k zániku práva. Zo znenia citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že uvedené zákonné ustanovenia možno subsumovať aj pri právnom posúdení okolností tohto prípadu, nakoľko v zmysle zákonnej dikcie ustanovenia § 9 ods. 1 tohto zákona ustanovenie § 8 písm. a) platí rovnako aj pre lehoty ustanovené zákonom alebo určené súdom na vykonanie procesného úkonu v konaní pred súdom účastníkmi konania a stranami v konaní. Pri aplikovaní gramatického výkladu možno dospieť k právnemu záveru, že spojka „alebo“ uvedená v hypotéze právnej normy je tzv. podraďovacou spojkou, čo znamená, že uvedené ustanovenie sa vzťahuje na prvý prípad - plynutie lehôt ustanovených zákonom resp. druhý prípad - plynutie lehôt určených súdom na vykonanie procesného úkonu. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že zákonodarca nemal úmysle taxatívne vymedziť konkrétne zákony a uvedené ustanovenia sa vzťahuje všeobecne na všetky platné a účinné zákony, vrátane zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov ktorým argumentuje príslušný súd. Napokon oprávnený uvádza, že v danom prípade bol oprávneným vykonaný procesný úkon - podanie žaloby/ návrh na vykonanie exekúcie účastníkom konania ktorým sa aktívne domáhal uplatňovania resp. bránenie práv na súde ako oprávnený uviedol v čase, keď zákonná lehota neplynula. S poukazom na vyššie uvedené okolnosti sme toho názoru, že exekučný súd pri preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie nesprávne vec právne posúdil a v nadväznosti na uvedené máme zato, že v danom prípade nie sú dôvody na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie.“ Poukazom na uvedené skutočnosti oprávnený navrhuje, aby sťažnostný súd napadnuté uznesenie vyššieho súdneho úradníka zrušil.
6. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
7. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
8. Podľa § 239 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
9. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
10. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
11. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok"), Tento zákon sa vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak.
12. Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.
13. Podľa § 71 ods. 2 Správneho poriadku, správnym orgánom je štátny orgán, orgán územnej samosprávy, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej zákon zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy.
14. Podľa § 71 ods. 1 Správneho poriadku, ak účastník konania nesplní v určenej lehote dobrovoľne povinnosť uloženú mu rozhodnutím, ktoré je vykonateľné (§ 52 ods. 2), alebo zmierom schváleným správnym orgánom alebo ním zostaveným výkazom nedoplatkov (ďalej len "rozhodnutie"), ich výkon sa uskutoční. Ak v rozhodnutí nebola určená lehota na plnenie, určí ju orgán, ktorý uskutočňuje výkon rozhodnutia; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.
15. Podľa § 71 ods. 3 Správneho poriadku, výkon rozhodnutia možno nariadiť najneskôr do 3 rokov po uplynutí lehoty určenej pre splnenie uloženej povinnosti (ods. 1).
16. Podľa § 8 písm. a) zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „LEX COVID“), lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva, v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 28. februára 2021 neplynú.
17. Podľa § 9 ods. 1 LEX COVID, ustanovenie § 8 písm. a) platí rovnako aj pre lehoty ustanovené zákonom alebo určené súdom na vykonanie procesného úkonu v konaní pred súdom účastníkmi konania a stranami v konaní; v trestnom konaní to platí len o lehote na podanie opravného prostriedku pre obvineného, jeho obhajcu, poškodeného a zúčastnenú osobu.
18. Po preskúmaní veci sa súd v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka, ktoré považoval za dostatočné, jasné, zrozumiteľné a presvedčivé. Vyšší súdny úradník sa v dostatočnom rozsahu a právne správne vysporiadal s plynutím prekluzívnej lehoty výkonu správneho rozhodnutia ako predloženého exekučného titulu. Súd preto dospel k záveru, že sťažnosť oprávneného je potrebné ako nedôvodnú zamietnuť.
19. Napriek zneniu ustanovenia zákona citovaného v bode 10. odôvodnenia, súd nad rámec uvedeného k argumentácii oprávneného v podanej sťažnosti uvádza, že tvrdenia oprávneného o tom, že v danom prípade bol procesný úkon - návrh na vykonanie exekúcie oprávneným vykonaný v čase, keď zákonná lehota na jeho uplatnenie práve kvôli LEX COVID nemala plynúť, nemožno akceptovať.
20. K uvedenému súd uvádza, že LEX COVID síce v jednotlivých ustanoveniach upravuje, že lehoty ustanovené právnymi predpismi na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva, neplynú v zákonom stanovenom období, avšak oprávnený poukazom na aplikáciu tohto právneho predpisu opomína tú rozhodnú skutočnosť, že daný právny predpis možno aplikovať len a výlučne v prípade lehôt upravených právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch.
21. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na znenie Dôvodovej správy dotknutému k právnemu predpisu LEX COVID, v zmysle ktorej: „Navrhované opatrenie má za cieľ v písmene a) dočasne zabezpečiť to, že premlčacie a prekluzívne lehoty nebudú do konca apríla 2020 plynúť a v písmene b) navrátiť premlčacie a prekluzívne lehoty, ktoré uplynuli v čase od 12. marca 2020 do dňa účinnosti predkladaného zákona, t.j. v čase od vyhlásenia mimoriadnej situácie na území Slovenskej republiky podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov. Predkladateľ má za to, že toto opatrenie môže prispieť k tomu, aby občania a podnikatelia nemuseli nevyhnutne vykonávať úkony potrebné pre uplatňovanie ich práv v súkromnoprávnych vzťahoch v čase pandémie bez obavy, že by prišli o svoje práva v dôsledku premlčania alebo preklúzie. Navrhované ustanovenie je zamerané na súkromnoprávne vzťahy, t.j. právne vzťahy vznikajúce podľa predpisov súkromného práva najmä Občianskeho zákonníka a Obchodného zákonníka.“
22. V prípade lehoty na uplatňovanie práva na výkon exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie správneho orgánu (Krajský pamiatkový úrad Prešov) sa však jedná o prekluzívnu lehotu upravenú Správnym
poriadkom, t.j. právnym predpisom upravujúcim verejnoprávne vzťahy v rámci konaní, v ktorých v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak.
