Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoE/90/2021

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a členov senátu JUDr. Ondreja Hvišča, PhD. a JUDr. Jany Raganovej, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom ul. Pribinova 25, 821 08 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Advocate s.r.o., so sídlom ul. Pribinova 25, 821 08 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: D.R. V., nar.: XX. XX. XXXX, bytom Y.. Y. XXX/XX, XXX XX X., vedenej u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., Exekútorsky úrad so sídlom ul. Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod spis. zn.: EX 17713/14, pre vymoženie istiny vo výšky 753,19 eur s príslušenstvom, v konaní o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce spis. zn.: - 42 - zo dňa 23. 10. 2019, takto

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie.

II. Stranám náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Michalovce (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením exekúciu vedenú pod č. k.: zastavil.

2. V odôvodnení tohto rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že oprávnený podaným návrhom na vykonanie exekúcie pre vymoženie istiny vo výške 753,19 eur s príslušenstvom, si uplatnil povinnosť voči povinnému o zaplatenie mu tejto sumy, čo preukazoval rozhodcovským rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu č. k.: SR 12664/11 zo dňa 30. 03. 2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28. 10. 2013 a vykonateľnosť dňa 31. 10. 2013. Súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, PhD. následne v zmysle ustanovenia o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej „“) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, požiadal Okresný súd Michalovce o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ktorý ho následne poveril vykonaním tejto exekúcie.

3. Exekučný titul je rozhodcovský rozsudok, ktorým rozhodcovský súd priznal oprávnenému nárok z úverovej zmluvy uzavretej dňa 28. 02. 2011 medzi ním a povinným. Právomoc rozhodcovského súdu vyplýva z rozhodcovskej zmluvy, ktorá má v danom prípade formu rozhodcovskej doložky k zmluve, pričom povinnosť súdu skúmať platnosť rozhodcovskej doložky vyplýva najmä z rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z uznesenia č. k.: zo dňa 09. 02. 2012, ako aj z uznesenia č. k.: zo dňa 05. 12. 2012, v zmysle ktorých, povinnosťou exekučného súdu je skúmať jej platnosť.

4. Súd prvej inštancie zistil, že na uvedenej zmluve sú uvedené jednak údaje povinného ako fyzickej osoby a jednak ako fyzickej osoby - podnikateľa. V tejto súvislosti súd uviedol, že ak by mal byť úver poskytovaný fyzickej osobe ako podnikateľovi, nebolo by potom potrebné uvádzať aj ďalšie údaje o povinnom ako fyzickej osobe. Za daného stavu súd prvej inštancie uvedenú zmluvu o úvere posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú.

5. Citoval ustanovenie , a (ďalej len „OZ“) v znení neskorších predpisov, čl. 3 ods. 3, čl. 6 a čl. 10, ako aj prílohu Smernice Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zo dňa 05. 04. 1993, ustanovenie , v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a konštatoval, že v danom prípade ide o rozhodcovskú doložku, ktorá je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

6. S poukazom na vyššie uvedené dospel súd k záveru, že rozhodcovská doložka je súčasťou Všeobecných podmienok poskytnutia úveru (ďalej len „VPPÚ“), ktoré sú súčasťou úverovej zmluvy, ktoré oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádzal v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj o úroveň informovanosti a táto situácia ho viedla k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby tento mohol podstatným spôsobom ovplyvniť jej obsah. Ďalej súd zistil, že takto formulovaná rozhodcovská doložka ustanovila, že spotrebiteľ sa musí v prípade sporu podrobiť konaniu vzdialenostne neprijateľnému (viac ako 500 km), a to pred súkromnou osobou, ktorú si oprávnený už vopred predformuloval v rozhodcovskej doložke, na ktorej výbere nemal spotrebiteľ žiadnu účasť, ktorá má z takejto aktivity oprávneného majetkový prospech.

7. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že síce v danom prípade rozhodovanie sporu v rozhodcovskom konaní, že spotrebiteľ je nútený podrobiť sa v zmysle rozhodcovskej doložky tak, ako je formulovaná v bode 14. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru a rozhodnutiu, vopred veriteľom vo formulári predtlačenej zmluvy určeného rozhodcovského súdu. Preto nemožno hovoriť o individuálne dojednanej podmienke spotrebiteľskej zmluvy. Je nesporné, že rozhodcovskú zmluvu podpísala povinná spolu so zmluvou o spotrebiteľskom úvere - v ten istý deň ako viacero spolu súvisiacich dokumentov, pričom uvedenie rozhodcovskej zmluvy na samostatný papier malo za účel obchádzanie zákonnej úpravy ochrany spotrebiteľa a nie individuálne dojednanie rozhodcovskej doložky. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že rozhodcovská doložka, ktorá znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde, je neprijateľná a prieči sa dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom, teda že táto je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Rovnako mal súd za preukázané, že rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky.

8. Uzavrel, že predmetná rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle ustanovenia , pretože spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. S poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky nemal rozhodcovský súd vôbec právomoc rozhodovať danú vec, preto predmetný rozhodcovský rozsudok nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul, ale za nulitný právny akt.

9. Na základe vyššie uvedených skutočností súd prvej inštancie predmetnú exekúciu podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku v celom rozsahu zastavil. Zároveň rozhodol, že o trovách exekúcie súd rozhodne až po právoplatnosti tohto uznesenia.

10. Na súde prvej inštancie konal a rozhodoval sudca.

11. Proti citovanému uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote ( ) odvolanie oprávnený prostredníctvom svojho právneho zástupcu.

12. Uviedol, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci.

13. Poukázal na to, že je nepochybné, že rozhodcovská zmluva je tzv. „nevýhradnou rozhodcovskou doložkou“, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Už len z tohto pohľadu rozhodcovská zmluva nevyžadovala od povinného, aby súdne spory s oprávneným boli riešené výlučne v rozhodcovskom konaní. Z uvedeného vyplýva, že tu nie je daná výlučnosť rozhodcovského súdu a povinný sa má

možnosť v prípade nespokojnosti obrátiť sa na všeobecný súd. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č. k.: - 104 - zo dňa 16. 03. 2014.

14. Pokiaľ ide o rozhodcovskú zmluvu, oprávnený uviedol, že rozhodcovská doložka nie je individuálne dojednanou podmienkou, a teda nejde ani o podmienku neprijateľnú v tom zmysle, ako naznačuje povinný. Poukázal na to, že platnosť právneho úkonu je potrebné hodnotiť v čase jeho uzavretia a bez hypotetického zvažovania okolností, ktoré môžu, ale nemusia nastať po jeho uzavretí. Oprávnený je presvedčený, že rozhodcovská zmluva bola uzatvorená platne, v zmysle platných právnych predpisov (v čase uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy) a preto nemožno mať žiadne pochybnosti o jej legitímnosti. V tejto súvislosti oprávnený poukázal aj na to, že prípustnosť rozhodcovského konania vyplýva aj z právnej úpravy týkajúcej sa spotrebiteľských sporov. Rovnaký záver vyplýva aj zo znenia aktuálne účinnej smernice č. 2005/48/EHS o spotrebiteľskom úvere (čl. 24 ods. 1), ktorá zaväzuje členské štáty zabezpečiť primeraný a účinný postup na urovnanie spotrebiteľských sporov, ktoré sa dotýkajú zmluvy o úvere. Platne a účinné ustanovenia týkajúce sa spotrebiteľských úverov sú vo vzťahu k právnej úprave spotrebiteľských zmlúv v nielen „lex specialis“, ale aj „lex posterior“, a teda majú jednoznačne prednosť pri aplikácii.

