Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/206/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudkýň JUDr. Zuzany Matyiovej a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobkyne P.. T. L., G.. X.X.XXXX K. Z. C., O. XX, zastúpenej: AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., so sídlom v Košiciach, Kmeťová 26, proti žalovanej: Allianz pojištovna, a.s., so sídlom v Prahe, Ke Štvanici 3, Česká republika, IČO: 47 115 971 právne zastúpenej Mgr. Mariannou Leontiev, advokátkou so sídlom v Bratislave, Fraňa Kráľa 29, o zaplatenie 395,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne i žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Košice II, č. k. -150 zo dňa 22. 6. 2020 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom zamietavom výroku o zaplatenie úrokov z omeškania a vo výroku o trovách konania.

Žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1.Okresný súd Košice II ako súd prvej inštancie rozsudkom č.k. -150 zo dňa 22.6.2020 zaviazal žalovanú povinnosťou zaplatiť žalobkyni 395,- eur a náklady spojené s uplatnením pohľadávky v sume 300,- eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobu o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 21 045,- eur od 8.4.2015 do 29.4.2015, úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 2 785,- eur od 30.4.2015 do 11.6.2015, úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1 796,- eur od 12.6.2015 do 16.9.2015 a úroku z omeškania vo výške 5,05 % zo sumy 395,- eur od 17.9.2015 do zaplatenia zamietol. Rozhodol, že žalobkyňa má proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia. Posledným výrokom zaviazal žalovanú povinnosťou zaplatiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu Košice II sumu 23,50 eur titulom súdneho poplatku za návrh na začatie konania do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2.V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobkyňa sa žalobou domáhala proti žalovanej zaplatenia sumy 21 045,- eur s úrokom z omeškania vrátane náhrady trov konania titulom náhrady škody na zdraví , ktorá jej vznikla pri dopravnej nehode dňa 9.4.2014, keď vodič motorového vozidla značky Volkswagen Transporter prešiel do protismeru a čelne narazil do motorového vozidla, ktoré viedla žalobkyňa. Následkom tejto nehody utrpela žalobkyňa ťažké zranenia s dlhou dobou liečenia a poranenia s dlhodobými a trvalými následkami, teda bola jej spôsobená bolesť a došlo k sťaženiu jej spoločenského uplatnenia. Tak zo záznamu o dopravnej nehode ako aj zo znaleckého posudku jednoznačne vyplynulo, že dopravnú nehodu zavinil vodič motorového vozidla značky VolksWagen Transporter s registračnou značkou Českej republiky XALXXXX, ktoré v čase nehody bolo poistené na základe povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v poisťovni Allianz pojištovna, a.s.. Žalobkyňa v súvislosti s presným vyčíslením výšky škody si

nechala vypracovať znalecký posudok, v ktorom bolestné bolo ohodnotené v rozsahu 1 277 bodov, za rok 2013 hodnota bodu bola 16,48 eura, náhrada za bolesť teda predstavovala 21 045,- eur. Žalobkyňa si v rámci príslušenstva uplatnila aj náklady spojené s uplatnením pohľadávky, ktoré vynaložila práve na vypracovanie znaleckého posudku vo výške 300,- eur. Žaloba bola podaná na súde 8.4.2015, dňa 19.8.2015 žalobkyňa súdu oznámila čiastočné späťvzatie žaloby vo výške 19 249,- eur s tým, že dňa 30.4.2015 žalovaná poukázala na jej účet sumu 18 260,- eur za bolesť a dňa 11.6.2015 doplatok 989,- eur. Ďalším písomným podaním zo dňa 19.10.2015 žalobkyňa oznámila súdu čiastočné späťvzatie žaloby v sume 1 401,- eur, keďže žalovaná opätovne túto čiastku v priebehu konania plnila. Čiastočné späťvzatie žaloby súd vybavil v zmysle vtedy platnej právnej úpravy ( ) tak, že vydal platobný rozkaz v rozsahu vyplývajúcom z posledného podania žalobkyne, t.j. z podania doručeného súdu 19.10.2015. O čiastočnom späťvzatí žaloby preto nebolo potrebné rozhodovať samostatným uznesením.

