Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Csp/57/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v konaní pred sudkyňou Mgr. Gabrielou Chudovskou v právnej veci žalobcu : BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom: Vajnorská 100/A, 83104 Bratislava, IČO: 47 967 692, práv. zast.: JUDr. Oskar Chnápko, advokát, so sídlom Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanej: U. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. U., o zaplatenie 413,78 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 135,87 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne:

- zo sumy 32,20 € od 19.01.2017 do zaplatenia,

- zo sumy 25,85 € od 21.02.2017 do zaplatenia,

- zo sumy 25,94 € od 21.03.2017 do zaplatenia,

- zo sumy 25,94 € od 19.04.2017 do zaplatenia,

- zo sumy 25,94 € od 19.05.2017 do zaplatenia.

Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

Žalovanej súd náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Podaním doručeným na Okresný súd Banská Bystrica vrámci upomínacieho konania dňa 30.11.2019 sa žalobca domáhal vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by žalovanej bola uložená povinnosť zaplatiť mu sumu 413,78 eur s príslušenstvom a nahradiť mu trovy konania.

2. Žalobu žalobca skutkovo odôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 04.07.2018 medzi postupcom Slovak Telekom, a.s. a žalobcom postúpil postupca na žalobcu žalovanú pohľadávku. Telekomunikačné služby boli žalovanej poskytované na základe uzatvorenej zmluvy o poskytovaní verejných služieb a dodatku, na základe ktorej bol žalovanej aktivovaný balík služieb a žalovaná sa zaviazala na pravidelné platenie ceny za poskytované služby. Postupca vyúčtoval žalovanej cenu za poskytnuté telekomunikačné služby faktúrami : Faktúra zo dňa 01.01.2017 uvedená pod VS XXXXXXXXXX vo výške 53,69 Eur s lehotou splatnosti 18.01.2017 Faktúra zo dňa 01.02.2017 uvedená pod VS XXXXXXXXXX vo výške 28,84 Eur s lehotou splatnosti 20.02.2017 Faktúra zo dňa 01.03.2017 uvedená pod VS XXXXXXXXX vo výške 30,93 Eur s lehotou splatnosti 20.03.2017 Faktúra zo dňa 01.04.2017 uvedená pod VS XXXXXXXXXX vo výške 50,73 Eur s lehotou splatnosti 18.04.2017 Faktúra zo dňa 01.05.2017 uvedená pod VS XXXXXXXXXX vo výške 30,93 Eur s lehotou splatnosti 18.05.2017

Faktúra zo dňa 01.06.2017 uvedená pod VS XXXXXXXXXX vo výške 18,12 Eur s lehotou splatnosti 19.06.2017 Žalovaná si neplnila svoje zmluvne dohodnuté záväzky tým, že neuhradila vystavené faktúry ani napriek upomienkam. V žalobe tiež uviedol, že ak si žalobca uplatňuje zmluvnú pokutu, vypočítaná bola podľa tam uvedeného vzorca, pritom má za to, že zmluvná pokuta nie je neprimerane vyšším zabezpečením oproti výške zabezpečenej povinnosti v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute, a preto nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

3. Súd vyhovel v upomínacom konaní žalobe vydaním platobného rozkazu dňa 31.12.2019, ktorý sa však žalovanej nepodarilo doručiť do vlastných rúk, pričom žalobca navrhol pokračovanie v konaní na miestne príslušnom súde, čím došlo k zrušeniu platobného rozkazu v celom rozsahu a vec bola postúpená tunajšiemu súdu dňa 10.09.2020.

4. Žalovaná mala žalobu s prílohami, poučením o procesných právach a výzvou na vyjadrenie k žalobe doručenú do vlastných rúk dňa 19.01.2021, k žalobe sa nevyjadrila.

5. Súd nariadil pojednávanie na deň 06.05.2021, na ktoré sa strany sporu nedostavili. Žalovaná mala predvolanie na pojednávanie doručené riadne (v zmysle ), na pojednávanie sa nedostavila, ani nepožiadala o odročenie pojednávania z vážneho dôvodu. Žalobca mal predvolanie na pojednávanie doručené do rúk svojho právneho zástupcu, ktorý podaním doručeným súdu dňa 28.04.2021 ospravedlnil neúčasť na pojednávaní a súhlasil, aby súd pojednával v jeho neprítomnosti. Súd preto pojednával v neprítomnosti strán sporu.

