Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BA-7Sa/54/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Stankociovou, v právnej veci navrhovateľky: A. B., narodená XX. XXXXXXXX XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX A., D. E., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa ústredie, so sídlom ul. 29. augusta 8-10, Bratislava, o opravnom prostriedku navrhovateľky zo 4. júna 2015 proti rozhodnutiu odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 11. mája 2015, takto

rozhodol:

I. Správny súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 11. mája 2015 zrušuje podľa a a vec vracia odporkyni na ďalšie konanie. II. Navrhovateľke sa náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z 11. mája 2015 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) vydaným podľa a o sociálnom poistení (ďalej len „“) bola navrhovateľke zamietnutá žiadosť o zvýšenie invalidného dôchodku. Odporkyňa konštatovala, že trvanie invalidity navrhovateľky bolo na podklade žiadosti o zvýšenie invalidného dôchodku opätovne preskúmané posudkovým lekárom pobočky odporkyne so záverom, že je naďalej invalidná podľa ustanovenia s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 70 %. Posúdenie zdravotného stavu, ktorému zodpovedá percentuálne vyjadrenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, je obsahom pripojeného odborného posudku zo dňa 9. apríla 2015, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť napadnutého rozhodnutia Z lekárskej správy vyhotovenej dňa 9. apríla 2015 vyplýva, že navrhovateľka bola posúdená v jej neprítomnosti na základe anamnestických údajov prevzatých zo zdravotnej dokumentácie. Od roku 2006 je sledovaná a liečená pre roztrúsenú mozgomiešnu sklerózu. Od júla 2012 je invalidná s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 70 %. Z neurologického vyšetrenia v Centre pre liečbu demyelinizačných ochorení pri Neurologickom oddelení z 23. januára 2015 vyplynulo, že navrhovateľka trpí rozhodujúcim zdravotným postihnutím Roztrúsenou mozgomiechovou sklerózou, EDSS 4,0, Kapitola VI – choroby nervového systému, oddiel A – postihnutie mozgu, položka 7 – roztrúsená mozgomiechová skleróza, písmeno c) – stredne ťažké formy s poruchou motoriky a zníženou výkonnosťou organizmu, čo zakladá invaliditu v rozsahu 60 %. Navrhovateľke bol diagnostikovaný aj Cervikokraniálny a cervikobrachiálny syndróm ako iné zdravotné postihnutie, za ktoré jej bola zvýšená percentuálna miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10 %. Posudkový lekár konštatoval, že od posúdenia zdravotného stavu v novembri 2012 nedošlo k zhoršeniu zdravotného stavu a preto je celkovo určená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť aj naďalej 70 %. Proti napadnutému rozhodnutiu odporkyne podala navrhovateľka opravný prostriedok, ktorým žiada jeho preskúmanie. Navrhovateľka nesúhlasila so závermi obsiahnutými v lekárskom posudku, pretože podľa lekárskeho posudku o invalidite z českej republiky trpí výpadkami zorného poľa čo vedie prakticky