3.V ďalšom odôvodnení sa zaoberal súd, vzhľadom na medzinárodný prvok v spore, otázkou právomoci slovenského súdu vo veci konať ako aj rozhodným právom pre daný spor a dospel k záveru, že slovenský súd je právomocný vo veci konať a rozhodovať a v zmysle čl. 4 bod 1 nariadenia rady (ES) číslo 864/2007 a rozhodným právom je právny poriadok Slovenskej republiky.

4.Proti platobnému rozkazu žalovaná podala odpor, žalobkyňou uplatnený nárok neuznala a navrhla žalobu zamietnuť. Poukazovala na to, že dôsledne, odborne a včas posúdila uplatnený nárok, uhradila oprávnené nároky na náhradu za bolesť v zmysle zákona a predloženej dokumentácie. Na základe výziev žalobkyne neplnila z toho dôvodu, že jej nebolo doručené konečné právoplatné rozhodnutie o zavinení škodovej udalosti a až po oznámení sa s obsahom znaleckého posudku T.. C. C. pristúpila k úhrade sumy 18 260,- eur a po doložení lekárskych správ aj k vyplateniu bolestného za položku 90i vo výške 989,- eur a položku 232b vo výške 1 401,- eur. Žalovaná namietala naďalej dôvodnosť položky 90f ohodnotenej v rozsahu 20 bodov tvrdiac, že navýšenie v zmysle nie je dôvodné, pretože v súčasnej dobe nie je možné považovať podávanie infúzií za náročný spôsob liečby, lebo ide postup liečby štandardný. Namietala aj položku 81b - zlomenina 2.9.10. rebra vľavo dôvodiac s tým, že v posudku stanovené ohodnotenie 33 bodmi nie je správne, lebo podľa zákona má byť hodnota 30 bodov. Namietala aj správnosť bodového ohodnotenia položky 208a odlomenie kockovitej kosti vpravo, krátené o jednu tretinu podľa v rozsahu 34 bodov s tým, že podľa zákona je táto položka ohodnotená iba 33 bodmi.

5.Súd vykonal vo veci dokazovanie a vec právne posúdil podľa ustanovení , , , , , , , , , o náhrade za bolesť a náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, , , ods. 4 , , , o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov a a vo veci rozhodol.

6.Po vydaní platobného rozkazu (ktorému vydaniu predchádzalo čiastočné späťvzatie žaloby) predmetom konania ostal nárok na zaplatenie istiny - náhrady škody na zdraví 395,- eur s príslušnými úrokmi z omeškania ako aj náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 300,- eur. Po vyhodnotení dôkazov a aplikácie zákonných ustanovení súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne. Mal nepochybne preukázané, že žalobkyni pri dopravnej nehode, ktorú spôsobil vodič motorového vozidla Volkswagen Transporter vznikla škoda na zdraví a zodpovednosť nesie prevádzateľ motorového vozidla. Táto zodpovednosť má objektívny základ podľa . Keďže medzi žalovanou a Q. J.T. ako prevádzateľom predmetného motorového vozidla Volkswagen Transporter bola uzavretá zmluva o povinnom zmluvnom poistení, má tento poistený proti žalovanej právo, aby za neho plnila náhradu škody žalobkyni. Žalobkyňa má tiež priamy nárok proti žalovanej na náhradu škody a vyplýva to z ustanovenia veta druhá . Výška škody bola pritom preukázaná na základe ohodnotenia bolestného a v konaní objektivizovaná znaleckým posudkom M.. M. E., O.., z ktorého závermi sa súd stotožnil a ktoré závery neboli žiadnym účinným spôsobom zo strany žalovanej spochybnené pokiaľ ide o sporné položky č. 90f, 81b a 208a. Za dôvodný súd prvej inštancie považoval aj nárok žalobkyne uplatnený v rámci príslušenstva v súlade s vo výške 300,- eur ako náklady spojené s uplatnením pohľadávky - náklady znaleckého posudku objasňujúci vznik a výšku škody na zdraví.