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise a na základe vykonaného dokazovania dospel k nasledovným skutkovým zisteniam:

7. Právny predchodca žalobcu - spol. Slovak Telekom, a.s. postúpil zmluvou zo dňa 04.07.2018 pohľadávky na žalobcu, a to vrátane pohľadávky voči žalovanej uplatnenej v tomto konaní tak, ako to vyplýva z oznámenia postupcu o postúpení pohľadávky adresovaného žalovanej datovaného dňa 17.08.2018. Žalobca je tak legitímnym právnym nástupcom svojho právneho predchodcu.

8. Právny predchodca žalobcu so žalovanou uzatvorili dňa 22.12.2015 zmluvu o poskytovaní verejných služieb- balík služieb Magio internet a Magio televízia s dohodnutou dobou viazanosti 24 mesiacov. Následne dňa 19.01.2017 uzatvorili novú zmluvu o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej boli žalovanej zriadené a sprístupnené služby Magio Televízia - zriadenie technikom s technológiou optická v programe služieb Magio televízia L a tiež služby Magio Internet - zriadenie technikom s technológiou optická v programe služieb Magio internet L. Pre obe tieto služby bola dohodnutá doba viazanosti na 24 mesiacov. Predmetom zmluvy bolo aj poskytnutie koncového zariadenia Magio box s HDD s nájomným 2,95 eur s DPH/mes.

9.Súčasťou zmluvy bolo aj ustanovenie, podľa ktorého že účastník sa zaväzuje, že počas doby viazanosti v zmysle tejto zmluvy o balíku, ktorá sa počíta od rozhodného dňa, zotrvá v zmluvnom vzťahu s podnikom vo vzťahu ku každej službe poskytovanej podľa tejto zmluvy o balíku, a teda nevykoná žiadny úkon, ktorý by viedol k ukončeniu zmluvy a bude riadne a včas uhrádzať cenu za poskytované služby (ďalej len záväzok viazanosti), pričom porušením záväzku viazanosti je: a/ výpoveď zmluvy účastníkom, ak výpovedná lehota alebo iné osobitne dohodnutá lehota uplynie počas dojednanej doby viazanosti, b/ žiadosť účastníka o prenesenie telefónneho čísla k inému podniku poskytujúcemu služby elektronických komunikácií, ak v dôsledku tejto žiadosti dôjde k ukončeniu zmluvy počas dojednanej doby viazanosti, c/ nezaplatenie ceny za poskytnuté služby účastníkom do 45 dní po splatnosti, na základe ktorého vznikne podniku právo na odstúpenie od zmluvy (porušenie záväzku viazanosti). Doba viazanosti plynie iba počas doby využívania služieb v zmysle tejto zmluvy o balíku. V prípade prerušenia poskytovania služieb podniku na základe využitia práva podniku prerušiť účastníkovi poskytovanie služieb vyplývajúceho s príslušných právnych predpisov alebo všeobecných podmienok, sa doba viazanosti automaticky predĺži o obdobie zodpovedajúce skutočnému trvaniu prerušenia poskytovania služieb podniku, kedy doba viazanosti neplynie.

Základ pre výpočet zmluvnej pokuty: balík dvoch služieb - za porušenie záväzku viazanosti oboch služieb v balíku 240,- eur, za porušenie viazanosti jednej zo služieb v balíku 120,- eur. Podnik a účastník sa dohodli, že porušením záväzku viazanosti vznikne podniku voči účastníkovi právo na zaplatenie vyúčtovanej zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta okrem sankčnej a prevenčnej funkcie predstavuje aj paušalizovanú náhradu škody spôsobenej podniku v dôsledku porušenia záväzku viazanosti vzhľadom na benefity, ktoré podnik poskytol účastníkovi na základe tejto zmluvy. Benefitmi sa rozumie súčet všetkých zliav zo štandardných poplatkov za zriadenie a poskytovanie služby (vrátane doplnkových služieb) podľa cenníka (rozhodujúce sú ceny bez viazanosti), zľava z ceny koncového zariadenia, ktorá predstavuje rozdiel medzi neakciovou a akciovou kúpnou cenou, ak bolo účastníkovi na základe tejto zmluvy poskytnutý. Benefity poskytnuté účastníkovi na základe tejto zmluvy sú uvedené v časti označenej ako Akcia alebo v Cenníku. Základom pre výpočet zmluvnej pokuty v prípade porušenia záväzku viazanosti všetkých služieb v balíku je súčet základu pre výpočet vo vzťahu k balíku uvedený v tabuľke vyššie a základu pre výpočet vo vzťahu k všetkým koncovým zariadeniam, ktoré boli účastníkovi na základe tejto zmluvy poskytnuté. Základom pre výpočet zmluvnej pokuty v prípade porušenia záväzku viazanosti len vo vzťahu k niektorej zo služieb v balíku, je súčet základu pre výpočet vo vzťahu k porušeniu záväzku viazanosti tejto jednotlivej službe a tých koncových zariadení, ktoré boli účastníkovi poskytnuté výlučne vo vzťahu k tejto službe. Vyúčtovaná suma zmluvnej pokuty bude vypočítaná podľa nižšie uvedeného vzorca , ktorý vyjadruje denné klesanie zo základu pre výpočet počas plynutia doby viazanosti až do dňa ukončenia zmluvy alebo prerušenia poskytovania služieb v dôsledku porušenia záväzku viazanosti.