k celkovej slepote a musí ju neustále niekto sprevádzať. Opätovne preto zaslala zmienené lekárske správy, ktoré majú preukazovať, že jej zdravotný stav sa zhoršil a nezostal nezmenený. Navrhovateľka ďalej namietala, že si nemyslí, že sa jej zdravotný stav môže zlepšiť a preto nerozumie, prečo jej bola nariadená kontrola zdravotného stavu na apríl 2018. Vo vyjadrení k opravnému prostriedku odporkyňa uviedla, že námietkam navrhovateľky nebolo možné vyhovieť a to z dôvodu opätovného posúdenia jej zdravotného stavu posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Senica dňa 5. augusta 2015 a posudkovým lekárom sociálneho postenia Sociálnej poisťovne, ústredia dňa 8. septembra 2015. Obaja posudková lekári zotrvali na pôvodnom posudku, že navrhovateľka je naďalej invalidná s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 70 %. Navrhovateľka predloženými listinnými dôkazmi nepreukázala, že jej zdravotný stav odôvodňuje vyššiu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť ako bola určená. Z pripojenej lekárskej správy zo dňa 5. augusta 2015 vyplýva, že posudkový lekár pri posúdení zdravotného stavu navrhovateľky vychádzal okrem pôvodného vyšetrenia z 23. januára 2015 z nových vyšetrení v Centre pre liečbu demyelinizačných ochorení pri Neurologickom oddelení zo dňa 7. júla 2015 a z očných vyšetrení z 23. septembra 2014 a 24. marca 2015. Posudkový lekár konštatoval, že podľa neurologického vyšetrenia z 23. januára 2015 sa jedná o EDSS 4,0 čo zakladá invaliditu na 60 %, avšak pri vyšetrení zo 7. júla 2015 je EDSS 4,5. Podľa očných vyšetrení sa u navrhovateľky nejedná o obojstrannú slepotu, o čom svedčí aj skutočnosť, že si sama aplikuje injekcie. Keďže u navrhovateľky nedošlo k zhoršeniu zdravotného stavu, naďalej je jej rozhodujúce zdravotné postihnutie - Roztrúsená mozgomiechová skleróza, EDSS 4,5, Kapitola VI – choroby nervového systému, oddiel A – postihnutie mozgu, položka 7 – roztrúsená mozgomiechová skleróza, písmeno d) – ťažké formy s poruchou motoriky a zníženou výkonnosťou organizmu, čo zakladá invaliditu v rozsahu 70 %. Rovnaké závery plynú aj z lekárskej správy zo dňa 8. septembra 2015, v ktorej posudkový lekár konštatoval, že od roku 2012 nie je zdravotný stav navrhovateľky zhoršený, naďalej je dokumentovaná Kurského škála 4,5, jej ochorenie sa prejavuje poruchou zrakových funkcií na úrovni ľahkej až stredne ťažkej slabozrakosti. Rozhodujúce zdravotné postihnutie je Roztrúsená mozgomiechová skleróza, EDSS 4,5, Kapitola VI – choroby nervového systému, oddiel A – postihnutie mozgu, položka 7 – roztrúsená mozgomiechová skleróza, písmeno d) – ťažké formy s poruchou motoriky a zníženou výkonnosťou organizmu, čo zakladá invaliditu v rozsahu 70 %, pre nezhoršený zdravotný stav. Správny súd v Bratislave v prvom rade odkazuje na o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), ktorým sa zriadili správne súdy (medzi nimi aj Správny súd v Bratislave), so začiatkom svojej činnosti k 1. júnu 2023. Ustanovenie zároveň uvádza: „ak neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Správny súd v Bratislave teda začal konať vo všetkých veciach v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a v ktorých do 31. mája 2023 konali Krajský súd v Bratislave, Krajský súd v Nitre a Krajský súd v Trnave. Predmetná vec bola na podklade podaného opravného prostriedku pôvodne iniciovaná a následne prejednávaná Krajským súdu v Bratislave pod pridelenou spisovou značkou . Od 1. júna 2023 je na konanie v tejto veci príslušný Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“). Vec bola náhodným výberom pridelená samosudcovi do oddelenia 16Sa, ktorý o nej rozhodol pod pôvodnou spisovou značkou s predponou . Podľa (ďalej len „“) konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie tým nie je dotknuté. Podľa , ak je podľa daná príslušnosť krajského súdu, vykonáva ju od 1. januára 2023 správny súd ustanovený osobitným predpisom. Podľa , konania podľa tretej hlavy piatej časti začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“ alebo „“), a vzhľadom na skutočnosť, že správny súd rozhoduje o opravnom prostriedku proti neprávoplatnému rozhodnutiu správneho orgánu, v konaní bude v zmysle vyššie uvedených ustanovení postupovať podľa ustanovení . Správny súd podaný opravný prostriedok navrhovateľky prejednal a rozhodol postupom podľa ustanovenia a ako miestne a vecne príslušný bez nariadenia pojednávania verejným vyhlásením rozsudku dňa 18. apríla 2024. Oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozhodnutia

bez nariadenia ústneho pojednávania bolo vyvesené na úradnej tabuli súdu a zverejnené na web stránke postupom podľa , so zachovaním minimálnej 5 dňovej lehoty. Podľa , podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Podľa. , o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Podľa § , súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že a) rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, b) zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo správne rozhodnutie, je v rozpore s obsahom spisov, c) zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci, d) rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, e) v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Podľa , poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Podľa , poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Podľa , pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. Podľa , pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Podľa , miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. Podľa , miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Podľa , mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho ako aj administratívneho spisu dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporkyne je potrebné zrušiť postupom podľa ustanovenia § podľa a z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu a jeho nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť. Predmetom prieskumu zo strany správneho súdu je rozhodnutie odporkyne vo veci zamietnutia žiadosti navrhovateľky o zvýšenie invalidného dôchodku. Navrhovateľka v podanom opravnom prostriedku sústredila všetky svoje námietky do vyjadrenia nesúhlasu s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 70 % pretože vychádzajúc z lekárskych vyšetrení a posudku o invalidite z českej republiky je jej zdravotný stav omnoho horší, ako uvádza odporkyňa, a bez možnosti zlepšenia. Navrhovateľka teda mala za to, že odporkyňa pred vydaním napadnutého rozhodnutia nedostatočne zistila skutkový stav.