7.Za nedôvodný ale posúdil súd prvej inštancie nárok žalobkyne na zaplatenie úrokov z omeškania a v tejto časti bola jej žaloba zamietnutá. Poukázal na známu judikatúru Najvyššieho súdu SR, podľa ktorej peňažná sankcia v podobe úrokov z omeškania, upravená v je viazaná na nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyjadrenej v odseku 6 písm. a/ alebo b/ tohto ustanovenia v trojmesačnej lehote a jej účelom je ochrana poškodeného v tom, aby poisťovňa pod následkom tejto peňažnej sankcie nezostala nečinná a aby bola nútená oznámiť najneskôr v lehote troch mesiacov poškodenému spôsob vybavenia jeho poistnej udalosti. Sankcia v podobe úrokov z omeškania je viazaná výlučne na nesplnenie tejto povinnosti bez ohľadu na to, ako bolo v konečnom dôsledku o nároku poškodeného na poskytnutie poistného plnenia v sporovom konaní rozhodnuté. Nie je pritom relevantné, ako mala alebo mohla inak poisťovňa poistnú udalosť vybaviť. Vzhľadom na uvedené bolo preto nepochybné, že povinnosť žalovanej zaplatiť žalobkyni úroky z omeškania v tomto prípade nevznikla.

8.Napokon v súlade s veta prvá o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov zaviazal súd žalovanú uhradiť na účet súdu súdny poplatok, keďže žalobkyňa bola v konaní oslobodená podľa cit. zák. a súd jej žalobe vyhovel.

9.O náhrade trov konania rozhodol súd s poukazom na ust. , , a priznal žalobkyni plnú náhradu trov konania, nakoľko vo veci mala plný úspech, keďže v časti, v ktorej žalobkyňa zobrala žalobu späť, žalovaná plnila až po podaní žaloby na súd.

10.V zákonnej lehote proti zamietavému výroku rozsudku podala odvolanie žalobkyňa z dôvodov uvedených v a . Uviedla, že v žalobe si uplatnila aj úrok z omeškania v zmysle ust. , a a z týchto ustanovení je zrejmé, že ak poistiteľ, teda žalovaná, neposkytne poistné plnenie vo forme náhrady škody v lehote 15 dní, čo skončil šetrenie poistnej udalosti, má poškodený právo aj na úrok z omeškania ako sankciu voči poistiteľovi za nesplnenie jeho peňažnej povinnosti, t.j. povinnosti poskytnúť poistné plnenie. Žalobkyňa si svoj nárok na bolestné u žalovanej uplatnila 19.12.2014 a žalovaná listom 25.2.2015 jej oznámila, že nie je možné ňou uplatnené nároky na náhradu škody vysporiadať. Daný deň tak možno považovať za deň, kedy bolo ukončené šetrenie škodovej udalosti. Ak žalovaná ukončila šetrenie škodovej udalosti dňa 25.2.2015, bolo jej povinnosťou žalobkyni ako poškodenej v lehote 15 dní poistné plnenie vo výške formy náhrady škody uhradiť. Ona si však svoju povinnosť nesplnila, a to konštatoval