10. Právny predchodca žalobcu vystavil žalovanej nasledovné faktúry za využitie služieb na základe zmluvy o poskytovaní služieb :

- faktúra č. XXXXXXXXXX zo dňa 02.01.2017, splatná dňa 18.01.2017 znejúca na sumu 53,69 eur, ktorou žalovanej účtoval cenu za služby v zvolenom programe služieb a poplatok za upomienku oneskorenej platby v sume 4,99 eur a poplatok za obmedzenie služby pre neplatenie v sume 16,50 eur,

- faktúra č. XXXXXXXXXX zo dňa 02.02.2017, splatná dňa 20.02.2017 znejúca na sumu 30,84 eur, ktorou žalovanej účtoval cenu za služby v zvolenom programe služieb a poplatok za upomienku oneskorenej platby v sume 4,99 eur,

- faktúra č. XXXXXXXXXX zo dňa 02.03.2017, splatná dňa 20.03.2017 znejúca na sumu 30,93 eur, ktorou žalovanej účtoval cenu za služby v zvolenom programe služieb a poplatok za upomienku oneskorenej platby v sume 4,99 eur,

- faktúra č. XXXXXXXXXX zo dňa 01.04.2017, splatná dňa 18.04.2017 znejúca na sumu 50,73 eur, ktorou žalovanej účtoval cenu za služby v zvolenom programe služieb a poplatok za upomienku oneskorenej platby v sume 4,99 eur a poplatok za obmedzenie služby pre neplatenie v sume 19,80 eur,

- faktúra č. XXXXXXXXXX zo dňa 01.05.2017, splatná dňa 18.05.2017 znejúca na sumu 30,93 eur, ktorou žalovanej účtoval cenu za služby v zvolenom programe služieb a poplatok za upomienku oneskorenej platby v sume 4,99 eur,

- faktúra č. XXXXXXXXXX zo dňa 01.06.2017, splatná dňa 19.06.2017 znejúca na sumu 18,12 eur, ktorou žalovanej účtoval poplatok za prerušenie poskytovania služby pre neplatenie v sume 19,80 eur, z ktorého odčítal zľavu z programu služieb, a teda výsledná suma poplatku predstavovala sumu 18,12 eur,

- faktúra č. XXXXXXXXXX zo dňa 01.11.2017, splatná dňa 20.11.2017 znejúca na sumu 200,54 eur, ktorou bola účtovaná 2 x zmluvná pokuta v sume 100,27 eur.

11. Zákonné ustanovenia:

Podľa , veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

Podľa o elektronických komunikáciách, podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.

Podľa o elektronických komunikáciách, účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.

Podľa o elektronických komunikáciách, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa možno dojednať len v písomnej forme.

Podľa o elektronických komunikáciách, zmluva o poskytovaní verejných služieb musí obsahovať a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa , popis poskytovaných služieb, najmä informácie o 1. prístupe k službám tiesňového volania a lokalizačným údajom vrátane obmedzení pri poskytovaní služieb tiesňového volania, 2. obmedzeniach týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám alebo ich používania v súlade s osobitnými predpismi, [napríklad o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) v znení neskorších predpisov] 3. minimálnej ponúkanej úrovni kvality služieb, najmä lehotu prvého pripojenia k sieti alebo iné ukazovatele, ak tak určí úrad podľa , 4. postupoch podniku pri meraní a riadení prevádzky zameraných na zamedzenie preťaženia sieťového spojenia a informácie o tom, ako môžu tieto postupy vplývať na kvalitu služieb, 5. druhoch servisných služieb, podporných služieb a kontaktné údaje na tieto služby, 6. obmedzeniach, ktoré podnik zavedie na používanie dodaných koncových zariadení, c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa , podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať aktuálne informácie o platných cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v nákladoch účastníka súvisiace so spôsobom platby, e) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie za poskytnuté služby, f) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia a ukončenia vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v záujme využívania výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných identifikátorov, poplatkov splatných pri ukončení zmluvy o poskytovaní verejných služieb a náhrady nákladov súvisiacich s koncovými zariadeniami, g) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej úrovne kvality služieb, h) spôsob urovnávania sporov podľa , i) druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity siete, alebo v prípade jej ohrozenia alebo poškodenia.