15. Ďalej uviedol, že rozhodcovská doložka bola písaná dobre čitateľným písmom a spotrebiteľ dobre vedel, že text, ktorý podpisuje, obsahuje rozhodcovskú doložku, ako aj to, že ochrana spotrebiteľa má svoje medze, a v žiadnom prípade ju nemožno ponímať ako obranu jeho ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti. Z uvedeného je tiež zrejmé, že v prípade predmetnej rozhodcovskej zmluvy ide o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku. Oprávnený zároveň uviedol, že povinný svojim podpisom zo dňa 28. 02. 2011 vyhlásil, že s uzatvorením rozhodcovskej zmluvy súhlasí, a že bol pred uzatvorením zmluvy osobitne poučený o dôsledkoch uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy. Povinný svojim podpisom ako vážnym, zrozumiteľným a určitým prejavom vôle súhlasil s uzavretím tejto zmluvy. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti oprávnený má za to, že rozhodcovskou zmluvou bola platne založená právomoc rozhodcovského súdu, a preto aj rozhodnutie, ktoré bolo výsledkom rozhodcovského konania má povahu exekučného titulu.

16. Na základe vyššie uvedených skutočností oprávnený navrhol, aby odvolací súd podľa ustanovenia napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil nové konanie a rozhodnutie. Zároveň oprávnený požiadal o náhradu trov konania vrátane trov odvolacieho konania.

17. Povinný a ani súdny exekútor sa k podanému odvolaniu oprávneného v stanovenej lehote písomne nevyjadrili.

18. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť (ďalej len „“) v znení neskorších predpisov, ktorý dňom svojej účinnosti v zmysle ustanovenia zrušil v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), bol Krajský súd v Košiciach ako súd „odvolací“ v zmysle ustanovenia povinný pri rozhodovaní o odvolaní aplikovať ako nový procesný predpis.

19. Krajský súd v Košiciach príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( ), vzhľadom na včas podané odvolanie ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovení - 384 , bez nariadenia pojednávania ( ) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie po vecnej stránke správne a preto ho podľa ustanovenia v celom rozsahu potvrdil.

20. Podľa ustanovenia , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

21. Odvolací súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého uznesenia a pretože sa so závermi súdu prvého stupňa stotožňuje, tak na ne ako na správne a zákonné v podrobnostiach poukazuje podľa ustanovenia a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia uvádza nasledovné.

22. Odvolací súd z pripojeného spisu zistil, že oprávnený a povinný uzavreli dňa 28. 02. 2011 Zmluvu o úvere, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 350,00 eur, pričom povinný sa zaviazal poskytnuté finančné prostriedky oprávnenému vrátiť zvýšené o príslušný poplatok vo výške 322,00 eur, t. j. celkovo mu zaplatiť čiastku vo výške 672,00 eur v 12-tich mesačných splátkach po 56,00 eur, počnúc dňom 05. 04. 2011.

23. Exekučný titul je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a. s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, pod č. k.: SR 12664/11 zo dňa 30. 03. 2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28. 10. 2013 a vykonateľosť dňa 31. 10. 2013. Týmto rozhodcovským rozsudkom súd uložil povinnému zaplatiť oprávnenému/žalobcovi sumu vo výške 753,19 eur, spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 denne zo sumy 753,19 eur od dňa 20. 10. 2011 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6 ročne zo sumy 753,19 eur od dňa 21. 11. 2011 do zaplatenia, a nahradiť mu trovy rozhodcovského konania vo výške 257,08 eur, a to všetko v mesačných splátkach vo výške 120,00 eur splatných vždy k poslednému dňu v mesiaci na účet žalobcu s tým, že prvá splátka sa stáva splatnou k poslednému dňu v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti toto rozhodnutia, a to až do úplného zaplatenia dlhu, a to pod následkom straty výhody splátok a výkonu rozhodnutia v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne a včas.

24. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere sú Všeobecné podmienky poskytnutia úveru (ďalej len „VPPÚ“), ktoré v bode 13. ustanovujú dohodu o vyplnení zmenky. V ňom je uvedené, že na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky, vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi, vystavil dlžník (vystaviteľ) zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa tiež dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa stane celý dlh splatný okamžite, príp. uhradí iba časti splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa stane splatný celý dlh.

25. Súčasťou zmluvy je aj rozhodcovská doložka. Z uvedenej rozhodcovskej doložky vyplýva, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky, zabezpečujúcej túto úverovú zmluvu a uplatnenie práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené:

a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a. s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísanou v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, odd.: Sa, vložka č. 3530/B, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde, rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu,

b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu ( ).

Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy o úvere, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj sporu, ktorý vznikne z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej túto úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzujúcu podmienku tejto rozhodcovskej doložky. Ustanovenia tejto vety sa nepoužijú v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.

26. Súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, PhD., bol poverený vykonaním exekúcie dňa 12. 06. 2014 poverením č. 5807 104859.

27. Dňa 21. 01. 2016 doručil súdny exekútor súdu prvej inštancie postúpenie doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle ustanovenia § 243f ods. 1 Exekučného poriadku.

28. Podľa ustanovenia § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným.

29. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

30. Podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na:

1) neprijateľné zmluvné podmienky, 2) obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo 3) rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

31. Podľa ustanovenia § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.

32. Podľa ustanovenia § 243f ods. 4 Exekučného poriadku, ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku.

33. Podľa ustanovenia § 243f ods. 6 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.

34. Účelom , ktorým sa menil a dopĺňal , (ďalej len „“) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menili a dopĺňali niektoré zákony, je zvýšiť ochranu spotrebiteľa v súdnych konaniach pred všeobecnými súdmi Slovenskej republiky. Právna úprava má zamedziť, aby ďalej dochádzalo k zneužívaniu niektorých právnych inštitútov (t. j. napr. zmenky) proti spotrebiteľom a zabezpečiť, aby nedochádzalo ďalej k vydávaniu rozhodnutí, ktoré potvrdzujú nároky veriteľov dosahujúce príslušenstvo vo výške dosahujúcej úžeru. „Expresis verbis“ sa tak zaviedla povinnosť súdu skúmať ex offo, či v rámci uplatneného nároku zo zmenky táto nevznikla vo vzťahu so spotrebiteľom. Zaviedli sa tým nové povinnosti účastníka konania v súdnom konaní, ktorý si uplatňuje nárok zo zmenky, a to najmä za účelom zistenia, či ide o nedovolenú alebo nezákonne vydanú zmenku.

35. V exekučných konaniach prebiehajúcich na podklade exekučného titulu v konaní, v ktorom nebola účastníkovi poskytnutá primeraná ochrana je nevyhnutné vysporiadať sa s otázkou ochrany spotrebiteľa.

36. Na tento účel je upravená možnosť súdu odmietnuť vydať poverenie, resp. v prebiehajúcich exekučných konaniach exekúciu zastaviť „ex offo“, čím sa vyslovila povinnosť súdu prihliadať na spotrebiteľské vzťahy, a to aj v konaniach, v ktorých sa na túto povinnosť opomenulo.

37. V doplnení návrhu na vykonanie exekúcie, doručeného súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému, PhD. dňa 21. 01. 2016, oprávnený uviedol, že rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinnou boli od počiatku výkonu exekúcie uvedené v časti odôvodnenia exekučného titulu. Uviedol, že tieto skutočnosti sa stali v minulosti známe súdnemu exekútorovi, ktorému oprávnený navrhol vykonanie exekúcie a stali sa známe rovnako tak súdu, ktorý vydal poverenie na vykonanie exekúcie.

38. Odvolací súd zastáva názor, že vlastný právny vzťah týkajúci sa oprávneného a povinnej vznikol na základe spotrebiteľskej zmluvy. Spotrebiteľský charakter právneho vzťahu vyplýva z toho, že povinná vystupovala v zmluvnom vzťahu ako „spotrebiteľ“ a oprávnený ako „dodávateľ“ v zmysle

v platnom znení. Odvolací súd na základe vyššie uvedeného zastáva právny názor, že predmetná zmluva o úvere, ktorou bol založený právny vzťah medzi oprávneným a povinnou, vykazuje znaky spotrebiteľskej zmluvy podľa ustanovenia , a teda ide o zmluvu, ktorú uzatvoril dodávateľ

- „oprávnený“ ako právnická osoba, ktorý pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, so spotrebiteľom - „povinnou“ ako fyzickou osobou nepodnikateľom, kedy povinná pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonala v rámci predmetu obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa pritom nemôžu odchýliť od zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu zákon priznáva alebo si zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

39. Exekučným titulom, na podklade ktorého je vykonávaná predmetná exekúcia, je vyššie konkretizovaný rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a. s., so sídlom Karloveské rameno 8, 821 08 Bratislava. Rozhodnutie rozhodcovského súdu bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky.