aj súd prvej inštancie v napádanom rozhodnutí, keď žalobe žalobkyne ako dôvodnej vyhovel. Súd prvej inštancie však pri vyhodnocovaní nároku na úroky z omeškania nesprávne právne vyhodnotil stav veci a vydal prekvapujúce až arbitrárne rozhodnutie. Čo sa týka judikatúry, na ktorú poukázal súd prvej inštancie v súvislosti s nepriznaným úrokom z omeškania odvolateľka uviedla, že s takýmto výkladom sa nestotožňuje. Samotný súd posúdil nárok žalobkyne ako dôvodný, žalovaná bola zaviazaná na náhradu žalovanej sumy. Jednoznačne sa potvrdila skutočnosť, že žalovaná v zmysle uvedeného nesplnila svoju zákonnú povinnosť riadneho šetrenia škodovej udalosti podľa Zákona o povinnom zmluvnom poistení, uviedla totiž nezákonné, nesprávne a neodôvodnené dôvody, ktoré boli v priebehu súdneho konania žalobkyňou vyvrátené. Žalovaná porušila svoju povinnosť poskytnúť poistné plnenie vo forme náhrady škody v plnej výške, pričom táto povinnosť ju zaväzovala v lehote do 15 dní od ukončenia šetrenia poistnej udalosti. Ak by sa pripustil záver Najvyššieho súdu SR uvedený napr. v rozsudku , došlo by tak k popretiu povinného zmluvného poistenia, podstatou ktorého je právo poisteného, aby poisťovňa za neho uhradila poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody na motorovom vozidle, ktorú spôsobil poistený. Zároveň by došlo k diskriminácii dlžníkov odlišných od poisťovní, kedy by došlo k zvýhodneniu poisťovateľov, t.j. poisťovni na úkor ostatných dlžníkov, ktorí by boli na rozdiel od poisťovateľov zaviazaní zaplatiť úroky z omeškania od momentu, kedy sa dostali do omeškania s plnením peňažného dlhu. Úroky z omeškania majú povahu sankčnú za omeškanie dlžníka a v prípade pripustenia záveru uvedeného rozsudku najvyššieho súdu, neexistovala by žiadna sankcia pre poisťovňu v prípade, ak by neposkytla peňažné plnenie riadne a včas, čo by malo za následok aj nárast počtu súdnych konaní a zaťaženia súdov súdnymi konaniami voči poisťovniam. Povinnosť nepeňažnej povahy, ktorá je uvedená v ust. Zákona o povinnom zmluvnom poistení, pri nesplnení ktorej vzniká poškodenému nárok z omeškania podľa tohto zákona si nemožno vykladať tak, že na splnenie postačuje, ak poisťovňa len formálne zašle poškodenému oznámenie o výsledku šetrenia poistnej udalosti, ak výsledok šetrenia je neodôvodnený a nepreskúmateľný. Nie je pritom možné chrániť súdne silnejšiu stranu (poisťovňa) na úkor druhej strany nezákonným, nelogickým a zmysel zákona popierajúcim výkladom právnych noriem. Na podporu svojich tvrdení žalobkyňa poukazovala na známu

