Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

43T/15/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava I, samosudcom JUDr. Ivanom Almanom, v trestnej veci proti obžal. Š. T. na hlavnom pojednávaní dňa 18. apríla 2024 takto

rozhodol:

Obžalovaný

Š. T., nar. XX.XX.XXXX v V., trvale bytom Z. XXX,

s a u z n á v a z a v i n n é h o,

ž e

obvinený dňa 15.01.2023 v čase o 02.15 hod. ako vodič viedol osobné motorové vozidlo značky Škoda Fabia, EČ: Z. XXX N. po výjazdovej vetve diaľnice D1 od Prístavnej ulice v Bratislave v smere jazdy do Trnavy, kde bol zastavený a kontrolovaný hliadkou Diaľničného oddelenia Policajného zboru, Krajského dopravného inšpektorátu, Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave počas vykonávania pevného stanoviska za účelom kontroly požitia alkoholu a omamných a psychotropných látok vodičmi motorových vozidiel, pričom obvinený počas kontroly javil známky požitia omamných a psychotropných látok, pretože mal zúžené zrenice nereagujúce na svetlo, pohybové stereotypy, náhle zmeny nálad, a na základe uvedeného bol vyzvaný, aby sa podrobil lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi, alebo iného biologického materiálu (moču) za účelom zistenia, či nie je ovplyvnený návykovou látkou, pričom takéto vyšetrenie v Nemocnici svätého Michala v Bratislave po zákonnom poučení odmietol,

t e d a

pri výkone inej činnosti, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku sa odmietol podrobiť lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi alebo iného biologického materiálu, či nie je ovplyvnený návykovou látkou, hoci by to pri vyšetrení nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho zdravie,

č í m s p á c h a l

prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa .

Za to sa

o d s u d z u j e

Podľa s použitím , na trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov nepodmienečne.

Podľa ho súd pre výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa , , s použitím , mu súd ukladá trest zákazu činnosti spočívajúci v zákaze vedenia motorových vozidiel v trvaní 5 (päť) rokov.

odôvodnenie:

V trestnej veci proti obžal. Z. T. bolo na hlavnom pojednávaní vykonané dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom svedkov U.. R. M., L. N., U.. E. M., V.. L.Á. V., listinnými dôkazmi.

Obžalovaný Z. T.Š. po zákonnom poučení na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie, že sa cíti byť nevinným zo spáchania žalovaného skutku v zmysle podanej obžaloby. Uviedol, že po zastavení policajnou hladkou súhlasil s odberom biologického materiálu. Po príchode do nemocnice mal odovzdať moč, ale mal problémy s močením a tak požiadal o odber krvi. Krv mu neodobrali, nevie prečo tvrdili, že to odmietol. Po odchode z nemocnice mal ešte kelímok, do ktorého sa na parkovisku vymočil. Čo sa stalo s kelímkom nevie. V nemocnici na pokyn lekárky aj pil vodu, aj sa prechádzal, ale zo stresu mu nešlo močiť. V ambulancii mu lekárka aj sestrička potom povedali, že ak sa mu nedá močiť, zavolajú urológa a môžu ho vycievkovať. On povedal, že dobre, ale že sa bojí. Keď mu mali zobrať krv, tak mu povedali aby si sadol, jemu prišlo nevoľno, zvratky vypľul do umývadla a pani doktorka mu povedala, aby si znova sadol. On mal natiahnutú ruku, odvrátenú hlavu, ale nevie prečo mu krv nezobrali. Odberu krvi sa nebránil. Predtým, ako ho zastavili policajti fajčil vodnú fajku, nevie čo tam jeho známy do fajky dal. Predtým, ako prišiel do nemocnice si cez telefón písal so sesternicou. V nemocnici strávil asi dva hodiny. Za tú dobu chodil močiť asi 4-5 krát. Išiel na záchod, rozopol so nohavice, zobral kelímok, ale močiť mu nešlo. Po tom, ako mu nešlo močiť a ako mu nezobrali krv povedali policajti, že idú preč, lekárka mu dala podpísať nejaké tlačivo, ale on to nechcel podpísať. Keď mu mali zobrať krv mal obnažené predlaktie, ale nevidel, že by doktorka mala striekačku, ihlu, ruku mu nevydezinfikovala. Na otázku, či ho policajti poučovali o následkoch odmietnutia odberu uviedol, že niečo tam policajti rozprávali, ale myslí si, že písomne mu poučenie nepredložili.