Podľa o elektronických komunikáciách, údaje uvedené v odseku 2 môžu byť uvedené v ktorejkoľvek súčasti zmluvy o poskytovaní verejných služieb vrátane všeobecných podmienok alebo cenníka; to neplatí pre údaje, ktoré musia byť výslovne uvedené priamo v písomnom vyhotovení zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak je zmluva o poskytovaní verejných služieb podľa odseku 1 písomná: a) lehotu prvého pripojenia k sieti, b) obmedzenia, ktoré podnik zavedie na používanie podnikom dodaných koncových zariadení účastníkovi, c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa , cenu alebo zdroj, spôsob a možnosti získania informácií o cene, informáciu o zúčtovacom období a spôsobe fakturácie v prípade fakturovaných služieb, f) čas trvania zmluvy vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania služby.

Podľa , Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa , spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa , dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa , spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa , neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa , za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa veta prvá , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní.

Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia v znení účinnom od. 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

12. Súd pri rozhodovaní vychádzal z toho, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou vznikol záväzkovo-právny vzťah vyplývajúci z, v zmysle uzavretej, zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 19.01.2017. Z pohľadu právnej kvalifikácie ide zároveň o spotrebiteľskú zmluvu podľa , nakoľko právny predchodca žalobcu konal pri uzatváraní zmluvy ako dodávateľ - vrámci svojej podnikateľskej činnosti a žalovaná ako fyzická osoba, nepodnikateľ, vrámci osobnej spotreby. Z priložených faktúr vzťahujúcich sa k zmluve je preukázané, že žalovaná svoju základnú povinnosť zo zmluvy, a to riadne a včas platiť cenu poskytovaných služieb v programe Magio televízia a Magio internet, nesplnila, preto sa v tejto časti žalobca dôvodne domáhal súdnej ochrany. Cena za tieto služby bola vyúčtovaná faktúrami:

- faktúra č. XXXXXXXXXX zo dňa 02.01.2017, splatná dňa 18.01.2017 znejúca na sumu 53,69 eur, z ktorej sumy cena za služby predstavovala 32,20 eur,

- faktúra č. XXXXXXXXXX zo dňa 02.02.2017, splatná dňa 20.02.2017 znejúca na sumu 30,84 eur, z ktorej sumy cena za služby predstavovala 25,85 eur,

- faktúra č. XXXXXXXXXX zo dňa 02.03.2017, splatná dňa 20.03.2017 znejúca na sumu 30,93 eur, z ktorej sumy cena za služby predstavovala 25,94 eur,

- faktúra č. XXXXXXXXXX zo dňa 01.04.2017, splatná dňa 18.04.2017 znejúca na sumu 50,73 eur, z ktorej sumy cena za služby predstavovala 25,94 eur,

- faktúra č. XXXXXXXXXX zo dňa 01.05.2017, splatná dňa 18.05.2017 znejúca na sumu 30,93 eur, z ktorej sumy cena za služby predstavovala 25,94 eur.

13. Cena za služby činila sumu 135,87 eur. Služby boli žalovanej riadne dodané, skutočnosť, že žalovaná riadne dodané telekomunikačné služby v účtovanom rozsahu využívala, nebolo v konaní sporné. Keďže v konaní nebolo preukázané, že by žalovaná uvedenú sumu uhradila, a to čo i len

čiastočne, súd čo do tejto časti žalobe ako skutkovo a právne dôvodnej vyhovel. Tým, že si žalovaná nesplnila svoju povinnosť zaplatiť vyfakturované sumy za cenu spotrebovaných telekomunikačných služieb riadne a včas v lehotách splatnosti vystavených faktúr, dostala sa do omeškania a žalobcovi preto súd okrem nároku na zaplatenie priznanej istiny, priznal aj úroky z omeškania z každej dlžnej sumy odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti príslušnej faktúry, nakoľko tento deň je prvým dňom omeškania s úhradou konkrétnej faktúry. Výška úrokovej sadzby ECB k prvým dňom omeškania činila 0,00 %, preto po pričítaní 5 % v súlade s Nariadenia vlády SR č. , výška úrokov z omeškania pri všetkých faktúrach činí 5,00 % ročne. Úroky boli správne uplatnené, preto súd aj v tejto časti žalobe vyhovel.

