Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_3P-38-2024.pdf
PDF · 94.64 KB
Case nature
Subarea
3P/38/2024
Uznesenie
Okresný súd Námestovo vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v tomto konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny, Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo, IČO: 30794536, dieťa rodičov: matky – C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, a otca – C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/XX, G., v konaní o návrhu otca maloletého dieťaťa na nariadenie neodkladného opatrenia vo veci nahradenia súhlasu druhého rodiča, takto
rozhodol:
I. Súd návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia vo veci nahradenia súhlasu matky maloletého dieťaťa z a m i e t a .
II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom, ktorý bol doručený súdu prostredníctvom e-mailu dňa 17.03.2024 a dňa 18.03.2024 podaný na OS Námestovo osobne sa otec domáhal, aby súd vydal neodkladné opatrenie, ktorým nahradí súhlas druhého rodiča k podaniu prihlášky a zápisu na osemročné H. I. D. v G..
2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia otec odôvodnil tým, že OS Námestovo rozsudkom 11P/66/2018 zo dňa 07.11.2019 schválil rodičovskú dohodu a určil starostlivosť a výchovu o maloleté dieťa v pomere cca 1:2 (otec - matka), obaja rodičia sú zákonnými zástupcami s právami a povinnosťami voči maloletému dieťaťu. Dieťa v súčasnosti navštevuje 5. ročník ZŠ v E. v škole dosahuje výborné výsledky (č. l. 3, 9).Otec ďalej vo svojom návrhu uviedol, že kontaktoval vedenie ZŠ školy v E. aj vedenie školy H. I. G. (č. l. 1, 3, 8, 9) s cieľom nepremárniť príležitosť dieťaťa a umožniť mu po ukončení piateho ročníka v roku 2025 pokračovanie v štúdiu na škole vyššieho typu, na ktorej by mal lepšie podmienky na všestranný rozvoj vedomostí a schopností a preukázateľne lepšiu prípravu na prípadné prijatie na vysokú školu. Keďže vzhľadom k veku dieťa ešte nemá konkrétnu a zodpovednú predstavu o svojej budúcnosti, malo by zároveň dieťa na gymnáziu zachovanú možnosť sa po štyroch rokoch rozhodnúť, či bude pokračovať v prípadnom úspešnom štúdiu na gymnáziu, alebo prestúpiť na inú strednú školu v prípade úspešného absolvovania prijímacích skúšok v roku 2029. Otec ďalej poukázal na praxou preukázateľne lepšiu a ľahšiu toleranciu prijímacieho konania a testov u 11-ročných detí, čím by sa vyhlo pre dieťa stresujúcejšiemu prijímaciemu konaniu vo veku 15 rokov. Zo strany uvedených škôl sa otec nestretol s odmietavým stanoviskom ohľadom umožnenia dieťaťu absolvovania prijímacieho konania na H. I., práve naopak. Nakoľko je absolvovanie prijímacích skúšok celkom zjavne aj v najlepšom záujme dieťaťa a keďže aj dieťa vyjadrilo záujem, je pre otca nepochopiteľné, že matka ako rodič povinný sa starať o čo najlepší rozvoj schopností dieťaťa vyjadrila a priori nezáujem a nesúhlas čo i len umožniť dieťaťu absolvovať prijímacie testy na uvedenú školu, navyše keď nie je ani vôbec isté, či by bolo na základe výsledkov testov vôbec na školu prijaté, avšak neuviedla žiadny rozumný a relevantný dôvod svojho nesúhlasu. Otec ďalej uviedol, že matka ignoruje a sabotuje aj otcove dlhodobé žiadosti, aby dieťa v čase keď je v jej starostlivosti doučovala a viedla k učeniu sa hlavne matematiky a slovenského jazyka, ktoré
sú súčasťou testovania a v ktorých má dieťa medzery, čím dieťa vedome diskriminuje a znevýhodňuje pred prijímacími skúškami. Zároveň otec uvádza, že riadne plnenie si školských povinností a pomoc a motiváciu pri zvládaní učiva dieťaťu poskytuje vo väčšej miere otec, ako matka, hoc má na to otec vytvorený menší časový priestor (11P/66/2018). Keďže podmienkou pripustenia dieťaťa k prijímaciemu konaniu (testom) na 8-ročné gymnázium v máji 2024 a tiež prípadného nástupu na školu v septembri 2024 je súhlas (podpis) oboch rodičov na prihláške, a keďže vec je v najlepšom záujme dieťaťa a keďže matka naopak vyjadrila bez relevantných dôvodov písomný nesúhlas, aby bolo dieťaťu poskytnuté lepšie vzdelanie, a nakoľko pre časovú tieseň vec neznesie odklad, otec žiada súd, aby bez ďalšieho dokazovania nariadil neodkladné opatrenie vo veci nahradenia súhlasu druhého rodiča.