Svedkyňa U.. R. M. uviedla, že jej volala sestrička, že tam majú pacienta, ktorý je tam asi hodinu a pol a nechce sa vymočiť. Ona išla následne do ambulancie, kde pacient tvrdil, že sa nevie vymočiť. Bol mu navrhnutý štandardný postup, že ho vyšetria, či nemá retenciu moču, či netrpí nejakým zdravotným problémom. Navrhla mu tiež urológa, s čím on však nesúhlasil. Pacient opakovane pil vodu, chodil na toaletu, ale nevymočil sa. Pacientovi chceli následne odobrať krv, ale nedalo sa na neho siahnuť. Chceli, aby si dal dole kabát, to však neurobil, začal sa mykať, nedalo sa na neho siahnuť. Keď o vyzvala aby si ľahol, on tvrdil, že mu je na zvracanie, povedala mu, že mu zavedú kanylu, ale ani to sa nedalo zrealizovať. Pacient len tvrdil, že mu je zle, ale nezvracal. Mali aj nachystaný roztok s kanylou, aby mu nebolo zle, ale pacient to odmietol. Celé to trvalo asi dve hodiny a vyšetrenie nemalo zmysel. Po dvoch hodinách vyzvali pacienta, či je ochotný dať moč, alebo krv a či bude spolupracovať. On si krv nedal zobrať a tak vyšetrenie skončili. Pokiaľ je v zázname, že pacient mal tras horných končatín, tento samotný nebránil odobratiu krvi, nakoľko ak by pacient spolupracoval, tak aj za pomoci sanitára sa mu dá končatina imobilizovať. Ak by pacient spolupracoval, oder moču, by sa dal zrealizovať zavedením permanentného katétera. Ona nemá vedomosť o tom, že by bol obžalovaný poučovaný policajtami o následkoch odmietnutia odberu písomne, ale ústne mu to bolo hovorené.

Svedkyňa L. N. uviedla, že v noci policajti predviedli osobu na odber toxikológie za účelom zistenia psychotropných látok v organizme. Osobu vyzvali, aby odovzdala moč. Opakovane mu núkali vodu, aby sa vymočil. Nakoľko mu to nešlo, privolala lekárku, ktorá sa pacientovi snažila vysvetliť, že je treba aby sa vymočil. Následne mu ponúkala vycievkovanie, punkciu, vyšetrenie sonografom, ale on to všetko odmietol. Pani lekárka potom povedala, že mu zoberú krv, aby skontrolovali obličkové funkcie. Pacient s tým verbálne súhlasil, ale neverbálne to odmietal, správal sa nepokojne, mykal sa, odťahoval sa, bol podráždený, snažil sa materiál neodovzdať, hovoril, že mu prišlo zle, išiel k umývadlu, ale nezvracal. Preto sa odber neuskutočnil. Celé to trvalo asi tri hodiny a potom pacienta zobrali policajti preč.

Ona nebola svedkom toho, či policajti obžalovaného poučovali o následkoch neodovzdania biologického materiálu.

Svedok V.. L. V. uviedol, že v uvedený deň zastavili motorové vozidlo obžalovaného, vyzvali ho na vykonanie dychovej skúšky, ktorá bola negatívna. Nakoľko obžalovaný javil príznaky požitia omamných a psychotropných látok, vyzvali ho na vyšetrenie na tieto látky, s čím obžalovaný súhlasil. Po príchode do nemocnice sestrička dala obžalovanému nádobu na moč. Tento vypil minimálne dva litre vody, prechádzal sa po chodbe, ale stále uvádzal, že sa nevie vymočiť. Asi po dvoch hodinách prišla lekárka, pýtala sa obžalovaného, či má nejaký psychické problémy. Obžalovaný súhlasil s odberom krvi, ale fyzicky to nebolo možné, lebo sa stále mykal pri pokuse dotknúť sa ho, stiahol ruky k telu, simuloval zvracanie. Následne mu bola ponúknutá možnosť vyšetrenia urológom, ale obžalovaný s tým nesúhlasil. Potom lekárka napísala papier, že pacient odmieta vyšetrenie. Po odchode z ambulancie na obžalovaného prišiel amok, že musí ísť na WC, tam sa chcel zatvoriť, trhal so sebou a tak mu nasadili putá. Ako vyšli z nemocnice, tak, obžalovaný sa vymočil na parkovisku. Osobu v ambulancii poučovali o následkoch odmietnutia odberu, písomné poučenie obžalovaný odmietol podpísať.