23. Z vyššie uvedeného je teda zrejmé, že aplikácia ustanovení právneho predpisu LEX COVID ohľadne neplynutia prekluzívnej lehoty výkonu rozhodnutia správneho orgánu je vylúčená, a preto súd nemôže posúdiť obranu oprávneného obsiahnutú v podanej sťažnosti ako oprávnenú a dôvodnú.
24. Ďalej súd považuje za potrebné poukázať na samotnú podstatu inštitútu preklúzie, ktorej následkom je zánik práva, ktorý nastáva práve neuplatnením si tohto práva v zákonom stanovenom čase, v prípadoch stanovených priamo zákonom. Na preklúziu súd prihliada z úradnej povinnosti (ex offo) a teda aj bez námietky protistrany. Prekluzívna lehota zásadne nemôže spočívať, ani sa prerušovať. Podľa § 71 ods. 3 zákona č. 71/1967 o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov, výkon rozhodnutia možno nariadiť najneskôr do 3 rokov po uplynutí lehoty určenej pre splnenie uloženej povinnosti. Uvedená zákonná lehota je lehotou prekluzívnou, ktorej uplynutím právo oprávneného na nariadenie výkonu rozhodnutia zaniká. Ďalej súd poukazuje na to, že v prípade núteného výkonu správneho rozhodnutia exekúciou podľa Exekučného poriadku je potrebné termín „nariadenie výkonu rozhodnutia“ interpretovať tak, aby bol zachovaný účel a cieľ ustanovenia § 71 ods. 3 Správneho poriadku, a to ústavne súladným spôsobom s poukazom na čl. 152 ods. 4 Ústavy SR. Na určenie okamihu nariadenia výkonu rozhodnutia nie sú v rozhodovacej činnosti súdov jednotné právne názory. Na jednej strane je právny názor, že okamihom nariadenia výkonu rozhodnutia je vydanie upovedomenia o začatí exekúcie súdnym exekútorom a na druhej strane je právny názor, že za tento okamih je potrebné považovať doručenie návrhu na vykonanie exekúcie na súd. Súd sa v tejto otázke prikláňa k názoru, že pod nariadením výkonu rozhodnutia, v prípade núteného výkonu správneho rozhodnutia v exekúcii podľa Exekučného poriadku, treba rozumieť začatie exekučného konania, ktoré v zmysle § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, začína dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu. To znamená, že pokiaľ oprávnený najneskôr do troch rokov od uplynutia lehoty určenej v správnom rozhodnutí na splnenie uloženej povinnosti podá návrh na jeho nútený výkon vykonaním exekúcie, zachováva si toto rozhodnutie spôsobilosť byť exekučným titulom. V opačnom prípade si ju nezachová. Ak totiž oprávnený má niesť zodpovednosť za neustráženie si svojho práva, potom musí byť ustráženie tohto práva závislé výlučne iba od jeho vôle, t.j. buď konať alebo nekonať, a to po celú dobu danú mu zákonom k dispozícii (3 roky), a nie od vôle súdneho exekútora viažuce sa k vydaniu upovedomenia o začatí exekúcie. Keďže, v danom prípade, oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie až po uplynutí trojročnej prekluzívnej lehoty vyplývajúcej mu z ustanovenia § 71 ods. 3 Správneho poriadku, prekluzívna lehota na nariadenie výkonu jeho rozhodnutia, mu uplynula márne. Oprávnený si tak sám, svojím nekonaním neustrážil svoje právo, nepodnikol včas potrebné právne kroky smerujúce k uplatneniu svojho práva, k výkonu rozhodnutia a teda v súlade so zásadou „vigilantibus iura scripta sunt“ („práva patria bdelým“), uplynutím prekluzívnej lehoty, oprávneným vydaný exekučný titul stratil svoju materiálnu vykonateľnosť.
25. Súd, vzhľadom na uplynutie prekluzívnej lehoty nemal inú možnosť a exekúciu vyšší súdny úradník správne zastavil. Exekúciu možno viesť zásadne iba na základe vykonateľného exekučného titulu, ktorý musí byť vykonateľný od podania návrhu na vykonanie exekúcie až do ukončenia exekúcie, čo v posudzovanom prípade nebolo splnené. Vychádzajúc zo skutočnosti, že ešte pred začatím exekučného konania, t.j. pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie (podaný dňa 06.03.2021), a to dňa 23.02.2021 uplynula 3-ročná prekluzívna lehota na nariadenie výkonu rozhodnutia, ktoré bolo predložené ako exekučný titul, v zmysle ustanovenia § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, vyšší súdny úradník správne exekúciu zastavil. Vyšší súdny úradník sa následne správne vysporiadal aj s otázkou náhrady trov exekúcie súdneho exekútora. Súd preto sťažnosť podanú voči rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka ako nedôvodnú zamietol.
26. Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).