Správny súd ustálil, že v konaní nebolo sporné, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím navrhovateľky je podľa prílohy č. 4 k , kapitoly VI – choroby nervového systému, oddiel A – postihnutie mozgu, položka 7 – roztrúsená mozgomiechová skleróza. Sporným bolo hodnotenie miery poklesu schopnosti navrhovateľky vykonávať zárobkovú činnosť a to odvíjajúc sa od jej zhoršujúceho sa zdravotného stavu, ktorý odporkyňa, naopak, považovala za stabilizovaný. Už iba porovnaním lekárskych posudkov z 8. septembra 2015, 5. augusta 2015 a 9. apríla 2015 je zrejmé, že tieto sú vnútorne rozporné, aj keď výsledná miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je pri všetkých troch v závere zhodne určená v rozsahu 70 %. Zatiaľ čo posudkový lekár v prvom lekárskom posudku z 9. apríla 2015 konštatoval, že rozhodujúce zdravotné postihnutie je vyššie uvedené ochorenie (podľa prílohy č. 4 k , kapitoly VI – choroby nervového systému, oddiel A – postihnutie mozgu, položka 7 – roztrúsená mozgomiechová skleróza), klasifikované ako stredne ťažká forma s poruchou motoriky a zníženou výkonnosťou organizmu podľa písmena c), v ostatných dvoch lekárskych posudkoch z 5. augusta 2015 a 8. septembra 2015 je uvedené ochorenie klasifikované už ako ťažká forma s poruchou motoriky, bez poruchy zvieračov podľa písmena d). V prípade lekárskeho posudku z 9. apríla 2015 bola miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre rozhodujúce ochorenie určená na 60 %, pričom percentuálna miera bola zvýšená o 10 % pre iné zdravotné postihnutie - Cervikokraniálny a cervikobrachiálny syndróm. Dohromady teda celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola 70 %. V ostatných dvoch posudkoch už iné zdravotné postihnutie - Cervikokraniálny a cervikobrachiálny syndróm, za ktoré bola navrhovateľke zvýšená percentuálna miera o 10 % chýba a pre rozhodujúce zdravotné postihnutie bola určená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre rozhodujúce ochorenie na 70 %. Okrem zistenia, že v novších lekárskych posudkoch chýba vysporiadanie sa s očividnou zmenou zdravotného stavu týkajúceho sa iných zdravotných postihnutí (pričom nie je zrejmé, či tieto vymizli, alebo ich posudkový lekár opomenul zohľadniť a celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť mala byť navýšená o ďalších 10 %), zmätočne pôsobia predovšetkým konštatovania, že zdravotný stav navrhovateľky v prípade rozhodujúceho zdravotného postihnutia je od roku 2012 nezmenený, hoci jeden posudok z 9. apríla 2015, ktorý bol podkladom aj napadnutého rozhodnutia, klasifikuje toto ochorenie ako stredne ťažké (EDSS 4,0) a zvyšné, neskôr vyhotovené posudky ako ťažké (EDSS 4,5). Správny súd je toho názoru, že v súhrne tieto zistenia zakladajú dôvodné pochybnosti o riadne zistenom a posúdenom zdravotnom stave navrhovateľky a uvedené rozpory, ktoré spôsobujú zmätočnosť a nezrozumiteľnosť, je potrebné v novom konaní o posudzovaní žiadosti navrhovateľky o zvýšenie invalidného dôchodku odstrániť. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. Ak bolo rozhodnutie správneho orgánu zrušené z dôvodu podľa , súd žalobcovi prizná úplnú náhradu trov konania. Môže tiež rozhodnúť, že sa náhrada trov celkom alebo sčasti neprizná, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. O nároku na náhradu trov konania správny súd rozhodol podľa , tak, že z dôvodu zistenia, že navrhovateľke nevznikli žiadne trovy konania a ani ich náhradu nežiadala, právo na náhradu trov konania voči odporkyni jej nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie vo veci samej nie je prípustné. ( v spojení s 250j ods. 2 písm. c) a d) ) Proti tomuto rozsudku v časti týkajúcej sa náhrady trov konania je možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).