judikatúru Najvyššieho súdu SR, napr. , , . V tejto súvislosti poukázala na zásadu právnej istoty, ktorú legitímne očakáva strana sporu a pokiaľ došlo k odklonu od vyššie uvedenej judikatúry súdom prvej inštancie, mal tento odklon a svoje meritórne rozhodnutie podrobne odôvodniť a vysporiadať sa v odôvodnení aj s následkami tohto odklonu. Takýmto postupom súdu bol porušený princíp právnej istoty a princíp predvídateľnosti súdnych rozhodnutí. V tomto smere sa javí odôvodnenie súdu prvej inštancie ako nedostatočné a nie v súlade s ust. , . Žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom druhom výroku zmenil tak, že prizná žalobkyni aj úrok z omeškania a nárok na náhradu trov odvolacieho konania, prípadne rozsudok v napadnutej časti zruší a vec v rozsahu zrušenia vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

11.Len proti výroku o trovách konania v zákonnej lehote podala odvolanie aj žalovaná z dôvodov uvedených v . Poukázala na to, že žalobkyňa si dňa 19.12.2014 u nej uplatnila náhradu škody za bolestné v celkovej výške 21.045 €, išlo o piatok, posledný pracovný deň pred vianočnými prázdninami a príslušný znalecký posudok bol následne žalovanej doručený 23.12.2014. Žalovaná riadne zaregistrovala škodovú udalosť, vyžiadala si predloženie dokumentov preukazujúcich výšku nároku a upozornila žalobkyňu, že uplatnenými nárokmi sa bude zaoberať až po doručení konečného právoplatného rozhodnutia o zavinení škodovej udalosti, a to dopravnej nehody z 9.4.2014. Listom zo dňa 25.2.2015 žalovaná oznámila žalobkyni, že v súčasnosti nie je možné usporiadať uplatnené nároky, nakoľko nebolo doložené konečné právoplatné rozhodnutie o zavinení dopravnej nehody (vec bola v štádiu vyšetrovania). Listom zo dňa 19.3.2015 žalovaná potvrdila prijatie lekárskych práv z priebehu liečenia žalobkyne a opätovne ju upozornila, že v tejto veci doposiaľ nebolo právoplatne rozhodnuté, že nebol určený vinník ani miera zavinenia dopravnej nehody jej účastníkmi. Dňa 21.4.2015 bol účinne otvorený dokument zaslaný e-mailom právnou zástupkyňou žalobkyne, kde bol znalecký posudok z odboru cestná doprava T.. C. C. a listom zo dňa 30.4.2015 hneď žalovaná uznala väčšinu nároku bolestného a v ten istý deň aj uhradila. Urobila tak prakticky do 6 pracovných dní odo dňa, keď sa oboznámila so znaleckým posudkom. Taktiež jasne vysvetlila, prečo nebola priznaná zvyšná časť uplatneného nároku a vyžiadala si konkrétne lekárske správy z priebehu liečby žalobkyne. Dňa 3.6.2015 bola doložená lekárska správa žalobkyňou pre znovuposúdenie položky 90i, na základe ktorej o 2 pracovné dni už doplatila žalovaná žalobkyni bolestné vo výške 989 €. Taktiež po doložení lekárskej správy pre znovu posúdenie položky 232b do 5 pracovných dní bolo doplatené žalobkyni bolestné vo výške 1.401 €. Žalobu žalobkyne vo výške 20.350 € v kontexte vyššie uvedeného je preto treba považovať za nedôvodnú, a preto súdom priznaná 100% výška náhrady trov konania je neoprávnená, na základe nesprávneho právneho posúdenia. Pokiaľ si žalobkyňa uplatnila celkovo nárok 21.345 € a súd jej rozsudkom priznal 695 €, bol úspech žalobkyne v tomto spore vo výške 3,3%. Žalovaná žiadala, aby odvolací súd zmenil výrok rozhodnutia o trovách konania tak, že prizná žalobkyni proti žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 3,3% a zároveň si voči žalobkyni uplatnila nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

12.Žalobkyňa sa vyjadrila k odvolaniu žalovanej, ktoré smerovalo proti výroku o trovách konania. Podľa nej súd prvej inštancie vyhodnotil skutkový a právny stav správne, keď rozhodol, že má proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia. Pre stanovenie výšky náhrady trov konania strany úspešnej je rozhodujúci stav o istine. Na podporu tohto tvrdenia uvádzala žalobkyňa známu judikatúru v obdobných veciach najmä na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako najvyššej súdnej autority, kde sa zhodne uvádza, že rozhodujúcim pre priznanie náhrady trov konania má byť úspech žalobcu v istine a nie príslušenstve konania. Pre pomerné rozdelenie trov konania je rozhodujúci pomer úspechu a neúspechu v uplatnenej istine bez príslušenstva, keďže príslušenstvo, t.j. úrok z omeškania, kde bola žalobkyňa neúspešná vo svojej žalobe nevyčíslila. Vzhľadom na uvedenú judikatúru mala žalobkyňa v spore plný úspech a teda žalovaná nepreukázala naplnenie odvolacie dôvodu podľa , ktorý v odvolaní uplatnila. S ohľadom na uvedené poukázala na princíp právneho štátu, ktorého obsahom je vytvorenie právnej istoty, že na určitú právne relevantnú otázku sa pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď na čom sa ustálil vo svojich rozhodnutiach a nálezoch Ústavný súd Slovenskej republiky. Vzhľadom na uvedené, keďže výrok o trovách konania napadnutý odvolaním žalovanej je podľa nej vecne správny a riadne odôvodnený navrhla, aby odvolací súd tento výrok v celom rozsahu potvrdil. Zároveň si uplatnila trov odvolacieho konania proti žalovanej v plnom rozsahu.