3. Dňa 21.03.2024 otec osobne doručil na OS NO podanie – štatistika Centra vedecko technických informácií, e-mailová komunikácia, vysvedčenie mal. A. za školský rok 2020/2021 a školský rok 2021/2022, výpis z Edupage ZŠ E., podanie označené ako „Podpisy zákonných zástupcov“ a Čestné vyhlásenie (č. l. 15 - 19).
4. Zo správy súdom ustanoveného kolízneho opatrovníka, ktorého súd ustanovil uznesením č. k. 3P/38/2024-11 zo dňa 19.03.2024, podanej v rámci šetrenia pomerov dňa 25.03.2024 (čl. 43) boli po pohovore kolízneho opatrovníka s oboma rodičmi ako aj maloletým dieťaťom osvedčené nasledovné skutočnosti: Otec maloletého podľa svojho vyjadrenia trvá na podanom návrhu, nakoľko si myslí, že jeho syn A. má predpoklady, aby štúdium na 8-ročnom gymnáziu zvládol. On ho podporuje vo vzdelávaní a vytvára mu podmienky na štúdium. Je zamestnaný, býva spolu so svojou matkou v trojizbovom byte, ktorý je kompletne zariadený a prispôsobený potrebám maloletého. Starostlivosť o maloletého zabezpečuje v zmysle rozhodnutia súdu. V čase, keď je maloletý v jeho starostlivosti, zabezpečuje starostlivosť o maloletého v plnej miere a hradí náklady potrebné na uspokojenie jeho potrieb: stravovanie, ošatenie, hygienické potreby, zdravotnícku starostlivosť, školské potreby. Matka maloletého sa vyjadrila, že s návrhom otca nesúhlasí, nakoľko si myslí, že otec maloletého na A. vyvíja nátlak, aby dosahoval vynikajúce vzdelávacie výsledky. Ďalej uviedla, že A. by pribudli povinnosti a mal by menej času na kamarátov. Táto býva s mal. A., jej súčasným manželom a tromi maloletými deťmi, ktoré pochádzajú z ich manželstva, v priestrannom rodinnom dome, ktorý pozostáva z prízemia a poschodia. Súčasný manžel matky detí pracuje vo viactýždňových turnusoch v zahraničí, do rodinného prostredia prichádza na určitý čas a opäť odchádza do práce. Matka v súčasnosti zabezpečuje celodennú starostlivosť o najmladšieho syna a jej príjem pozostáva z rodičovského príspevku, prídavku na štyri maloleté deti a výživného na maloletého A.. Maloletý A. je žiakom 5. ročníka Základnej školy v E.. Na vysvedčení má samé jednotky. J. K. K., ako bývalá vyučujúca a triedna učiteľka, sa vyjadrila že maloletý A. B., spĺňa všetky predpoklady na podanie prihlášky na 8-ročné gymnázium. S maloletým bol zrealizovaný pohovor, z ktorého vyplynulo, že maloletý A. by chcel ísť na prijímacie skúšky na osemročné gymnázium a svoju vôľu povedal aj svojim rodičom za prítomnosti kolízneho opatrovníka. Na základe vykonaného zisťovania má Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Námestovo ako súdom ustanovený kolízny opatrovník za to, že je záujme maloletého, aby súd udelil súhlas za druhého rodiča s podaním prihlášky na 8-ročné gymnázium maloletému A. B., nar. XX.XX.XXXX.
5. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), na konanie podľa tohto zákona (CMP) sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak.
6. Inštitút neodkladných opatrení vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti je upravený v ustanoveniach § 360 až 369 CMP, ktoré predstavujú výnimky zo všeobecnej právnej úpravy podľa CSP.
7. Podľa čl. 4 CMP, ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme.
8. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
9. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa
popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 10. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 11. Podľa § 329 ods.1 veta prvá CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
12. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
13. Podľa § 332 ods. 1 CSP Neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
14. Podľa § 360 ods. 1 CMP neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.
15. Neodkladné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom
mimosporovom procese a jeho zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť dočasnou a provizórnou úpravou nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo už v začatom konaní nastať. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení, a to z dôvodu, že nariadenie neodkladného opatrenia má predbežný charakter. V dôsledku toho sa nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať zistené pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci samej a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z toho dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie (§ 329 ods. 1 CSP). Základnou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia je, aby účastník osvedčil uplatňovaný nárok a preukázal potrebu neodkladnej úpravy pomerov, ktorá nemusí vyplývať len z naliehavosti situácie, ale v prípade konania starostlivosti súdu o maloletých aj z existencie záujmu maloletého dieťaťa. 16. Účelom neodkladných opatrení vo veciach maloletých je poskytnutie preventívnej ochrany ich právam a záujmom ešte pred ich porušením či ohrozením. Všeobecné zásady charakterizujúce inštitút neodkladného opatrenia sa vzťahujú aj na konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, v ktorom sú súdy povinné prioritne chrániť záujmy maloletých detí a prioritne poskytnúť zvýšenú ochranu ich právam. V konaní starostlivosti súdu o maloleté deti pri nariadení neodkladného opatrenia je súd v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenia splnené všetky zákonné podmienky. Pre súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, pričom zvláštny význam sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý môže mať prednosť pred záujmom rodiča a neumožňuje rodičovi vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj maloletého dieťaťa. Neodkladné opatrenie má mať len dočasnú povahu a v konaní vo veciach týkajúcich sa starostlivosti súdu o maloletých (§ 111 CMP) má byť prostriedkom ochrany zjavne ohrozených práv dieťaťa do doby, kým nebude o nich rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine. Základným predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je potreba bezodkladnosti súdnej úpravy pomerov účastníkov konania, v prípade konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, pomerov maloletého dieťaťa. Takýmto spôsobom sa zabezpečuje rýchla úprava pomerov, ktoré ako vyplýva zo samotného pojmu,“ neznesú ďalší odklad“. Musí ísť teda o taký stav, ktorý si vyžaduje okamžitý zásah zo strany súdu, bez ktorého by mohli dôjsť k ťažko napraviteľnému, resp. nezvratnému poškodeniu oprávnených záujmom maloletého dieťaťa. 17. Podľa § 35 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd. 18. Podľa prvej vety čl. V Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. 19. Z obsahu citovaného ust. § 35 Zákona o rodine je treba vyvodiť, že zásadne obom rodičom patrí právo rozhodovať o záležitostiach ich maloletého dieťaťa. Tieto sa môžu týkať nielen podstatných vecí ohľadne osoby maloletého, jeho majetku, ale aj statusových správ a podobne. Pokiaľ sa rodičia nedohodnú o inej podstatnej náležitosti, než ktoré sú konkrétne upravené v iných ustanoveniach