Svedok U.. E. M. uviedol, že obžalovaného zastavili ako vodiča motorového vozidla. Vykonali u neho dychovú skúšku, ktorá bola negatívna. Nakoľko pri kontrole javil známky požitia omamných a psychotropných látok, predviedli ho a odber. O vyšetrení bol obžalovaný poučený a súhlasil, že sa pôjde vymočiť a ak bude vzorka pozitívna, tak sa mu zoberie krv. Počas prevozu stále obžalovaný s niekým komunikoval cez telefón. Po príchode do nemocnice obžalovaný uviedol, že má problém s močením. Bola mu poskytnutá voda, prechádzal sa a trvalo to dlhšiu dobu. Potom prišla lekárka, ktorá mu navrhla cievkovanie, s čím obžalovaný nesúhlasil. Keď ho chcela lekárka vyšetriť obžalovaný priskočil k umývadlu a začal vypľúvať sliny, s tým, že nikto sa ho nebude chytať. On mu osobne prečítal poučenie a vysvetlil mu aký bude postup, ak odber odmietne. Obžalovaný povedal, že nič nedá, poučenie odmietol podpísať. Po odchode z ambulancie obžalovaný vbehol do záchodu, hovoril, že nikam nejde a tak mu nasadili putá. Ako vyšli z nemocnice, tak obžalovaný vytiahol z nohavíc svoj úd a začal močiť na parkovisko. V aute obžalovaný povedal, že známi mu povedali, že ak dá moč, poruší podmienku a pôjde hneď do CPZ.

Súd oboznámil listinné dôkazy: -protokol o lekárskom vyšetrení obžalovaného z ktorého vyplýva, že obžalovaný odmietol vyšetrenie, pri vyšetrení nespolupracoval. Poučenie o následkoch odmietnutia podrobiť sa vyšetreniu odmietol podpísať. Odmietol podpísať aj lekársku správu z vyšetrenia. -zo správy zo skutku vyplýva, že obžalovaný bol ako vodič motorového vozidla podrobený dychovej skúške na alkohol s negatívnym výsledkom, nakoľko javil známky požitia návykových látok, bol predvedený na vyšetrenie odberom moču a krvi, toto vyšetrenie po písomnom aj ústnom poučení odmietol. -z evidenčnej karty vodiča, registra trestov a posudkov vyplýva, že obžalovaný má v evidenčnej karte vodiča päť záznamov, tri krát bol súdne trestaný, z toho dva krát sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený. Ostatný krát bol odsúdený Okresným súdom Pezinok v konaní pod číslo 1T/27/2016 rozsudkom zo dňa 18.4.2016, právoplatným dňa 18.4.2016 pre § 172/1a,d, § 172/2e Tr.z. 300/2005 na nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 6 rokov a 8 mesiacov, so zaradením do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, bol mu uložený ochranný dohľad v trvaní 1 roky a ochranné protitoxikomanické liečenie.

Súd v danej veci vykonal kontradiktórne dokazovanie všetkými dostupnými a vykonateľnými dôkazmi, vykonané dôkazy vyhodnotil jednotlivo aj v ich súhrne a dospel k záveru, že vina obžalovaného je jednoznačne, mimo akúkoľvek pochybnosť preukázaná v zmysle podanej obžaloby.

Obžalovaný na svoju obranu nič relevantné neuviedol. Uviedol, že s odberom biologického materiálu súhlasil. Po predvedení do nemocnice mal problémy s močením a tak požiadal o odber krvi. Krv mu neodobrali ale nevie prečo tvrdili, že to odmietol. Potvrdil, že mu boli ponúknuté iné možnosti odobratia moču, ale on to odmietol. Keď mu mali zobrať krv, tak mu povedali aby si sadol, jemu prišlo nevoľno, zvratky vypľul do umývadla. a pani doktorka mu povedala, aby si znova sadol. On mal natiahnutú ruku, odvrátenú hlavu, ale nevie prečo mu krv nezobrali. Odberu krvi sa nebránil. Na otázku, či ho policajti