13.K odvolaniu žalobkyne sa tiež písomne vyjadrila žalovaná, ktorá uviedla, že s odvolaním a jeho dôvodmi v celom rozsahu nesúhlasí. Žalobkyňa totiž opomína, že žalovaná riadne a včas hradila všetky svoje povinnosti voči žalobkyni, pričom v znení rozsudkov s výnimkou 695 eur, ktorú výšku relevantne nerozporovala z dôvodu nákladovej neefektívnosti. Podrobne sa k tejto téme vyjadrila a žalobkyňa manipulatívne uvádza konštatovanie a fakty, ktoré neboli jednoznačne preukázané či v napadanom rozsudku uvedené. Čo sa týka zamietavého výroku má za to, že súd prvej inštancie správne skutkovo aj právne posúdil nárok žalobkyne, pretože ho žalovala v čase, keď ešte nebol splatný. Všetky dôvody a argumenty pritom žalovaná už uviedla v priebehu konania a na tieto dôvody poukazuje. V prípade, ak by sa súd priklonil k názoru žalobkyne, s ktorým žalovaná nesúhlasí, že má teda nárok na úroky z omeškania uplynutím 15 dní od oznámenia žalovanej, že nebude hradiť nárok a nie dňom rozhodnutia súdu o nároku tak tento právny názor sa na predmetnú vec aplikovať nemôže, snáď s výnimkou úrokov z omeškania pri sume 695 eur. Žalobkyňa žalovala nárok, ktorý v čase podania žaloby nebol splatný, pretože nebolo právoplatne ukončené vyšetrenie nehody, stanovený jej vinník a následne riadne preukázaná výška nároku žalobkyne. V tomto svoj názor podložila judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. , ), ale i KS Žilina . Súd prvej inštancie posúdil nárok žalobkyne ako dôvodný vo výške 695 eur a zvyšnou žalovanou sumou nároku sa už nezaoberal, keďže bola včas a riadne uhradená žalovanou. Žalovaná žalobkyni riadne oznámila, že zaregistrovala škodovú udalosť, vyžiadala si predloženie dokumentov práve ukazujúcich výšku nároku a upozornila právneho zástupcu žalobkyne, že uplatnenými nárokmi sa bude zaoberať až po doručení konečného právoplatného rozhodnutia o zavinení škodovej udalosti, t. j. dopravnej nehody. Ďalej neodkladne oznámila (dňa 25.2.2015), že v súčasnosti nie je možné vysporiadať uplatnené nároky na bolestné, nakoľko nebolo doložené právoplatné rozhodnutie o zavinení dopravnej nehody, pretože trestná vec bola naďalej v štádiu vyšetrovania. Žalovaná teda uviedla, že vzhľadom na prebiehajúce vyšetrovanie nebolo rozhodnuté o zodpovednosti za vznik nehody, nemohla ustáliť mieru zavinenia dopravnej nehody jej účastníkmi, keďže vinník v tom čase ešte určený nebol. Ako náhle obdržala znalecký posudok, z ktorého vyplynul vinník nehody, žalovaná uznala väčšinu nároku na bolestné aj ho následne v krátkom uhradila, ďalej vysvetlila, prečo nepriznala zvyšnú časť uplatneného nároku, vyžiadala si konkrétne lekárske správy a po ich obdŕžaní opätovne plnila sumu 989 eur a 1.401 eur. Vzhľadom na uvedené žalovaná navrhla, aby odvolací súd zamietavý výrok rozsudok potvrdil a uplatnila si nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobkyni v plnom rozsahu.

14.K vyjadreniu žalovanej sa opätovne vyjadrila žalobkyňa, ktorá zopakovala svoje argumenty a podložila ich v prevažnej väčšine rozhodnutiami Krajského súdu v Košiciach, a to obchodného odvolacieho oddelenia.

15.K replike žalobkyne sa vyjadrila žalovaná s tým, že ju v celom rozsahu odmieta ako nedôvodné. Vo svojej podstate zopakovala len argumenty, ktoré v priebehu konania a odvolacieho konania už uviedla. Zotrvala pritom na znení svojho odvolacieho návrhu.