14. Okrem ceny za služby boli uvedenými faktúrami účtované aj poplatky, a to:

- poplatok za upomienku oneskorenej platby v sume 5 x 4,99 eur (fa č. XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX)

- poplatok za obmedzenie služieb pre neplatenie v sume 1 x 16,50 eur, 1 x 19,80 eur (fa č. XXXXXXXXXX a XXXXXXXXXX) a poplatok za prerušenie služieb pre neplatenie 1 x 19,80 eur, po započítaní zľavy uplatnený v sume 18,12 eur ( fa č. XXXXXXXXXX).

15. Čo sa týka poplatkov za upomienky, tieto súd považoval za nedôvodné. Žalobca nepreukázal, na akom základe si voči žalovanej uplatnil poplatok za upomienky v účtovanej sume, nakoľko nedoložil žiadnu listinu, z ktorej by vyplývala dohoda účastníkov o výške poplatku za zaslanie upomienky (výška týchto poplatkov nie je zakotvená v zmluve ani v predložených obchodných podmienkach), a preto nie je zrejmé, na základe čoho si uplatnil poplatky za upomienky práve v účtovanej výške. Žalobca nepredložil žiaden cenník či tarifu, v ktorej by boli uvedené poplatky zakotvené, a preto súdu znemožnil preskúmať, či sú poplatky uplatnené v sadzbe podľa cenníka. Okrem toho súd považuje sumu účtovanú za upomienku za neprimeranú, keďže by mala predstavovať náklady spojené so zaslaním upomienky, ktoré aj v prípade jej písomného vyhotovenia a s tým spojených výdavkov na poštovné, možno považovať za neadekvátne predmetnému úkonu. Zároveň v prípade poplatku takéhoto typu zaň dodávateľ spotrebiteľovi neposkytol žiadne protiplnenie. Predmetný poplatok tak predstavuje iba ďalšiu sankciu v prípade omeškania spotrebiteľa s úhradami dlhu, nie iba skutočnú náhradu nákladov dodávateľa. Uplatňovanie uvedeného poplatku je možné zároveň považovať za priečiace sa dobrým mravom v zmysle . Doručovanie upomienok fyzicky napr. poštou, resp. iným spôsobom, z ktorého by vyplývalo, že s jeho doručovaním mal právny predchodca žalobcu akékoľvek náklady, ani nebolo preukázané. Nejaví sa súdu vôbec ani primerané, aby v priebehu 5 mesiacov účtoval dodávateľ spotrebiteľovi poplatok za 5 upomienok, naviac, pokiaľ upomienka (a už vôbec nie opakovaná) nemá žiaden vplyv na možnosť veriteľa uplatniť si právo na zaplatenie pohľadávky po lehote splatnosti na súde. V časti poplatkov za upomienky s príslušným úrokom z omeškania súd preto žalobu zamietol.

16. Žalobca sa domáhal aj zaplatenia dvoch poplatkov za obmedzenie služieb a jedného poplatku za prerušenie služieb. Ani vo vzťahu k týmto poplatkom žalobca nepredložil žiaden dôkazy (cenník, tarifu), z ktorého by vyplývala výška tohto poplatku, preto súd nemal preukázané, na základe čoho uvedený poplatok práve v uplatnenej výške bol žalovanej vyúčtovaný. Zo žiadnej z predložených listín uvedený poplatok nevyplýva a už vôbec z listín nevyplýva dôvod, prečo v januári 2017 je poplatok za obmedzenie služieb účtovaný v sume 16,50 eur a v apríli 2017 už v sume 19,80 eur. Okrem toho treba dodať, že ide o poplatky sankčného charakteru, ktoré jednostranne určuje dodávateľ bez možnosti spotrebiteľa privodiť ich zmenu, pričom spotrebiteľ tým, že podpísal zmluvu, musel prijať aj ostatné podmienky zmluvného vzťahu určené dodávateľom vrátane poplatkov za jednotlivé služby, ale aj poplatkov sankčného charakteru. Uvedené poplatky tiež podľa názoru súdu nemôžu vystihovať možné náklady právneho predchodcu žalobcu súvisiace s vykonaním týchto administratívnych úkonov, ale v rozhodujúcej miere predstavujú „skrytú“ sankciu pre spotrebiteľa za porušenie jeho povinností včas a riadne v súlade so zmluvou platiť úhrady za poskytnuté služby, ktorá podľa názoru súdu v neakceptovateľnom rozsahu prevyšuje takéto náklady. Uvedené poplatky predstavujú možný jednorazový zdroj nie malého príjmu (zisku) dodávateľa na úkor spotrebiteľa. Výška poplatkov podľa názoru súdu výrazne prevyšuje výšku, ktorú možno označiť za primeranú o to viac, že v tomto prípade nejde o poplatok, ktorý súvisí s rozsahom využívania služieb dodávateľa spotrebiteľovi, o ktoré má spotrebiteľ záujem, ale o poplatok (stanovený jednostranne dodávateľom v ním vydanom cenníku/tarife) určený výlučne pre prípad porušenia zmluvných povinností spotrebiteľom. Nakoľko zaplatením poplatku za obmedzenie / prerušenie služby žalovanej ako spotrebiteľovi nebola poskytovaná žiadna služba, práve naopak, javí sa iba ako ďalšia sankcia za oneskorenie sa s platením za dohodnuté služby, podľa názoru súdu