Zákona o rodine (§ 40 ods. 3) týkajúcej sa osoby maloletého alebo jeho majetku v rámci výkonu svojich rodičovských práv a povinností, potom súd rozhoduje len na návrh jedného z nich, a to len vtedy, ak ide o podstatnú vec súvisiacu s výkonom rodičovských práv a povinností. Právo rozhodovať o náležitostiach dieťaťa patrí zásadne len rodičovi, ktorý má aktívny výkon rodičovských práv a povinností, nebol mu teda pozastavený, obmedzený na túto oblasť, resp. nebol výkonu rodičovských práv a povinností právoplatne pozbavený. Podstatné otázky týkajúce sa záležitostí dieťaťa musia byť vždy schválené oboma rodičmi, i keď je ktorýkoľvek z rodičov (ak je spôsobilý na právne úkony v plnom rozsahu a nebol pozbavený výkonu rodičovských práv a povinností) zákonným zástupcom svojho dieťaťa, neznamená to, že by vo všetkých prípadoch stačilo, aby dieťa zastupoval jeden z rodičov bez toho, aby bol druhý rodič dopytovaný na jeho názor. Ak ide o podstatnú vec je potrebné zistiť názor druhého rodiča, či s prejavom zastupujúci rodič súhlasí. Súdna prax sa na Slovensku vyvinula tak, že určila, že za podstatné záležitosti sa vždy považuje vysťahovanie maloletého do cudziny, správa jeho majetku, štátne občianstvo maloletého dieťaťa, udelenie súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a pod. 20. Z vyššie uvedeného tak vyplýva, že neodkladným opatrením nemožno nahradiť rozhodnutie o sporných otázkach, ktoré majú byť predmetom konania vo veci samej, v danom prípade zatiaľ však takéhoto konania na základe návrhu jedného z rodičov nevedeného na tunajšom súde. 21. V konaní síce bolo za osvedčené, že rodičia maloletého dieťaťa nie sú schopní sa dohodnúť na otázke súhlasu druhého rodiča k podaniu prihlášky a zápisu na osemročné H. I. D. v G., avšak v danom prípade o tejto nezhode nie je možné v zmysle zákonnej úpravy rozhodnúť neodkladným opatrením, ktoré má dočasný charakter, ale je potrebné aby súd o tejto otázke, ak na tom jeden z rodičov bude trvať rozhodoval po riadnom vykonaní dokazovania. Primárnym účelom nariadenia neodkladného opatrenia je rýchla a dočasná úprava právnych pomerov účastníkov, ktorá však zásadne nemôže prejudikovať ich práva a záujmy a preto podľa názoru súdu otcom požadovaným neodkladným opatrením nemožno dosiahnuť aj trvalú úpravu pomerov medzi účastníkmi konania, a to aj s poukazom na účel, ktorý sleduje neodkladné opatrenie, a to udelenie súhlasu druhého rodiča k podaniu prihlášky a aj následnému zápisu na osemročné H. I. D. v Námestove, keďže vyhovením návrhu otca by došlo vlastne k meritórnemu rozhodnutiu o podstatnej veci týkajúcej sa maloletého ohľadne ktorej je nezhoda medzi rodičmi, čím by vlastne odpadol predmet konania vo veci samej. Tým by bol popretý charakter neodkladného opatrenia, ktorým je dočasnosť, tento inštitút sa má uplatňovať len výnimočne, a to výlučne len v prípadoch riadneho preukázania stavu bezodkladnej potreby úpravy pomerov tak, aby sa zamedzilo jeho zneužitiu. V danom prípade, kedy z dôvodu neschopnosti rodičov komunikovať a dohodnúť sa, rodičia navyše prijímajú rôzne rozhodnutia bez súhlasu druhého rodiča a ich tvrdenia sú v priamom rozpore (jeden chce aby dieťa študovalo na gymnáziu, druhý s tým nesúhlasí) je pre rozhodnutie o ich nezhode a nahradení súhlasu, vykonanie dokazovania nevyhnutné. Preto bol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia primárne súdom zamietnutý.