16.Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd spor prejednal na základe podaných odvolaní podľa ust. bez nariadenia pojednávania. Po konštatovaní, že odvolania boli podané včas a oprávnenými osobami, preskúmal napadnuté výroky rozsudku ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. a 380 a dospel k záveru, že odvolania žalobkyne i žalovanej nie sú dôvodné. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 6. mája 2021, pričom verejné vyhlásenie bolo v zmysle ust. , riadne oznámené.

17.Odvolateľky použili odvolacie dôvody podľa , . Podstata odvolacieho dôvodu podľa spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov. Odvolací dôvod podľa je v praxi vykladaný tak, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení súd vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak

súd použil právny predpis iný, než ktorý použiť mal alebo ak síce použil správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

18.V prejednávanej veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli alebo nevyšli za konania najavo a tiež nebolo zistené, že by na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval nesprávne zákonné ustanovenie alebo, že by použité zákonné ustanovenie nesprávne vyložil. Súd vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, vykonané dôkazy hodnotil v súlade so zákonom a z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých založil aj svoje rozhodnutie a zo zisteného stavu vyvodil aj správny právny záver. Odvolací súd nezistil taký postup súdu, ktorý by mal za následok porušenie práva sporových strán na spravodlivý proces, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je presvedčivo odôvodnený a spĺňa kritériá riadneho odôvodnenia podľa .

19.Odvolacie námietky žalobkyne boli už predmetom dokazovania pred súdom prvej inštancie, ktorý sa s nimi dôsledne vysporiadal pri rozhodovaní v danej veci. Ani ďalšie skutočnosti uvedené v odvolaní neumožňujú odvolaciemu súdu prijať iné závery a nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého výroku rozsudku, preto odvolací súd odvolaním napadnutý zamietavý výrok rozsudku ako vecne správny potvrdil podľa .

20.Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

21.Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozsudku, odkazuje na nich a na zdôraznenie správnosti uvádza:

22.Žalobkyňa za podstatu nesprávnosti záverov súdu prvej inštancie považovala to, že na posudzovaný prípad nesprávne aplikoval ust. , resp. toto ustanovenie nesprávne vyložil. Odvolací súd považuje výklad a záver súdu prvej inštancie za zákonný a správny, pretože vyplýva z poslednej ustálenej judikatúry civilných odvolacích a dovolacích súdov. Povinnosť zaplatiť úroky z omeškania vzniká totiž až doručením právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody a žalovaná by sa do omeškania mohla dostať až v prípade nesplnenia si povinnosti, ktorá jej bola uložená právoplatným rozhodnutím žalobkyni súdom priznanú škodu uhradiť. Na strane druhej peňažná sankcia v podobe úrokov z omeškania upravená v cit. zák. je viazaná na nesplnenie nepeňažnej povinnosti, ktorá je vyjadrená v alebo b/ , účelom ktorej úpravy je ochrana poškodeného, aby poisťovňa pod následkom tejto sankcie neostala nečinná a aby bola nútená oznámiť v lehote troch mesiacov poškodenému spôsob vybavenia jeho poistnej udalosti. Ust. cit. zák. sa týka výlučne nesplnenia povinnosti poisťovateľa, ktorá mu bola uložená v súvislosti so šetrením poistnej udalosti na základe oznámenia poškodeného. V tohto zákona je jasne uvedená podmienka, v zmysle ktorej je poisťovateľ povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu, ktorým je . Je tomu tak len v prípade, ak si poisťovateľ nesplní povinnosť podľa tohto zákona. Z dikcie tohto ustanovenia (, ) je zrejmé, že zákonodarca povinnosti poisťovateľa viaže výlučne vo vzťahu k prešetrovaniu poistnej udalosti. Vzhľadom na existujúcu judikatúru Najvyššieho súdu SR ako najvyššej autority nevzhliadol ani odvolací súd v prejednávanom prípade také okolnosti, ktoré by vyžadovali odklon od tejto už vyriešenej otázky.