takéto dojednanie ohľadne poplatku spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa ako ich predpokladá ust. , čím sa zároveň prieči dobrým mravom v zmysle . Z týchto dôvodov súd nárok žalobcu v časti uplatneného nároku na uvedené poplatky aj s prislúchajúcim úrokom z omeškania v celom rozsahu zamietol. Na zdôraznenie vyššie uvedeného súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove vo veci , kde konštatoval, že cit. ,,neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná (napr. úroky z omeškania nad limit podľa nar. vl. ). Za neprijateľnú považuje odvolací súd aj zmluvnú podmienku, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch)“. Súd preto žalobu aj v časti tohto poplatku spolu s príslušným úrokom z omeškania zamietol.

17. Čo sa týka zmluvnej pokuty vo výške 200,54 eur, túto súd považoval za nedôvodnú. V danom prípade je nesporné, a to vzhľadom na povahu strán zmluvy, že predmetný zmluvný vzťah je vzťahom spotrebiteľským, keďže právny predchodca žalobcu ako dodávateľ pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a uzavrel predmetnú zmluvu so žalovanou, ktorý je fyzickou osobou - nepodnikateľom. Súd zastáva názor, že vyššie uvedená zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, a preto je nutné na ňu aplikovať i príslušné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách upravené v .

18. Podľa žalobcu si tento uplatňuje zmluvnú pokutu vypočítanú nasledovne: zmluvná pokuta =základ zmluvnej pokuty - (počet dní uplynutých z doby viazanosti/ celkový počet dní viazanosti x základ zmluvnej pokuty). V prvom rade treba uviesť, že ako žalobca k výpočte tejto degresívnej pokuty dospel, z akých údajov vychádzal, ako ju vypočítal v žalobe neuviedol a ani bližšie nešpecifikoval. Táto skutočnosť nevyplýva ani z predloženej faktúry, ktorou ju právny predchodca žalobcu vyfakturoval. Žalobca len v žalobe uviedol, že výška je vypočítaná podľa vzorca, ktorý tam uviedol, výpočet však súdu nepredložil, na pojednávanie, kde by prípadne toto mohol spresniť, sa nedostavil. V konečnom dôsledku tak žalobca nepredložil súdu žiadne relevantné skutkové tvrdenia, ktorými by takto žalobou uplatnený nárok odôvodnil, keď odôvodnenie výšky uplatnenej zmluvnej pokuty absentuje úplne a jediné, čo bolo súdu predložené ako dôkaz, je faktúra, ktorou ju (tiež bez bližšieho zdôvodnenia) žalovanej vyúčtoval. Žalobca nedosadil do vzorca použitého pre výpočet zmluvnej pokuty žiadne veličiny, a teda znemožnil súdu vôbec odkontrolovať, na základe akých „premenných“ dospel žalobca práve k výške zmluvnej pokuty, ktorú si uplatňuje (najmä nie je zrejmé presne koľko dní uplynutých z doby viazanosti žalobca do vzorca dosadil a či tento počet dní korešponduje so skutočným počtom dni trvania vzťahu). Podľa zmluvného dojednania, ak sa uplatňuje zmluvná pokuta z dôvodu nezaplatenia dlžnej sumy za poskytnuté služby, zohľadňuje sa počet dní do prerušenia poskytovania služieb, avšak nie je zrejmé, v ktorý konkrétny deň k nemu došlo, a teda koľko dní z dojednanej doby viazanosti sa reálne „vyčerpalo“ a nie je tak jasný spôsob výpočtu zmluvnej pokuty. Ani z faktúr nevyplýva, kedy došlo k prerušeniu služieb, resp. jednej z dvoch služieb a či tieto boli prerušené naraz, ale každá v iný časový okamih. Vôbec nie je možné ani ustáliť, aká dlhá doba uplynula z dojednanej viazanosti z dôvodu prerušenia služieb, čo je ale základným údajom potrebným na dosadenie do vzorca pre výpočet zmluvnej pokuty. Ďalej tiež nie je jasné, ktorý z dvoch uvedených základov (v tabuľke č. 1) pre výpočet zmluvnej pokuty do vzorca bol dosadený - či pre prípad porušenia záväzku viazanosti jednej z dvoch služieb v balíku, alebo oboch služieb a tiež nie je ani odôvodnené, prečo sú uplatňované 2 zmluvné pokuty v rovnakej sume (po 100,27 eur) a ktorá a za aké porušenie má byť sankciou. Ani z popisu na faktúre uvedené nemožno vyvodiť, keď popis uvádza, že ide o dve zmluvné pokuty, pri ktorých sú uvedené kódy či heslá, ktoré nie je možné priradiť k niektorému z dvoch aktivovaných balíkov služieb. Neunesenie tohto bremena, teda povinnosti tvrdiť a preukázať vyššie popísané podstatné skutočnosti, ktorými žalobca odôvodňuje opodstatnenosť žalovaného nároku, je pritom samo osobe dôvodom pre zamietnutie žaloby v dotknutej časti.