poučovali o následkoch odmietnutia odberu uviedol, že niečo tam policajti rozprávali, ale myslí si, že písomne mu poučenie nepredložili. Obrana obžalovaného je celkom jednoznačne vyvrátená výpoveďami vypočutých svedkov a listinnými dôkazmi. Svedkyňa U.. R. M. uviedla, že nakoko obžalovaný tvrdil, že sa nevie vymočiť, bol mu navrhnutý štandardný postup, že ho vyšetria, či nemá retenciu moču, či netrpí nejakým zdravotným problémom. Navrhla mu tiež urológa, s čím on však nesúhlasil. Pacient opakovane pil vodu, chodil na toaletu, ale nevymočil sa. Pacientovi chceli následne odobrať krv, ale nedalo sa na neho siahnuť. Chceli, aby si dal dole kabát, to však neurobil, začal sa mykať, nedalo sa na neho siahnuť. Keď o vyzvala aby si ľahol, on tvrdil, že mu je na zvracanie, povedala mu, že mu zavedú kanylu, ale ani to sa nedalo zrealizovať. Pacient len tvrdil, že mu je zle, ale nezvracal. On si krv nedal zobrať a tak vyšetrenie skončili. Svedkyňa L. N. uviedla, že obžalovaného vyzvali, aby odovzdal moč, opakovane mu núkali vodu, aby sa vymočil. Odmietol vycievkovanie, punkciu, vyšetrenie sonografom. Obžalovaný verbálne súhlasil s odberom krvi, ale neverbálne to odmietal, správal sa nepokojne, mykal sa, odťahoval sa, bol podráždený, snažil sa materiál neodovzdať, hovoril, že mu prišlo zle, išiel k umývadlu, ale nezvracal. Preto sa odber neuskutočnil. Svedok V.. L. V. a U.. E. M. zhodne uviedli dôvod predvedenia obžalovaného na odber biologického materiálu do nemocnice. Uviedli, že vypil minimálne dva litre vody, prechádzal sa po chodbe, ale stále uvádzal, že sa nevie vymočiť. Následne bol poučovaný lekárkou a iných možnostiach odberu moču, s čím on nesúhlasil. K odberu krvi nedošlo preto, lebo obžalovaný pri odbere nespolupracoval. Tento odber krvi maril Obaja uviedli, že obžalovaný bol poučovaný o následkoch odmietnutia odberu biologického materiálu. Zistený skutkový stav je tiež potvrdený oboznámenými listinnými dôkazmi, protokolom o vyšetrení obžalovaného, kde je jednoznačne uvedené, že odmietal spolupracovať a odmietol odber. Odmietal tiež podpísať poučenie, ako aj protokol o jeho vyšetrení.

Obžalovaný teda pri výkone inej činnosti, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku sa odmietol podrobiť lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi alebo iného biologického materiálu, či nie je ovplyvnený návykovou látkou, hoci by to pri vyšetrení nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho zdravie, čím spáchal žalovaný prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa . Preto ho súd uznal vinným z jeho spáchania v zmysle podanej obžaloby.

Súd ukladal obžalovanému trest podľa trestnej sadzby pri treste odňatia slobody, ktorá je do jedného roka. Súd v osobe obžalovaného, ani v okolnostiach prípadu nezistil žiadne poľahčujúce okolnosti podľa , ktoré by mali vplyv na ukladanie trestu obžalovanému. Na druhej strane za priťažujúcu okolnosť podľa súd uznal to, že obžalovaný bol už za trestný čin odsúdený. Pri prevahe priťažujúcich okolností použil súd sprísňovacie ustanovenie a zvýšil spodnú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu. Tak mohol súd obžalovanému ukladať trest odňatia slobody v sadzbe od štyroch mesiacov do jedného roka. Súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere šesť mesiacov nepodmienečne, lebo z oboznámeného registra trestov obžalovaného je zrejmé, že tento sa žalovaného trestného činu dopustil krátko po vykonaní predchádzajúceho nepodmienečného trestu odňatia slobody pre drogovú trestnú činnosť a predchádzajúce odsúdenie teda nemalo na obžalovaného pozitívny prevýchovný účinok. Len uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody sa zabezpečí účinná ochrana ostatných účastníkov cestnej premávky pred nezodpovedným správaním obžalovaného, ako vodiča motorového vozidla.

Nakoľko obžalovaný bol v posedných desiatich rokoch pred spáchaním predmetného skutku vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin, zaradil ho súd pre výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Nakoľko obžalovaný spáchal žalovaný trestný čin na úseku dopravy, uložil súd obžalovanému aj trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel, ktorý mu mohol súd uložiť v sadzbe jeden až desať rokov. Súd v osobe obžalovaného, ani v okolnostiach prípadu nezistil žiadne poľahčujúce okolnosti podľa , ktoré by mali vplyv na ukladanie trestu obžalovanému.

Na druhej strane za priťažujúcu okolnosť podľa súd uznal to, že obžalovaný bol už za trestný čin odsúdený. Pri prevahe priťažujúcich okolností použil súd sprísňovacie ustanovenie a zvýšil spodnú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu. Tak mohol súd obžalovanému ukladať trest zákazu činnosti v sadzbe od štyroch rokov do desať rokov. Nakoľko obžalovaný už má viacero záznamov v evidenčnej karte vodiča je nespôsobilým byť účastníkom cestnej premávky ako vodič motorového vozidla, uložil mu súd trest zákazu činnosti spočívajúci v zákaze vedenia motorových vozidiel v trvaní päť rokov.

Takto uložené tresty obžalovanému sú plne v súlade s účelom trestu ako to má na mysli a a splnia dostatočne svoju ochrannú aj prevýchovnú funkciu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia, cestou Mestského súdu Bratislava I, na Krajský súd v Bratislave.