22. Súd je tiež toho názoru, že otec vo svojom podaní na nariadenie neodkladného opatrenia
v požadovanom znení spolu s predloženými prílohami ani dostatočne neosvedčil existenciu rozhodných skutočností a zákonných dôvodov, pre prijatie záveru o potrebe zásahu do pomerov účastníkov konania v ním navrhovanom smere, a to aj pre prijatie rozhodnutia bez vykonania potrebného dokazovania. Mailová komunikácia, ktorú otec súdu predložil navyše bez adekvátnej odpovede druhej strany (matky) podľa názoru súdu neobsahuje vymedzenie takých skutkov, ktoré by osvedčovali akékoľvek závažné ohrozenie pomerov maloletého alebo jeho záujmov, tieto sa zameriavajú skôr na znevažovanie matky a hodnotenie jej prístupu k plneniu si prípravy maloletého na vyučovanie. Naopak z listinných dokladov predložených otcom, vyplýva, že súčasťou elektronickej prihlášky maloletého na uskutočnenie prijímacieho pohovoru na vybranú školu z 15.3.2024 je aj príloha ktorá obsahuje UPOZORNENIE, s nasledovným obsahom “Ak má dieťa iba jedného zákonného zástupcu alebo z objektívnych príčin nie je možné získať podpis druhého zákonného zástupcu - pridajte iba jeden podpis, vyškrtnite druhý. Ku prihláške budete musieť pripojiť "Čestné vyhlásenie zákonného zástupcu" alebo kópiu rozhodnutia súdu o obmedzení, pozastavení práv“. Z listinného dokladu predloženého otcom a označeného ako „ Čestné prehlásenie“ tiež bolo osvedčené, že otec takéto Čestné prehlásenie aj k elektronickej prihláške na prijímacie konanie svojho syna doložil a v tomto uviedol, že „čestne vyhlasujem, že zadováženie súhlasu/podpisu druhého rodiča/zákonného zástupcu C. D. na podaniach týkajúcich sa výchovy a vzdelávania môjho syna/mojej dcéry A. B. ,o ktorých sa rozhoduje v správnom konaní, je spojené s ťažko prekonateľnou prekážkou, vec neznesie odklad a predloženie tohto čestného vyhlásenia je v najlepšom záujme môjho syna/mojej dcéry“. Súd dospel k záveru, že aj na základe uvedenej skutočnosti
nie je dôvod na neodkladnú úpravu pomerov medzi účastníkmi, keďže otec je spôsobilý ako jeden zo zákonných zástupcov maloletého podať prihlášku na vybranú školu aj bez súhlasu matky, potom ako doloží Čestné prehlásenie, že zadováženie jej súhlasu bolo spojené s ťažko prekonateľnou prekážkou (lebo v toto prípade matka nesúhlasí a o veci nebolo zatiaľ rozhodnuté v riadnom súdnom konaní s dokazovaním, ktoré nemôže byť nahradené v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, kde sa vzhľadom na krátkosť času dokazovanie nevykonáva), išlo o vec ktorá nezniesla odklad a vzhľadom na študijné výsledky syna je podanie prihlášky bez súhlasu matky aj v záujme jeho maloletého syna. Uvedené inak predpokladá aj ustanovenie § 144a ods. 2 Školského zákona ( Podľa § 144a ods. 2 Školského zákona, podpis oboch zákonných zástupcov dieťaťa alebo neplnoletého žiaka podľa odseku 1 sa nevyžaduje, ak jednému z rodičov bol obmedzený alebo pozastavený výkon rodičovských práv a povinností vo veciach výchovy a vzdelávania dieťaťa, ak jeden z rodičov bol pozbavený výkonu rodičovských práv a povinností vo veciach výchovy a vzdelávania dieťaťa, alebo ak spôsobilosť jedného z rodičov na právne úkony bola obmedzená, jeden z rodičov nie je schopný zo zdravotných dôvodov podpísať sa, alebo vec neznesie odklad, zadováženie súhlasu druhého rodiča je spojené s ťažko prekonateľnou prekážkou a je to v najlepšom záujme dieťaťa) .
23. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde.
Podľa § 363 a § 364 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania stanovených v § 127 CSP uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov (§ 62 CMP). Neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak . (§ 332 ods. 1 CSP).
Toto rozhodnutie je vykonateľné doručením. (§ 332 ods. 1 CSP).