19. Súd však napriek vyššie uvedenému, posúdiac zmluvné ustanovenie týkajúce sa zmluvnej pokuty konštatuje, že takéto zmluvné dojednanie predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Žalobca právo na zmluvnú pokutu odvíja od zmluvy o poskytovaní verejných služieb a dodatku k nej, ktorá ako typová zmluva je uzatváraná vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy, a

teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje, a preto sa nejedná o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie. Žalobca ako dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovanou ako spotrebiteľom osobitne nevyjednáva, pretože zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách a žalobca menil len výšku zmluvnej pokuty, čo je súdu známe aj z iných konaní totožného dodávateľa, kde sú predkladané dodatky k zmluve obsahovo totožné obsahujúce zhodné ustanovenie o zmluvných pokutách ako aj spôsobe jej výpočtu (vzorca). Vzhľadom na charakter dojednania a jeho začlenenia v texte právneho úkonu nemôžu byť žiadne pochybnosti, že predmetná zmluvná pokuta nebola dojednaná individuálne. O takéto individuálne ustanovenie by sa jednalo vtedy, keď by práve takáto časť dohody bola výsledkom dojednania zmluvných strán. O individuálnom dojednaní však nemožno hovoriť v prípade, keď si zákazník zvolí určitú formu záväzku (jednu z ponúkaných možností), avšak musí prijať celý súbor opatrení a dojednaní ustanovených v zmluve, všeobecných podmienkach a cenníku, minimálne ich nemôže vylúčiť. Podľa názoru súdu v tomto prípade nemožno tvrdiť, že sa jedná o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie ( ). Žalobca ako dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovanou ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách či dodatkoch. Súd nespochybňuje fakt, že žalovaná porušila zmluvu v časti o povinnosti platiť za poskytnuté služby, avšak dojednanie týkajúce sa zmluvnej pokuty považuje za neprijateľné, a to z nasledujúcich dôvodov:

20. Na úvod súd uvádza ohľadne uplatnenej degresívnej zmluvnej pokuty totožného dodávateľa, resp. jeho právneho nástupcu, že táto bola už tiež opakovane súdmi v právoplatných rozhodnutiach posúdená ako neprijateľná zmluvná podmienka (napr. rozsudok Okresného súdu Humenné sp.zn. v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp.zn. a rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp.zn. ; ďalej rozsudok Okresného súdu Bardejov sp.zn. , rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. , Okresného súdu Vranov nad Topľou sp.zn. , rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp.zn. a iné). V tejto súvislosti nedá spomenúť aj rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo dňa 23.4.2018, ktorý sa týkal veci skutkovo právne podobnej, kde a uvádza, že nepochybne bolo právom právneho predchodcu žalobcu ako poskytovateľa služieb zabezpečiť splnenie povinnosti odberateľa služieb

- zákazníka, pričom zmluvná pokuta je jedným z vhodných inštitútov. Predmetom zabezpečenia v prejednávanej veci bola povinnosť žalovaného riadne a včas uhrádzať odplatu za poskytnuté služby ako aj povinnosť zákazníka po určitú dobu zostať v právnom vzťahu s poskytovateľom služieb a využívať dohodnutý rozsahu služieb. Je však potrebné si uvedomiť, že všetky „výhody“ ponúkané poskytovateľom telekomunikačných služieb či už zvýhodnená cena zariadení pre príjem služby, odlišné ceny elektronických služieb, určitý vyhradený objem hovorov a dátových služieb, prípadne hovorov za paušálnu sadzbu alebo voľných hovorov, tvoria bez pochyby ofenzívnu obchodnú politiku telekomunikačných operátorov v snahe získať zákazníka a zabezpečiť odbyt služieb minimálne po stanovenú dobu.