23.V posudzovanom prípade je zrejmé, že žalovaná si splnila svoju povinnosť uvedenú v , pretože poskytla viacerými listami žalobcovi písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré zatiaľ odmietla poskytnúť poistné plnenie, na ktoré si žalobkyňa od nej nárokovala. Správnosť záveru poisťovateľa v samotnom vysvetlení, z akého dôvodu odmietla poskytnúť poistné plnenie je pritom irelevantný, pretože podľa citovaného ustanovenia je poisťovateľ povinný len poskytnúť písomné vysvetlenie a toto doručiť poškodenej, čo sa v prejednávanom prípade aj stalo v lehote troch mesiacov. Skutočnosť, že žalovaná neodôvodnila odmietnutie poistného plnenia podľa predstáv žalobkyne, nemožno vykladať takým spôsobom, že by si túto povinnosť nesplnila vôbec alebo prijať

záver, že neplnením tejto povinnosti sa dostala v zmysle do omeškania. Preto aj odvolací súd je toho názoru, že žalovaná si svoju povinnosť v danom prípade ako poisťovateľ splnila, nie je preto povinná uhradiť žalobcovi ako poškodenému úroky z omeškania. Do omeškania by sa dostala splnením náhrady škody až vtedy, ak by po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody neuhradila v lehote určenej súdom priznanú náhradu škody žalobcovi podľa cit. zák. Napokon je potrebné ešte dodať, že žalovaná už v priebehu konania, a to ešte pred vydaním platobného rozkazu po obdŕžaní relevantných dokumentov, na základe ktorých mohla si ujasniť obraz o zavinení dopravnej nehody, prípadne spoluzavinení, ak by tomu tak bolo, skutočne aj čiastočne plnila, čoho dôsledkom bolo čiastočné späťvzatie žaloby žalobkyňou. Vzhľadom na existujúcu judikatúru Najvyššieho súdu SR ako najvyššej autority nevzhliadol ani odvolací súd v prejednávanom prípade také okolnosti, ktoré by vyžadovali odklon od tejto už vyriešenej otázky.

24.Žalovaná podala odvolanie proti výroku rozsudku o trovách konania a odvolací súd po preskúmaní tohto výroku oboznámením sa s jeho odôvodnením súdom prvej inštancie ako aj s námietkami a dôvodmi žalovanej v odvolaní dospel k záveru, že odvolací dôvod nie je daný.

25.Podľa súd prizná náhradu trov konania strane podľa pomeru jej úspechu v spore.

26.Podľa ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

27.Žalobkyňa si svojou žalobou uplatnila proti žalovanej nárok 21 045,- eur, náklady spojené s uplatnením pohľadávky 300,- eur a úroky z omeškania. Žaloba bola podaná na súde 8.4.2015, dňa 19.8.2015 žalobkyňa súdu oznámila čiastočné späťvzatie žaloby vo výške 19 249,- eur s tým, že dňa 30.4.2015 žalovaná poukázala na jej účet sumu 18 260,- eur za bolesť a dňa 11.6.2015 doplatok 989,- eur. Ďalším písomným podaním zo dňa 19.10.2015 žalobkyňa oznámila súdu čiastočné späťvzatie žaloby v sume 1 401,- eur, lebo žalovaná 16.9.2015 aj túto čiastku uhradila. Keďže tieto čiastočné úhrady boli vykonané po začatí konania, ale pre vydaním platobného rozkazu, nebolo potrebné vydávať uznesenie o čiastočnom zastavení konania, nič však na tom nemení skutočnosť, že žaloba žalobkyne bola v celom rozsahu podaná dôvodne, keďže napokon sa domohla žalobkyňa (po podaní žaloby) celej svojej čiastky. Preto je správy záver súdu prvej inštancie, že žalobkyňa v konečnom dôsledku bola plne úspešná (okrem úrokov z omeškania, ktoré neboli ale kapitalizované a plný úspech žalobkyne tak ovplyvnený nebol. Odvolací súd len pripomína, že výška náhrady trov konania - trovy právneho zastúpenia sa budú vyčísľovať podľa úkonov v časovej osi hodnoty predmetu konania v priebehu konania podľa jednotlivých súm, ktoré ako predmet konania ostali.

28.Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnuté výroky súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil podľa ust. .

29.O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa , v spojení s , . Žalobkyňa ani žalovaná neboli so svojimi odvolaniami úspešné, preto mu odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

30.Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).