40. Avšak rozhodcovský súd sa však vôbec nezaoberal obsahom predmetnej zmluvy o úvere, ktorá bola všeobecným súdom vyhodnotená ako spotrebiteľská a v súvislosti s ktorou vznikol aj vymáhaný nárok. Rozhodcovský súd pri rozhodovaní neprihliadol na prípadné „neprijateľné podmienky“, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, prípadne rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

41. Súd prvej inštancie v danej veci postupoval podľa zákonného ustanovenia § 243f ods. 6 Exekučného poriadku, keďže oprávnený doplnil návrh na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej lehote. Splnenie tejto zákonnej povinnosti oprávneným však nemá za následok automaticky pokračovanie v konaní. Na podklade označených a predložených skutočností a dôkazov vzniká exekučnému súdu povinnosť preskúmať, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Túto povinnosť súd prvej inštancie splnil.

42. Zákonodarca stanovil oprávnenému v prípade, ak sa proti fyzickej osobe vymáha nárok zo zmenky, povinnosť preukázať, že nejde o nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou alebo že síce ide o nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, ale v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul, bolo prihliadnuté na prípadné neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Dôkazné bremeno má oprávnený a existencia dôvodov na zastavenie konania sa prezumuje (predpokladá). Z dôkazov predložených oprávneným nevyplýva, že by sa stály rozhodcovský súd zaoberal spotrebiteľským charakterom právneho vzťahu účastníkov konania a že by prihliadal na okolnosti uvedené v ustanovení § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku.

43. Na okraj odvolací súd dodáva, že sa stotožnil s názorom oprávneného, že zmluva o úvere je zmluvou uzatvorenou v zmysle ustanovenia a nasl. a že má povahu absolútneho obchodu. Zmluva o úvere zakladá medzi zmluvnými stranami záväzkový vzťah, ktorý sa bez ohľadu na povahu účastníkov sa vždy spravuje ustanoveniami . Súd sa však nestotožnil s tvrdením oprávneného, že na predmetný právny vzťah nie je možné aplikovať predpisy na ochranu spotrebiteľa. Totiž, na tie skutočnosti, na ktoré nie je daná odpoveď v je subsidiárne potrebné aplikovať ustanovenia a taktiež aj zákona o spotrebiteľských úveroch, v prípade, že ide o spotrebiteľský úver. Uvedené vyplýva z ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch (tento v upravuje, čo sa rozumie spotrebiteľským úverom, pričom uvádza, že týmto je aj dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o úvere).

44. Z vyššie uvedeného vyplýva, že odvolací súd, tak ako aj súd prvej inštancie, posúdil právny vzťah medzi oprávneným a povinnou ako vzťah spotrebiteľský, a teda je naň nutné aplikovať okrem ustanovení

45. Zároveň odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v zmysle ustanovenia § 17 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, nebolo možné, v súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského úveru, splniť dlh alebo zabezpečiť jeho splnenie zmenkou alebo šekom.

46. Odvolací súd v tomto smere poukazuje aj na spoločné stanovisko občianskoprávneho kolégia a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, uverejnené v Zbierke stanovísk

Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 8/2015, por. č. 93, kde zaujal stanovisko, že ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou, či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento „ex offo“ povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve.

47. V posudzovanej veci oprávnený nepreukázal, že nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, pričom tento nedostatok neodstránil ani v odvolacom konaní, a preto odvolací súd vychádzajúc z prezumpcie dôvodu zastavenia exekúcie ( Exekučného poriadku), uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle ustanovenia ako vecne správne potvrdil.

48. O náhrade trov odvolacieho konania, odvolací súd podľa ustanovenia v spojení s ustanovením rozhodol tak, že žiadna strana konania nemá nárok na ich náhradu, pretože oprávnený nebol v konaní úspešný a povinnej žiadne trovy konania nevznikli.

49. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 ( v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (419 ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).