21. Súd konštatuje, že dodávateľ sa síce snažil v zmluvnom dojednaní zohľadniť časový aspekt porušenia povinnosti žalovanej vyjadrujúci denné klesanie základu zmluvnej pokuty počas plynutia doby viazanosti do dňa prerušenia poskytovania služieb v dôsledku nezaplatenia sumy za poskytnuté služby. Pri oneskorenej úhrade peňažného plnenia však nemôže ostať bez povšimnutia tiež výška pohľadávky vzniknutej porušením záväzku, pričom výška dlhu nie je vôbec zohľadnená pri výpočte zmluvnej pokuty tak, ako bola dojednaná. Nezaplatením ceny sa rozumie neuhradenie ceny poskytnutých služieb v plnej výške. Môže teda nastať situácia, že spotrebiteľ si svoj záväzok nesplní len v nepatrnom rozsahu, napr. z vyúčtovanej sumy neuhradí 1 eur. Zmluvná pokuta dojednaná pre prípad nezaplatenia ceny za poskytnuté služby výšku pohľadávky vôbec nezohľadňuje. Zmluvná pokuta tak, ako bola dojednaná teda umožňuje poskytovateľovi služieb požadovať od spotrebiteľov zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške podstatne prevyšujúcej pohľadávku vzniknutú porušením záväzku zaplatiť sumu poskytnutých služieb. Sankcia spočívajúca v degresívnej zmluvnej pokute vždy musí tak zodpovedať nielen času a rozsahu porušenej povinnosti, ale aj charakteru porušenia povinnosti a závažnosti porušenej povinnosti a zároveň sa odvíjať aj od skutočnej a reálnej ujmy, ktorá porušením povinnosti vznikne. Tieto parametre však v dojednanej zmluvnej pokute premietnuté nie sú. Spotrebiteľ, ktorý neuhradil z fakturovanej ceny za poskytnuté služby čo i len jeden cent a omeškal sa s úhradou 45 dní je povinný zaplatiť zmluvnú pokutu v rovnakej výške ako spotrebiteľ, ktorý neuhradil žiadnu časť fakturovanej ceny za poskytnuté služby a doba jeho omeškania je oveľa dlhšia, hoci je zrejmé, že závažnosť porušenia povinnosti nie je v oboch prípadoch rovnaká. Sankcia dohodnutá počas celej platnosti zmluvy a jej hrozba nesmie byť v

žiadnom jej štádiu zjavne neprimeraná a prípadným nárokom na sankciu nemôže vzniknúť bezdôvodné obohatenie. Vychádzajúc z premisy, že dojednaná degresívna zmluvná pokuta síce zohľadňuje časový aspekt porušenia povinnosti, nie však výšku dlhu, s ktorou sa spotrebiteľ ocitá v omeškaní, a teda na závažnosť porušenia povinnosti ako takej sa neprihliada, jedná sa podľa súdu (a bolo tak už opakovane judikované aj inými súdmi) o neprijateľnú, neplatnú zmluvnú podmienku, a teda žalobcovi z nej právo na plnenie neprináleží. Pre úplnosť súd uvádza, že vzhľadom k tomu, že zmluvná pokuta je dojednaná ako súčasť spotrebiteľskej zmluvy, na ktoré sa vzťahuje okrem iných predpisov i osobitná úprava v , a to v a nasl. ustanovení a ustanovenie o zmluvnej pokute je sankcionované absolútnou neplatnosťou takéhoto dojednania, nie je možné využiť tzv. moderačné právo upravené v . je neplatná ako taká, preto nemožno znižovať neplatne dojednanú zmluvnú pokutu. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov súd žalobu v časti zmluvnej pokuty zamietol.

22. Podľa , Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

23. Úspech žalobcu predstavuje priznanie istiny 135,87 eur s úrokmi z omeškania, čo z celku predstavuje úspech žalobcu v rozsahu 32,84 %. Úspech žalovanej predstavuje 67,16 %. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaná bola v konaní úspešnejšia a mala by proti žalobcovi nárok na pomernú náhradu trov konania. Nakoľko však žalovanej podľa obsahu spisu žiadne trovy nevznikli (nevyplývajú jej žiadne hotové výdavky ani trovy právneho zastúpenia), súd žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trenčín.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.